Cti otca svojho a matku svoju…

Obsah: "Svedectvo pani dr. Glorie Polo"

Teraz sme prišli ku štvrtému prikázaniu: Cti otca svojho a matku svoju…

A Pán mi aj v tejto oblasti postavil pred oči, aká som v priebehu svojho života bola nevďačná voči rodičom. Ako často a ako zle som na nich nadávala a preklínala ich. Vyhadzovala som im na oči, že mi nemohli poskytnúť všetko to, čo už dostali moje priateľky. A bolo mi jasné, aká som bola dcéra, ktorá proste nič nevedela oceniť a pre ktorú všetko, čo mi rodičia cez mnohé obete a za vynaloženia veľkých námah poskytli, bolo proste bezcenné.

Áno, vo svojom hneve voči rodičom som zašla dokonca tak ďaleko, že som jednoducho tvrdila, že táto pani vôbec nemôže byť mojou matkou, pretože mi proste pripadala tak primitívna, a považovala som ju za príliš málo, než aby mohla byť mojou matkou. Bolo pre mňa také odporné, keď som videla tento úsudok o sebe samej. Totiž o jednej žene bez Boha a ako táto žena bez Boha ničila a negatívne ovplyvňovala všetko, čo len prišlo do jej blízkosti. Ale najhroznejšie na tom všetkom bolo, že som si pritom ešte namýšľala niečo zvláštne, predovšetkým to, že som tiež dobrá a svätá.

Pán Boh mi tiež objasnil, prečo som si len mohla namýšľať, že sa pri tomto štvrtom prikázaní iste nemám čoho obávať. Bola som si totiž len preto istá, že túto prekážku zvládnem ľavou rukou, pretože – áno, v posledných rokoch ich života som financovala lekárov a lieky, ktoré moji rodičia potrebovali, keď boli chorí. Len kvôli tomuto úplne obyčajnému príbehu som si namýšľala, že som toto štvrté prikázanie naplnila viac než dosť. Právo to zapadalo do mojej životnej filozofie, podľa ktorej som práve posudzovala a zaraďovala všetky svoje skutky len podľa princípu peňazí a financií. A práve tak to bolo aj s mojimi rodičmi. Prostredníctvom svojich peňazí som nimi manipulovala a robila som ich poddajnými k svojim zámerom a záujmom.

Moje bohatstvo im, mojej matke a otcovi z jednoduchých pomerov, mňa vyvýšilo ako nejaké božstvo, ktoré oni sami, zaslepení mojimi peniazmi, naozajstne uctievali. A táto situácia, vytvorená mamonou, mi tiež dovoľovala, aby som po svojich rodičoch v drzej svojvôli šliapala. Nedokážete si predstaviť, akú bolesť mi spôsobovali a ako až do špiku kostí boleli tieto jasné znalosti o mojom predchádzajúcom živote, ktoré som smela vidieť vďaka milosti Božej. Musela som sa prizerať, ako môj otec, naplnený veľkým smútkom, plakal a vzlykal nado mnou a nad mojim chovaním. Pretože aj napriek všetkým svojim slabostiam bol dobrým otcom. Učil ma, aby som bola pracovitá a usilovná a viedla počestný život. Pretože len ten, kto vykonáva dobrú prácu a osvedčí sa vo svojom povolaní, bude robiť pokroky a niekam to dotiahne. Ale bohužiaľ mu pri všetkých jeho námahách, aby ma dobre vychoval, unikol jeden malý detail, ktorý je ale niečím najpodstatnejším, totiž, že som mala tiež dušu, ktorá bola pred vyhladovaním, a že on ako vzor pre svoju dcéru mal poslanie, aby mi priblížil svojim životom aj radostnú zvesť a vieru. A v tomto ohľade úplne zlyhal a jednoducho vôbec nevidel, ako sa celý môj život na základe pochybenia tohto malého detailu potápal a ako som sa stále hlbšie zabárala do tohto bahna.

Bolelo ma, keď som videla, aký bol môj otec záletník. Cítil sa šťastne a veľmi blažene, keď mohol mojej matke a všetkým ľuďom rozprávať a chváliť sa tým, aký bol „mačo“ (juhoamerický výraz pre capa, záletníka a domáceho tyrana a podobne), pretože mal súčasne veľa žien (jeho rečou: veľa báb) a bol schopný si ich všetky udržať a uspokojiť. Okrem toho môj otec nadmieru pil a fajčil. Na všetky tieto neresti a zlozvyky bol môj otec teraz ešte aj pyšný a veľmi si na tom zakladal, pretože mal mylný názor, že to neboli žiadne neresti, ale úplne naopak – cnosti, ktoré ho robili niečím zvláštnym.

A tak som už v mladosti vnímala, ako moja matka často sedela doma uplakaná, keď sa môj otec začal zasa raz chváliť svojimi ďalšími ženami a dobrodružstvami, ktoré s nimi mal. A čím častejšie som to zažívala, tým viac rástol vzdor, hnev a odpor, ktorý ma prenikal. A teraz vidím priebeh svojho doterajšieho života a naraz chápem, ako ma tieto neovládané pocity a odpor pomaly ženu do „duchovnej smrti“, privádzajú moju dušu k záhube. Prepadol ma mohutný hnev, keď som sa musela dívať, ako môj otec ponižoval moju mamku pred očami celého sveta. A začínam sa proti tomu brániť, repcem proti tomu a dohováram svojej matke a pokúšam sa ju ovplyvniť. Hovorím jej napríklad toto:

„Nikdy nebudem ako ty, nikdy nenechám, aby mi nejaký muž robil takéto veci. My ženy práve nemáme v našej spoločnosti žiadnu cenu, a sme preto pokorované, pretože existujú ženy, ktoré sú ako ty a ktoré všetko znášajú. Ženy, ktoré sa bezvládne podrobujú svojvôli „mačov“, ktoré už nemajú žiadnu dôstojnosť a hrdosť, sú skôr len zlomenými osobnosťami. Práve ženy, ktoré dovolia domýšľavým mužom, aby po nich šliapali a konali s nimi ako s najposlednejším výkalom.“

A keď som bola už trochu staršia, povedala som svojmu otcovi:

„Nikdy, ver mi a zapíš si to za uši, oči, nikdy nedopustím, aby so mnou nejaký muž konal a pokoroval ma tak, ako to znovu a znovu robíš s mojou mamkou. Keď to dôjde tak ďaleko, že mi bude muž neverný a bude ma podvádzať, pomstím sa mu a zašliapnem ho do kanála. So mnou nie, môj milý otec!“

Po tomto ma môj otec zmlátil ako žito a kričal na mňa: „Čo si to len dovoľuješ? Čo sa to opovažuješ? Čo myslíš, že si, aby si so mnou takto hovorila?“ Vôbec si nedokážete predstaviť, aký zlý „mačo“ bol môj otec. A ja som nedokázala držať ústa a odpovedala som: „Aj keď ma zmlátiš, a dokonca zabiješ, prisahám ti, že niečo takého si nenechám robiť. V prípade, že to niekedy dôjde tak ďaleko, že sa vydám a potom sa dozviem, že mi je môj manžel neverný, potom sa na ňom strašným spôsobom pomstím, aby ste vy muži konečne pochopili, čo zažíva žena, keď s ňou muž jedná ako s najposlednejším výkalom, ponižuje ju a šliape po nej ako po špinavej handre.“

A týmto spôsobom som sa celú dobu zožierala všetkým tým odporom, týmto hnevom a touto zlosťou a zasypávala som tým svoje myšlienky a mozog. Ja sama som si otravovala svojho ducha a svoj charakter. Keď som potom bola už samostatná a dospelá – a prirodzene som už mala tiež dostatok peňazí – začala som svoju matku stále znovu ovplyvňovať tým, že som jej hovorila: „Vieš čo, mámi? Rozíď sa s otcom, rozveď sa s ním!“ A tak som sa správala aj napriek tomu, že som si svojho otca veľmi ctila a tiež ho mala rada. Aj napriek tomu som vždy znovu a znovu svojej matke dohovárala a hovorila som jej:

„To predsa nemôže byť, aby si jednoducho tak znášala takéhoto chlapa, ako je môj otec! Buď si predsa vedomá svojej dôstojnosti ženy! Vydoby si späť svoju česť a ukáž mu predsa, že si niečím cenným, zvláštnym, a nie kusom zablatenej handry, o ktorú sa môže otrieť!“

Tieto a podobné frázy som pred svojou matkou stále znovu opakovala. Dokážete si to predstaviť? Vsadila som všetko na to, aby som svojich rodičov od seba rozdelila, by som ich dotlačila k rozvodu ich manželstva. Ale väčšinou mi potom moja mamka povedala:

„Nie, milá moja dcéra, nenechám sa rozviezť. Nemysli si, že toto chovanie sa tvojho otca nie je pre mňa veľmi ponižujúce a bolestné. Trpím tým veľmi – ako si iste vieš predstaviť. Ale prinášam túto obeť a vydržím, pretože ste tu predsa vy – mojich sedem detí. Vás je sedem detí a ja som len sama. Tak je predsa lepšie, aby tým trpel len jeden, a nie aby potom muselo znášať tú bolesť sedem ľudí. A koniec koncov – tvoj otec je predsa aj dobrým otcom a moje srdce jednoducho neznesie, aby som proste utiekla a nechala vás vyrastať bez otca. Ešte sa ťa spýtam: Keď sa s otcom rozídem, kto sa potom ešte bude modliť za to, aby sa obrátil a bola tak zachránená jeho duša? Bolesť a ponižovanie, ktoré mi spôsobuje tvoj otec, spájam s nevýslovnými bolesťami nášho Pána Ježiša Krista na kríži. Každý deň hovorím nášmu Pánu Bohu: „To, čo tu musím trpieť a znášať, nie je predsa vôbec ničím v porovnaní s bolesťami, ktoré si za nás vytrpel na kríži. Aby moje utrpenie získalo hodnotu, prosím, dovoľ, aby som sa spojila a zjednotila s Tvojim utrpením, aby tak aj moje malé útrapy získali silu, aby som od Teba obdržala milosť, aby sa môj muž a moje deti obrátili a tak boli zachránené pred večným zatratením!““

Mne to všetko bolo nepochopiteľné a vtedy som nad takouto „hlúposťou“ len potriasla hlavou. Bolo to na mňa jednoducho príliš. To boli myšlienky, ktoré mi boli úplne cudzie a diametrálne protichodné môjmu spôsobu života a myslenia, a preto som ani nemala pochopenie pre tieto matkine výpovede. A aby ste vedeli: nielen, že som sa to nesnažila pochopiť, ale tieto matkine výpovede ma len ešte viac dráždili a popudzovali môj hnev.

Viedlo to k tomu, že sa zmenil celý môj život, pretože som naozaj začala rebelovať. Táto rebélia sa prejavovala predovšetkým v tom, že som sa zasadzovala o ženské práva a emancipáciu – a to nielen ako normálny prívrženec – nie, v boji za práva žien som bola v prvej línii. Začal som obhajovať potrat, právo ženy, aby sama rozhodovala o svojom bruchu, nezávislosť a právo žiť ako „single“ alebo vo voľnom partnerstve – organizovať život s takzvanými „partnermi pre určitý úsek života“, začala som propagovať rozvod ako vítané riešenie manželských problémov. Zvlášť som tiež obhajovala „zákon odplaty“ (Ley de Talion = právnická zásada „odplatiť rovné rovným“ – „oko za oko, zub za zub“). To znamená: Dávala som ženám vždy dobrú radu, aby jednoducho odplácali rovné rovným a rovnako sa každému mužovi, ktorý je neverný, pomstili tiež neverou – ak je to možné s jeho najlepším priateľom. Aj keď som osobne svojmu manželovi nikdy v živote nebola telesne neverná, tak som svojimi škodlivými radami u veľmi veľa ľudí spôsobila veľmi veľké škody. Žiaľ Bohu!

Obsah: "Svedectvo pani dr. Glorie Polo"

Download: "Svedectvo pani dr. Glorie Polo"

Zdroj: Gloria Polo. Stála som pri bráne neba a pekla.

English: The Testimony of Gloria Polo.

Deutsch: Gloria Polo. Der Blitz hat eingeschlagen.

Polski: Orędzie Glorii Polo.

Українська: Глорія Поло. Вражена блискавкою.

Русский: Глория Поло. Свидетельство. (перевод с немецкого)
Русский: Глория Поло. Поражённая молнией. (перевод с польского)

Top

Odporucit stranku znamemu!