|
|||
|
Obsah: "Svedectvo pani dr. Glorie Polo" Následne som bola prevezená do nemocnice sociálneho zabezpečenia. Tam ma začali rýchlo operovať a zoškrabovať miesta so spálenou kožou. Cez narkózu som opustila svoje telo druhýkrát a prizerala som sa, čo so mnou lekári robia, a veľmi som sa obávala o svoj život, predovšetkým som mala strach o svoje nohy. Keď sa náhle – tak desivé a príšerné – stalo niečo strašné… Zatiaľ sa vám, milé sestry a bratia, musím priznať, že aj vo veciach náboženstva som bola – vlastne ako aj v celom svojom živote – „na diéte“. Bola som teda vo vzťahu k Pánu Bohu tiež jednou z katolíčiek, ktoré „sú v živote viery na diéte“. Je dôležité, aby ste si toho boli vedomí: Bola som zlou katolíčkou. Môj celý vzťah k Bohu spočíval v tom, že som navštevovala nedeľnú bohoslužbu, ktorá trvala len 25 minút. Vyhľadávala som vždy také sväté omše, kde kňaz hovoril čo najmenej, pretože ma jeho kázanie nudilo. Akým utrpením boli pre mňa kňazi, ktorí mali dlhé kázne! To bol môj vzťah k Bohu – bol veľmi úbohý, a preto mali nado mnou takú moc všetky svetské prúdy a módne novinky. Bola som naozajstnou veternou zástavou. Čo práve platilo za najnovšie, najmodernejšie v racionalizme alebo vo voľnomyšlienkárstve, za tým som letela s vlajúcimi prápormi. Chýbala mi ochrana modlitby, chýbala mi viera. Chýbala mi tiež viera v silu milosti, v silu obety svätej omše. A práve keď som sa ďalej vzdelávala a špecializovala kvôli svojmu povolaniu, priniesla moja prelietavosť tie najhoršie plody. V tej dobe som na univerzite jedného dňa počula, ako jeden katolícky kňaz hovorí, že „neexistuje žiadny diabol a ani peklo“. To bolo presne to, čo som chcela počuť! Hneď som si pomyslela: Keď teda neexistuje diabol a peklo, potom prídeme všetci do neba. Kto sa ešte má čo báť? Z čoho som ešte teraz veľmi smutná, čo vám môžem priznať len s veľkou hanbou je, že viera v peklo bola posledným putom, ktoré ma ešte držalo v Cirkvi. Bol to prosto tento jestvujúci strach z diabla, ktorý mi ešte dával to, že som bola v spojení so spoločenstvom Cirkvi. Keď mi teda povedali, že on a peklo naozaj vôbec neexistujú, hneď vtedy som si povedala: „Prečo sa tu mám ešte namáhať a bojovať za život podľa pravidiel „svätej cirkvi“? Dobre teda, potom prídeme všetci do neba, je preto úplne jedno, čo sme a čo konáme.“ Práve toto bol potom s konečnou platnosťou dôvod, prečo som sa úplne vzdialila od Pána. Vzdialila som sa od Cirkvi a začala som na ňu nadávať a nazývala som ju hlúpou a prekonanou… atď. Už som nemala strach z hriechu a začala som ničiť svoj vzťah k Bohu. Hriech nezostal len vo mne vo vnútri, ale tento hriech sa začal cezo mňa šíriť navonok a vyvolávať nákazu u druhých. Stala som sa aktívnou v negatívnom zmysle. Áno, dokonca som teraz začala sama všetkým rozprávať, že diabol vôbec neexistuje, že je to vynález duchovenstva – a niekedy som aj svojim kolegom na univerzite začala hovoriť, že ani Boh neexistuje a že sme produktom evolúcie atď., atď. A tak sa mi podarilo ovplyvniť veľa ľudí. To predostieram, aby ste mohli lepšie pochopiť nasledujúce. Obsah: "Svedectvo pani dr. Glorie Polo" Download: "Svedectvo pani dr. Glorie Polo" Zdroj: Gloria Polo. Stála som pri bráne neba a pekla. English: The Testimony of Gloria Polo. Deutsch: Gloria Polo. Der Blitz hat eingeschlagen. Polski: Orędzie Glorii Polo. Українська: Глорія Поло. Вражена блискавкою. Русский: Глория Поло. Свидетельство. (перевод с немецкого)
|
|