Kniha Sirachovcova

Späť na index Biblie

Úvod

Pôvod a hodnota múdrosti

Sir1

Vznešenosť múdrosti

I. ¹ Všetka múdrosť je od Pána, Boha,

vždy bola u neho (a je pred vekmi).

² Morský piesok, kvapky dažďa,

dni odveké - ktože vie spočítať?

Výšku neba a šírku zeme

a hlbokú priepasť - ktože vie zmerať?

³ Božiu múdrosť, čo predchádza všetko -

ktože vie prebádať?

⁴ Prv, ako (to) všetko, bola stvorená múdrosť

a múdra rozvaha je odveká.

⁵ Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha,

a jej cesty sú večné zákony.

⁶ Komuže bol odkrytý koreň múdrosti -

a kto poznal jej dôvtip?

⁷ Komuže bola zjavená a oznámená znalosť múdrosti -

a jej mnohonásobné cesty kto pochopil?

⁸ Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci

- mocný a veľmi obávaný Kráľ -

ktorý sedí na svojom tróne a vládne - je to Boh.

⁹ On ju stvoril (Duchom Svätým) -

on ju videl, spočítal a zmeral.

¹⁰ Vylial ju na všetky svoje diela

a na všetkých ľudí podľa svojho daru,

lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.

Cesta k múdrosti a bohabojnosti

¹¹ Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu,

na veselosť a je korunou radosti.

¹² Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou,

dáva veselosť a radosť a dlhý život.

¹³ Bohabojnému sa dobre povedie na konci,

v deň svojej smrti dôjde požehnania.

¹⁴ Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.

¹⁵ Všetci, ktorým sa dá vidieť,

milujú ju už pri pohľade na ňu,

keď poznávajú jej velebné činy.

¹⁶ Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom,

pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom Ione;

spolu chodí s vyvolenými ženami

a možno ju poznať pri verných a spravodlivých.

¹⁷ Bázeň pred Pánom je nábožná veda.

¹⁸ Zbožnosť ochraňuje a robí srdce spravodlivým,

udeľuje slasť a radosť.

¹⁹ Dobre sa povedie bohabojnému,

v deň, keď sa pominie dôjde požehnania.

²⁰ Plnosť múdrosti je báť sa Boha

a plnosť (nastáva) z jej plodov.

²¹ Všetok dom mu naplní plodmi

a sklady (naplní) svojimi vzácnosťami.

²² Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom,

dáva plný pokoj a výkvet zdravia.

²³ A videl ju i spočítal:

no obidvoje sú Božím darom.

²⁴ Múdrosť udeľuje vedu a múdry dôvtip

a vyvyšuje slávu tých, ktorí sa jej držia.

²⁵ Koreň múdrosti je báť sa Pána

a jej konáre sú dlhý život.

Múdrosť nenávidí hriech

²⁶ V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda,

preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou.

²⁷ Bázeň pred Pánom zaženie hriech,

²⁸ lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý,

jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.

²⁹ Trpezlivý vytrvá do príhodného času,

potom (dostane) blaženú odplatu.

³⁰ Dobre vzdelaný skrýva na čas svoje slová,

ale pery mnohých budú hovoriť o jeho vzdelanosti.

³¹ Medzi pokladmi múdrosti je návod na vzdelanosť,

³² ale hriešnikovi je každá nábožnosť odporná.

³³ Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť

a Boh ti ju dá.

³⁴ Lebo múdrosť a vzdelanosť je báť sa Pána;

jemu sa ľúbi,

³⁵ ak je niekto verný a tichý,

aby ho zahrnul jej pokladmi.

³⁶ Nebuď neposlušný bázni Pána,

ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom.

³⁷ Nepretvaruj sa pred ľuďmi,

ani sa nedopusť poklesku svojimi perami!

³⁸ Daj si pozor na ne, aby si neklesol,

aby si nemal z toho zahanbenie;

³⁹ aby neodkryl Boh to, čo v sebe skrývaš,

a nezrazil ťa pred celou verejnosťou:

⁴⁰ za to, že si sa neúprimne blížil k Pánovi

a srdce si mal plné podvodu a falošnosti.

Zbierka múdrych výrokov o pravej životnej múdrosti

Sir2

Buď dokonale oddaný Bohu!

II. ¹Synu, ak ideš slúžiť Bohu,

stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni

a priprav sa na skúšku!

² Uponíž si srdce a vytrvaj,

nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo

a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.

³ Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh;

pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj,

aby si vzrástol životom, keď príde koniec.

⁴ Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti,

maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.

⁵ Lebo zlato a striebro čistia ohňom

a bohumilých ľudí v peci utrpenia.

Dôvera v Boha

⁶ Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí,

urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho!

Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!

⁷ Ktorí sa bojíte Pána, čakajte až sa zmiluje,

neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.

⁸ Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru,

a vaša odmena vás neminie,

⁹ Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho,

a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.

¹⁰ Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho,

a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.

¹¹ Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte,

že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.

¹² Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach?

Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?

¹³ Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný

a odpúšťa viny, keď nastane súženie,

ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.

Osud zúfalcov a bohumilých

¹⁴ No beda tým, čo majú srdce dvojaké

a hriešne ústa i zločinné ruky,

ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!

¹⁵ Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha,

a preto ich neberie do svojej ochrany.

¹⁶ Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť

a ktorí opustili priame cesty

a uchýlili sa na cesty neprávosti.

¹⁷ Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?

¹⁸ Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu,

ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.

¹⁹ Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé,

a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.

²⁰ Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia

a budú si pred ním sväto počínať.

²¹ Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy

a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;

²² i povedia si: „Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!),

nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!“

Lebo aká je jeho velebnosť,

také je aj jeho milosrdenstvo.

Sir3

Povinnosti voči rodičom

III. ¹ Múdri synovia - to je spoločnosť spravodlivých,

ich počínanie - je poslušnosť a milovanie.

² Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo,

a tak aj robte, aby ste boli spasení.

³ Boh priznal úctu otcovi na synoch,

a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom.

⁴ Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy,

zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe.

⁵ Kto si ctí matku, (počína) si tak,

ako keby si zhromažďoval poklady.

⁶ Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch

a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť.

⁷ Kto si ctí otca, bude dlho žiť,

kto poslúcha otca, občerstvuje matku.

⁸ Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov

a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom.

⁹ Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou

si cti svojho otca,

¹⁰ aby zostúpilo na teba požehnanie od neho

a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.

¹¹ Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov,

no kliatba matkina ich vyvracia od základov.

¹² Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca,

z jeho potupy ti nevzniká sláva.

¹³ Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený,

ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti.

¹⁴ Synu, zastaň sa v starobe svojho otca

a nezarmucuj ho, kým žije,

¹⁵ ak slabne na rozume, maj strpenie

a nepohŕdaj ním, kým si pri sile;

lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté.

¹⁶ Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.

¹⁷ Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom

a pamätať sa bude na teba v deň súženia

a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.

¹⁸ Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca

a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.

Buď skromný!

¹⁹ Synu, v pokore konaj svoje práce,

a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí.

²⁰ O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom,

a budeš milý Bohu.

²¹ Lebo veľká je moc Božia,

pokorní mu vzdávajú chválu.

²² Nevypytuj sa na veci vyššie od seba,

ani neskúmaj mocnejšie veci od seba!

Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh,

a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

²³ Nie je ti potrebné, aby si na svoje oči uvidel,

čo je raz ukryté.

²⁴ Na zbytočné veci sa nevypytuj mnohonásobne,

ani nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

²⁵ Veď mnoho vecí ti bolo ukázaných,

ktoré presahujú ľudský rozum.

²⁶ Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť

a ich rozvahu zaujala márnomyseľnosť.

²⁷ Vzdorné srdce skúsi na konci zlo,

lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.

²⁸ Srdce, ktoré kráča po dvoch cestách, nedosiahne úspech

a človek zlého srdca príde po nich k pádu.

²⁹ Tvrdé srdce sa zaťažuje bolesťou,

no hriešnik (predsa) hromadí hriech na hriech.

³⁰ Niet lieku pre spoločnosť pyšných,

lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene.

³¹ Srdce múdreho poznajú podľa múdrosti

a dobré ucho s veľkou túžbou počúva múdrosť.

³² Múdre a rozumné srdce sa stráni hriechu

a v spravodlivom počínaní má svoj úspech.

³³ Horiaci oheň zadúša voda,

tak sa dobrý čin protiví hriechu.

³⁴ Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro,

pamätá na neho v budúcnosti -

a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok.

Sir4

Ako sa treba zachovať k chudobným?

IV. ¹ Synu, chudobným neukracuj živobytie,

ani neodvracaj oči od chudobného!

² Neopovrhuj nikým, kto hladuje,

ani nedráždi chudobného v jeho biede!

³ Srdce biedneho nesužuj

a neodkladaj s darom núdznemu!

⁴ Prosbu usúženého neodmietaj,

ani neodvracaj tvár od bedára!

⁵ Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto,

ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom.

⁶ Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v trpkosti duše zlorečí,

lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.

⁷ Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným,

pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu!

⁸ Bez nevôle si nakloň ucho k chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť,

a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav.

⁹ Z rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu,

a nech ti nie je v duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť.

¹⁰ Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec

a nahradzuj manžela ich matke!

¹¹ Tak budeš poslušným synom Najvyššieho,

preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.

Ovocie múdrosti

¹² Múdrosť vdychuje život svojim synom,

prijíma tých, ktorí ju hľadajú,

a ide pred nimi na spravodlivej ceste.

¹³ Kto ju miluje, miluje život:

ktorí k nej prichádzajú za rána, získajú jej obľubu.

¹⁴ Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život,

kam len vkročí (jeden z nich), požehná ho Boh.

¹⁵ Ktorí jej slúžia, slúžia svätyni,

a aj Boh miluje takých, čo ju milujú.

¹⁶ Kto ju počúva, bude súdiť národy,

a kto ju pozorne sleduje, bude bezpečne prebývať.

¹⁷ Kto má k nej dôveru, dostane ju:

a pevne si ju udržia aj jeho potomci.

¹⁸ Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho

a medzi prvými si ho vyberá.

¹⁹ Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku,

sužovať ho bude trápením svojej náuky,

až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.

²⁰ Potom znova pôjde k nemu po pevnej a rovnej ceste

a obveselí ho.

²¹ Odhalí mu svoje tajomstvá

a zahrnie ho vedou a poznaním spravodlivosti.

²² Ale keby zblúdil (z cesty), zanechá ho

a vydá ho do rúk jeho nepriateľa.

Chráň sa nemiestnej hanblivosti

²³ Synu, dbaj na čas a vyhýbaj zlu!

²⁴ Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu!

²⁵ Je hanblivosť, ktorá privádza hriech,

a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.

²⁶ Nenadŕžaj nikomu proti vlastnému záujmu,

ani si nepočínaj falošne na svoju škodu!

²⁷ Nehanbi sa za svojho blížneho v jeho úpadku,

²⁸ ani nič nezameškaj, ak môžeš niečo zachrániť;

neskrývaj sa so svojou múdrosťou pre jej krásu,

²⁹ lebo múdrosť poznajú podľa reči

a rozum, vedu a učenosť vzdelanca zasa podľa slova;

pevné trvanie (spočíva) na spravodlivých činoch.

³⁰ Spravodlivej veci nijako neprotireč,

hanbi sa však za nespravodlivé počínanie svojej nevychovanosti.

³¹ Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov,

no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu.

³² Mocnému sa nestavaj na odpor,

ani sa nenamáhaj plávať proti prúdu rieky!

³³ Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život,

až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť

a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.

³⁴ Neprenáhľuj sa svojím jazykom,

ani si nepočínaj nedbalo a lenivo pri práci!

³⁵ Nepočínaj si vo svojom dome ako lev, nerozháňaj domácich

a neutláčaj svojich podriadených.

³⁶ Keď máš dostať, nevystieraj ruku,

a zasa keď máš dať, neodťahuj ju!

Sir5

Nespoliehaj sa na nestále veci!

V⁵. ¹ Nespoliehaj sa na klamlivý majetok,

ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“

Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie.

² Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži,

³ ani si nehovor: „Aký som mocný“ -

alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“

Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko.

⁴ Ani nehovor: „Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo?“

Najvyšší sa totiž neponáhľa s odplatou.

⁵ I keď si uzmieril hriech, nebuď zato bez obavy,

aby si (znova) hromadil hriech na hriech.

⁶ Ani si nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké,

zmiluje sa nad množstvom mojich hriechov.“

⁷ Lebo zľutovanie i hnev chytro vychádzajú od neho

a sleduje hriešnikov jeho hnev.

⁸ Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi,

ani to neodsunuj zo dňa na deň.

⁹ Lebo jeho hnev príde nečakane

a rozmetá ťa, až príde jeho pomsta.

¹⁰ Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo,

nepomôže ti ničím, až príde súženie a pomsta.

¹¹ Nevej pri každom vetre,

ani nechoď každou cestou;

podľa dvojakého jazyka usvedčujú hriešnika.

¹² Pevne sa drž Pánovej cesty,

podľa svojho správneho rozumu a svedomia,

tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy!

Ako treba používať jazyk

¹³ V tichosti vypočuj slovo, aby si mu rozumel,

a s rozvahou prednes správnu odpoveď!

¹⁴ Ak sa rozumieš veci, povedz o tom blížnemu!

Ak však nie, polož si ruku na ústa,

aby ťa nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ťa.

¹⁵ Rozumný človek získa si rečou česť a chválu,

ale jazyk nemúdreho mu privedie záhubu.

¹⁶ Nedopusť, aby ťa nazvali klebetárom,

a nech ťa nepodchytia v reči a nezahanbia ťa!

¹⁷ Zlodejovi hrozí zahanbenie a trest,

však najpotupnejšie je označiť niekoho

za (človeka) dvojakého jazyka;

ale aj na klebetára padá nenávisť, odpor a potupa.

¹⁸ Spravodlivo si počínaj! Rovnako v malom i vo veľkom!

Sir6

VI. ¹ Svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom!

Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlému,

ale aj každému, kto je závistlivý hriešnik a má dvojaký jazyk.

² Nevypínaj sa mysľou svojej duše ako býk,

aby ti tvoja nerozumnosť azda neporazila silu,

³ nezožrala lístie a nezničila plody

a bol by si ako suchý strom na púšti.

⁴ Lebo zlá povaha zničí toho, kto je taký,

vydá ho na posmech jeho nepriateľom

a privedie na neho osud hriešnikov.

O priateľstve

⁵ Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov

láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro).

⁶ Môžeš mať mnoho takých, čo s tebou nažívajú v pokoji,

ale za poradcu maj jediného z tisícich!

⁷ Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške

a nezdôveruj sa mu ľahko!

⁸ Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času,

ale neostane ním, keď príde súženie.

⁹ Iný priateľ sa zvrhne v nepriateľa

a zasa iný je takým priateľom, čo odhaľuje nenávisť, zvadu a pohanu.

¹⁰ Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola,

a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza.

¹¹ Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný

a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi;

¹² ak sa upokorí pred tebou

a pred tvojou tvárou sa ukryje,

budeš mať svorné a dobré priateľstvo.

¹³ Od svojich nepriateľov sa oddeľ

a daj si pozor aj na priateľov!

¹⁴ Verný priateľ je ako mocná pevnosť,

kto takého nájde, nájde si poklad.

¹⁵ Verného priateľa nemožno kúpiť

a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.

¹⁶ Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života

a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho.

¹⁷ Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo,

lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa.

Ako možno nadobudnúť múdrosť

¹⁸ Synu, od svojej mladosti prijímaj poučenie

a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba.

¹⁹ Približuj sa k nej, ako to robí oráč a rozsievač

a trpezlivo čakaj na jej vzácne plody!

²⁰ Lebo pri jej obrábaní sa budeš len málo namáhať

a čoskoro budeš jesť z jej plodov.

²¹ Aká náramne neprístupná je múdrosť neučenlivým ľuďom

a nerozvážny človek nevie pri nej vytrvať.

²² Zaľahne na nich skúška ako ťažký kameň

a bez meškania ju budú chcieť od seba odraziť.

²³ Lebo učená múdrosť je ako aj jej meno,

nie je mnohým známa;

ale komu sa stala známou,

pri takých vytrvá, až uvidia Boha.

²⁴ Synu, počúvaj ma a prijmi rozumnú radu;

mojou radou neopovrhuj!

²⁵ Vlož svoje nohy do jej pút

a svoju šiju do jej ohlávky;

²⁶ podlož svoje rameno a znášaj ju

a jej putá nezunuj!

²⁷ Priblíž sa k nej s celou svojou dušou

a celou svojou silou sa drž jej ciest!

²⁸ Pusť sa po jej stopách a ukáže sa ti,

a keď ju raz uchopíš, nespúšťaj sa jej!

²⁹ Nakoniec nájdeš u nej spočinutie

a premení sa ti v rozkoš.

³⁰ Jej putá ti budú mocným hradom a silnými základmi

a jej nákrčník ti bude skvelým odevom.

³¹ Lebo slúži za ozdobu životu

a jej záväzky sú nite spásy.

³² Ako skvelé rúcho si ju oblečieš

a ako slávny veniec si ju nasadíš.

³³ Synu, ak budeš na mňa dávať pozor, poučíš sa,

a keď sa mi mysľou venuješ, staneš sa múdrym.

³⁴ Ak nakloníš svoj sluch, dostane sa ti poučenia,

a keď budeš rád počúvať, zmúdrieš.

³⁵ Do zástupu skúsených starcov postav sa

a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti,

aby si mohol vypočuť každý rozhovor o Bohu

a aby ani jediná chvályhodná múdra reč neušla tvojej pozornosti.

³⁶ Ak uzrieš rozumného muža, už za rána choď k nemu:

a tvoja noha nech otiera schody, ktoré vedú k jeho dverám.

³⁷ Tvoja myseľ nech sa nesie k Božím prikázaniam

a najmä pri jeho ustanoveniach zotrvávaj neprestajne;

on ti dá (múdre) srdce

a udelí ti aj z múdrosti, po ktorej túžiš.

Sir7

Chráň sa hriechu!

VII. ¹ Nerob zle a nezastihne ťa (zlo).

² Odstúp od neprávosti a minie ťa nešťastie.

³ Synu, nerozsievaj zlo do brázd neprávosti,

aby si ho nežal sedemnásobne.

⁴ Nežiadaj si vladársku moc od Pána

ani nečestné postavenie od kráľa!

⁵ Nepokladaj seba za spravodlivého pred Bohom,

lebo on sám pozná srdcia:

ani za múdreho sa nevydávaj pred kráľom!

⁶ Nežiadaj si stať sa sudcom,

ak svojou silou nevládzeš zamedziť neprávosť;

aby si sa azda nepoľakal pred mocnejším

a nepriviedol k pádu svoju poctivosť.

⁷ Nedopusť sa viny proti množstvu (ľudí) v meste,

⁸ ani sa nemiešaj medzi zástup;

ani sa nepleť do hriechu na dve strany,

lebo ani za jediný nebudeš bez viny.

⁹ Nebuď malomyseľný na duchu!

¹⁰ Nezanedbaj modliť sa a dávať almužnu!

¹¹ Nehovor: „Boh zhliadne na množstvo mojich darov

a prijme dary, keď ich obetujem najvyššiemu Bohu.“

¹² Nesmej sa nikomu, keď má roztrpčenú myseľ,

lebo vševidiaci Boh je ten, ktorý ponižuje i povyšuje.

¹³ Nerozsievaj nepravdivé (správy) proti svojmu bratovi,

ale ani priateľovi nerob niečo podobného!

¹⁴ Nevymýšľaj si nič, čo je nepravdivé,

lebo v tom zotrvať neslúži na dobré.

¹⁵ V zhromaždení starších si nedovoľuj mnoho rečí,

ani nezdvojuj slová, keď sa modlíš!

¹⁶ Nemaj v nenávisti namáhavé práce,

aj roľnícke práce ustanovil Najvyšší.

¹⁷ Nedovoľ, aby ťa pripočítali k ľuďom bez vzdelania!

¹⁸ Pamätaj, že (Boží) hnev nebude dlho meškať.

¹⁹ Úplne pokoruj svojho ducha,

lebo telo hriešnika sa trestá ohňom a červom.

Ako sa zachovať k ľuďom, ktorí si zasluhujú úctu a Iásku

²⁰ Nehromži na priateľa, ak odkladá (vrátiť ti) peniaze,

ani neopovrhuj svojím vzácnym bratom pre zlato!

²¹ Nerozchádzaj sa s múdrou a dobrou ženou,

ktorú si dostal pre bázeň pred Pánom:

lebo pôvab jej cudnosti je nad zlato.

²² Neurážaj otroka za jeho poctivú prácu:

ani nádenníka, ak ti je dušou oddaný.

²³ Rozumného otroka maj v láske ako vlastnú dušu:

neukracuj ho na slobode, ani ho neopúšťaj v núdzi!

²⁴ Ak máš dobytok, maj oň starosť:

ak máš z neho osoh, podrž si ho u seba!

²⁵ Ak máš synov, vzdelávaj ich

ohýbaj ich od ich mladosti!

²⁶ Ak máš dcéry, ochraňuj ich telo

a neukazuj im veselú tvár!

²⁷ Vydaj svoju dcéru a vykonáš veľké dielo,

ak ju dáš rozumnému mužovi.

²⁸ Ak máš ženu podľa svojej ľúbosti, nezaháňaj ju,

ale takej, ktorá ti je odporná, sa nezdôveruj.

²⁹ Z celého srdca si cti otca

a na vzdychy svojej matky nezabúdaj!

³⁰ Pamätaj, že bez nich nebol by si sa narodil;

oddaj (sa) im ako aj oni tebe.

³¹ Z celej svojej duše sa boj Pána

a jeho kňazov maj za posvätné (osoby)!

³² Z celej svojej sily miluj toho, ktorý ťa stvoril,

a jeho služobníkov nenechaj opustených!

³³ Cti si Boha z celej svojej duše a maj v úcte kňazov,

hľaď sa očistiť obetnými stehnami!

³⁴ Daj im obetný podiel, ako máš prikázané

(dávať) z prvotín a zmiernych obetí,

a za svoje nedbalosti sa očisťuj menšími darmi!

³⁵ (Nech majú) dar z obetných stehien

a prinášaj Pánovi zasvätenú obeť a posvätné prvotiny!

³⁶ A podaj svoju ruku aj chudobnému,

aby tvoje požehnanie a uzmierenie bolo dokonalé.

³⁷ Úprimnosť tvojho daru nech je (známa) každému, kto žije,

ale ani mŕtvemu neodpieraj svoju láskavosť!

³⁸ Nevyhýbaj sa, keď treba potešiť plačúcich,

a choď spolu s tými, ktorí smútia!

³⁹ Nech sa ti neťaží navštíviť chorého:

pre také (počínanie) budú ťa väčšmi milovať.

⁴⁰ Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec

a nikdy nezhrešíš.

Sir8

Ako sa treba zachovať oproti jednotlivým skupinám ľudí

VIII. ¹ S mocným mužom nepúšťaj sa do hádky,

aby si mu azda neupadol do rúk.

² Nepúšťaj sa do sporu s boháčom,

aby azda nepostavil proti tebe (iný) spor:

³ lebo mnohých nakazilo zlato a striebro,

až k srdcu kráľov sa tak možno dostať a prikloniť (si ich).

⁴ Nehádaj sa s takým, čo má mnoho rečí,

a neprikladaj drevo na jeho oheň!

⁵ Nestýkaj sa s takým, kto nemá učenosti,

aby sa nevyslovil potupne o tvojich predkoch!

⁶ Neopovrhuj nikým, kto sa odvrátil od hriechu -

ani mu už nerob výčitky -

pamätaj, že všetci si zasluhujeme pokarhanie.

⁷ Nepohŕdaj nikým pre jeho starobu:

lebo aj my ideme, do staroby.

⁸ Neraduj sa z toho, že tvoj nepriateľ je mŕtvy,

máš vedieť, že všetci umrieme a nežiadame si byť iným na radosť.

⁹ Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci,

ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi;

¹⁰ lebo od nich sa naučíš múdrosti a rozumnej vede,

ako bezúhonne sa máš správať voči váženým.

¹¹ Nedaj si ujsť, čo hovoria starší,

lebo oni sa tomu priúčali od svojich rodičov,

¹² od nich sa totiž naučíš rozumnosti,

ako máš (správne) odpovedať, keď ti to bude treba.

¹³ Nerozpaľuj uhlíky hriešnikov - ak by si ich karhal -

aby si nezhorel plameňom ohňa ich hriechov.

¹⁴ Nestavaj sa proti posmeškárovi,

aby ti nevysedával pred ústami ako vyzvedač.

¹⁵ Nepožičaj nikomu, kto by bol mocnejší od teba;

ak si požičal, maj to za stratenú vec!

¹⁶ Nezaručuj sa na viac, ako stačíš silou;

ak si sa zaručil, mysli na to, že máš splatiť.

¹⁷ Proti sudcovi sa do súdu nepúšťaj,

lebo súdi tak, ako je spravodlivé.

¹⁸ S odvážlivcom sa nevydávaj na cestu,

aby azda neuvalil na teba svoje zlo;

lebo on pôjde, ako sa mu zachce,

a pre jeho nemúdrosť zahynieš spolu s ním.

¹⁹ S prchlivcom si nezačínaj hádku,

ani s odvážlivcom nechoď na púšť,

lebo krv je u neho akoby nič

a zamorduje ťa tam, kde nemáš pomocníka.

²⁰ U nemúdrych nehľadaj radu,

veď nemôžu mať v láske nič,

iba čo im je milé.

²¹ Pred cudzincom sa neraď,

veď nevieš, čo sa zrodí v ňom.

²² Neotváraj svoje srdce pred kýmkoľvek

aby sa ti azda nezaliečal predstieranou Iáskou a nepošpinil ťa.

Sir9

Ako sa správať voči ženám

IX. ¹ Nežiarli na svoju milovanú manželku,

aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.

² Nedávaj svojej manželke moc nad sebou

aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.

³ Nevšímaj si chtivej ženy,

aby si azda neupadol do jej osídel.

⁴ S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev),

aby si sa azda nezničil pre jej umenie.

⁵ Na pannu neupieraj svoj zrak,

aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.

⁶ Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam,

aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.

⁷ Neobzeraj sa po uliciach mesta,

ani sa netúlaj po jeho námestiach!

⁸ Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy

a nezahľaď sa do cudzej krásy!

⁹ Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč

a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.

¹⁰ Každú takú ženu, ktorá smilní,

pošliapu ako výkal na ceste.

¹¹ Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia,

lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.

¹² S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj,

ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;

¹³ ani ju nedráždi pri víne,

aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce,

aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.

Ako máme zaobchádzať s priateľom

¹⁴ Dávneho priateľa neopúšťaj,

lebo nový nebude mu podobný.

¹⁵ Ako nové víno je nový priateľ;

až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.

¹⁶ Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo,

lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.

¹⁷ Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov:

máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.

¹⁸ Vzďaľuj sa od toho, kto má moc zabiť,

a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;

¹⁹ ak sa však k nemu priblížiš,

nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.

²⁰ Uvedomuj si, že si blízky smrti,

lebo chodíš akoby medzi osídlami

a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.

²¹ Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň,

dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.

²² Spravodlivých mužov si posaď k hostine,

tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!

²³ Svojou mysľou premýšľaj o Bohu

a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!

Vedúci mužovia nech sa chránia nerozvážnosti!

²⁴ Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala,

tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč

a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.

²⁵ Táravý človek je postrachom mesta,

lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.

Sir10

X. ¹Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud

a vláda rozumného muža je pevná.

² Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci,

a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.

³ Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud:

a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.

⁴ Vláda nad zemou je v rukách Pána;

on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.

⁵ V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí,

ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.

⁶ Krivdu od blížneho nenos v pamäti,

ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!

⁷ Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí

a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.

⁸ Vláda prechádza z národa na národ

pre nespravodlivosti a neprávosti,

pre hanebné činy a rozličné podvody.

⁹ Nad lakomca niet väčšieho podliaka.

Prečo si pyšne počína prach a popol?

¹⁰ Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom,

lebo taký má aj svoju dušu na predaj

a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.

¹¹ Každé vladárstvo má krátke bytie.

Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.

¹² Kratší neduh vie lekár zamedziť.

Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.

¹³ Keď totiž človek zomrie,

dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.

¹⁴ Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,

¹⁵ lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa,

keďže počiatkom každého hriechu je pýcha,

kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov:

ona ho navždy rozvráti.

¹⁶ Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti

a zničil ich naveky.

¹⁷ Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov

a na ich miesto posadil pokorných.

¹⁸ Korene pyšných národov Boh suchom vypálil

a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.

¹⁹ Pán vyvracia krajiny národov

a ničí ich až po základy.

²⁰ (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou,

(ich obyvateľov) rozhádže

a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.

²¹ Boh zničil pamiatku po pyšných,

ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.

²² Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil,

ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom

Komu patrí česť

²³ To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha;

ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy,

bude cti zbavené.

²⁴ Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník:

a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.

²⁵ Pre boháčov, oslávencov a chudobných

je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.

²⁶ Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný,

ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.

²⁷ Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu;

ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.

²⁸ Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní

a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní;

no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.

²⁹ Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu;

a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!

³⁰ Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť,

ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.

³¹ Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu

a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.

³² Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši?

A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?

³³ Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť

a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.

³⁴ Koho však už v chudobe chvália,

o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne?

No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.

Sir11

XI. ¹ Múdrosť dvíha poníženému hlavu

a posadí ho do kruhu veľmožov.

² Nikoho nechváľ pre jeho krásu,

ako zasa nikým neopovrhuj pre (jeho vzhľad)!

³ Včela je malá medzi lietavým (hmyzom),

ale zo sladkostí je prvý jej plod.

⁴ Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom,

ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti:

lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné,

jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné.

⁵ Mnohí vladári si zasadli na prestol,

ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali.

⁶ Mnohí mocnári boli až veľmi porazení;

a (ktorí boli) v sláve, vydaní boli do rúk iných.

V ničom sa neprenáhliť!

⁷ Nekarhaj nikoho, dokiaľ si nevyšetril vec,

až (vec) vyšetríš, karhaj podľa spravodlivosti!

⁸ Neodpovedaj ani slovom, dokiaľ si nevypočul,

a nezačínaj hovoriť znova, dokiaľ iní majú slovo.

⁹ Nehádaj sa o vec, ktorá ťa netrápi,

a nemiešaj sa do sporu hriešnych ľudí!

Prameň bohatstva

¹⁰ Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami,

lebo ak (takto) chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny.

Keď aj sleduješ (bohatstvo), nedosiahneš ho

a čo sa dáš aj do behu, neunikneš (sklamaniu).

¹¹ Niekto sa namáha, ponáhľa a sužuje -

ale ak je hriešny, o toľko má viac nedostatku.

¹² A zasa iný je skleslý, potrebný pomoci,

až veľmi mu chybuje sila a má hojnosť biedy:

¹³ ale Božie oko si ho dobrotivo všíma,

dvíha ho z jeho uponíženia a pozdvihuje mu hlavu.

Mnohí sú nad ním udivení a zvelebujú preto Boha.

¹⁴ Dobré a zlé, život a smrť, chudoba a zámožnosť sú od Boha.

¹⁵ Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha.

Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.

¹⁶ Blúdenie (vo) tme je vrodené hriešnikom;

tí však, čo jasajú pri zlých činoch, zostarnú v zlom.

¹⁷ Boží dar zostáva so spravodlivými,

takže čo podnikne, vždy sa stretne so zdarom.

¹⁸ Iný prišiel k zámožnosti tým, že si šetrne počínal,

a je to čiastka jeho mzdy;

¹⁹ ak by si niekto povedal: „Našiel som si spočinutie -

a teraz budem sám hodovať zo svojho bohatstva,“

²⁰ taký si ani neuvedomuje, ako plynie jeho čas

a približuje sa aj k nemu smrť, keď všetko zanechá iným a zomrie.

Nemáme sa spoliehať na vrtkavé bohatstvo

²¹ Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej

a konaj až do svojej staroby čo ti je prikázané.

²² Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici:

maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!

²³ Ak Boh chce, ľahko sa stane,

že chytro obohatí aj biedneho.

²⁴ Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého

a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie.

²⁵ Nehovor: „Čo ešte potrebujem

a čo dobrého budem z toho mať?“

²⁶ Nehovor: „Mám (všetkého) dosť,

a čo zlé mi z tohto hrozí?“

²⁷ V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie,

ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie:

²⁸ lebo Boh ľahko vie v deň skonania

odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.

²⁹ Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti,

až príde koniec, objavia sa skutky každého.

³⁰ Pred smrťou nevychvaľuj nikoho,

lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.

Nemaj priateľstvo so zlými!

³¹ Neuvádzaj kohokoľvek do svojho domu:

lebo úlisník skrýva v sebe mnoho úkladov.

³² Lebo ako sa šíri zápach z útrob

a ako jarabicu vábia do klietky a srnu do osídla,

také je aj srdce pyšných;

je ako vyzvedač, čo hľadí zničiť blížneho.

³³ Lebo úkladne obráti dobro na zlo

a chce nájsť škvrnu aj na najlepších.

³⁴ Od jedinej iskry vzniká veľký oheň,

jediný ničomník vylieva mnoho krvi:

lebo hriešnik lačnie iba po krvi.

³⁵ Chráň sa pred ničomníkom, lebo kuje zlo;

aby ťa azda nevyviedol na večný posmech.

³⁶ Ak si uvedieš cudzinca (do domu), rozvráti ho ako búrka

a odcudzí ťa tvojim najbližším.

Sir12

Dobre si uváž, ku komu máš byť dobrý!

XII. ¹ Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš,

aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.

² Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu:

ak aj nie od neho, určite od Pána.

³ Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo

a nedáva almužnu.

Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych,

ale má ľútosť nad kajúcnikmi.

⁴ Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj,

bezbožných a hriešnych stihne pomstou,

lebo ich uchováva na deň pomsty.

⁵ Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!

⁶ Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému:

zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;

lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobiI,

dvojnásobným zlom sa ti odplatí.

Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti

a bezbožným dá pocítiť pomstu.

Chráň sa neúprimného priateľa!

⁸ Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ,

ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.

⁹ Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali;

až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.

¹⁰ Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom,

lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;

¹¹ a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený,

zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!

¹² Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici,

aby sa azda nebral na tvoje miesto

a nezaujal tvoju stolicu;

nakoniec by si uznal moje slovo,

len aby ťa netrápila moja reč!

¹³ Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had,

a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi.

Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom

a zaplieta sa do jeho hriechov.

¹⁴ Vytrvá s tebou na chvíľu;

ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.

¹⁵ Nepriateľ vie byť sladký v slove,

no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.

¹⁶ Nepriateľ roní slzy očami:

ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.

¹⁷ Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.

¹⁸ Nepriateľ roní slzy očami,

ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.

¹⁹ Pokyvuje hlavou, tlieska rukami,

šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.

Sir13

Ako sa zachovať oproti hodnostárom a boháčom

XIII. ¹ Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa:

kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.

² Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom:

nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.

³ Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol?

Ak narazia na seba, ten sa rozbije.

⁴ Boháč pácha neprávosť a zúri pritom,

kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.

⁵ Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať,

ak nemáš nič, nechá ťa tak.

⁶ Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť,

ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.

⁷ Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti,

s úsmevom ti robí nádej,

pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“

⁸ Zahanbí ťa svojimi hostinami,

ale keď ťa vyjedol dvoj - až trojnásobne,

naposledy sa ti vysmeje:

keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa,

iba hlavou nad tebou potrasie.

⁹ Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!

¹⁰ Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!

¹¹ Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať,

aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.

Ako sa správať pred veľmožom

¹² Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť),

tým väčšmi ťa bude privolávať.

¹³ Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný;

ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.

¹⁴ Nehovor s ním ako so seberovným

ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám;

lebo dlhou rečou ťa len skúša

a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.

¹⁵ Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová

a neupustí ani od zloby, ani od pút.

¹⁶ Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ,

lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.

¹⁷ Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne,

otvor oči a prebuď sa!

¹⁸ Celou dušou miluj Boha

a pros ho o záchranu!

¹⁹ Zviera sa priatelí s tvorom seberovným,

tak aj človek s tým, kto mu je blížny.

²⁰ Každý tvor prisadá k seberovnému,

tak aj človek sa priatelí so seberovným.

²¹ Čo má vlk do činenia s baránkom? -

Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.

²² Čo majú spoločného svätec a pes? -

Akýže je pomer boháča k chudobnému?

²³ Úlovkom pre leva je divý osol púšte -

tak sú chudobní pastvou pre boháča.

²⁴ Ako je pyšnému ohavná pokora,

tak je boháčovi chudobný prekliaty.

²⁵ Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras,

ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.

²⁶ Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia,

ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;

²⁷ ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú,

ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).

²⁸ Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu

a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.

²⁹ Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: „Ktože je to?“ -

a nech by pochybil, zničia ho.

Majetok treba správne používať!

³⁰ Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny:

a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.

³¹ Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.

³² Znakom dobrého srdca je veselá tvár -

no ťažko a len s námahou ho nájdeš.

Sir14

XIV. ¹ Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst

a netrápi ho zármutok nad hriechom.

² Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok

a kto nestratil nádej úplne.

³ Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok

a načo potrebuje zlato závistník?

⁴ Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným

a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

⁵ Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? -

Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

⁶ Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,

aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

⁷ Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,

nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

⁸ Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:

odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

⁹ Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,

nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

¹⁰ Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,

trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

¹¹ Synu, ak máš z čoho, dopraj si

a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

¹² Pamätaj, že smrť nebude meškať

a zákon podsvetia nie je ti zjavený,

zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

¹³ Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,

koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

¹⁴ Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;

a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

¹⁵ Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,

aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

¹⁶ Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

¹⁷ Prv ako skonáš, rob dobre, správne,

lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

¹⁸ Každý človek - ako tráva - ostarie,

bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

¹⁹ Jedny listy rašia, iné odpadávajú,

tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:

jedna časť odumiera, iná sa rodí.

²⁰ Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu

a s ním pôjde aj jeho tvorca.

²¹ Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny

a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

Treba sa usilovať o užitočnú múdrosť

²² Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,

každý, kto rozjíma o jej záslužnosti

a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti,

²³ kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,

kto vtipom preniká do jej tajomstiev,

kto ide po nej, akoby ju stopoval,

a stavia sa na jej cesty,

²⁴ hľadí jej do okien

a načúva pri jej dverách;

²⁵ kto spočinie vedľa jej domu

a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;

kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,

aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

²⁶ ten stavia svojich synov pod jej záštitu

a sám spočinie pod jej ratolesťami,

²⁷ v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom

a spočinie v jej sláve.

Sir15

Spravodlivý dosiahne múdrosť

XV. ¹ Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré,

a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.

² Vyjde mu v ústrety ako počestná matka

a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.

³ Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti

a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.

⁴ A spevnie v ňom, takže sa nezohne,

pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.

⁵ Povýši ho v kruhu jeho blížnych,

uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa,

naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti

a slávnym rúchom ho odeje.

⁶ Zahrnie ho veselosťou a radosťou

a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.

⁷ Však nerozumní ju nedostanú,

iba rozvážni ľudia ju postretnú:

nerozumní ju ani neuzrú,

lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.

⁸ Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo,

ale pravdovravných vyhľadáva sama,

aby im zaistila zdar z Božej priazne.

⁹ Hriešnikovým ústam nepristane chvála,

¹⁰ lebo múdrosť pochádza od Boha:

chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť,

v ústach verného muža je ona hojná

a Vladár ju dá iba takému.

Zodpovednosť za hriechy

¹¹ Nehovor: „Božou (vinou) jej nemám,“ -

ale nerob to, čo má v nenávisti.

¹² Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ -

Lebo on nepotrebuje bezbožných.

¹³ Pán nenávidí každú ohavnosť,

ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.

¹⁴ Na počiatku stvoril Boh človeka

a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.

¹⁵ Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.

¹⁶ Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa,

a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.

¹⁷ Položil pred teba vodu a oheň:

čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.

¹⁸ Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo:

dostane to, čo sa mu ľúbi.

¹⁹ Božia múdrosť je preveľká,

on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.

²⁰ Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja.

On poznáva všetko, čo robia ľudia.

²¹ Bezbožne konať nekáže nikomu,

ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;

²² nepraje si množstvo takých synov,

ktorí nemajú viery a zdatnosti.

Sir16

Odplata za hriechy

XVI. ¹ Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní,

ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.

² Neskladaj svoju dôveru na ich život,

ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.

³ Lebo je lepší jediný bohabojný syn

ako tisíc (iných) bezbožných.

⁴ Ba lepšie je zomrieť bez detí,

ako zanechať po sebe zlosynov.

⁵ Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti,

(ale) pokolenie bezbožníkov spustne.

⁶ Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči,

no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.

⁷ Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech,

a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.

⁸ Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy,

vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.

⁹ Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi,

zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.

¹⁰ Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod,

lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.

¹¹ A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu,

ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce:

keby bol býval len jediný z nich nepoddajný,

bol by to div, keby bol ostal bez trestu.

¹² Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho.

Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:

¹³ ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať,

každému nasúdi podľa zásluhy.

¹⁴ Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou,

ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.

¹⁵ Každý dobrý čin pripraví miesto

každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov

(a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).

¹⁶ Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom,

veď ktože pamätá na mňa na nebi?

¹⁷ Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná:

veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“

¹⁸ Hľa, nebo, to najvyššie nebo

prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije,

chveje sa (strachom) pred ním,

¹⁹ či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme:

rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.

²⁰ Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého:

no on pozná všetky srdcia.

²¹ Veď ktože rozumie jeho cestám? -

Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?

²² Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá:

alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy?

Ktože na ne čaká?

Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil,

ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.

²³ Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci:

každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.

Rady pre každého, kto chce patriť Bohu

²⁴ Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke

a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!

²⁵ Budem ti vykladať dobre uváženú náuku

a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť.

A tak pozoruj svojím srdcom moje slová,

správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha,

ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel,

a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.

²⁶ Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku

a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo,

ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.

²⁷ Naveky skvele ustanovil ich činnosť:

nevedia o hlade ani o únave,

ani neprestanú konať svoju úlohu.

²⁸ Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.

²⁹ Nebuď neposlušný jeho rozkazom!

³⁰ Potom zhliadol Boh na zem

a naplnil ju svojimi darmi.

³¹ Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi,

ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).

Sir17

Boh so zvláštnou starostlivosťou stvoril človeka

XVII. ¹ Boh stvoril človeka zo zeme

a stvoril ho podľa svojho obrazu.

² A zasa ho prinavráti do nej,

ale - ako je sám mocný - vyzbrojil ho silou.

³ Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku,

ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.

⁴ Každému stvoreniu vložil strach pred ním,

aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.

⁵ Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú:

dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši,

ako aj srdce na myslenie;

tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.

⁶ Stvoril v nich rozumného ducha,

rozumom im naplnil srdce,

naznačil im, čo je dobré a čo zlé.

⁷ Svoje oko im vložil do srdca,

aby im ukázal veľkosť svojich diel.

⁸ Aby chválili (jeho) posvätné meno:

aby sa honosili jeho podivnými činmi

a zvestovali veľkoleposť jeho diel.

⁹ Okrem toho im dal náuku

a zákon života im dal do dedičstva.

¹⁰ Uzavrel s nimi večnú zmluvu

a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.

¹¹ Ich oči videli jeho veľkolepú slávu,

ich uši počuli jeho velebný hlas,

keď im prikazoval: „Varujte sa neprávosti!“

¹² A dal všetkým prikázania o blížnom.

¹³ Ich cesty sú mu vždy známe,

nie sú ukryté pred jeho očami.

¹⁴ V každom národe ustanovil správcov:

¹⁵ no Izrael sa stal očividne Božím podielom.

¹⁶ Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko:

jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.

¹⁷ Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti,

lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.

¹⁸ Almužna každého ostáva akoby pečať u neho,

ako zrenicu chráni zásluhu každého.

¹⁹ Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou

každému jednému osobitne na jeho hlavu

a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.

²⁰ Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti,

klesajúcich posilňuje k vytrvalosti

a určuje im spravodlivý podiel.

Pokánie je potrebné

²¹ Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:

²² modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.

²³ Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti

a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;

²⁴ poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia,

vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená,

a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!

²⁵ Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie,

riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.

²⁶ Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)!

Kto zomrel - je akoby nič - nie je schopný zvelebovať ho.

²⁷ Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha),

kým si živý a zdravý, zvelebuj ho!

Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.

²⁸ Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána

a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!

²⁹ Lebo všetko nevystane od ľudí,

keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný

a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.

³⁰ Či je niečo jasnejšie nad slnko? - Časom sa aj ono zatmie.

A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv?

Ale stihne ho za to trest!

³¹ On sleduje vojsko vysokého neba:

no všetci ľudia sú iba zem a popol.

Sir18

Treba sa obrátiť k veľkému a milosrdnému Bohu!

XVIII. ¹ Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije.

Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár.

² Kto by stačil vypočítať jeho diela?

³ Kto preskúma jeho veľkolepé činy?

⁴ Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti?

Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?

⁵ Nič z toho nemôže ubrať ani pridať,

ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.

⁶ Keby už človek končil, vtedy vlastne začína,

a keby prestal, zmätie sa.

⁷ Načo je človek, aký je z neho osoh,

čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?

⁸ Počet ľudských dní je najvýš sto rokov,

oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku:

a ako zrnko piesku - také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.

⁹ Preto je Boh trpezlivý s nimi

a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.

¹⁰ Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci,

a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.

¹¹ Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie

a ukazuje im cestu k spravodlivosti.

¹² Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym:

no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.

¹³ Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje

a vodí ako pastier svoje stádo.

¹⁴ Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi

a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami.

Rady, ako si treba počínať pri styku s ľuďmi

¹⁵ Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku

a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje.

¹⁶ Či rosa neuľavuje horúčosť?

Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar.

¹⁷ Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar?

Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje!

¹⁸ Pochabý ostro nadáva:

a dary nevľúdneho zožierajú oči.

¹⁹ Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu,

a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť.

²⁰ Užívaj liek pred chorobou,

skúmaj sa pred svojím súdom

a pred Bohom nájdeš zľutovanie.

²¹ Predtým, ako by si ochorel, sa upokor,

a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil.

²² Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe,

ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti!

²³ Pred modlitbou si priprav ducha,

nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha.

²⁴ Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia

a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár.

²⁵ Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť,

a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom.

²⁶ Čas sa môže zmeniť od rána do večera

a pred Božími očami to všetko chytro beží.

²⁷ Múdry je opatrný pri všetkom počínaní,

ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti.

²⁸ Kto je prehnaný, pozná múdrosť

a zvelebuje každého, kto ju nájde.

²⁹ Kto je rozvážny v reči, múdro si počína:

takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť,

a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady).

Treba sa vzoprieť náruživostiam!

³⁰ Nežeň sa za náruživosťou,

ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle.

³¹ Ak vyhovieš svojim náruživostiam,

bude to na radosť tvojim nepriateľom.

³² Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe,

lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú.

³³ Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz,

ak vo svojom vrecku nemáš ničoho:

lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.

Sir19

XIX. ¹ Kto robí a opíja sa, nezbohatne:

kto si neváži málo, pomaly upadne.

² Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych,

trest uvádzajú aj na rozvážnych.

³ Kto sa viaže k smilniciam, bude sám ničomník:

jeho dedičmi budú hniloba a červy.

Postavia ho za výstražný príklad,

lebo jeho duša vyhynie z počtu (živých).

Nehovor bez rozvahy!

⁴ Kto prenáhlene dôveruje, je ľahkoverný a príde do škody:

a kto tak škodí sebe, za nič ho budú mať.

⁵ Kto sa raduje z neprávosti, dostane sa mu potupy,

kto nenávidí pokarhanie, ukracuje si život:

ale kto nenávidí táravosť udúša zlo.

⁶ Kto sa prehrešuje proti sebe, bude to ľutovať,

kto má záľubu v zlosti, dostane sa mu potupy.

⁷ Neopakuj ničomné a tvrdé slovo,

tak ani teba neuponížia.

⁸ O priateľovi a nepriateľovi nehovor, čo si myslíš:

ak niečo pokladáš za hriešne, neodkrývaj to!

⁹ Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť

a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť,

a tak sa bude vždy k tebe približovať.

¹⁰ Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe!

Ver mi, neroztrhne ťa.

¹¹ Pochabý dostane aj od slova bolesti,

ako postenáva (rodička) pri pôrode dieťaťa.

¹² Ako šíp zapichnutý do mäsitého stehna

je slovo v srdci pochabého.

I priateľa treba pokarhať!

¹³ Napomeň priateľa - azda o ničom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“

Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil.

¹⁴ Napomeň blížneho - azda to ani nepovedal:

ak však povedal, aby to neopakoval.

¹⁵ Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka.

¹⁶ Preto never každému slovu!

Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne.

¹⁷ Ktože sa ešte neprevinil jazykom?!

Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal.

¹⁸ Dovoľ, aby sa uplatnil zákon Najvyššieho,

lebo všetka múdrosť je bázeň pred Bohom

a bázeň pred Bohom je v nej

a pri všetkej múdrosti je: zachovávať Zákon.

¹⁹ Nie je múdrosťou správať sa ničomne:

ako nie je rozumnosťou zmýšľať hriešne.

²⁰ To je ničomnosť a je ohavná;

nemúdry je ten, komu sa dostalo málo múdrosti.

²¹ Lepší je menej múdry, komu chybuje vtip, ale nie bázeň,

ako ten, kto vtipom oplýva, ale narušuje zákon Najvyššieho.

²² Zdatnosť môže byť aj dôkladná, a predsa hriešna.

²³ Je aj taký, ktorý hovorí dôležité reči a rozpovie, čo je pravda,

ale je zas iný, ktorý sa nemiestne uponižuje,

pritom má útroby plné podvodu.

²⁴ Iný sa príliš ukláňa v mnohej poníženosti:

no niekto skláňa iba tvár

a pretvára sa, že nevidel, o čom sa nevie;

²⁵ a keď mu nedostatok sily nedovoľuje robiť zlé,

predsa páše zlo, keď nadíde čas, že môže robiť zle.

²⁶ Podľa vzhľadu možno poznať človeka,

z výrazu tváre poznáš rozvážneho.

²⁷ Oblek na tele a úsmev na perách

a chôdza - ukazujú o každom, aký je.

Rozdiel medzi múdrym a nemúdrym

²⁸ Pomýlené je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve:

je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré:

ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym.

Sir20

XX. ¹ O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa:

neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).

² (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,

³ tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.

⁴ O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť!

Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.

⁵ Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho:

no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.

⁶ Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať,

iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.

⁷ Múdry človek mlčí až do (príhodného) času:

ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.

⁸ Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému:

kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.

⁹ Nemúdremu slúži úspech za nešťastie,

ak niečo nájde, je mu to na škodu.

¹⁰ Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:

a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.

¹¹ Uponíženie je na slávu:

iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.

¹² Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz,

ale zaplatí to sedemnásobne.

¹³ Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným:

no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.

¹⁴ Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh:

lebo jeho oči sú sedemnásobné.

¹⁵ Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:

ak otvorí ústa, vrhá oheň.

¹⁶ Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť:

odporný je každý taký človek.

¹⁷ Pochabý nemá priateľa,

ani niet radosti z jeho bohatstva.

¹⁸ Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka;

ako často a ako veľmi sa mu smejú!

¹⁹ Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí:

ako potom to, čo ani nenáleží.

²⁰ Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe:

tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.

²¹ Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka:

pochabí ju majú ustavične na ústach.

²² Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého:

lebo ju neprednesie v príhodný čas.

²³ Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť,

ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.

²⁴ Niekto zmárni seba od hanby,

ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu:

teda zmárni sa z ľudského ohľadu.

²⁵ Niekto urobí sľub priateľovi zo studu

a bez potreby má v ňom nepriateľa.

²⁶ Ničomná potupa pre každého je Iuhať,

a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).

²⁷ Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá:

i keď oboch čaká večná záhuba.

²⁸ Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti,

ich hanba ostane s nimi bez prestania.

Aký úžitok prináša múdrosť

²⁹ Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť)

a rozumný nájde obľubu u veľmožov.

³⁰ Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín;

kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého:

kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.

³¹ Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,

sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.

³² Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad:

akýže je úžitok z obidvoch?

³³ Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť,

ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.

Sir21

Ako treba vyhýbať hriechu

XXI. ¹ Synu, zhrešil si? - nerob to viac! -

ale odpros aj za predošlé viny, aby ti ich odpustili.

² Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom,

lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe.

³ Jeho zuby sú ako zuby levov:

ktoré zabíjajú duše ľudí.

⁴ Každá neprávosť (ničí) ako dvojsečný meč:

no na jeho ranu lieku niet.

⁵ Násilie a neprávosti ničia majetok:

i dom, čo by bol aj veľmi bohatý, zničí pýcha:

tak aj bohatstvo pyšného úplne spustne.

⁶ Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam

a rozsudok mu rýchlo príde na pomoc.

⁷ Kto neprijíma rád pokarhanie, tam je stopa hriešnika,

ale kto sa bojí Boha, srdcom sa obráti.

⁸ Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka:

rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád.

⁹ Kto si buduje dom na cudzí náklad,

podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu.

¹⁰ Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ,

ich koniec bude ohnivý plameň.

¹¹ Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom:

no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.

Jedine o spravodlivosť treba dbať, hriešnikov nenasledovať!

¹² Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu.

¹³ Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť.

¹⁴ Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.

¹⁵ Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla:

niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).

¹⁶ Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň

a jeho rada je stále ako živý prameň.

¹⁷ Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba,

nijakú múdrosť neudrží v sebe.

¹⁸ Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec,

pochváli ho a ďalšie pridá k nemu;

ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu

a odhodí ho za svoj chrbát.

¹⁹ Rozhovor s pochabým - to je ako bremeno pre pocestného,

na ústach rozumného možno nájsť pôvab.

²⁰ V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho

a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.

²¹ Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom:

a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.

²² Čím sú putá pre nohy tým je náuka pre pochabého,

pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.

²³ Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas;

ale múdry sa sotva potichu usmieva.

²⁴ Náuka je múdremu zlatou ozdobou,

akoby bola náramkom na pravej ruke.

²⁵ Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho:

ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom.

²⁶ Pochabý oknom nazerá do domu,

no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku.

²⁷ Pochabosť je načúvať pri dverách,

lebo múdreho trápi, ak niekoho hania.

²⁸ Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach,

kým múdri kladú svoje slová na vážky.

²⁹ Pochabí nosia srdce na ústach,

no múdri majú v srdci svoje ústa.

³⁰ Keď bezbožný zlorečí satanovi,

akoby zlorečil sebe samému.

³¹ Klebetár poškvrňuje seba samého,

preto ho každý nenávidí;

nenávidený je aj ten, kto s ním spolu drží:

len mlčanlivý a múdry muž si získa úctu.

Sir22

Podarené a nepodarené dietky

XXII. ¹ Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi,

všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.

² Hnojom od volov hádžu po leňochovi,

kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.

³ Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna,

(taká) dcéra mu však škodu prinesie.

⁴ Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža,

ale hanebnica je pohanou pre rodiča.

⁵ Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi,

u obidvoch bude v nevážnosti.

⁶ Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku,

ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.

⁷ Kto sa ujíma poučiť pochabého,

akoby zliepal črepiny.

⁸ Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva,

ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.

⁹ So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti;

lebo na konci rozhovoru sa pýta: „Ktože je tento?“

¹⁰ Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo:

aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.

¹¹ Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.

¹² Ničomný život ničomníka

je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.

¹³ Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní:

u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.

Pochabému vyhýbaj!

¹⁴ S pochabým nemaj mnoho rečí

a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!

¹⁵ Chráň sa ho, aby si nemal súženie

a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.

¹⁶ Vyhni mu a nájdeš pokoj

a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.

¹⁷ Čo je ťažšie od slova?

Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?

¹⁸ Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa,

ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.

¹⁹ Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí;

tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.

²⁰ Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.

²¹ Ako kolová (stavba) na výšine

a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:

²² tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu,

lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.

²³ Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí, uvažovať -

nikdy nepozná obavy:

tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.

Ako si môzeš zachovať priateľstvo

²⁴ Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy,

kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.

²⁵ Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich:

tak aj kto nadáva priateľovi ruší priateľstvo.

²⁶ Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj:

lebo k priateľovi je možný návrat.

²⁷ Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zármútil si ho,

neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa:

ibaže by si ho bol hanobil a tupil,

(urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou:

pre toto uniká každý priateľ.

²⁸ Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi,

aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.

²⁹ Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný,

aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.

³⁰ Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa:

tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.

³¹ Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa,

ani sa pred ním neschovám:

a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho,

budem ich znášať.

³² Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.

Modlitba k Bohu za zdržanlivosť v rečiach

³³ Kto mi postaví stráž pred ústa

a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať,

aby som neprišiel pre ne k pádu,

aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?

Sir23

XXIII. ¹ Pane, Otče a Vladár môjho života,

neprenechaj ma im napospas,

nedopusť, aby som nimi klesol.

² Ktože ustanoví mojej mysli biče

a môjmu srdcu (dá) múdru náuku,

aby ma nešetrili pre ich viny,

aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,

³ aby sa nerozmohli moje viny,

nerozmnožili sa moje priestupky

a nerozhojnili moje hriechy,

aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi

a neradoval sa zo mňa môj protivník.

⁴ Pane, Otče a Bože môjho života,

neponechaj ma im napospas!

⁵ Nedaj nadutosti mojim očiam

a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;

⁶ odstráň odo mňa žiadosti brucha,

aby ma nepochytili necudné túžby,

a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!

Ako sa varovať pred hriechmi jazyka

⁷ Synovia, vypočujte si poučenie o ústach:

kto ho zachová, nezahynie pre pery,

ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.

⁸ Hriešnika prichytia pri márnivej (reči),

pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.

⁹ Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe,

lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.

¹⁰ Božie meno nemaj ustavične v ústach

a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí),

lebo neobstojíš pre ne bez viny.

¹¹ Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka,

tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená,

nie je bez hriechu.

¹² Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti,

a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.

¹³ Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho:

ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.

¹⁴ Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť:

lebo jeho dom bude za to plný odvety.

¹⁵ Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti,

nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!

¹⁶ Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené,

aby sa neváľali v bahne hriechov.

¹⁷ Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa,

lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.

¹⁸ Pamätaj na svojho otca i matku,

ak sedíš v spoločnosti veľmožov;

¹⁹ aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi,

takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať

a utrpel by si hanbu

a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet,

a preklial by si aj deň svojho narodenia.

²⁰ Kto si zvykol slovom zlorečiť,

ten sa vo svojom živote nedá poučiť.

Chráň sa smilstva!

²¹ Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom

a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.

²² Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň

a neuhasne, kým niečo nezhltne.

²³ Potom taký, čo smilní údom svojho tela,

neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.

²⁴ Smilníkovi je každý pokrm sladký,

nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).

²⁵ Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom,

opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?

²⁶ Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry -

takže ma nemôže nik vidieť.

Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“

²⁷ Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko,

lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom,

iba oči ľudí mu naháňajú strach.

²⁸ Ani na to nemyslí, že Pánove oči

svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko,

sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú)

a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.

²⁹ Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci:

a tak si aj po stvorení všíma všetkého.

³⁰ Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta,

a keby sa dal na útek ako konské žriebä,

dolapia ho, kde sa ani nenazdá.

³¹ Bude na potupu všetkým,

pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.

³² A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža

a z cudzoložstva podvrhne dediča;

³³ lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho,

po druhé sa previní proti svojmu manželovi,

po tretie smilní cudzoložne

a od cudzieho muža nadobúda synov.

³⁴ Pred zástup ľudu predvedú takú ženu,

ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).

³⁵ Jej dietky nezapustia korene do hĺbky

a jej haluze nebudú prinášať ovocie.

³⁶ Zanechá po sebe prekliatu pamiatku,

lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.

³⁷ Všetci po nej pozostalí poznávajú,

že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom

a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.

³⁸ Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom;

lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.

Sir24

Chvála múdrosti

XXIV. ¹ Múdrosť sama sa vychvaľuje,

aj u Boha je v úcte

a má chválu aj u svojho ľudu.

² Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa,

pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

³ Chváli ju aj jej ľud,

obdivuje ju zhromaždenie svätých.

⁴ Množstvo vyvolených jej vzdá chválu,

obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

⁵ Ja som vyšla z úst Najvyššieho

ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

⁶ Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo,

ako hmla som pokryla zem.

⁷ Svoj príbytok mám na výsostiach,

prestol mám na stĺpe mrakov.

⁸ Okruh neba som pochodila a sama,

prenikla som do morských hlbín,

po vlnách mora som kráčala;

⁹ na každom mieste zeme som sa zastavila:

¹⁰ u každého ľudu, v každom národe som vládla.

¹¹ Mocne som pošliapala srdcia všetkých,

ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko:

U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť

a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

¹² Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil -

lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku -

¹³ a riekol mi: „V Jakubovom (rode) prebývaj,

v Izraeli maj podiel dedičný

a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!“

¹⁴ Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh),

takže naveky už nikdy nepominiem.

V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.

¹⁵ Tak som sa trvale usadila na Sione

a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie,

lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.

¹⁶ V slávnom národe som zapustila korene,

v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične,

a medzi zástupom svätých mám príbytok.

¹⁷ Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky,

ako cyprus na vrchu Sion.

¹⁸ Vyrástla som ako palma v Engadi,

(som) ako ružový sad v Jerichu;

¹⁹ ako utešená oliva na rovinách; tak sa vznášam

ako platan pri vodách (na námestiach).

²⁰ Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam:

ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú.

²¹ Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, ónyxu a staktu

a tiež samotokým kadidlom okurovala príbytok.

²² Ja ako terebinta rozkladám svoje haluze

a moje haluze sú nádherné a utešené.

²³ Ako vinič prinášam ľubovonné (plody)

a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie.

²⁴ Ja som matka krásneho milovania,

(matka) bázne, uznanlivosti a svätej nádeje.

²⁵ U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej,

u mňa je všetka nádej silného života.

²⁶ Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite,

a nasýťte sa z mojich plodov!

²⁷ Lebo môj duch je sladší ako med

a mať mňa je (sladšie) ako plást medu.

²⁸ Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

²⁹ Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť,

a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

³⁰ Kto ma počúva, nezažije zahanbenie,

ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia.

³¹ Ktorí (iným) dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život.

Chvála Mojžišovho Zákona

³² Toto všetko je obsahom knihy života

a zmluvy s Najvyšším, a tak možno poznať pravdu.

³³ Mojžiš sprostredkoval Zákon ako pravidlo spravodlivosti,

ako dedičstvo Jakubovho rodu a prisľúbenia dané Izraelovi.

³⁴ (Boh) dal do výhľadu Dávidovi, svojmu synovi,

že z jeho (rodu) vyvedie najmocnejšieho vladára,

ktorý si udrží slávny prestol naveky.

³⁵ Táto (kniha) preteká múdrosťou ako (rieka) Fison

a ako Tigris, keď sú prvotiny (obilia),

³⁶ naplňuje rozumnosťou ako Eufrat:

a dáva hojne (múdrosti), ako má Jordán v čase žatvy vody.

³⁷ Dáva náuku, ako má Níl (vody),

takže vystupuje (z riečišťa) ako v čase vinobrania Gihon.

³⁸ Nestačí ju preskúmať ani ten, kto sa prvý ujme (práce),

ako ju nepreskúma ani ten, kto sa na to neskôr podujal.

³⁹ Lebo jej zmysel je hlbší ako more

a jej múdra rada je väčšia ako (morská) priepasť.

⁴⁰ Ja, múdrosť, vydala som (zo seba) rieky.

⁴¹ Ja (však) som ako struha z rieky nezmerných vôd,

som ako priekopa vedená od rieky

a ako vodný žliabok, čo vychádza zo záhrady.

⁴² Pomyslel som si: „Zvlažím svoju vysadenú záhradu

a napojím úrodu svojej lúky.“

⁴³ A hľa, žliabok sa mi rozvodnil

a moja rieka vzrástla ako more:

⁴⁴ lebo svojou náukou posvietim všetkým ako ranná zora,

budem ju ohlasovať veľmi ďaleko.

⁴⁵ Preniknem do všetkých nížin zeme,

poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte,

a osvietim všetkých, čo dúfajú v Pána.

⁴⁶ Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč,

zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti,

a neustanem ani cez ich pokolenia až do posvätného veku.

⁴⁷ Viďte, že som nepracoval iba pre seba,

ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu.