|
|||
|
A. Hrozba Izraelu a Júdovi Mich1
I. Úvod. - 1 Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme.
2 Počujte, všetky národy, pozoruj, zem a čo ju napĺňa, nech je Pán svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu. 3 Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme. 4 I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom, ako voda vyliata na svah. 5 Pre Jakubov hriech je to všetko, pre zločin Izraelovho domu. Čo je Jakubov hriech? Či nie Samária? A čo sú výšiny Júdu? Či nie Jeruzalem?
Pohroma Izraela 6 Zo Samárie urobím hŕbu na poli a pozemok pre vinicu; jej kamene pohádžem do doliny a jej základy odhalím. 7 Všetky jej modly rozbijú, všetky jej dary spália ohňom, všetky jej obrazy spustoším, veď’ sú nazbierané zo mzdy pobehlice a budú zasa mzdou pobehlice. 8 Preto budem nariekať a kvíliť, budem chodiť bosý a nahý, budem nariekať ako šakaly a smútiť ako pštrosy. 9 Lebo jej rana je nezahojiteľná, lebo došla k Júdovi, došla až k bráne môjho ľudu, k Jeruzalemu.
Pohroma Júdu 10 V Gete neohlasujte, v Aku neplačte. V Bet Afre sa v prachu váľajte! 11 Prejdiže si, obyvateľka Šafiru potupená nahotou! Nevyjde obyvateľka Sánanu. Nárek v Bet Haeseli odňal od vás podporu. 12 Čaká na šťastie obyvateľka Marotu, hoci nešťastie zostúpilo od Pána k bráne Jeruzalema. 13 Zapriahni do voza tátoše, obyvateľka Lachisu. Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol, že sa u teba našli zločiny Izraela. 14 Preto dajú odbytné Morešet Gatu; domy Akzibu budú sklamaním pre kráľov Izraela. 15 Ešte ti privediem dediča, obyvateľka Maresy; až k Odolamu pôjde sláva Izraela. 16 Ohoľ sa a ostrihaj pre svojich rozkošných synov, rozšír si plešinu ako sup, lebo sa odsťahujú od teba.
Mich2
Pre nespravodlivosť hrozí zánik II. 1 Beda tým, čo vymýšľajú zlo a pášu zločin na svojich lôžkach; keď svitne ráno, prevedú ho, lebo majú moc v rukách. 2 Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho, ak domy, zoberú ich; spáchajú násilie na mužovi i jeho dome, na človeku i jeho dedičstve. 3 Preto takto hovorí Pán: „Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo, z ktorého si nevytiahnete hrdlo, ani nebudete vykračovať vzpriamení, lebo je to zlý čas. 4 V ten deň vyrieknu o vás porekadlo a žialiť budú žalospevom. Povedia: „Úplne sme spustošení, dedičstvo môjho ľudu zamenil - ako mi ho berie! - Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.“ 5 Preto nebudeš mať nikoho, kto by hodil povrázok pri žrebovaní v zhromaždení Pánovom.“
Prorokovi protivníci 6 „Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť, nepríde potupa !“ 7 Takáto reč, dom Jakubov! Či je Pán netrpezlivý? Či je toto jeho dielo? Či nie sú moje slová dobré voči tomu, kto kráča spravodlivo? 8 Už dávno sa môj ľud stavia ako nepriateľ. Sťahuje plášť z tuniky tým, čo chodia spokojne, čo sa odvracajú od vojny. 9 Ženy môjho ľudu odháňate z domu im drahého, ich dietkam odnímate navždy moju slávu. 10 „Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“ Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením. 11 Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom, a luhal by: „Budem rečniť o víne a o pálenke,“ to by bol rečník pre tento ľud.
Obnova ľudu 12 Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého, áno, zhromaždím zvyšok Izraela, dám ich dokopy ako ovce v ovčinci, ako stádo uprostred paše; budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí. 13 Pred nimi pôjde drvič, prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú. I pôjde pred nimi ich kráľ a Pán v ich čele.
Mich3
Hriechy kniežat III. 1 Povedal som: „Čujte, pohlavári Jakuba a kniežatá Izraelovho domu, či nie vy máte poznať právo?“ 2 Nenávidíte dobro a milujete zlo, sťahujete z nich kožu a mäso z ich kostí. 3 Jedia mäso môjho ľudu; sťahujú z nich kožu, lámu im kosti a kúskujú ako do hrnca, ako mäso do kotla. 4 Potom budú kričať k Pánovi, ale nevyslyší ich, zakryje si v tom čase pred nimi tvár, lebo hrešili svojimi skutkami.
Proti falošným prorokom 5 Toto hovorí Pán proti prorokom, ktorí zavádzajú svoj ľud, ktorí, ak majú zubami čo hrýzť, volajú: „Pokoj!“ - proti tomu však, čo im nedá nič do úst, ohlasujú vojnu. 6 Preto budete mať noc bez videnia, budete mať temnotu bez veštby, nad prorokmi slnko zapadne a zatemnie sa deň nad nimi. 7 I budú sa hanbiť jasnovidci, červenať sa budú veštci a všetci si zahalia bradu, pretože niet Božej odpovede. 8 Ale ja som naplnený silou, duchom Pána, právom a chrabrosťou, aby som oznámil Jakubovi jeho hriech a Izraelu jeho zločin.
Záhuba Siona 9 Čujte toto, pohlavári Jakubovho domu a kniežatá domu Izraelovho, ktorým sa hnusí právo a všetko rovné krivia, 10 ktorí krvou budujú Sion a Jeruzalem hriechom. 11 Ich pohlavári súdia za úplatok, ich kňazi učia za plácu, ich proroci veštia za peniaze, pritom sa opierajú o Pána a vravia: „Či nie je Pán medzi nami? Nepríde na nás nešťastie!“ 12 Preto pre vás zorú Sion ako pole, Jeruzalem bude zboreniskom a chrámový pahorok bude zalesnenou výšinou.
B. Mesiášske proroctvá Mich4
Sláva Siona IV. 1 Na konci dní: bude upevnený vrch Pánovho domu na temene vrchov a vyčnievať bude nad pahorky i budú sa naň hrnúť ľudia. 2 Prídu mnohé národy a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema, 3 Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi a naďaleko naprávať mocné národy, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. 4 Každý bude sedieť pod svojím viničom a nerušene pod svojím figovníkom, lebo prehovorili ústa Pána zástupov. 5 Lebo všetky národy putujú, každý v mene svojho boha, my však putujeme v mene Pána, nášho Boha, na večné veky.
Záchrana 6 „V ten deň, hovorí Pán, zhromaždím kuľhavých a pozbieram roztratených a tých, ktorých som trestal. 7 Z kuľhavých urobím zvyšky a z ustatých mocný národ“ a Pán bude nad nimi panovať na vrchu Sion odteraz až naveky.
Utrpením k spáse 8 A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona, k tebe príde, vkročí predošlé vladárstvo, kráľovstvo dcéry Jeruzalema. 9 Teraz však, prečo tak kričíš? Či nie je v tebe kráľ? Či zahynul tvoj poradca, že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky? 10 Zvíjaj sa a namáhaj, dcéra Siona, ako rodička, lebo teraz vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš do Bábelu, tam ťa vyslobodí, tam ťa vykúpi Pán z ruky tvojich nepriateľov. 11 Teraz sa však zhromaždia proti tebe mnohé národy. Budú vravieť: „Znesvätiť ho! Nech sa nám oko nadíva na Sion!“ 12 Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky a nechápu jeho rozhodnutie, že ich zhromaždil ako snopy na humno. 13 Hor’ sa a mláť, dcéra Siona, lebo tvoj roh spravím železným a kopytá ti kovovými urobím, že rozdrvíš mnohé národy a zasvätíš Pánovi ich korisť a ich bohatstvo vládcovi celej zeme. 14(5,1) Narob si množstvo zárezov: hradbu postavili proti nám, palicou udierali sudcu Izraela po tvári.
Mich5
Vladár z Betlehema V5. 1(2) A ty, Betlehem, Efrata primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti. 2(3) Preto ich vydá až do času keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. 3(4) Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme. 4(5) On bude pokoj Keď príde Asýr do našej krajiny a vkročí do našich palácov, postavíme proti nemu sedem pastierov a osem vedúcich ľudí. 5(6) Budú pásť mečom krajinu Asýrov a čepeľou krajinu Nimróda. On vyslobodí od Asýra, keď príde do našej krajiny a keď vkročí na naše územie.
Zvyšky Jakuba 6(7) Zvyšok Jakuba bude uprostred mnohých národov ako rosa od Pána, ako kvapky dažďa na tráve, ktoré nečakajú na človeka a nedúfajú v syna človeka. 7 Zvyšok Jakuba bude (medzi národmi) uprostred mnohých národov ako lev medzi zvieratami lesa a ako levíča v stádach oviec, ktoré, keď vkročí, šliape a trhá, že niet toho, kto by vyslobodil. 8 Vyvýši sa ti ruka nad tvojich protivníkov a všetci tvoji nepriatelia zahynú.
Bez výzbroje a bez modlárstva 9 „A v ten deň - hovorí Pán: vyhubím tvoje kone z tvojho stredu, vynivočím tvoje vozy, 10 vyhubím mestá tvojej krajiny, zrúcam všetky tvoje pevnosti. 11 Vyhubím ti čarodejstvá z ruky a viac nebudeš mať veštcov. 12 Vyhubím tvoje obrazy i tvoje pomníky z tvojho stredu, že sa viac nebudeš klaňať dielu svojich rúk. 13 Odbúram ašery z tvojho stredu a vynivočím tvoje mestá. 14 V hneve a zápale sa vypomstím na národoch, ktoré neposlúchajú.“
C. Výčitky nevďačnému národu Mich6
Spor Pána s Izraelom VI. 1 Počujte, čo hovorí Pán: „Vstaň, súď sa pred vrchmi a kopce nech počujú tvoj hlas!“ 2 Čujte, vrchy, Pánov spor, i pevné základy zeme, lebo Pán má spor so svojím ľudom, s Izraelom sa bude pravotiť. 3 „Ľud môj, čo som ti urobil? A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi! 4 Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ťa vykúpil a postavil som ti na čelo Mojžiša, Árona a Máriu. 5 Ľud môj, spomeňže si, čo zamýšľal moabský kráľ Balak a čo mu odpovedal Balám, Beorov syn, od Setimu až po Galgalu, aby si poznal láskavé skutky Pánove.“
Pravá nábožnosť 6 „S čím mám predstúpiť pred Pána, skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám prísť pred neho s celopalmi? S jednoročnými teliatkami? 7 Či má Pán záľubu v tisícoch baranov, v desaťtisícoch potokov oleja? Či mám dať svojho prvorodeného za svoj hriech, plod svojho lona za zločin svojej duše?“ 8 Oznámili ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom.
Súd nad Jeruzalemom 9 Čuj ! Pán volá k mestu - a spása tým, čo sa boja tvojho mena! „Počúvajte prút a toho, čo ho ustanovil. 10 Ešte je oheň v dome zločinca: zločinné poklady a mizerná zmenšená efa. 11 Či ospravedlním, keď je váha bezbožná a vo vrecku sú falošné závažia? 12 Jeho boháči sú plní násilia, jeho občania hovoria klamstvo a jazyk v ich ústach je lesť. 13 Nuž aj ja ťa začnem udierať, nivočiť pre tvoje hriechy. 14 Budeš jesť a nenasýtiš sa, vnútro ti ostane prázdne. Čo uchytíš, nezachrániš, a čo zachrániš, odovzdám meču. 15 Budeš siať, ale žať nebudeš, budeš šliapať olivy, no nepomažeš sa olejom, i mušt, no víno piť nebudeš. 16 Zachovával si predpisy Omriho a všetky skutky Achabovho domu, kráčal si podľa jeho rád, aby som z teba púšť urobil a z tvojich obyvateľov výsmech; budeš niesť posmech národov.“
Mich7
Všeobecná skazenosť VII. 1 Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktorú by mi duša žiadala. 2 Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje. 3 Na zlo majú znamenité ruky: knieža - požaduje, sudca - za odmenu a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše, ktorá je zhubná. 4 Najlepší z nich je ako tŕň, priamy ako bodliak. Deň tvojich strážcov, tvoje navštívenie prichádza, teraz príde ich zrútenie. 5 Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone, stráž závoru svojich úst. 6 Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci. 7 Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší.
Povýšenie Siona 8 Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom. 9 Znesiem Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa ujme môjho sporu a prisúdi mi právo, vyvedie ma na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť. 10 Uvidí to moja nepriateľka a pokryje ju hanba; tú, ktorá mi hovorila: „Kde je Pán, tvoj Boh?“ Moje oči budú na ňu hľadieť, vtedy ju pošliapem ako blato ulice.
Pohania prídu k Sionu 11 Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica. 12 V ten deň prídu k tebe od Asýrska, od miest Egypta, od Týru až po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu. 13 Zem však bude spustošená pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
Prosba Siona k Pánovi 14 Pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré býva osamelé v hore uprostred Karmelu; nech spasú Bášan a Galaád ako za dávnych dní! 15 Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu zázraky. 16 Národy uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej sile, položia si ruku na ústa, uši im ohluchnú. 17 Budú lízať prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom prídu zo svojich skrýš k Pánovi, nášmu Bohu; budú sa triasť a obávať sa teba.
Duchovná obnova 18 Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní. 19 Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny. 20 Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní. Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/
|
|