Evanjelium podľa Marka

Späť na index Biblie

1. Príprava Ježišovho účinkovania 1,1-13

 I. Kázanie Jána Krstiteľa - ¹ Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. ² Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.
³ Hlas volajúceho na púšti:
"Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!"
⁴ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. ⁵ Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. ⁶ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. ⁷ A hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. ⁸ Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým."
Pokrstenie Ježiša - ⁹ v tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. ¹⁰ Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. ¹¹ A z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."
Pokúšanie na púšti - ¹² A hneď ho Duch hnal na púšť. ¹³ Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

2. Ježišova činnosť v Galilei 1,14 - 7,23

Začiatok Ježišovej činnosti - ¹⁴ Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. ¹⁵ Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu."
Povolanie prvých učeníkov - ¹⁶ Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. ¹⁷ Ježiš im povedal: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." ¹⁸ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. ¹⁹ Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána - aj oni boli na lodi a opravovali siete - ²⁰ a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
Ježiš učí v Kafarnaume a uzdravuje posadnutého - ²¹ Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. ²² I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. ²³ A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: ²⁴ "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." ²⁵ Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho!" ²⁶ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. ²⁷ Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho." ²⁸ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Uzdravenie Petrovej testinej - ²⁹ Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. ³⁰ Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. ³¹ Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Ďalšie uzdravenia - ³² Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. ³³ A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. ³⁴ I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Ježiš opustí Kafarnaum - ³⁵ Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. ³⁶ Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. ³⁷ Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú." ³⁸ On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." ³⁹ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Uzdravenie malomocného - ⁴⁰ Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: "Ak chceš môžeš ma očistiť." ⁴¹ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: "Chcem, buď čistý!" ⁴² Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. ⁴³ Potom u prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč ⁴⁴ a povedal mu: "Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo." ⁴⁵ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

 II. Uzdravenie ochrnutého - ¹ O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, ² a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. ³ Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. ⁴ A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. ⁵ Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy."
⁶ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: ⁷ "Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" ⁸ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: "Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? ⁹ Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"? ¹⁰ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: ¹¹ "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov." ¹² A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: "Také niečo sme ešte nikdy nevideli."
Povolanie Léviho - ¹³ Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. ¹⁴ Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. ¹⁵ Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. ¹⁶ Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" ¹⁷ Ježiš to začul a povedal im: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."
Spor o pôste - ¹⁸ Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?" ¹⁹ Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. ²⁰ No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. ²¹ Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. ²² A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov."
Spor o sobote - ²³ v istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. ²⁴ Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?" ²⁵ On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? ²⁶ Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" ²⁷ I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. ²⁸ A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou."

 III. Uzdravenie v sobotu - ¹ Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. ² A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. ³ Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!" ⁴ A tamtých sa opýtal: "Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali. ⁵ S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. ⁶ Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
Uzdravenie pri mori - ⁷ Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey ⁸ i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. ⁹ Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. ¹⁰ Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. ¹¹ Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!" ¹² Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Ustanovenie Dvanástich - ¹³ Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. ¹⁴ Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať ¹⁵ s mocou vyháňať zlých duchov: ¹⁶ Šimona, ktorému dal meno Peter, ¹⁷ Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ¹⁸ ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského ¹⁹ a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.
Príbuzní nechápu Ježiša - ²⁰ Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. ²¹ Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."
Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému - ²² Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: "Je posadnutý Belzebulom" a: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov." ²³ On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: "Ako môže satan vyháňať satana? ²⁴ Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, ²⁵ a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. ²⁶ Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. ²⁷ Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. ²⁸ Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. ²⁹ Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." ³⁰ Lebo hovorili: "Je posadnutý nečistým duchom."
Pravá Ježišova rodina - ³¹ Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. ³² Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: "Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry."
³³ On im odvetil: "Kto je moja matka a moji bratia?" ³⁴ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. ³⁵ Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka."

Ježiš hovorí v podobenstvách 4,1-34

 IV. Podobenstvo o rozsievačovi - ¹ A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. ² Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: ³ "Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. ⁴ Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho: ⁵ Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ⁶ ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. ⁷ Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. ⁸ Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." ⁹ A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"
Prečo hovorí v podobenstvách - ¹⁰ Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. ¹¹ On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku podáva sa všetko v podobenstvách,
¹² aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli,
aby počúvali a počúvali, ale nechápali,
aby sa azda neobrátili
a aby sa im neodpustilo."
Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi - ¹³ Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá. ¹⁴ Rozsievač seje slovo. ¹⁵ Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. ¹⁶ Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ¹⁷ ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. ¹⁸ A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ¹⁹ ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. ²⁰ A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú."
Podobenstvo o lampe - ²¹ Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? ²² Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. ²³ Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"
Podobenstvo o miere - ²⁴ Ďalej im povedal: "Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. ²⁵ Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má."
Podobenstvo o zasiatom semene - ²⁶ Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; ²⁷ či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. ²⁸ Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. ²⁹ A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva."
Podobenstvo o horčičnom zrnku - ³⁰ A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? ³¹ Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ³² ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky."
Záver podobenstiev - ³³ v mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. ³⁴ Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Utíšenie búrky na mori - ³⁵ v ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: "Prejdime na druhý breh." ³⁶ I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. ³⁷ Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. ³⁸ On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" ³⁹ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. ⁴⁰ A im povedal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" ⁴¹ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"

 V. Uzdravenie posadnutého v Geraze - ¹ Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. ² Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. ³ Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. ⁴ Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. ⁵ A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. ⁶ Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu ⁷ a skríkol veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!" ⁸ Lebo Ježiš mu povedal: "Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!" ⁹ A spýtal sa ho: "Ako sa voláš?" Odpovedal mu: "Volám sa pluk, lebo je nás mnoho." ¹⁰ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
¹¹ Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. ¹² Preto ho prosili: "Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich." ¹³ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. ¹⁴ Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa; čo sa stalo. ¹⁵ Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. ¹⁶ Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. ¹⁷ A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. ¹⁸ Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. ¹⁹ On mu to nedovolil, ale mu povedal: "Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval." ²⁰ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry - ²¹ Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. ²² Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám ²³ a veľmi ho prosil: "Dcérka mi umiera. Poď vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila." ²⁴ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
²⁵ Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. ²⁶ Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. ²⁷ Keď sa dopočula o Ježišovi; prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. ²⁸ Povedala si totiž: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." ²⁹ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. ³⁰ Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: "Kto sa to dotkol mojich šiat?" ³¹ Jeho učeníci mu vraveli: "Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: "Kto sa ma dotkol?" ³² Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. ³³ Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu. ³⁴ A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Chod' v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby."
³⁵ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: "Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľ?" ³⁶ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: "Neboj sa len ver!" ³⁷ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. ³⁸ Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. ³⁹ Vošiel dnu a povedal im: "Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí." ⁴⁰ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, ⁴¹ chytil ho za ruku a povedal mu: "Talitha kum!", čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!" ⁴² A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. ⁴³ On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

 VI. Ježiš v Nazarete - ¹ Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. ² Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! ³ Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. ⁴ Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." ⁵ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. ⁶ A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Vyslanie Dvanástich - ⁷ Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi ⁸ a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ⁹ ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. ¹⁰ A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. ¹¹ Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." ¹² Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. ¹³ Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Herodes a Ján Krstiteľ - ¹⁴ Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." ¹⁵ Iní hovorili: "To je Eliáš." A iní zasa vraveli: "Je to prorok, ako jeden z prorokov." ¹⁶ Keď to Herodes počul, povedal: "To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať."
¹⁷ Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. ¹⁸ A Ján Herodesovi hovoril: "Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" ¹⁹ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, ²⁰ lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. ²¹ Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. ²² Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: "Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." ²³ A veľmi jej prisahal: "Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." ²⁴ Ona vyšla a vravela svojej matke: "Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: "Hlavu Jána Krstiteľa." ²⁵ Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: "Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." ²⁶ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. ²⁷ Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, ²⁸ priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. ²⁹ Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Prvé rozmnoženie chleba - ³⁰ Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. ³¹ On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. ³² Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
³³ Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. ³⁴ Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. ³⁵ Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. ³⁶ Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie." ³⁷ On im odpovedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?" ³⁸ Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby." ³⁹ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. ⁴⁰ A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. ⁴¹ Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. ⁴² Všetci jedli a nasýtili sa, ⁴³ ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. ⁴⁴ A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
Ježiš kráča po mori - ⁴⁵ A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. ⁴⁶ Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. ⁴⁷ A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. ⁴⁸ Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť. ⁴⁹ Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; ⁵⁰ všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" ⁵¹ Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, ⁵² lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
Ježiš uzdravuje v Genezarete - ⁵³ Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. ⁵⁴ Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; ⁵⁵ rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. ⁵⁶ A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

VII. Tradície otcov - ¹ Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. ² A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. ³ Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. ⁴ A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. ⁵ Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" ⁶ On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané:
"Tento ľud ma uctieva perami,
ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
⁷ No darmo si ma ctia,
lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy."
⁸ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov." ⁹ A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. ¹⁰ Lebo Mojžiš povedal: "Cti svojho otca i svoju matku" a: "Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť." ¹¹ Vy však hovoríte: "Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar," ¹² už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. ¹³ A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte."
Čo poškvrňuje človeka - ¹⁴ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! ¹⁵ Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza ž človeka, to poškvrňuje človeka." (¹⁶ Kto má uši na počúvanie, nech počúva.)
¹⁷ Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. ¹⁸ On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ¹⁹ veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. ²⁰ A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. ²¹ Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, ²² cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. ²³ Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."

3. Ježišova cesta mimo Galiley 7,24 - 10,52

Uzdravenie Sýrofeničanky - ²⁴ Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. ²⁵ Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. ²⁶ Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. ²⁷ On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." ²⁸ Ale ona mu odvetila: "Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." ²⁹ On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." ³⁰ A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Uzdravenie hluchonemého - ³¹ Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. ³² Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. ³³ On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. ³⁴ Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!" ³⁵ v tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. ³⁶ A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali ³⁷ a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč."

VIII. Druhé rozmnoženie chleba - ¹ v tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: ² "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. ³ Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka." ⁴ Jeho učeníci mu odvetili: "Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?" ⁵ Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem." ⁶ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. ⁷ Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. ⁸ I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. ⁹ Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.
Spor o znamenie - ¹⁰ Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. ¹¹ Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. ¹² On si v duchu vzdychol a povedal: "Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane." ¹³ Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
Varovanie pred kvasom farizejov - ¹⁴ Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. ¹⁵ A on ich varoval: "Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!" ¹⁶ Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. ¹⁷ Keď to spozoroval, povedal im: "Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? ¹⁸ Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a Nepočujete? A nepamätáte sa už, ¹⁹ koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" Odpovedali mu: "Dvanásť." ²⁰ "A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?" Odpovedali mu: "Sedem." ²¹ A povedal im: "Ešte nechápete?"
Uzdravenie slepca v Betsaide - ²² Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. ²³ On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: "Vidíš niečo?" ²⁴ Ten sa pozrel a povedal: "Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili." ²⁵ Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. ²⁶ I poslal ho domov so slovami: "Ale do dediny nechoď!"
Petrovo vyznanie - ²⁷ Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: "Za koho ma pokladajú ľudia?" ²⁸ Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov." ²⁹ "A za koho ma pokladáte vy?", opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: "Ty si Mesiáš." ³⁰ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
Prvá predpoveď utrpenia - ³¹ Potom ich začal poúčať: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." ³² Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. ³³ On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!"
Ako nasledovať Ježiša - ³⁴ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. ³⁵ Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. ³⁶ Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! ³⁷ Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! ³⁸ Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi."

 IX. ¹ A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou."
Ježišovo premenenie - ² O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. ³ Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. ⁴ A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. ⁵ Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." ⁶ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. ⁷ Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho." ⁸ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
Otázka o osobe Eliáša - ⁹ Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. ¹⁰ Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych". ¹¹ A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" ¹² On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? ¹³ No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané."
Uzdravenie posadnutého chlapca - ¹⁴ Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. ¹⁵ A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. ¹⁶ On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?" ¹⁷ Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. ¹⁸ Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli." ¹⁹ On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!" ²⁰ I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. ²¹ Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva. ²² A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!" ²³ Ježiš mu povedal: "Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí." ²⁴ A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!" ²⁵ Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" ²⁶ Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel." ²⁷ Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
²⁸ Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" ²⁹ On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."
Druhá predpoveď utrpenia - ³⁰ Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel ³¹ lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." ³² Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Spor o prvenstvo - ³³ Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?" ³⁴ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. ³⁵ Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." ³⁶ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: ³⁷ "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."
Skutky v Kristovom mene - ³⁸ Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." ³⁹ Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. ⁴⁰ Veď kto nie je proti nám, je za nás. ⁴¹ A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
O pohoršení - ⁴² Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
⁴³ Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. (⁴⁴, ⁴⁶ Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
⁴⁵ Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. (⁴⁶ ako ⁴⁴)
⁴⁷ A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, ⁴⁸ kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. ⁴⁹ Lebo každý bude ohňom solený. ⁵⁰ Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji."

 X. Nerozlučnosť manželstva - ¹ Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. ² I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. ³ On im odpovedal: "Čo vám prikázal Mojžiš?" ⁴ Oni vraveli: "Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť." ⁵ Ježiš im povedal: "Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. ⁶ Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. ⁷ Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke ⁸ a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. ⁹ Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!" ¹⁰ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. ¹¹ On im povedal: "Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. ¹² A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží."
Ježiš a deti - ¹³ Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci, ich okrikovali. ¹⁴ Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. ¹⁵ Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." ¹⁶ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Bohatý mladík - ¹⁷ Keď sa vydával na cestu, k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? ¹⁸ Ježiš mu odpovedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. ¹⁹ Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!
²⁰ Ale on mu povedal: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti." ²¹ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" ²² On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.
Nebezpečenstvo bohatstva - ²³ Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" ²⁴ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! ²⁵ Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." ²⁶ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?" ²⁷ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."
Odmena tým, čo opustili všetko - ²⁸ Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou." ²⁹ Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, ³⁰ aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. ³¹ A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými."
Tretia predpoveď utrpenia - ³² Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: ³³ "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, ³⁴ vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych."
Žiadosť Zebedejových synov - ³⁵ Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: "Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme." ³⁶ On sa ich opýtal: "Čo chcete, aby som vám urobil?" ³⁷ Oni mu povedali: "Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." ³⁸ Na to im Ježiš povedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? ³⁹ Oni mu vraveli: "Môžeme." Ježiš im povedal: "Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. ⁴⁰ Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené."
Predstavení majú slúžiť - ⁴¹ Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. ⁴² Ježiš si ich zavolal a povedal im: "Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. ⁴³ Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. ⁴⁴ A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. ⁴⁵ Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých."
Uzdravenie slepca pri Jerichu - ⁴⁶ Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. ⁴⁷ Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" ⁴⁸ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" ⁴⁹ Ježiš zastal a povedal: "Zavolajte ho!" Zavolali slepca a vraveli mu: "Neboj sa! Vstaň, volá ťa!" ⁵⁰ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. ⁵¹ Ježiš mu povedal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!" ⁵² A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste.

4. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme 11,1 - 13,37

 XI. Slávnostný vstup do Jeruzalema - ¹ Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov ² a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. ³ A keby vám niekto hovoril: "Čo to robíte?", povedzte: "Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti." ⁴ Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. ⁵ Niektorí z t ch, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?" ⁶ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. ⁷ Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. ⁸ Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. ⁹ A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! ¹⁰ Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"
¹¹ Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.
Neúrodný figovník - ¹² Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. ¹³ Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. ¹⁴ I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli.
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu - ¹⁵ Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. ¹⁶ A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. ¹⁷ A učil ich: "Nie je napísané: "Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy"? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
¹⁸ Keď to počuli veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. ¹⁹ A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
Viera a modlitba - ²⁰ Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. ²¹ Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." ²² Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha. ²³ Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: "Zdvihni sa a hoď sa do mora," a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. ²⁴ Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. ²⁵ A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (²⁶ Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)
Odkiaľ je Kristova moc - ²⁷ A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší ²⁸ a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" ²⁹ Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. ³⁰ Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" ³¹ Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu teda neuverili?" ³² Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. ³³ Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."

XII. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch - ¹ Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. ² v stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. ³ Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. ⁴ Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. ⁵ Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. ⁶ Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: "K môjmu synovi budú mať úctu." ⁷ Ale vinohradníci si povedali: "To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!" ⁸ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. ⁹ Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. ¹⁰ Nečítali ste v Písme:
"Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
¹¹ To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná?"
¹² A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Spor o dani cisárovi - ¹³ Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. ¹⁴ Tí prišli a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?" ¹⁵ Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: "Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!" ¹⁶ A oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov." ¹⁷ A Ježiš im povedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu." I obdivovali ho.
Spor o vzkriesení - ¹⁸ Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: ¹⁹ "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. ²⁰ Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. ²¹ Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. ²² A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. ²³ Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku." ²⁴ Ježiš im povedal: "Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? ²⁵ Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. ²⁶ A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: "Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba"? ²⁷ A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite."
Najväčšie prikázanie - ²⁸ Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" ²⁹ Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: "Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. ³⁰ Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!" ³¹ Druhé je toto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet." ³² Zákonník mu vravel: "Dobre, Učiteľ, správne si povedal: "Jediný je a okrem neho iného niet;" ³³ a milovať ho z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily" a "milovať blížneho ako seba samého" je viac ako všetky zápalné a ostatné obety." ³⁴ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
Kristus, Dávidov syn a Pán - ³⁵ Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? ³⁶ Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:
"Pán povedal môjmu Pánovi:
Seď po mojej pravici,
kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy."
³⁷ Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou.
Varovanie pred zákonníkmi - ³⁸ Ako učil, hovoril: "Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, ³⁹ po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. ⁴⁰ Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."
Obeť vdovy - ⁴¹ Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. ⁴² Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince čo je kvadrans. ⁴³ Zavolal svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. ⁴⁴ Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie."

Eschatologická reč 13,1-37

XIII. Úvod - ¹ Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: "Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!" ² Ježiš mu vravel: "Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené." ³ Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej: ⁴ "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie keď sa toto všetko začne plniť."
Začiatok útrap - ⁵ Ježiš im začal hovoriť: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. ⁶ Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: "To som ja." A mnohých zvedú. ⁷ Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. ⁸ Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.
Prenasledovanie učeníkov - ⁹ Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. ¹⁰ Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. ¹¹ Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. ¹² Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. ¹³ Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
Znamenia konca Jeruzalema. Veľké súženie - ¹⁴ Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť - kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; ¹⁵ kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ, ¹⁶ a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek. ¹⁷ Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! ¹⁸ Modlite sa, aby to neprišlo v zime, ¹⁹ lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude. ²⁰ A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. ²¹ Keby vám vtedy niekto povedal: "Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je," neverte. ²² Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. ²³ Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred.
Druhý príchod Krista - ²⁴ v tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, ²⁵ hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.
²⁶ Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. ²⁷ On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta kraja zeme až po kraj neba.
Poučenie od figovníka - ²⁸ Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. ²⁹ Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. ³⁰ Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. ³¹ Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. ³² Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.
Výzva na bdelosť - ³³ Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. ³⁴ Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. ³⁵ Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. ³⁶ Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! ³⁷ A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!"

5. Ježišovo umučenie a vzkriesenie 14,1 - 16,20

XIV. Uznesenie veľrady - ¹ Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. ² Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril."
Pomazanie v Betánii - ³ Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. ⁴ Niektorí sa hnevali a hovorili si: "Načo takto mrhať voňavý olej?! ⁵ Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným." A osopovali sa na ňu.
⁶ Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. ⁷ Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. ⁸ Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. ⁹ Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila."
Judášova zrada - ¹⁰ Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. ¹¹ Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.
Príprava na veľkonočnú večeru - ¹² v prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?" ¹³ Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním ¹⁴ a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: "Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?" ¹⁵ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte." ¹⁶ Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu - ¹⁷ Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. ¹⁸ A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." ¹⁹ Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" ²⁰ On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. ²¹ Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."
Ustanovenie Eucharistie - ²² Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" ²³ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. ²⁴ A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. ²⁵ Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve."
Výstraha Petrovi - ²⁶ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. ²⁷ Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: "Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu."
²⁸ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." ²⁹ Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie." ³⁰ Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš." ³¹ Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní.
Ježiš v Getsemanskej záhrade - ³² Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím." ³³ Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. ³⁴ Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!" ³⁵ Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. ³⁶ Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty." ³⁷ Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? ³⁸ Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." ³⁹ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. ⁴⁰ A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. ⁴¹ Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. ⁴² Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko."
Zajatie Ježiša - ⁴³ A kým ešte hovoril prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. ⁴⁴ Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!" ⁴⁵ Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: "Rabbi." A pobozkal ho. ⁴⁶ Oni položili naň ruky a zajali ho. ⁴⁷ Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. ⁴⁸ Ježiš im povedal: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. ⁴⁹ Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo." ⁵⁰ Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. ⁵¹ No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. ⁵² Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.
Ježiš pred veľradou - ⁵³ Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. ⁵⁴ Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. ⁵⁵ Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. ⁵⁶ Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. ⁵⁷ Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: ⁵⁸ "My sme ho počuli hovoriť: "Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený." ⁵⁹ Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. ⁶⁰ Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?" ⁶¹ Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" ⁶² Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi."
⁶³ Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov? ⁶⁴ Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
⁶⁵ Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár bili ho päsťami a hovorili mu: "Prorokuj!" Aj sluhovia ho bili po tvári.
Peter zapiera Ježiša - ⁶⁶ Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. ⁶⁷ Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." ⁶⁸ Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. ⁶⁹ Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: "Tento je z nich." ⁷⁰ Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si aj Galilejčan." ⁷¹ On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte." ⁷² Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa.

XV. Ježiš pred Pilátom - ¹ Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. ² Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On mu odpovedal: "Sám to hovoríš." ³ Veľkňazi naň mnoho žalovali ⁴ a Pilát sa ho znova spytoval: "Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!" ⁵ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.
⁶ Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. ⁷ S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. ⁸ Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. ⁹ Pilát im povedal: "Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?" ¹⁰ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. ¹¹ Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. ¹² Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" ¹³ Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" ¹⁴ Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!" ¹⁵ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Ježiša korunujú tŕním - ¹⁶ Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. ¹⁷ Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju ¹⁸ a začali ho pozdravovať: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" ¹⁹ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. ²⁰ Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Krížová cesta a ukrižovanie - ²¹ Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. ²² Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. ²³ Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.
²⁴ Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. ²⁵ Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. ²⁶ Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ." ²⁷ Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. (²⁸ A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: "Započítali ho medzi zločincov.")
Ježišovi na kríži sa posmievajú - ²⁹ A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. ³⁰ Zachráň sám seba, zostúp z kríža!" ³¹ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. ³² Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili." Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.
Ježiš na kríži zomiera - ³³ Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. ³⁴ O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" ³⁵ Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša." ³⁶ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." ³⁷ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.
³⁸ Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.
³⁹ Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn."
⁴⁰ Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ⁴¹ ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.
Ježiša pochovávajú - ⁴² Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, ⁴³ prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. ⁴⁴ Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. ⁴⁵ Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. ⁴⁶ On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. ⁴⁷ Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

XVI. Prázdny hrob. Zvesť anjela - ¹ Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. ² v prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu ³ a hovorili si: "Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?" ⁴ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. ⁵ Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. ⁶ On sa im prihovoril: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. ⁷ Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: "Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal." ⁸ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Vzkriesený Ježiš sa zjavuje. Misijný rozkaz - ⁹ Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. ¹⁰ Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. ¹¹ Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. ¹² Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. ¹³ Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili.
¹⁴ Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. ¹⁵ A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. ¹⁶ Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. ¹⁷ A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, ¹⁸ hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú."
Nanebovstúpenie - ¹⁹ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.
²⁰ Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!