Evanjelium podľa Lukáša

Späť na index Biblie

       I.          Prológ - ¹ Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ² ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. ³ Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, ⁴ aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.

1. Narodenie a skrytý život Jána Krstiteľa a Ježiša Krista 1,5 - 2,52

Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa - ⁵ Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. ⁶ Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. ⁷ Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
⁸ Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, ⁹ podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. ¹⁰ v čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. ¹¹ Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. ¹² Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. ¹³ Ale anjel mu povedal: "Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. ¹⁴ Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. ¹⁵ Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. ¹⁶ Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. ¹⁷ Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud." ¹⁸ Zachariáš povedal anjelovi: "Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku." ¹⁹ Anjel mu odpovedal: "Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. ²⁰ Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase."
²¹ Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. ²² Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.
²³ Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. ²⁴ Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: ²⁵ "Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi."
Zvestovanie Panne Márii - ²⁶ v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, ²⁷ k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. ²⁸ Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas', milosti plná, Pán s tebou." ²⁹ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. ³⁰ Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. ³¹ Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. ³² On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, ³³ naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."
³⁴ Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" ³⁵ Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. ³⁶ Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! ³⁷ Lebo Bohu nič nie je nemožné." ³⁸ Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.
Návšteva Panny Márie u Alžbety - ³⁹ v tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. ⁴⁰ Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. ⁴¹ Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. ⁴² Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. ⁴³ Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? ⁴⁴ Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. ⁴⁵ A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."
Magnifikat - ⁴⁶ Mária hovorila:
"Velebí moja duša Pána
⁴⁷ a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
⁴⁸ lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
⁴⁹ lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
⁵⁰ a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
⁵¹ Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
⁵² Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
⁵³ Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
⁵⁴ Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
⁵⁵ ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."
Narodenie Jána Krstiteľa - ⁵⁶ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. ⁵⁷ Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. ⁵⁸ Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. ⁵⁹ Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. ⁶⁰ Ale jeho matka povedala: "Nie, bude sa volať Ján." ⁶¹ Povedali jej: "Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá." ⁶² Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. ⁶³ Vypýtal si tabuľku a napísal: "Ján sa bude volať." A všetci sa divili. ⁶⁴ Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. ⁶⁵ Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. ⁶⁶ A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: "Čím len bude tento chlapec?" A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Benediktus - ⁶⁷ Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
⁶⁸ "Nech je zvelebený Pán Boh Izraela,
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
⁶⁹ a vzbudil nám mocného Spasiteľa
z rodu Dávida, svojho služobníka
⁷⁰ ako odpradávna hovoril
ústami svojich svätých prorokov,
⁷¹ že nás oslobodí od našich nepriateľov
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
⁷² Preukázal milosrdenstvo našim otcom
a pamätá na svoju svätú zmluvu,
⁷³ na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,
že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
⁷⁴ aby sme mu bez strachu slúžili
⁷⁵ vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou
po všetky dni nášho života.
⁷⁶ A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho:
pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
⁷⁷ a poučíš jeho ľud o spáse,
⁷⁸ že mu náš Boh
z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.
Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
⁷⁹ a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,
a naše kroky upriami na cestu pokoja."
Skrytý život Jána Krstiteľa - Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

 II.          Narodenie Ježiša Krista - ¹ v tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. ² Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. ³ A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. ⁴ Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, ⁵ aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. ⁶ Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. ⁷ I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
⁸ V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. ⁹ Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ¹⁰ ale anjel im povedal: "Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: ¹¹ Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. ¹² A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." ¹³ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
¹⁴ "Sláva Bohu na výsostiach
a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle."
Návšteva pastierov - ¹⁵ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: "Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán." ¹⁶ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. ¹⁷ Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. ¹⁸ A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. ¹⁹ Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
²⁰ Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Obriezka - ²¹ Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Obetovanie v chráme - ²² Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ²³ ako je napísané v Pánovom zákone: "Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi," ²⁴ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
²⁵ V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. ²⁶ Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. ²⁷ Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, ²⁸ vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
Simeonov chválospev
²⁹ "Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
³⁰ lebo moje oči uvideli
tvoju spásu,
³¹ ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
³² svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu."
Simeonovo proroctvo - ³³ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. ³⁴ Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, ³⁵ - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc."
Prorokyňa Anna - ³⁶ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, ³⁷ potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. ³⁸ Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Návrat do Nazareta - ³⁹ A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. ⁴⁰ Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Dvanásťročný Ježiš v chráme - ⁴¹ Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. ⁴² Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. ⁴³ A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. ⁴⁴ Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. ⁴⁵ No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. ⁴⁶ Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. ⁴⁷ Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. ⁴⁸ Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" ⁴⁹ On im odpovedal: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" ⁵⁰ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Život v Nazarete - ⁵¹ Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. ⁵² A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

2. Príprava Ježišovej činnosti 3,1 - 4,13

   III.          Vystúpenie Jána Krstiteľa - ¹ v pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, ² za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. ³ Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ⁴ ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:
"Hlas volajúceho na púšti:
"Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!
⁵ Každá dolina sa vyplní
a každý vrch a kopec zníži.
Čo je krivé, bude priame,
a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
⁶ A každé telo uvidí Božiu spásu."
Jánovo kázanie - ⁷ Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? ⁸ Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: "Naším otcom je Abrahám!" - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. ⁹ Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa."
¹⁰ Zástupy sa ho pýtali: "Čo teda máme robiť?" ¹¹ On im odpovedal: "Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!" ¹² Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: "Učiteľ, čo máme robiť?" ¹³ On im povedal: "Nevymáhajte viac, ako vám určili!" ¹⁴ Pýtali sa ho aj vojaci: "A čo máme robiť my?" Vravel im: "Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"
Jánovo svedectvo o Kristovi - ¹⁵ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. ¹⁶ Ale Ján dal odpoveď všetkým: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. ¹⁷ v ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."
Uväznenie Jána - ¹⁸ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium. ¹⁹ Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil, ²⁰ Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.
Pokrstenie Ježiša - ²¹ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, ²² zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."
Rodokmeň Ježiša Krista - ²³ Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho, ²⁴ on Matata, on Léviho on Melchiho, on Janneho, on Jozefa, ²⁵ on Matatiáša on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho, ²⁶ on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu, ²⁷ on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho, ²⁸ on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era, ²⁹ on Jezusa, on Eliezera, on Jorima on Matata, on Léviho, ³⁰ on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima, ³¹ on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida, ³² on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona, ³³ on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu, ³⁴ on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora, ³⁵ on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu, ³⁶ on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha, ³⁷ on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana, ³⁸ on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.

  IV.          Pokúšanie na púšti - ¹ Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti ² a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. ³ Tu mu diabol povedal: "Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom." ⁴ Ježiš mu odvetil: "Napísané je: "Nielen z chleba žije človek." ⁵ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta ⁶ a vravel mu: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. ⁷ Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja." ⁸ Ježiš mu povedal: "Je napísané: "Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť." ⁹ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: "Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, ¹⁰ veď je napísané:
"Svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa chránili,"
¹¹ a "vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň."
¹² Ježiš mu odvetil: "Je povedané: "Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha." ¹³ Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

3. Ježišovo účinkovanie v Galilei 4,14 - 9,50

Verejné vystúpenie v Galilei - ¹⁴ Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. ¹⁵ Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Ježiš v Nazarete - ¹⁶ Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. ¹⁷ Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané:
¹⁸ "Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
¹⁹ a ohlásiť Pánov milostivý rok."
²⁰ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. ²¹ A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." ²² Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?" ²³ On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." ²⁴ A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. ²⁵ Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. ²⁶ A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. ²⁷ A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman."
²⁸ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. ²⁹ Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. ³⁰ Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume - ³¹ Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil ³² a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. ³³ v synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: ³⁴ "Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." ³⁵ Ježiš mu pohrozil: "Mlč a vyjdi z neho!" Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. ³⁶ Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: "Čo je to za slovo, že mohutnou silo rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?" ³⁷ A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.
Uzdravenie Petrovej testinej - ³⁸ Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. ³⁹ Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.
Ďalšie uzdravenie - ⁴⁰ Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. ⁴¹ Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: "Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. ⁴² Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. ⁴³ On im však povedal: "Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný." ⁴⁴ A kázal po judejských synagógach.

    V.          Povolanie rybárov - ¹ Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. ² Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. ³ Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.
⁴ Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: "Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!" ⁵ Šimon mu odpovedal: "Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete." ⁶ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. ⁷ Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. ⁸ Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: "Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny." ⁹ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. ¹⁰ Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí." ¹¹ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
Uzdravenie malomocného - ¹² Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." ¹³ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A malomocenstvo z neho hneď zmizlo. ¹⁴ A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: "Choď," povedal, "ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo." ¹⁵ No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. ¹⁶ On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
Uzdravenie ochrnutého - ¹⁷ Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. ¹⁸ Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. ¹⁹ Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. ²⁰ Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. ²¹ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" ²² Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach? ²³ Čo je ľahšie - povedať: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň a choď?" ²⁴ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" ²⁵ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. ²⁶ Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci."
Povolanie Léviho - ²⁷ Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: "Poď za mnou!" ²⁸ On vstal, opustil všetko a išiel za ním. ²⁹ Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. ³⁰ Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: "Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?" ³¹ Odpovedal im Ježiš: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. ³² Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali."
Spor o pôste - ³³ Oni mu povedali: "Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú." ³⁴ Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? ³⁵ No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť." ³⁶ Rozpovedal im aj podobenstvo: "Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. ³⁷ A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. ³⁸ Ale nové víno treba naliať do nových mechov. ³⁹ A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: "Staré je lepšie."

  VI.          Spor o sobote - ¹ v istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. ² Tu niektorí farizeji povedali: "Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?" ³ Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? ⁴ Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" ⁵ I povedal im: "Syn človeka je pánom aj nad sobotou."
Uzdravenie v sobotu - ⁶ v inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. ⁷ A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. ⁸ Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: "Vstaň a postav sa do prostriedku!" On vstal a postavil sa. ⁹ A tamtým Ježiš povedal: "Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" ¹⁰ Popozeral sa po všetkých a povedal mu: "Vystri ruku!" On to urobil a ruka mu ozdravela. ¹¹ Ale oni, plní nerozumu radili sa, čo urobiť s Ježišom.
Vyvolenie Dvanástich - ¹² v tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. ¹³ Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: ¹⁴ Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja, ¹⁵ Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, ¹⁶ Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.
Zástupy idú za Ježišom - ¹⁷ Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. ¹⁸ Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. ¹⁹ A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Blahoslavenstvá - ²⁰ On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:
"Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
²¹ Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
²² Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. ²³ Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
Beda vám - ²⁴ Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!
²⁵ Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!
Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!
²⁶ Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!
Láska k nepriateľom - ²⁷ Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, ²⁸ žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! ²⁹ Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. ³⁰ Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. ³¹ Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! ³² Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. ³³ Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. ³⁴ A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.
³⁵ Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. ³⁶ Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! ³⁷ Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. ³⁸ Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."
Podobenstvo o dvoch slepých - ³⁹ Povedal im aj podobenstvo: "Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? ⁴⁰ Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.
Brvno v oku - ⁴¹ Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? ⁴² Ako môžeš povedať svojmu bratovi: "Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku," keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Strom a ovocie - ⁴³ Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. ⁴⁴ Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. ⁴⁵ Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.
Podobenstvo o dvoch staviteľoch - ⁴⁶ Čo ma oslovujete: "Pane, Pane," keď nerobíte, čo hovorím? ⁴⁷ Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. ⁴⁸ Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. ⁴⁹ Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko."

VII.          Uzdravenie stotníkovho sluhu - ¹ Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. ² Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. ³ Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. ⁴ Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil, ⁵ lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil." ⁶ Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. ⁷ Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! ⁸ Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: "Choď!" - ide; inému: "Poď sem!" - tak príde; a svojmu sluhovi: "Urob toto!" - on to urobí." ⁹ Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: "Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!" ¹⁰ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
Vzkriesenie syna naimskej vdovy - ¹¹ Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. ¹² Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. ¹³ Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!" ¹⁴ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!" ¹⁵ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. ¹⁶ Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud." ¹⁷ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Otázka Jána Krstiteľa - ¹⁸ O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. ¹⁹ Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" ²⁰ Keď muži k nemu prišli, povedali: "Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" ²¹ Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. ²² A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. ²³ A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."
Ježišovo svedectvo o Jánovi - ²⁴ Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? ²⁵ Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. ²⁶ Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. ²⁷ Lebo to o ňom je napísané: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou."
²⁸ Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on." ²⁹ A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. ³⁰ Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
Ježišov súd nad hriešnym pokolením - ³¹ "Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? ³² Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé:
"Pískali sme vám, a netancovali ste;
nariekali sme, a neplakali ste."
³³ Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno a hovoríte: "Je posadnutý zlým duchom." ³⁴ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: "Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov! ³⁵ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti."
Kajúca a milujúca žena - ³⁶ Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. ³⁷ v meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, ³⁸ s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
³⁹ Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." ⁴⁰ Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!" ⁴¹ "Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. ⁴² Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" ⁴³ Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ." ⁴⁴ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. ⁴⁵ Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. ⁴⁶ Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. ⁴⁷ Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." ⁴⁸ A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené." ⁴⁹ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?" ⁵⁰ On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"

VIII.          Ženy v Ježišovom sprievode - ¹ Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti ² a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, ³ Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.
Podobenstvo o rozsievačovi - ⁴ Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: ⁵ "Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. ⁶ Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. ⁷ Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. ⁸ Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu." Keď to povedal, zvolal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
Prečo hovorí v podobenstvách - ⁹ Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. ¹⁰ On im povedal: "Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.
Vysvetlenie podobenstva - ¹¹ Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. ¹² Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. ¹³ Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. ¹⁴ Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. ¹⁵ A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
Podobenstvo o lampe - ¹⁶ Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. ¹⁷ Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. ¹⁸ Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má."
Pravá Ježišova rodina - ¹⁹ Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. ²⁰ Oznámili mu: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť." ²¹ On im odvetil: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
Utíšenie búrky na mori - ²² v istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: "Preplavme sa na druhý breh jazera." I odrazili od brehu. ²³ Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve. ²⁴ Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Učiteľ, učiteľ, hynieme!" On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho. ²⁵ A im povedal: "Kde je vaša viera?" A oni si so strachom a údivom hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?"
Uzdravenie posadnutého v Gergeze - ²⁶ Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei. ²⁷ Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. ²⁸ Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!" ²⁹ Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka - už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť. ³⁰ Ježiš sa ho spýtal: "Ako sa voláš?" On odpovedal: "Pluk," lebo doň vošlo mnoho zlých duchov. ³¹ A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.
³² Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil. ³³ Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa. ³⁴ Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. ³⁵ A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza. ³⁶ Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch. ³⁷ A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa. ³⁸ Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami: ³⁹ "Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!" On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.
Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry - ⁴⁰ Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. ⁴¹ Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, ⁴² lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. ⁴³ Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. ⁴⁴ Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. ⁴⁵ Ježiš sa spýtal: "Kto sa ma to dotkol?" Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: "Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!" ⁴⁶ Ale Ježiš povedal: "Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila." ⁴⁷ Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. ⁴⁸ A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!"
⁴⁹ Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: "Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa." ⁵⁰ Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: "Neboj sa, len ver a bude zachránená!" ⁵¹ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. ⁵² Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: "Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí." ⁵³ Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. ⁵⁴ Ale on ho chytil za ruku a zvolal: "Dievča, vstaň!" ⁵⁵ I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. ⁵⁶ Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

  IX.          Vyslanie Dvanástich - ¹ Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. ² Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. ³ A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. ⁴ Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. ⁵ Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." ⁶ Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
Herodesov nepokoj - ⁷ Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych," ⁸ iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." ⁹ A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť.
Návrat apoštolov a rozmnoženie chleba - ¹⁰ Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida. ¹¹ Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. ¹² Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste." ¹³ On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup." ¹⁴ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!" ¹⁵ Urobili to a všetkých usadili. ¹⁶ Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. ¹⁷ I jedli všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.
Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia - ¹⁸ Keď raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?" ¹⁹ Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." ²⁰ "A vy ma za koho pokladáte?", opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Mesiáša." ²¹ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, ²² a dodal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
Ako nasledovať Ježiša - ²³ A všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. ²⁴ Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. ²⁵ Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! ²⁶ Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. ²⁷ Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo."
Ježišovo premenenie - ²⁸ Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. ²⁹ Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. ³⁰ A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. ³¹ Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. ³² Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. ³³ Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí. ³⁴ Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. ³⁵ A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!" ³⁶ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Uzdravenie posadnutého chlapca - ³⁷ Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup. ³⁸ Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa! ³⁹ Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho. ⁴⁰ Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli." ⁴¹ Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna." ⁴² Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi. ⁴³ A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou.
Druhá predpoveď utrpenia - Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: ⁴⁴ "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí." ⁴⁵ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
Spor o prvenstvo - ⁴⁶ Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. ⁴⁷ Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba ⁴⁸ a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."
Skutky v Kristovom mene - ⁴⁹ Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami. ⁵⁰ Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"

4. Ježišova cesta do Jeruzalema 9,51 - 19,27

Nepohostinní Samaritáni - ⁵¹ Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema ⁵² a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. ⁵³ Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. ⁵⁴ Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" ⁵⁵ On sa obrátil a pokarhal ich. ⁵⁶ A odišli do inej dediny.
Náročnosť apoštolského povolania - ⁵⁷ Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." ⁵⁸ Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." ⁵⁹ Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." ⁶⁰ Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!" ⁶¹ Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." ⁶² Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."

    X.          Rozoslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov - ¹ Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. ² A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! ³ Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. ⁴ Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! ⁵ Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: "Pokoj tomuto domu! ⁶ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. ⁷ v tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! ⁸ A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, ⁹ uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo." ¹⁰ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ¹¹ "Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!" ¹² Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.
Beda neveriacim mestám - ¹³ Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. ¹⁴ Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.
¹⁵ A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!
¹⁶ Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal."
Návrat sedemdesiatich dvoch - ¹⁷ Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: "Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!" ¹⁸ On im povedal: "Videl som satana padať z neba ako blesk. ¹⁹ Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. ²⁰ No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi."
Evanjelium sa zjavuje maličkým - ²¹ v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. ²² Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť."
Šťastie Ježišových učeníkov - ²³ Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: "Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. ²⁴ Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."
Hlavné prikázanie - ²⁵ Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?" ²⁶ Ježiš mu vravel: "Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" ²⁷ On odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!" ²⁸ Povedal mu: "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!" ²⁹ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?"
Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi - ³⁰ Ježiš povedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. ³¹ Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. ³² Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. ³³ No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. ³⁴ Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. ³⁵ Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: "Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať." ³⁶ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?" ³⁷ On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne!"
Mária a Marta - ³⁸ Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. ³⁹ Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. ⁴⁰ Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" ⁴¹ Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, ⁴² a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme."

 XI.          Modlitba Pána - ¹ Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." ² Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte:
Otče, posväť sa tvoje meno,
príď tvoje kráľovstvo.
³ Chlieb náš každodenný daj nám každý deň
⁴ a odpusť nám naše hriechy,
lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi.
A neuveď nás do pokušenia."
Podobenstvo o neodbytnom priateľovi - ⁵ Potom im hovoril: "Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: "Priateľu, požičaj mi tri chleby, ⁶ lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť." ⁷ A on znútra odpovie: "Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti." ⁸ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Modlitba s dôverou - ⁹ Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! ¹⁰ Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. ¹¹ Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? ¹² Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? ¹³ Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!"
Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci - ¹⁴ Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; ¹⁵ no niektorí z nich hovorili: "Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov." ¹⁶ Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. ¹⁷ Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. ¹⁸ Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. ¹⁹ No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. ²⁰ Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
²¹ Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. ²² Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
²³ Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
O návrate nečistého ducha - ²⁴ Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: "Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel." ²⁵ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. ²⁶ Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým."
Chvála Ježišovej matky - ²⁷ Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval." ²⁸ Ale on povedal: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho."
Jonášovo znamenie - ²⁹ Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. ³⁰ Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. ³¹ Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún. ³² Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.
Výroky o svetle - ³³ Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. ³⁴ Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme. ³⁵ Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. ³⁶ Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom."
Proti farizejom - ³⁷ Keď' ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. ³⁸ A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. ³⁹ Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. ⁴⁰ Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro"? ⁴¹ Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. ⁴² No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! ⁴³ Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! ⁴⁴ Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!"
Proti zákonníkom - ⁴⁵ Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš." ⁴⁶ On mu povedal: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete. ⁴⁷ Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! ⁴⁸ Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. ⁴⁹ Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať; ⁵⁰ a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, ⁵¹ počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. ⁵² Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."
⁵³ Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.

XII.          Varovanie pred kvasom farizejov - ¹ Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. ² Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. ³ Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.
Odvaha pri vyznávaní Krista - ⁴ Vám, svojím priateľom, hovorím: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! ⁵ Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte! ⁶ Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. ⁷ Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!
⁸ Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. ⁹ Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.
¹⁰ Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.
¹¹ Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, ¹² lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť."
Chráňte sa chamtivosti - ¹³ Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo." ¹⁴ On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?" ¹⁵ A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má." ¹⁶ A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. ¹⁷ Premýšľal a hovoril si: "Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu." ¹⁸ Potom si povedal: "Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. ¹⁹ Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!" ²⁰ Ale Boh mu povedal: "Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?" ²¹ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."
Dôvera v Božiu prozreteľnosť - ²² A svojim učeníkom povedal: "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. ²³ Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. ²⁴ Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! ²⁵ A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? ²⁶ Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? ²⁷ Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. ²⁸ Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! ²⁹ Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! ³⁰ Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. ³¹ Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.
Pravý poklad - ³² Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. ³³ Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. ³⁴ Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
Výzva na bdelosť - ³⁵ Bedrá majte opásané a lampy zažaté! ³⁶ Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. ³⁷ Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. ³⁸ A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. ³⁹ Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. ⁴⁰ Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte."
Podobenstvo o vernom sluhovi - ⁴¹ Peter mu povedal: "Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?" ⁴² Pán povedal: "Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? ⁴³ Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. ⁴⁴ Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. ⁴⁵ Ale keby si ten sluha v srdci povedal: "Môj pán voľajako nejde," a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, ⁴⁶ pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. ⁴⁷ Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. ⁴⁸ Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.
Triedenie duchov - ⁴⁹ Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! ⁵⁰ Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! ⁵¹ Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. ⁵² Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. ⁵³ Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre."
Poznať znamenie čias - ⁵⁴ Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: "Dážď príde," a býva tak. ⁵⁵ A keď veje južný vietor, hovoríte: "Bude horúco," a býva. ⁵⁶ Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? ⁵⁷ Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé.
Zmieriť sa s protivníkom - ⁵⁸ Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. ⁵⁹ Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera."

XIII.          Prozreteľnostná výzva k pokániu - ¹ Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. ² On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? ³ Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. ⁴ Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? ⁵ Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne."
Podobenstvo o neplodnom figovníku - ⁶ A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. ⁷ Preto povedal vinohradníkovi: "Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?" ⁸ On mu odvetil: "Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. ⁹ Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš."
Uzdravil zhrbenú ženu v sobotu - ¹⁰ v sobotu učil v istej synagóge. ¹¹ Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. ¹² Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: "Žena, si oslobodená od svojej choroby," ¹³ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. ¹⁴ Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: "Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!" ¹⁵ Pán mu odpovedal: "Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? ¹⁶ A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?" ¹⁷ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
Podobenstvo o horčičnom zrnku - ¹⁸ Potom povedal: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? ¹⁹ Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch."
Podobenstvo o kvase - ²⁰ A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? ²¹ Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."
Kto bude spasený - ²² Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. ²³ Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: ²⁴ "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. ²⁵ Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: "Pane, otvor nám!" A on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste!" ²⁶ Vtedy začnete hovoriť: "Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil." ²⁷ Ale on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!" ²⁸ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. ²⁹ A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. ³⁰ A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými."
Odkaz Herodesovi - ³¹ v tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť." ³² On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške: "Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. ³³ Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema."
Nárek nad Jeruzalemom - ³⁴ Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. ³⁵ Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom."

XIV.          V sobotu uzdravuje chorého na vodnatieľku - ¹ V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. ² A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. ³ Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" ⁴ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. ⁵ A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?" ⁶ A nevedeli mu na to odpovedať.
Prvé a posledné miesto - ⁷ Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: ⁸ Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; ⁹ a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: "Uvoľni miesto tomuto." Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. ¹⁰ Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: "Priateľu, postúp vyššie!" Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. ¹¹ Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Nezištné pozvanie hostí - ¹² A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. ¹³ Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. ¹⁴ A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."
Podobenstvo o veľkej večeri - ¹⁵ Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve." ¹⁶ On mu povedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. ¹⁷ Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: "Poďte, už je všetko pripravené." ¹⁸ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: "Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!" ¹⁹ Druhý povedal: "Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!" ²⁰ A ďalší povedal: "Oženil som sa, a preto nemôžem prísť." ²¹ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: "Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!" ²² A sluha hlásil: "Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto." ²³ Tu pán povedal sluhovi: "Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. ²⁴ Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru."
Kto môže byť Ježišovým učeníkom - ²⁵ Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: ²⁶ "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. ²⁷ A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
²⁸ Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? ²⁹ Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ³⁰ "Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť." ³¹ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? ³² Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. ³³ Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
³⁴ Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia? ³⁵ Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva."

Tri podobenstvá o milosrdenstve 15,1-32

XV.          a) Podobenstvo o stratenej ovci - ¹ Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. ² Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." ³ Preto im povedal toto podobenstvo: ⁴ "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? ⁵ A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, ⁶ a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: "Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila." ⁷ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
b) Podobenstvo o stratenej drachme - ⁸ Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde? ⁹ A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila." ¹⁰ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie."
c) Podobenstvo o márnotratnom synovi - ¹¹ A pokračoval: "Istý človek mal dvoch synov. ¹² Mladší z nich povedal otcovi: "Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí." A on im rozdelil majetok. ¹³ O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. ¹⁴ Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. ¹⁵ Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. ¹⁶ I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. ¹⁷ Vstúpil teda do seba a povedal si: "Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. ¹⁸ Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. ¹⁹ Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov." ²⁰ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. ²¹ Syn mu povedal: "Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom." ²² Ale otec povedal svojim sluhom: "Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! ²³ Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, ²⁴ lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa." A začali hodovať.
²⁵ Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. ²⁶ Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. ²⁷ Ten mu povedal: "Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý." ²⁸ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. ²⁹ Ale on odpovedal otcovi: "Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. ³⁰ No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa." ³¹ On mu na to povedal: "Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. ³² Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa."

XVI.          Podobenstvo o nepoctivom správcovi - ¹ Učeníkom povedal: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. ² Zavolal si ho a povedal mu: "Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť." ³ Správca si povedal: "Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. ⁴ Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva." ⁵ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: "Koľko dlhuješ môjmu pánovi?" ⁶ On povedal: "Sto kadí oleja." Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat. ⁷ Potom povedal inému: "A ty koľko dlhuješ? On vravel: "Sto meríc pšenice." Vravel mu: "Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat." ⁸ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Správne používanie majetku - ⁹ Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
¹⁰ Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
¹¹ Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? ¹² A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše?
¹³ Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone."
Proti farizejom, milovníkom peňazí - ¹⁴ Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. ¹⁵ Preto im povedal: "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.
Násilím na kráľovstvo - ¹⁶ Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím.
Trvácnosť Zákona - ¹⁷ Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.
Nerozlučnosť manželstva - ¹⁸ Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.
Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi - ¹⁹ Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. ²⁰ Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. ²¹ Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. ²² Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. ²³ A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. ²⁴ I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!" ²⁵ No Abrahám povedal: "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. ²⁶ A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám." ²⁷ Tu povedal: "Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. ²⁸ Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk." ²⁹ Abrahám mu odpovedal: "Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú." ³⁰ Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie." ³¹ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal."

XVII.          O pohoršení - ¹ Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! ² Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. ³ Dávajte si pozor!
O odpúšťaní - Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! ⁴ A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: "Ľutujem," odpusť mu!"
Sila viery - ⁵ Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" ⁶ Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.
Neužitoční sluhovia - ⁷ Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: "Hneď si poď sadnúť k stolu"? ⁸ Vari mu nepovie skôr: "Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom"? ⁹ Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? ¹⁰ Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."
Desať malomocných - ¹¹ Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. ¹² Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali ¹³ a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" ¹⁴ Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení. ¹⁵ Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. ¹⁶ Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. ¹⁷ Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? ¹⁸ Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? ¹⁹ A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."
Príchod Božieho kráľovstva - ²⁰ Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. ²¹ Ani nepovedia: "Aha, tu je!" alebo: "Tamto je!", lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."
Deň Syna človeka - ²² A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. ²³ A povedia vám: "Hľa, tu je!", "Hľa, tamto je!" Nechoďte nikde, nebežte za nimi! ²⁴ Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. ²⁵ Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. ²⁶ Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. ²⁷ Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. ²⁸ Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali ²⁹ ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. ³⁰ Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. ³¹ Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. ³² Spomeňte si na Lotovu ženu. ³³ Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. ³⁴ Hovorím vám: v tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. ³⁵ Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (³⁶ Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.)
³⁷ Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly."

XVIII.          Podobenstvo o sudcovi a vdove - ¹ Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: ² "V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. ³ Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: "Obráň ma pred mojím protivníkom. ⁴ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: "Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, ⁵ obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári." ⁶ A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! ⁷ A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? ⁸ Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"
Farizej a mýtnik - ⁹ Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: ¹⁰ "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. ¹¹ Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: "Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. ¹² Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám." ¹³ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu." ¹⁴ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Ježiš a deti - ¹⁵ Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. ¹⁶ Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! ¹⁷ Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."
Bohatý popredný muž - ¹⁸ Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?" ¹⁹ Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. ²⁰ Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!" ²¹ On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti." ²² Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. ²³ Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. ²⁴ Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky! ²⁵ Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." ²⁶ Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?" ²⁷ On im povedal: "Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu."
Odmena tým, čo opustili všetko - ²⁸ Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou." ²⁹ On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti, ³⁰ aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život."
Tretia predpoveď utrpenia - ³¹ Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. ³² Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, ³³ zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." ³⁴ Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
Uzdravenie slepca pri Jerichu - ³⁵ Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. ³⁶ Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. ³⁷ Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." ³⁸ Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" ³⁹ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" ⁴⁰ Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: ⁴¹ "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." ⁴² A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." ⁴³ A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

XIX.          Zachej - ¹ Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. ² A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, ³ zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. ⁴ Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. ⁵ Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" ⁶ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. ⁷ Keď to videli, všetci šomrali: "Vošiel k hriešnemu človekovi!" ⁸ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." ⁹ Ježiš mu povedal: "Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. ¹⁰ Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."
Podobenstvo o mínach - ¹¹ Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. ¹² A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. ¹³ Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: "Obchodujte, kým sa nevrátim! ¹⁴ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: "Nechceme, aby tento nad nami kraľoval. ¹⁵ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. ¹⁶ Prišiel prvý a vravel: "Pane, tvoja mína získala desať mín." ¹⁷ On mu povedal: "Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami." ¹⁸ Prišiel druhý a vravel: "Pane, tvoja mína vyniesla päť mín." ¹⁹ Aj tomuto povedal: "Ty maj moc nad piatimi mestami." ²⁰ Iný prišiel a hovoril: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; ²¹ bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial." ²² On mu povedal: "Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?" ²³ prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?" ²⁴ A tým, čo tam stáli, povedal: "Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín." ²⁵ Oni mu vraveli: "Pane, veď má desať mín!" ²⁶ Hovorím vám: "Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. ²⁷ A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!"

5. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme 19,28 - 21, 38

Slávnostný vstup do Jeruzalema - ²⁸ Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
²⁹ Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov ³⁰ so slovami: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! ³¹ A keby sa vás niekto opýtal: "Prečo ho odväzujete?", poviete: "Pán ho potrebuje." ³² Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. ³³ Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?" ³⁴ Oni povedali: "Pán ho potrebuje." ³⁵ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. ³⁶ Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. ³⁷ A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, ³⁸ a volali:
"Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!"
³⁹ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!" ⁴⁰ On odvetil: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene."
Ježiš plače nad Jeruzalemom - ⁴¹ Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním ⁴² a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. ⁴³ Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, ⁴⁴ zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu - ⁴⁵ Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov ⁴⁶ a povedal im: "Napísané je: "Môj dom bude domom modlitby." A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
Ježiš učí v chráme - ⁴⁷ A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. ⁴⁸ Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.

XX.          Odkiaľ je Kristova moc - ¹ Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími ² a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?" ³ On im povedal: " Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi. ⁴ Jánov krst bol z neba, či od ľudí?" ⁵ Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu neuverili?" ⁶ Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok." ⁷ Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. ⁸ A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch - ⁹ Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. ¹⁰ v stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. ¹¹ Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. ¹² Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. ¹³ Vtedy pán vinice povedal: "Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu." ¹⁴ Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: "To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!" ¹⁵ Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? ¹⁶ Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným."
Keď to počuli, povedali: "Len to nie!" ¹⁷ On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané:
"Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným"?
¹⁸ Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi." ¹⁹ Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
Spor o dani cisárovi - ²⁰ Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. ²¹ Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. ²² Smieme platiť cisárovi daň, či nie?" ²³ On však prehliadol ich lesť a povedal im: ²⁴ "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?" ²⁵ Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!" ²⁶ A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
Spor o vzkriesení - ²⁷ Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: ²⁸ "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. ²⁹ Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. ³⁰ Vzal si ju druhý, ³¹ potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli. ³² Napokon zomrela aj žena. ³³ Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku." ³⁴ Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. ³⁵ Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. ³⁶ Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. ³⁷ A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba". ³⁸ A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú." ³⁹ Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal." ⁴⁰ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
Kristus, Dávidov syn a Pán - ⁴¹ On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? ⁴² Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:
"Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
⁴³ kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám."
⁴⁴ Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"
Varovanie pred zákonníkmi - ⁴⁵ Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: ⁴⁶ "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. ⁴⁷ Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."

XXI.          Obeta vdovy - ¹ Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. ² Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, ³ a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. ⁴ Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie."

Eschatologická reč 21, 5-36

Predchádzajúce znamenia - ⁵ Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: ⁶ "Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené." ⁷ Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať? ⁸ On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: "To som ja" a: "Ten čas je už blízko." Nechoďte za nimi! ⁹ A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď." ¹⁰ Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. ¹¹ Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. ¹² Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. ¹³ To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. ¹⁴ Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, ¹⁵ lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. ¹⁶ Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. ¹⁷ Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. ¹⁸ Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. ¹⁹ Ak vytrváte, zachováte si život.
Veľké súženie v Jeruzaleme - ²⁰ Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. ²¹ Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, ²² lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko čo je napísané. ²³ Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. ²⁴ Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.
Príchod Syna človeka - ²⁵ Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. ²⁶ Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. ²⁷ Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.
²⁸ Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie."
Poučenie od figovníka - ²⁹ A povedal im podobenstvo: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! ³⁰ Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. ³¹ Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. ³² Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. ³³ Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Výzva bdieť - ³⁴ Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. ³⁵ Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. ³⁶ Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."
Ježišove posledné dni - ³⁷ Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová. ³⁸ A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.

6. Umučenie 22,1 - 23,56

XXII.          Judášova zrada - ¹ Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. ² Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. ³ Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; ⁴ i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. ⁵ Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. ⁶ On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.
Príprava veľkonočnej večere - ⁷ Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. ⁸ Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!" ⁹ Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?" ¹⁰ Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, ¹¹ a majiteľovi domu povedzte: "Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?" ¹² On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte." ¹³ Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Ustanovenie Eucharistie - ¹⁴ Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. ¹⁵ Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. ¹⁶ Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve." ¹⁷ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. ¹⁸ Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." ¹⁹ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." ²⁰ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
Označenie zradcu - ²¹ A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. ²² Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!" ²³ A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.
Spor učeníkov o prvenstvo - ²⁴ Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. ²⁵ Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. ²⁶ Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. ²⁷ Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.
Odmena sľúbená apoštolom - ²⁸ Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach ²⁹ a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, ³⁰ aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
Pán sa modlí za Petra - ³¹ Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. ³² Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." ³³ On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť." ³⁴ Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš."
Reč o mečoch - ³⁵ Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie. ³⁶ On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. ³⁷ Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: "Započítali ho medzi zločincov." Lebo sa spĺňa o mne všetko." ³⁸ Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí."
Ježiš na Olivovej hore - ³⁹ Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. ⁴⁰ Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" ⁴¹ Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: ⁴² "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" ⁴³ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, ⁴⁴ pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. ⁴⁵ Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. ⁴⁶ I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
Zajatie Ježiša - ⁴⁷ Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. ⁴⁸ Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" ⁴⁹ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá povedali: "Pane, máme udrieť mečom?" ⁵⁰ A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. ⁵¹ Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. ⁵² Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. ⁵³ Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna."
Peter zapiera Ježiša - ⁵⁴ Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. ⁵⁵ Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. ⁵⁶ Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: ⁵⁷ "Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel: ⁵⁸ "Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter odpovedal: "Človeče, nie som." ⁵⁹ A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan." ⁶⁰ Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. ⁶¹ Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." ⁶² Vyšiel von a horko sa rozplakal.
Ježiš pred veľradou - ⁶³ Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. ⁶⁴ Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!" ⁶⁵ A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
⁶⁶ Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu ⁶⁷ a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte, ⁶⁸ a keď sa opýtam, neodpoviete mi. ⁶⁹ Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci." ⁷⁰ Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som." ⁷¹ Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!"

XXIII.          Ježiš pred Pilátom - ¹ Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi ² a začali naňho žalovať: "Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ." ³ Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On odpovedal: "Sám to hovoríš." ⁴ Pilát povedal veľkňazom a zástupom: "Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi." ⁵ Ale oni naliehali: "Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem."
Ježiš pred Herodesom - ⁶ Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. ⁷ A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. ⁸ Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. ⁹ Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. ¹⁰ Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. ¹¹ Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. ¹² v ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.
Ježiš znova pred Pilátom - ¹³ Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud ¹⁴ a povedal im: "Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. ¹⁵ Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. ¹⁶ Potrescem ho teda a prepustím." (¹⁷ Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)
¹⁸ Tu celý dav skríkol: "Preč s ním a prepusť nám Barabáša!" ¹⁹ Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
²⁰ Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. ²¹ Ale oni vykrikovali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" ²² On k nim tretí raz prehovoril: "A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím." ²³ Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval ²⁴ a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: ²⁵ prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.
Krížová cesta - ²⁶ Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
²⁷ Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. ²⁸ Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. ²⁹ Lebo prichádzajú dni, keď povedia: "Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!"
³⁰ Vtedy začnú hovoriť vrchom: "Padnite na nás! a kopcom: "Prikryte nás!" ³¹ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?"
³² Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.
Ukrižovanie - ³³ Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. ³⁴ Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."
Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. ³⁵ Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec." ³⁶ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot ³⁷ a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!" ³⁸ Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ."
Kajúci zločinec - ³⁹ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" ⁴⁰ Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? ⁴¹ Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." ⁴² Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." ⁴³ On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."
Ježiš na kríži umiera - ⁴⁴ Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. ⁴⁵ Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly ⁴⁶ a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol.
Po Ježišovej smrti - ⁴⁷ Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý." ⁴⁸ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
⁴⁹ Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
Ježišov pohreb - ⁵⁰ Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek ⁵¹ ž judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, ⁵² zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. ⁵³ Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. ⁵⁴ Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. ⁵⁵ Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. ⁵⁶ Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

7. Vzkriesenie a nanebovstúpenie Pána 24,1-53

XXIV.          Vstal z mŕtvych - ¹ v prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. ² Kameň našli od hrobu odvalený, ³ vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. ⁴ Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. ⁵ Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? ⁶ Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ⁷ "Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." ⁸ Tu sa rozpamätali na jeho slová, ⁹ vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. ¹⁰ Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. ¹¹ Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. ¹² No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
Ježiš sa zjavuje emauzským učeníkom - ¹³ v ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, ¹⁴ a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. ¹⁵ Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. ¹⁶ Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. ¹⁷ I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení ¹⁸ a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" ¹⁹ On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ²⁰ ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. ²¹ A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. ²² Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, ²³ a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. ²⁴ Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
²⁵ On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! ²⁶ Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" ²⁷ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. ²⁸ Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. ²⁹ Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. ³⁰ A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. ³¹ Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. ³² Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" ³³ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi ³⁴ a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." ³⁵ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Pán Ježiš sa zjavuje apoštolom - ³⁶ Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám." ³⁷ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. ³⁸ On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? ³⁹ Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám." ⁴⁰ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. ⁴¹ A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?" ⁴² Oni mu podali kúsok pečenej ryby. ⁴³ I vzal si a jedol pred nimi.
Posledné ponaučenia apoštolom - ⁴⁴ Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch." ⁴⁵ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, ⁴⁶ a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych ⁴⁷ a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. ⁴⁸ Vy ste toho svedkami. ⁴⁹ Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"
Nanebovstúpenie - ⁵⁰ Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. ⁵¹ Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. ⁵² Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. ⁵³ Stále boli v chráme a velebili Boha.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!