Prvá kniha Machabejcov

Späť na index Biblie

Časť prvá

Počiatky židovského povstania 1, - 2,70

I. Protižidovská vláda Antiocha Epifanesa 1,1-67

1Mach1

I. Alexander Veľký a jeho nástupcovia. - ¹ Keď vytiahol Alexander, syn Filipa Macedónskeho, z krajiny Chitim a porazil Dária, kráľa (ríše) Peržanov a Médov, stal sa ako prvý z Grékov jeho nástupcom vo svetovláde. ² Zviedol mnoho bojov, zaujal početné pevnosti a pobil kráľov zeme. ³ Prenikol až na kraj sveta a nabral koristi u mnohých národov. Zem pred ním umĺkla. Spyšnel a jeho myseľ sa pozdvihla. ⁴ Zhromaždil veľmi silné vojsko, ⁵ zmocnil sa krajín, národov a kniežat a stali sa mu poplatnými.

⁶ Potom ľahol do postele, a keď badal, že zomrie, ⁷ zavolal si popredných veľmožov, ktorí boli s ním vychovaní od mladi, a rozdelil im ešte zaživa svoje kráľovstvo. ⁸ Alexander panoval dvanásť rokov, keď ho zastihla smrť.

⁹ Jeho veľmoži sa ujali vlády, každý na svojom mieste. ¹⁰ Po jeho smrti si nasadili všetci koruny a po nich aj ich synovia - na mnoho rokov. Šírili však po zemi všelijakú biedu.

Moc Antiocha Epifanesa v Judei a Egypte. - ¹¹ Z nich vyšiel nešľachetný výhonok, Antiochus Epifanes, syn kráľa Antiocha a niekdajší rukojemník v Ríme. Kráľom sa stal v stotridsiatom siedmom roku gréckej vlády. ¹² V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a prehovorili mnohých takýmito rečami: „Poďme a zbratajme sa s (pohanskými) národmi, ktoré sú okolo nás! Veď odkedy sme sa od nich odlučovali, postihlo nás všelijaké nešťastie! ¹³ Tento návrh sa im pozdával ¹⁴ a niektorí z ľudu boli aj ochotní ísť ku kráľovi. Tak dostali plnú moc zavádzať pohanské mravy. ¹⁵ V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa pohanských zvyklostí, ¹⁶ nahrádzali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa za otrokov vierolomníkom.

¹⁷ Keď si Antiochus upevnil kráľovstvo, zatúžil rozprestrieť svoju moc aj nad Egypt, aby panoval nad obidvoma ríšami. ¹⁸ I tiahol na Egypt s ohromným vojskom, s vozmi a slonmi, s jazdcami a s veľkým loďstvom; ¹⁹ a viedol vojnu proti egyptskému kráľovi Ptolemeovi. Ptolemeus sa dal pred ním na ústup a utiekol. Aj mnoho zranených padlo. ²⁰ Dobyl tiež opevnené egyptské mestá a odniesol si z Egypta korisť.

Antiochova lúpež v Jeruzalemskom chráme. - ²¹ Po porážke Egypta sa Antiochus roku stoštyridsiateho tretieho vrátil a tiahol proti Izraelu ²² a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom. ²³ Vošiel namyslene do svätyne a vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, stôl predkladných chlebov, džbány, misy a zlaté misky, oponu, vence a zlatú ozdobu na priečelí chrámu a vôbec poodlupoval všetko. ²⁴ Vzal striebro, zlato a vzácne náradia ako aj ukryté poklady, ktoré našiel. Keď všetko pobral, odtiahol do svojej krajiny. ²⁵ Na jeho rozkaz sa dialo vraždenie a z jeho rečí vyznievala bezočivá namyslenosť.

Žalospev

²⁶ V Izraeli nastal veľký nárek,

všade, kde niekto býval.

²⁷ Nariekali kniežatá a starší,

chradli device a mládenci,

vädla spanilosť žien.

²⁸ Každý mladoženích začal horekovať,

nevesta sa zachádzala žiaľom v spálni.

²⁹ Zem sa pohla nad tými, čo na nej bývali,

celý dom Jakubov sa obliekol do pohanenia.

Nové drancovanie Jeruzalema. - ³⁰ Po dvoch rokoch poslal kráľ do júdskych miest najvyššieho daňového vyberača. I prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom. ³¹ Hovoril im ľstivo o pokojamilovných zámeroch a uverili mu. ³² Náhle však napadol mesto, spôsobil mu veľkú ranu a pobil mnoho ľudu z Izraela. ³³ Keď mesto vyplienil, podpálil ho a pobúral jeho domy i múry dookola. ³⁴ Ženy a deti odviedli do zajatia a dobytok zhabali.

³⁵ Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mocnými vežami. ³⁶ Osadili sa tam nešľachetní ľudia a zlosynovi a opevnili sa v ňom. Dopravili tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema poznášali korisť ³⁷ a uložili tam. Tak sa stal (hrad) veľkým osídlom.

Žalospev nad Jeruzalemom

³⁸ Stal sa pascou pre svätyňu,

pre Izrael bol ustavične zlým nepriateľom.

³⁹ Vylievali nevinnú krv vôkol chrámu

a znesväcovali sväté miesto.

⁴⁰ Jeruzalemčania sa pre nich rozutekali,

stal sa sídlom cudzozemcov;

svojim potomkom sa stal cudzinou,

jeho deti ho poopúšťali.

⁴¹ Jeho svätyňa je pustá ako pustatina,

jeho sviatky sa popremieňali na žiaľ,

jeho soboty sa stali na potupu,

Jeho česť sa premenila na opovrhnutie.

⁴² Aká bola voľakedy jeho sláva,

taká veľká je teraz jeho hanba,

jeho vznešenosť sa premenila v žiaľ.

Dekrét na odstránenie židovského náboženstva. - ⁴³ Kráľ Antiochus vydal rozkaz pre celé kráľovstvo, že všetci majú splynúť v jeden národ a každý má opustiť svojrázne zvyky. ⁴⁴ Tak sa všetky národy podrobili kráľovmu rozkazu. ⁴⁵ A tak sa aj mnohým Izraelitom zaľúbila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu.

⁴⁶ Do Jeruzalema a do júdskych miest poslal kráľ poslov s písomnými rozkazmi, aby sa (ich obyvatelia) spravovali zvykmi, ktoré boli dosiaľ v krajine cudzie, ⁴⁷ aby sa zrušili v chráme celostné žertvy a zápalné i mokré obety. ⁴⁸ Soboty a sviatky majú znesvätiť, ⁴⁹ svätyňu a Bohu zasvätený ľud treba pohaniť. ⁵⁰ Ba majú nastavať oltáre, háje a modly a obetovať svine a iné nečisté zvieratá. ⁵¹ Svojich synov majú nechať bez obriezky, svoje duše poškvrňovať čímkoľvek nečistým a ohavným, aby tak zabudli na zákon a odstránili všetky ustanovenia. ⁵² Kto by sa nesprával podľa kráľovho rozkazu, mal zomrieť.

⁵³ Všetky tieto nariadenia dal (kráľ) písomne rozšíriť po celom svojom kráľovstve a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom. ⁵⁴ Nariadil, aby obetovali všetky júdske mestá, od prvého až do posledného.

⁵⁵ Aj mnohí z ľudu sa k nim pridali, (vôbec) všetci, čo odpadli od zákona. Páchali zlo v krajine ⁵⁶ a vyháňali Izraelitov, ktorí sa potom museli skrývať po všelijakých skrýšach.

⁵⁷ Pätnásteho kisleva roku stoštyridsiateho piateho postavili na oltár ohavnosť spustošenia. Aj po júdskych mestách nastavali oltáre ⁵⁸ a predo dvermi domov a po uliciach prinášali kadidlové obety. ⁵⁹ Knihy zákona, ak niektoré našli, pálili a trhali. ⁶⁰ Ak sa u niekoho našla Kniha zmluvy alebo ak sa niekto spravoval podľa zákona, bol potrestaný smrťou podľa kráľovského nariadenia.

⁶¹ Takto zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac, proti každému, koho po mestách pri niečom pristihli. ⁶² Dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca obetovali na oltári, ktorý slúžil za oltár (zápalných obetí).

⁶³ Ženy, ktoré dávali obrezávať svoje deti, usmrcovali podľa rozkazu, ⁶⁴ nemluvňatá im vešali na krk, ich domy plienili a zabíjali aj tých, ktorí ich obrezali.

⁶⁵ Ale mnohí v Izraeli sa zocelili a urobili si pevné predsavzatie, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, než by sa poškvrnili pokrmami ⁶⁶ a zrušili svätú zmluvu. Tak aj zomreli. ⁶⁷ Veľmi veľký hnev doľahol teda na Izrael.

II. Vypuknutie povstania 2,1-70

1Mach2

II. Matatiášova rodina. - ¹ V tých dňoch vystúpil Matatiáš, syn Jána, vnuk Simeona, kňaz z rodu jeruzalemských Joaribovcov, býval však v Modeine. ² Mal päť synov: Jána, zvaného Gadis, ³ Šimona, zvaného Tasi, ⁴ Júdu, ktorý sa nazýval Machabejec, ⁵ Eleazara, zvaného Hauran, a Jonatána, zvaného Apfus.

Žalospev nad Jeruzalemom. - ⁶ Keď videl hanebnosti, ktoré sa diali v Judei a v Jeruzaleme, ⁷ prehovoril:

„Beda mi!

Prečo som sa narodil, aby som videl

rozdrvenie svojho ľudu,

skazu mesta svätého

a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov,

svätyňa do rúk cudzozemcov?

⁸ Jeho chrám je ako zhanobený človek,

⁹ jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť,

po uliciach boli zabíjané jeho deti,

jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom...

¹⁰ Ktorý národ nepanuje nad ním,

neberie si z neho korisť?

¹¹ Odňali mu všetku jeho krásu,

voľakedy slobodné sa stalo rabom.

¹² Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva,

aká si len spustošená!

Znesvätili ťa pohania.

¹³ Načo mám ešte žiť?“

¹⁴ Matatiáš a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a veľmi žialili.

Statočný čin Matatiášov. - ¹⁵ Tu prišli do mesta. Modein kráľovskí poslovia, ktorí mali nútiť k odpadu s tým, aby (jeho obyvatelia) obetovali. ¹⁶ A mnohí z Izraela k nim pristúpili. Keď sa zhromaždili Matatiáš a jeho synovia, ¹⁷ kráľovskí poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiášovi: „Si vážený a významný hodnostár tohto mesta a podporujú ťa synovia i bratia. ¹⁸ Preto pristúp najprv ty a splň kráľovský rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme! Potom budeš patriť aj so svojimi synmi medzi kráľových priateľov a budete poctení, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohými darmi.“ ¹⁹ Matatiáš odpovedal a zvýšeným hlasom zvolal: „Hoc aj všetky národy kráľovej ríše poslúchajú kráľa, odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podrobujú sa jeho nariadeniam, ²⁰ ja, moji synovia a moji bratia budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. ²¹ Nech je od nás ďaleko, aby sme opustili zákon a nariadenia! ²² Kráľove rozkazy poslúchať nebudeme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“

²³ Len čo dohovoril tieto slová, pristúpil pred očami všetkých akýsi Žid, aby obetoval na oltári v Modeine podľa kráľovho rozkazu. ²⁴ Keď to Matatiáš videl, v rozhorčení sa mu zachvelo vnútro. Vzplanul hnevom, ako kázal zákon, priskočil k nemu a zabil ho pri oltári. ²⁵ Zároveň zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil obetovať, a oltár rozváľal. ²⁶ Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi.

²⁷ Potom Matatiáš zvolal silným hlasom v meste: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“ ²⁸ A utiekol so svojimi synmi do hôr. Všetko, čo mali, zanechali v meste.

Matatiáš vyzýva do boja za slobodu. - ²⁹ Vtedy mnohí, ktorí túžili po spravodlivosti a práve, odišli na púšť ³⁰ a usadili sa tam so svojimi deťmi, ženami a s dobytkom, lebo na nich doliehalo čoraz väčšie zlo.

³¹ Keď oznámili kráľovským úradníkom a vojenským oddielom, ktoré boli v Jeruzaleme, v Dávidovom meste, že niektorí z opovrhovateľov kráľovho rozkazu sa utiahli do skrýš na púšti a že mnohí odišli za nimi, ³² vytiahli proti nim. Keď ich dostihli, rozostavili sa proti nim a chystali sa bojovať s nimi v sobotný deň. ³³ Volali na nich: „Už toho bolo dosť! Vyjdite! Podrobte sa kráľovmu rozkazu a zostanete nažive!“ ³⁴ Ale oni odpovedali: „Nevyjdeme a neurobíme podľa kráľovho rozkazu, aby sme znesvätili sobotný deň!“ ³⁵ Nato hneď aj začali proti nim bojovať. ³⁶ Ale oni im ničím neodvetili. Ani len kameňom nehodili po nich, ani skrýše si nezatarasili. ³⁷ Povedali: „Zomrieme všetci s čistým svedomím. Nebo a zem sú nám svedkami, že nás nespravodlivo zabíjate!“ ³⁸ Tak teda začali proti nim boj v sobotu; i zomreli spolu so svojimi ženami, deťmi a stádami, na tisíc ľudských životov.

³⁹ Keď sa to dozvedeli Matatiáš a jeho priatelia, veľmi za nimi žialili. ⁴⁰ Povedali si: „Ak urobíme všetci tak, ako urobili naši bratia, ak nebudeme bojovať proti pohanom za svoje životy a za svoje zákony, veľmi rýchlo nás vykynožia zo zeme. ⁴¹ A toho dňa sa uzniesli: „Nech na nás ktokoľvek zaútočí v sobotný deň, budeme proti nemu bojovať, aby sme nepomreli všetci, ako zomreli naši bratia v skrýšach!“

⁴² Vtedy sa k nim pridala skupina Asidejcov; boli to udatní izraelskí mužovia a všetci zo srdca oddaní zákonu. ⁴³ Ďalej sa k nim pripojili všetci, ktorí chceli utiecť pred útrapami. Bola to pre nich dobrá posila. ⁴⁴ Zostavili teda vojsko a

porazili hriešnych v svojom hneve,

vierolomníkov vo svojom rozhorčení.

Ostatní utiekli k pohanom, aby sa zachránili.

⁴⁵ Matatiáš a jeho prívrženci robili obchôdzky a rúcali oltáre; ⁴⁶ a obrezávali, hoc aj násilne, neobrezané deti, ak také našli na izraelskom území. ⁴⁷ Vyháňali namyslencov a darilo sa dielu ich rúk. ⁴⁸ Ujali sa zákona proti prechmatom pohanov a kráľov a nedopustili, aby sa hriešnici dostali do prevahy.

Požehnanie zomierajúceho Mátatiáša. - ⁴⁹ Keď sa Matatiášove dni chýlili ku koncu, riekol svojim synom:

„Dnes je pri moci pýcha a tyranstvo,

čas rozvratu a rozhorčeného hnevu.

⁵⁰ Teraz sa teda, synovia, borte za zákon,

dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov!

⁵¹ Buďte pamätliví skutkov svojich otcov,

ktoré vykonali za svojich čias!

Potom bude veľká sláva a večné meno vaším údelom.

⁵² Či sa neukázalo, že Abrahám bol v pokušení verný,

a nepripočítalo sa mu to za záslužný čin?

⁵³ Jozef zachovával zákon, keď bol v súžení,

a tak sa stal pánom Egypta.

⁵⁴ Finés, náš otec, za prejavenie vzácnej horlivosti

dostal prisľúbenie večného kňazstva.

⁵⁵ Jezus splnil príkaz

a stal sa sudcom v Izraeli.

⁵⁶ Kaleb sa osvedčil pred všetkými ľuďmi,

preto dostal dedičný údel v (našej) krajine.

⁵⁷ Dávid, pretože bol nábožný,

dostal kráľovský trón na večité veky.

⁵⁸ Eliáš, čo veľmi horlil za zákon,

bol vzatý do neba.

⁵⁹ Ananiáš, Azariáš, Mízael verili,

a preto boli zachránení z blčiaceho ohňa.

⁶⁰ Daniel bol pre svoju nevinnosť

vyslobodený z pažeráka levov.

⁶¹ Tak vás pokolenie za pokolením poučuje,

že nezhynul nik, kto dúfal v neho.

⁶² Hrozieb zločinca sa nestrachujte,

lebo jeho sláva bude kalom pre črviaky.

⁶³ Dnes sa povyšuje, a zajtra ho už nebude;

obráti sa zasa na svoj prach,

nebude z jeho plánov nič.

⁶⁴ Nuž vy, synovia, vzmužte sa a buďte silní v Zákone,

lebo len ním dosiahnete slávu!

⁶⁵ Viem, že váš brat Šimon je muž rozvážny. Poslúchajte ho vždy; on vám bude otcom. ⁶⁶ Júda Machabejec, ktorý bol udatným hrdinom od svojej mladosti, nech je vaším vojvodcom a nech vedie boj proti pohanom! ⁶⁷ Zhromaždite okolo seba všetkých, čo plnia zákon, a vykonajte pomstu za svoj národ! ⁶⁸ Prísne odplaťte pohanom a pridržiavajte sa všetkého, čo predpisuje zákon.“

⁶⁹ Potom im dal požehnanie a bol priradený k svojim otcom. ⁷⁰ Zomrel roku stoštyridsiateho šiesteho a jeho synovia ho pochovali v otcovskej hrobke v Modeine. A celý Izrael ho oplakával veľkým plačom.

Časť druhá

Boje Júdu Machabejca 3, - 9,22

I. Víťazné boje Júdove až po vyčistenie chrámu 3, - 4,61

1Mach3

III.Chválospev na Júdu. - ¹ Miesto neho nastúpil jeho syn Júda, zvaný Machabejec. ² Podporovali ho všetci jeho bratia a tiež všetci, ktorí sa pridali k jeho otcovi, a s rozradostnenou mysľou bojovali za Izrael.

³ Naširoko-ďaleko preslávil svoj národ,

ako obor obliekol si pancier,

opásal si zbroj vojenskú,

do bojov šiel,

hájil tábor mečom.

⁴ Levovi sa podobal svojimi činmi,

levíčaťu, revúcemu po koristi.

⁵ Sliedil po vierolomníkoch a vyháňal ich,

pálil utláčateľov svojho ľudu.

⁶ Strach pred ním zachvacoval zradcov,

všetci zločinci sa strachovali,

takže jeho pričinením darila sa spása.

⁷ Roztrpčoval mnohých kráľov,

Jakuba však potešoval svojimi činmi.

Jeho pamiatka bude navždy požehnaná.

⁸ Prešiel júdske mestá,

vyhubil z nich bezbožníkov.

Odvrátil hnev od Izraela.

⁹ Preslávil sa na kraj sveta...

A on zhromaždil všetkých, čo boli roztratení.

Víťazstvo nad Apoloniom a Seronom. - ¹⁰ Apolonius zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. ¹¹ Keď sa o tom Júda dozvedel, vytiahol proti nemu, porazil ho a zabil. Aj mnoho ranených padlo, ostatní utiekli. ¹² Zmocnili sa však ich koristi. Júda si vzal Apoloniov meč a nosieval ho do boja po všetky dni.

¹³ Keď sa dopočul Seron, veliteľ sýrskeho vojska, že Júda zhromaždil mužov, zástup verných, ktorí sú pripravení tiahnuť s ním do boja, ¹⁴ povedal: „Urobím si meno a preslávim sa v kráľovstve ak budem bojovať proti Júdovi a jeho prívržencom, ktorí pohrdli kráľovým rozkazom. ¹⁵ Odhodlal sa teda na útok. Tiahlo s nim aj silné vojsko bezbožníkov, aby mu pomohli pomstiť sa na Izraelitoch. Keď sa priblížili k Bethoronskému priesmyku, Júda im vytiahol s hŕstkou naproti. ¹⁷ Ale keď zbadali vojsko, ktoré sa valilo proti nim, povedali Júdovi: „Ako sa budeme môcť pustiť do boja my, hŕstka, proti toľkej presile? A okrem toho sme dnes nevládni; veď sme ešte nič nejedli!“ ¹⁸ Júda odvetil: „Aj niekoľkí môžu ľahko obkľúčiť mnohých, lebo Bohu nebies je celkom jedno, či vyslobodzuje mnohými alebo iba niekoľkými. ¹⁹ Víťazstvo v boji nezávisí na množstve vojska, lebo z neba prichádza sila. ²⁰ Oni idú proti nám plní hlavatosti a pýchy, aby znivočili nás, naše manželky a naše deti a aby nás olúpili. ²¹ My však bojujeme za svoje životy a zákony. ²² On sám ich rozdrví pred našimi očami. Vy sa ich teda nebojte!“

²³ Len čo dohovoril, náhle na nich udrel a Seron bol zničený aj so svojím vojskom. ²⁴ Prenasledovali ho od Bethoronského priesmyku až na rovinu. A padlo z nich na osemsto mužov. Ostatní utiekli na filištínske územie. ²⁵ I začali sa obávať Júdu a jeho bratov a úzkosť doľahla na okolité národy. ²⁶ Jeho meno sa dostalo až ku kráľovi a o Júdových bojoch rozprával celý svet.

Lyziáš pripravuje vojnu proti Židom. - ²⁷ Keď kráľ Antiochus dostal správu o týchto udalostiach, vzplanul hnevom. Poslal a pozbieral všetky bojové sily svojho kráľovstva, (zhromaždil) veľmi silné vojsko. ²⁸ Otvoril svoju pokladnicu dal na celý rok žold svojim oddielom a prikázal im, aby boli pripravení na každú službu. Tu spozoroval, že mu zlata z pokladníc ubudlo a že dôchodky z krajiny sú malé pre odboj a biedu, ktorú spôsobil v krajine tým, že potláčal odveké zvyky. ³⁰ Preto sa obával, že nebude mať dosť, ako už neraz, na výlohy a dary, ktoré rozdával štedrou rukou a hojnejšie než predošlí králi. ³¹ V tejto veľkej bezradnosti si zaumienil, že vytiahne do Perzie, pričom bude po provinciách vyberať dane a tak si znovu nahromadí množstvo peňazí.

³² Zanechal Lyziáša, jedného z najváženejších šľachticov ako správcu kráľovských záležitostí (na území) od rieky Eufrat až po egyptské hranice ³³ a poveril ho výchovou svojho syna Antiocha, kým sa nevráti. ³⁴ Odovzdal mu polovicu vojska aj slonov a dal mu plnú moc, aby konal všetko, čo si zaumienil. Pokiaľ ide o júdske a jeruzalemské obyvateľstvo, prikázal mu, ³⁵ aby vyslal proti nim vojsko, žeby bola moc Izraela úplne zlomená, zvyšok Jeruzalema zničený a ich pamiatka z toho mesta vykorenená. ³⁶ Po celom ich území mal osadiť cudzincov a lósom im rozdeliť krajinu.

³⁷ Kráľ vzal druhú polovicu vojska a roku stoštyridsiateho siedmeho vytiahol zo svojho hlavného mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a tiahol náhornými krajmi.

³⁸ Lyziáš vybral Ptolemea, syna Dorymenesovho, Nikarona a Gorgiáša, udatných to mužov z kráľových dôverníkov, ³⁹ a poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vtiahli do Júdska a zničili ho podľa kráľovho rozkazu. ⁴⁰ Vyrazili teda so všetkou brannou mocou, a keď ta došli, utáborili sa na rovine pri (osade) Emauz. ⁴¹ Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, vzali si veľmi mnoho striebra a zlata aj sluhov a šli do tábora kupovať Izraelitov za otrokov. Pripojilo sa k nim aj sýrske a filištínske vojsko.

Židia sa pripravujú na obranu. - ⁴² Keď Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo pohromy je stále väčšie a že vojská sa už utáborujú blízko ich územia, a keď sa dozvedeli o kráľovom rozkaze, ktorým nariadil úplnú skazu ľudu, ⁴³ povedali si navzájom: „Postavme sa proti zničeniu svojho ľudu; bojujme za svoj národ a svätyňu!“ ⁴⁴ Zišli sa dovedna, aby boli pripravení do boja a tiež aby sa modlili a vyprosili si milosrdenstvo a zľutovanie.

⁴⁵ Jeruzalem bol neobývaný ako pustatina.

Nikto z jeho detí nevchádzal ani nevychádzal:

Pošliapaná bola svätyňa...

Cudzozemci bývali na hrade...

Útulkom bol pre pohanov...

Odňatá bola radosť Jakubovi,

píšťala a citara sa odmlčali.

⁴⁶ Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa bývala kedysi miestom modlitby pre Izrael. ⁴⁷ Postili sa ten deň, obliekli sa do vrecovín, sypali si popol na hlavy a roztrhli si odev. ⁴⁸ I otvorili Knihu zákona podobne ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel. ⁴⁹ Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky a povolali nazirejcov, ktorým vypršala lehota. ⁵⁰ Potom hlasne volali k (Bohu) v nebi: „Čo máme robiť s týmito? Kam ich zaviesť? ⁵¹ Tvoja svätyňa je pošliapaná a znesvätená a tvoji kňazi buď žialia, alebo sú pobití. ⁵² Hľa, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili! Ty vieš, čo zamýšľajú s nami. ⁵³ Akože budeme môcť obstáť pred nimi, ak nám nepomôžeš ty, Bože?“ ⁵⁴ Potom zahlaholili na trúbach a zakričali mocným hlasom.

⁵⁵ Nato Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov ⁵⁶ a vyzval tých, čo si práve stavali dom, alebo sa ženili, alebo vysádzali vinohrad, ako aj bojazlivcov, aby sa každý vrátil domov, ako hovoril Zákon.

⁵⁷ Potom sa dalo vojsko do pohybu. Utáborili sa južne od Emauz. ⁵⁸ Tu prehovoril Júda: „Pripravte sa a bojujte udatne! Ráno sa postavte do boja proti týmto pohanom! Veď sa zišli proti nám aby zničili nás a našu svätyňu! ⁵⁹ Lepšie bude, keď zomrieme v boji, akoby sme sa mali dívať na biedu nášho národa a svätyne. ⁶⁰ Ale nech sa stane tak, ako je (Božia) vôľa na nebi!“

1Mach4

IV.Porážka Gorgiáša. - ¹ Gorgiáš vzal päťtisíc pešiakov a tisíc vybraných jazdcov a vyrazil s nimi v noci, ² aby napadol Židov v ich tábore a porazil ich nenazdajky. Hradné mužstvo mu pritom robilo doprovod.

³ Keď sa Júda o tom dozvedel, okamžite odtiahol so svojimi bojovníkmi, aby porazil kráľovské vojsko pri Emauzoch, ⁴ pokým boli oddiely ďaleko od jeho tábora.

⁵ A tak Gorgiáš v noci napadol Júdov tábor, ale nikoho tam nenašiel. I pátral po nich po horách, lebo sa nazdával: „Oni utekajú pred nami.“

⁶ Len čo sa rozodnilo, zjavil sa Júda s tritisíc mužmi na rovine. Nemali, pravda, toľko štítov a mečov, ako by si boli želali, ⁷ keď videli silne opevnený pohanský tábor a vôkol neho jazdcov, ktorí boli vycvičení v boji, ale Júda hovoril svojim mužom: „Neľakajte sa ich množstva a nebojte sa ich útoku! ⁹ Rozpomeňte sa, ako sa zachránili naši otcovia, keď ich prenasledoval faraón s vojskom! ¹⁰ Volajme k nebu, aby sa zmiloval nad nami a rozpomenul sa na zmluvu s našimi otcami a aby dnes porazil toto vojsko pred našimi očami! ¹¹ Nech zvie celý pohanský svet, že Izrael má svojho vykupiteľa a osloboditeľa!“

¹² Keď cudzinci zdvihli oči a videli, ako sa (Židia) hrnú proti, ¹³ vytiahli z tábora do boja. Vtom Júdovi mužovia zatrúbili ¹⁴ a rozpútal sa boj. Pohania boli porazení a utiekli do roviny. ¹⁵ Všetci oneskorenci popadali mečom; ostatných prenasledovali až po Gezeron, až po idumejské, azotské a jamnijské roviny. Padlo z nich asi tritisíc mužov.

¹⁶ Keď sa Júda vrátil s vojskom z prenasledovania, ¹⁷ povedal ľudu: „Nebažte po koristi, lebo ešte na nás čaká boj! ¹⁸ Blízo nás je Gorgiáš s vojskom na pohorí. Len sa teraz držte proti našim nepriateľom a bojujte proti nim! Potom si môžete spokojne pobrať korisť.“

¹⁹ Kým Júda ešte hovoril, už sa zjavil akýsi oddiel, ktorý vyliezal z pohoria. ²⁰ Hneď zbadal, že ich (ľudia) museli utrpieť porážku, lebo tábor bol v plameňoch a dym celkom zjavne prezrádzal, čo sa stalo. ²¹ Pri tomto pohľade ich pojal veľký strach. A keď zazreli ešte aj Júdovo vojsko na rovine, pripravené do boja, ²² utiekli všetci do filištínskej krajiny. ²³ Júda sa potom vrátil vyplieniť tábor. A nabrali si mnoho zlata, striebra, modrého a červeného purpuru a mnoho iných cenností.

²⁴ Pri návrate prespevovali chválospevy a plesali k nebu: „Je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ ²⁵ Toho dňa nastalo veľké vyslobodenie pre Izrael.

Júda víťazí nad Lyziášom. - ²⁶ Všetci cudzinci, ktorí sa zachránili, prišli k Lyziášovi a oznámili mu všetko, čo sa stalo. ²⁷ Keď to počul zarazil sa a zmalomyseľnel, pretože sa Izraelu nestalo podľa jeho priania a tiež preto, že nesplnil kráľov rozkaz.

²⁸ Preto nasledujúceho roku zobral Lyziáš šesťdesiattisíc vybraných mužov a päťtisíc jazdcov do boja proti nim. ²⁹ Vtiahli do Idumey a utáborili sa v Betsure. Júda sa postavil proti nim s desaťtisíc mužmi. ³⁰ Keď videl silné vojsko, modlil sa takto: „Buď zvelebený, záchranca Izraela, ktorý si (kedysi) odrazil útok obra rukou svojho služobníka Dávida a tábor Filištíncov si vydal do rúk Šaulovho syna Jonatána a jeho zbrojnoša. ³¹ Zovri toto vojsko rukou svojho izraelského ľudu, nech vyjdú na hanbu so svojím vojskom a jazdectvom! ³² Zastraš ich! Zoslab ich bezočivú odvahu! Nech sa trasú pre svoju porážku! ³³ Poraz ich mečom mužov, ktorí milujú teba, aby ťa piesňami zvelebovali všetci, ktorí poznali tvoje meno!“

³⁴ Potom vyrazili proti sebe a v boji padlo asi päťtisíc mužov z Lyziášovho vojska. Keď Lyziáš videl porážku svojich oddielov, ale aj odvahu Júdovho vojska, ako je odhodlané buď čestne žiť, alebo zomrieť, odtiahol do Antiochie. Najímal však žoldnierov, aby mohol s posilneným vojskom nanovo vtrhnúť do Judey.

Očista a posvätenie chrámu. - ³⁶ Vtedy povedal Júda a jeho bratia: „Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!“ ³⁷ I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. ³⁸ Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané. ³⁹ Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu. ⁴⁰ Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu.

⁴¹ Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým, čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu. ⁴² Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov, ⁴³ ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene (užívané pri modlárstve) na nečisté miesto.

⁴⁴ Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety, ⁴⁵ prišli na dobré riešenie, (že sa rozhodli) zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali ⁴⁶ a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč. ⁴⁷ Potom, podľa predpisu zákona dopravili neokresané kamene a postavili nový oltár podľa predošlého vzoru. ⁴⁸ Takisto vybudovali svätyňu a posvätili vnútrajšok chrámu a nádvoria. ⁴⁹ Zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. ⁵⁰ A tak pálili na oltári kadidlo, zapálili na svietniku lampy a v chráme zažiarilo (svetlo), ⁵¹ položili na stôl chleby a zavesili opony, a tak šťastne dokončili celé svoje podujatie.

⁵² Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac kislev, stoštyridsiateho ôsmeho roku včasráno vstali ⁵³ a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalne obety. ⁵⁴ Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený so spevmi za zvuku citár, hárf a cimbalov. ⁵⁵ Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a zvelebovali (Boha) na nebi, ktorý im doprial toto šťastie. ⁵⁶ Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostnenou mysľou prinášali celostné žertvy a obety vďaky a chvály. ⁵⁷ Zlatými vencami a štítkami vyzdobili priečelie chrámu; obnovili brány a komôrky a porobili k nim dvere. ⁵⁸ V ľude zavládla mimoriadne veľká radosť, pretože bola odstránená potupa, (spôsobená) pohanmi.

⁵⁹ Júda, jeho bratia a všetci z Izraela rozhodli, aby sa každoročne slávili dni posvätenia oltára osem dní od dvadsiateho piateho mesiaca kisleva s veselosťou a radosťou.

⁶⁰ V tom čase vybudovali okolo Sionského vrchu vysoké múry a silné veže, aby ich pohania, keby niekedy došli, nezbúrali (tak ľahko) ako predtým. ⁶¹ Tiež tu postavili posádku, aby strážila (miesto). Na obranu (krajiny) opevnili aj Betsuru, aby mal národ pevnosť proti Edomsku.

II. Ďalšie Júdove víťazstvá a boje až do jeho smrti 5, - 9,22

Za panovania Antiocha Epifanesa 5, - 6,16

1Mach5

V⁵.Boje so susednými pohanskými národmi. - ¹ Keď sa okolití pohania dopočuli, že oltár je zasa postavený a svätyňa obnovená, ako (bola) predtým, veľmi sa rozhnevali ² a uzniesli sa, že vykynožia príslušníkov Jakubovho rodu, ktorí bývali medzi nimi. I začali zabíjať ľud a nivočiť.

³ Tu vytiahol Júda do akrabatského kraja v Edomsku a bojoval proti tamojším Ezauovým synom, pretože znepokojovali Izrael. Spôsobil im veľkú porážku, pokoril ich a obral o korisť.

⁴ Spomenul si tiež na zlobu synov Beana, ktorí boli ľudu osídlom a pascou; robili im úklady po cestách. ⁵ Uzavrel ich do veží, obľahol ich a vykonal na nich kliatbu. Ich veže spálil ohňom spolu so všetkými, ktorí boli v nich.

⁶ Potom vytiahol proti Amončanom, ale našiel tam silné a veľké vojsko, ktorému velil Timotej. ⁷ Aj s nimi zviedol mnoho bitiek, až zlomil ich moc a úplne ich porazil. ⁸ Dobyl Jazer a jeho (okolité) mestečká. Potom sa vrátil do Júdska.

Šimonovo víťazstvo v Galilei. - ⁹ Aj v Galaáde povstali pohania proti Izraelitom, čo bývali na tom území, aby ich vyhubili. Oni však utiekli do pevnosti Datemy ¹⁰ a poslali Júdovi a jeho bratom list tohto znenia: „Okolití pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili. ¹¹ Chystajú sa pritiahnuť a zaútočiť na pevnosť, do ktorej sme sa utiahli. Ich vojsko vedie Timotej. ¹² Preto príď hneď a vytrhni nás z ich ruky! Už mnohí z nás padli. ¹³ Všetci naši bratia v kraji Tubi sú pobití; ich manželky, deti a zásoby odviedli do zajatia. Pobili tam na tisíc mužov.“

¹⁴ Ešte čítali ten list, keď prišli iní poslovia z Galiley s roztrhnutými odevmi a prinášali takú istú správu: ¹⁵ „Ptolemais, Týrus, Sidon a celá pohanská Galilea sa spojili, aby nás vyhubili!“

¹⁶ Keď Júda a ľud vypočuli tieto hlásenia, zvolali veľké zhromaždenie, aby sa poradili, čo by mali urobiť pre (dobro) svojich bratov, ktorých nepriatelia tak ťažko utláčali. ¹⁷ Tu riekol Júda svojmu bratovi Šimonovi: „Vyber si mužov a choď vyslobodiť svojich bratov v Galilei! Ja a môj brat Jonatán pôjdeme do Galaádska.“ ¹⁸ V Judei ponechal Jozefa, syna Zachariášovho, a Azariáša, vodcu ľudu a s ostatkom vojska na stráži. ¹⁹ Prikázal im: „Stojte na čele tohto ľudu; kým sa nevrátime, no nepúšťajte sa do nijakého boja s pohanmi!“

²⁰ Na výpravu do Galiley mal Šimon pridelených tritisíc mužov a Júda do Galaádu osemtisíc mužov. ²¹ Šimon teda vytiahol do Galiley a zviedol mnoho bitiek s pohanmi, pričom pohanov porazil. Prenasledoval ich až po bránu ²² Ptolemaidy. Z pohanov padlo na tritisíc mužov a obral ich o korisť. ²³ Ľudí však, ktorí boli v Galilei a v Arbatoch, vzal so sebou spolu so ženami, deťmi a všetkým ich imaním a priviedol ich s veľkou radosťou do Júdska.

Júdovo víťazstvo v Galaáde. - ²⁴ Júda Machabejec a jeho brat Jonatán prešli cez Jordán a tri dni pochodovali cestou po púšti. ²⁵ I stretli sa s Nabatejcami, ktorí im vyšli priateľsky v ústrety a porozprávali im všetko, čo sa prihodilo ich bratom v Galaáde, ²⁶ že mnohí z nich sú uzavretí v Bosore, Bosre, Aleme, Kasfore, Makede a Karnaine, všetko to v pevných a veľkých mestách. ²⁷ A že sú aj v ostatných galaádskych mestách niektorí zavretí a zajtra zamýšľajú napadnúť tie pevnosti, dobyť ich a zničiť všetkých v jediný deň.

²⁸ Tu sa Júda náhle obrátil so svojím vojskom, aby sa cez púšť dostal do Bosory. Keď mesto zaujal, pobil ostrím meča všetkých mužského pohlavia, vzal im všetku korisť a (mesto) vypálil ohňom. ²⁹ V noci sa odtiaľ pobral a tiahli až k pevnosti. ³⁰ Keď sa rozodnilo, zdvihli oči a videli, že nespočítateľný zástup ľudu prináša rebríky a dobývacie stroje, aby zaútočil na pevnosť a bojoval proti nim. ³¹ Júda sledoval, ako sa rozpútal boj. Lebo už aj z mesta vystupoval krik trúb a bojový ryk k nebu. ³² Tu zavolal svojim bojovníkom: „Bojujte dnes za svojich bratov! ³³ I napadol ich troma oddielmi odzadu. Pritom trúbili na trúbach a vyvolávali prosebné výkriky.

³⁴ Keď Timotejovo vojsko spoznalo, že je to Machabejec, dalo sa pred ním na útek. Spôsobil im však veľkú porážku; padlo z nich toho dňa na osemtisíc mužov. ³⁵ Potom zabočil do Masfy, obľahol ju a dobyl. Pobil v nej všetkých mužov, odvliekol si z nej korisť a vypálil ju ohňom. ³⁶ Odtiaľ vytiahol a dobyl Kasfon, Maked, Bosor a iné galaádske mestá.

³⁷ Po týchto udalostiach zhromaždil Timotej iné vojsko a utáboril sa pred Rafonom za potokom. ³⁸ Júda poslal vyzvedačov, aby preskúmali tábor. A priniesli mu takúto správu: „Zišli sa k nim všetci okolití pohania, (je to) veľmi veľké vojsko. ³⁹ Aj Arabov si najali na pomoc. Táboria za potokom a sú pripravení vytiahnuť proti tebe do boja.“ Tu vytiahol Júda proti nim.

⁴⁰ Medzitým, čo sa Júda so svojím vojskom približoval k potoku, vravel Timotej svojim vojvodcom: „Ak on prejde prv k nám, nebudeme mu môcť odolať, lebo je iste silnejší ako my. ⁴¹ Ale ak sa bude obávať a zostane za potokom, prebrodíme sa k nemu a zmocníme sa ho. ⁴² Keď sa teda Júda približoval k potoku, postavil zapisovateľov ľudu pri potoku a nariadil im toto: „Nikoho tu nenechajte táboriť! Všetci nech idú do boja! ⁴³ I prebrodil sa najprv on a za ním všetok ľud. A všetkých pohanov úplne porazil, odhadzovali zbrane a utekali do chrámu v Karnaine. ⁴⁴ Ale aj toho mesta sa zmocnili a zapálili chrám ohňom (a zhorel) so všetkými, čo boli v ňom. Tak bol Karnain porazený a už nevládal vzdorovať Júdovi.

⁴⁵ Potom Júda zhromaždil všetkých Izraelitov, čo bývali v Galaáde, od najmenšieho až po najväčšieho, aj ich manželky, deti a imanie, (bol to) ohromne veľký zástup, (a rozkázal), aby sa odobrali do júdskej krajiny. ⁴⁶ Prišli až k Efronu; bolo to veľké mesto, (postavené) v priesmyku a veľmi pevné. Nebolo mu možno vyhnúť ani napravo, ani naľavo, lebo prostriedkom neho viedla cesta. ⁴⁷ Lenže obyvatelia mesta sa pred nimi uzavreli a brány zatarasili kamením. ⁴⁸ Júda im však podobrotky odkázal: „Dovoľte nám prejsť vaším územím, aby sme mohli ísť ďalej do svojej krajiny! Nik vám neuškodí; len peši prejdeme.“ Ale nechceli mu otvoriť.

⁴⁹ Nato Júda nariadil vyhlásiť vo vojsku, aby sa každý postavil (v bojový šík) na tom mieste, kde práve je. ⁵⁰ Vojaci sa teda utáborili. Potom bojoval proti mestu po celý ten deň a celú noc, až sa mesto dostalo do jeho rúk. ⁵¹ Všetkých mužov pobil ostrím meča, samo mesto zbúral až do základov, odniesol si z neho korisť a prešiel mestom po zabitých.

⁵² Prekročil Jordán a vtiahli do veľkej roviny oproti Betsanu. ⁵³ Júda sa staral, aby tí, čo zostávali pozadu, držali sa pohromade, a po celej ceste dodával ľudu odvahy, až kým nedošli do júdskej krajiny. ⁵⁴ S radosťou a plesaním vystúpili na vrch Sion a obetovali celostné žertvy, pretože z nich nikto nepadol a bezpečne sa vrátili.

Nezdar Jozefa a Azariáša. - ⁵⁵ V tých dňoch, keď bol Júda s Jonatánom v Galaáde a jeho brat Šimon v Galilei pred Ptolemaidou, ⁵⁶ Jozef, syn Zachariášov, a Azariáš, velitelia vojska, dopočuli sa o ich hrdinských činoch a úspešných bojoch. ⁵⁷ Vraveli si: „Urobme si aj my meno a poďme bojovať proti pohanom, ktorí sú okolo nás! ⁵⁸ Vydali mužom svojho vojska rozkaz a vytiahli proti Jamnii.

⁵⁹ Nato Gorgiáš vytiahol z mesta so svojím mužstvom do boja proti nim, ⁶⁰ Jozef a Azariáš boli odrazení a zahnaní až k júdskym hraniciam. Toho dňa padlo z izraelského ľudu na dvetisíc mužov. Tak utrpel izraelský ľud veľkú porážku, ⁶¹ lebo nepočúvali Júdu a jeho bratov, ale snívali o hrdinských činoch. ⁶² Oni neboli z rodu tých mužov, rukami ktorých sa dostalo Izraelu vyslobodenie.

⁶³ Ale Júdu, hrdinu, a jeho bratov veľmi oslavoval celý Izrael, ba (hovorili o ňom) aj všetci pohania, kam len prenikol chýr o nich. ⁶⁴ Prichádzali k nim a blahoželali im.

Júdova výprava na juh. - ⁶⁵ Potom Júda vytiahol so svojimi bratmi a bojovali proti Ezauovým synom v južnom kraji. Dobyl Hebron a okolité dediny, rozbúral jeho opevnenia a veže, čo boli dookola, vypálil ohňom. ⁶⁶ Potom podnikol výpravu do Filištínska a prešiel cez Samáriu. ⁶⁷ Toho dňa padli v boji aj kňazi, pretože túžili po hrdinských činoch a nerozmyslene sa zamiešali do boja. ⁶⁸ Nato Júda zabočil do Azotu v kraji Filištíncov, rozbúral ich oltáre, ohňom spálil vyrezávané sochy ich bohov, z miest pobral korisť a vrátil sa do júdskej krajiny.

1Mach6

VI.Smrť Antiocha Epifanesa. - ¹ Keď kráľ Antiochus prechádzal cez náhorné krajiny, dozvedel sa, že v Elymaide v Perzii je mesto, vychýrené bohatstvom na striebro i zlato. ² V ňom je vraj preveľmi bohatý chrám, kde sú údajne zlaté výzbroje, panciere a štíty, ktoré tam zanechal macedónsky kráľ Alexander, syn Filipov, ktorý panoval z Grékov ako prvý. ³ Pritiahol teda a pokúšal sa mesto zaujať a vydrancovať ho. Ale nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámeroch. ⁴ Povstali proti nemu do boja, musel utiecť a odchádzal odtiaľ s veľkým sklamaním, aby sa vrátil do Babylonu.

⁵ Tu prišiel k nemu do Perzie posol a oznámil mu, že jeho vojská, ktoré vytiahli do júdskej krajiny, utrpeli porážku. ⁶ Že Lyziáš sa vypravil na čele veľkého vojska, ale že bol porazený Židmi, ktorí vraj prevládli zbraňami a vojskom a (dobyli) aj bohatú korisť, ktorú pobrali porazeným vojskám. ⁷ Že zrúcali ohavnú (modlu), ktorú dal postaviť na oltár v Jeruzaleme, a svätyňu že obohnali vysokými múrmi, ako (to bolo) predtým, a že (opevnili) aj Betsuru, jeho mesto.

⁸ Keď sa kráľ dozvedel o týchto udalostiach, zľakol sa a veľmi sa rozrušil. Klesol na posteľ a od hnevu ochorel, lebo sa mu nestalo po vôli. ⁹ A zostal tam mnoho dní, lebo sa mu obnovovala trápna úzkosť. Keď badal, že zomrie, ¹⁰ zvolal všetkých svojich dôverníkov a povedal im: „Spánok sa mi vzdialil od očí a sužujúca starosť tlačí moje srdce. ¹¹ Myslím si v duchu: Do akého zármutku som sa dostal a v akej záplave zmätku som teraz ja, ktorý som býval ctený a milovaný, dokiaľ som bol pri moci. ¹² Teraz sa rozpamätúvam na zlé veci, ktoré som popáchal proti Jeruzalemu; ako som pobral z neho všetko zlaté a strieborné náradie a ako som poslal bezdôvodne nivočiť júdske obyvateľstvo. ¹³ Teraz jasne vidím, že ma preto zastihlo toto nešťastie. Hľa, v hroznom zármutku hyniem v cudzej krajine!“

¹⁴ Potom zavolal Filipa, jedného zo svojich dôverníkov, a ustanovil ho nad celým svojím kráľovstvom. ¹⁵ Odovzdal mu korunu, svoj plášť a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a vychoval ho za vladára. ¹⁶ A kráľ Antiochus tam roku stoštyridsiateho deviateho zomrel.

Za panovania Antiocha Eupatora, 6,17-63.

Výprava Lyziáša a Eupatora proti Židom. - ¹⁷ Keď sa Lyziáš dozvedel o kráľovej smrti, dosadil miesto neho za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého vychovával od mladi, a dal mu meno Eupator.

¹⁸ Tí však, čo bývali na hrade pri svätyni, obťažovali Izrael; ustavične hľadali (spôsob), ako by im mohli škodiť a pohanom poskytnúť oporu. ¹⁹ Júda si preto zaumienil, že ich vyhubí. I zvolal všetok ľud, aby ich obľahli. ²⁰ Zhromaždili sa teda a roku stopäťdesiateho ich obkľúčili. Zriadil proti nim kameňomety a iné dobývacie stroje.

²¹ Niektorí z tých, čo unikli z obľahnutia - a pripojili sa k nim aj niekoľkí bezbožníci z Izraela -, ²² odišli ku kráľovi a vraveli: „Ako dlho ešte potrvá, kým nevykonáš súd a nepomstíš našich bratov? ²³ My sme sa dobrovoľne poddali tvojmu otcovi, riadili sme sa jeho príkazmi a poslúchali sme jeho rozkazy. ²⁴ Za to teraz obkľúčili naši súkmeňovci hrad a zanevreli n nás. Ba každého, koho z nás chytili, zabili a naše majetky vyplienili. ²⁵ A vztiahli ruku nielen na nás, ale aj na všetky susedné kraje. ²⁶ A hľa dnes obliehajú jeruzalemský hrad, aby ho dobyli! Chrám a Betsuru opevnili. Ak ich rýchle nezaskočíš, budú robiť ešte väčšie veci než tieto a (ich postup) nebudeš môcť zadržať.“

²⁸ Keď to kráľ počul, rozhneval sa a zvolal všetkých svojich dôverníkov a veliteľov pechoty aj jazdectva. ²⁹ Ba aj z iných kráľovstiev a morských ostrovov pritiahli k nemu zástupy žoldnierov. ³⁰ Počet jeho vojska bol: stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov, vycvičených do boja.

³¹ Tiahli cez Edomsko a utáborili sa pred Betsurou. Dlho o ňu bojovali a postavili aj dobývacie stroje, ale (obkľúčení) robili výpady, pálili ich ohňom a udatne bojovali.

Bitka pri Betzachare. - ³² Júda odtiahol od hradu a utáboril sa pri Betzachare oproti kráľovmu táboru. ³³ Kráľ sa včasráno vybral a so všetkou rýchlosťou uháňal s vojskom smerom na Betzacharu. Za zvuku trúb sa šíky pripravili do boja. ³⁴ Slonom predložili šťavu z hrozien a moruší aby ich rozdráždili do boja. ³⁵ Potom zaradili zvieratá medzi bojové šíky. Ku každému slonovi priradili tisíc mužov, vyzbrojených reťazovitými panciermi a medenými prilbami na hlavách. Okrem toho postavili ku každému zvieraťu sto vybraných jazdcov. ³⁶ Títo boli už predtým pridelení k zvieraťu, kamkoľvek sa uberalo, išli s ním a neodchádzali od neho. ³⁷ Na každom zvierati boli silné, kryté drevené veže, upevnené zvláštnymi zariadeniami a na každom bolo tridsaťdva mužov, ktorí odtiaľ bojovali, a ešte jeden Ind.

³⁸ Ostatných jazdcov postavili vľavo i vpravo na obe krídla vojska, aby znepokojovali (nepriateľa) a kryli bojové šíky. ³⁹ Keď na zlaté a medené štíty zasvietilo slnko, rozsvietili sa od nich hory a žiarili ako ohnivé fakle. ⁴⁰ Časť kráľovho vojska sa rozprestrela po vrchovine a druhá časť zostala v nížine. Postupovali opatrne a usporiadane. ⁴¹ Triaška zachvátila všetkých, keď začuli hrmot ich množstva, pochod vojska a rinčanie zbraní; bolo to vojsko mimoriadne veľké a silné.

Hrdinská smrť Eleazara. - ⁴² Júda vyrazil so svojím vojskom do boja a padlo z kráľovho vojska šesťsto mužov.

⁴³ Tu Eleazar, Hauran, spozoroval, že jedno zo zvierat, opatrené kráľovským pancierom, prevyšuje všetky ostatné zvieratá. Nazdával sa že je na ňom kráľ. ⁴⁴ I obetoval sa, aby vyslobodil svoj ľud a získal si večné meno. ⁴⁵ Odvážne sa rozbehol k nemu stredom cez šíky, bil napravo i naľavo, takže ustupovali pred ním na obe strany. ⁴⁶ Potom vliezol pod slona, ľahol si pod neho a zabil ho. On sa zrútil na neho na zem a tam zomrel. ⁴⁷ Keď videli silu kráľovského vojska a tlak jeho oddielov, ustúpili pred nimi.

Pád Betsury a obliehanie Jeruzalema. - ⁴⁸ Kráľovské vojská sa vydali proti nim až do Jeruzalema; kráľ sa teda utáboril proti Júdsku a proti vrchu Sion. ⁴⁹ Uzavrel mier s tými, čo boli z Betsury, ktorí opustili mesto, lebo tam už nemali potravín a nemohli znášať ďalšie obliehanie. Pole totiž malo sobotný odpočinok. ⁵⁰ Tak zaujal kráľ Betsuru a ustanovil tam posádku, aby ju strážili.

⁵¹ Potom obliehal mnohé dni svätyňu; postavil tam vrhacie a iné bojové stroje: ohňomety, kameňomety, šípomety a praky. ⁵² Lenže aj oni si zhotovili bojové stroje proti ich strojom, a tak bojovali mnoho dní. ⁵³ Ale nebolo v zásobárňach potravín, lebo bol siedmy rok a zvyšky zásob strávili tí, ktorí kvôli svojej záchrane utiekli pred pohanmi do Júdska. ⁵⁴ Tak zostalo na území svätyne len niekoľko mužov, lebo ich prevládal hlad, a preto sa rozpŕchli každý do svojho domova.

Zmierenie. - ⁵⁵ Keď sa Lyziáš dopočul, že sa Filip, ktorého kráľ Antiochus ešte zaživa poveril, aby vychoval jeho syna Antiocha za vladára, ⁵⁶ vrátil z Perzie a Médie spolu s vojskami, ktoré vytiahli s kráľom, a že sa usiluje prevziať vládu do svojich rúk, ⁵⁷ snažil sa čím skôr odtiahnuť. I vyjadril sa pred kráľom, veliteľmi vojska a mužstvom takto: „Každým dňom slabneme, potravy nám ubúda, miesto, ktoré obliehame, je pevné a ešte na nás dolieha aj starosť o kráľovstvo. ⁵⁸ Preto podajme teraz týmto mužom pravicu a pomerme sa s nimi a s celým ich národom! ⁵⁹ Dovoľme im, aby mohli žiť ako predtým podľa svojich zvykov, lebo iba pre svoje zvyky, ktoré sme zrušili, sa vzbúrili a urobili toto všetko.“

⁶⁰ Táto reč sa zapáčila kráľovi i veliteľom. I poslal im ponuku mieru a prijali ju. ⁶¹ Keď im dal kráľ a velitelia prísažné uistenie, vyšli z pevnosti.

⁶² Kráľ vystúpil na vrch Sion a keď videl opevnenie toho miesta, porušil prísahu, ktorú urobil, a nariadil zbúrať múr dookola.

⁶³ Potom rýchle odtiahol a vrátil sa do Antiochie. Tam našiel Filipa ako pána mesta. I bojoval proti nemu a len silou sa zmocnil mesta.

Za panovania Demetria Sotera, 7, - 9,22.

1Mach7

VII. Demetrius vysiela Bakchidesa proti Jeruzalemu. - ¹ Roku stopäťdesiateho prvého vyviazol Demetrius, syn Seleukov, z Ríma. S niekoľkými mužmi vtiahol do prímorského mesta a tam sa dal vyhlásiť za kráľa. ² Keď vošiel do kráľovského paláca svojich otcov, zajali vojaci Antiocha a Lyziáša, aby mu ich priviedli. ³ Keď mu to oznámili, povedal: „Neukazujte mi ich tváre!“ ⁴ Preto ich vojsko zabilo a Demetrius nastúpil na trón svojho kráľovstva.

⁵ Tu prišli k nemu všetci ničomníci a bezbožníci z Izraela na čele s Alkimom, ktorý chcel byť veľkňazom. ⁶ Obžalovali svoj ľud u kráľa a vraveli: „Júda a jeho bratia pobili všetkých tvojich priateľov a nás vyhnali z našej krajiny. ⁷ Preto teraz pošli muža, ktorému dôveruješ, nech ide a presvedčí sa o celej pohrome, ktorú urobil nám a kráľovej krajine. Nech ich strestá spolu so všetkými ich prisluhovačmi!“

⁸ Kráľ vybral Bakchidesa, jedného zo svojich priateľov, ktorý vladáril za Riekou, mal vplyv na vedenie ríše a bol oddaný kráľovi. Poslal ho ⁹ spolu so zločinným Alkimom, ktorého ustanovil za veľkňaza, a nariadil mu, aby vykonal pomstu na Izraelitoch.

¹⁰ Vybrali sa teda a vtiahli s veľkým vojskom do júdskej krajiny. Vyslali poslov k Júdovi a jeho bratom s pokojnými síce, ale ľstivými slovami. ¹¹ Oni však nedali na ich reči, lebo videli, že pritiahli s veľkým vojskom.

¹² U Alkima a Bakchidesa zišli sa mnohí zákonníci, aby zistili, čo by vyhovovalo právu. ¹³ Asidejci boli prví medzi Izraelitmi, ktorí hľadali u nich pokoj. ¹⁴ Vraveli totiž: „S oddielmi predsa prišiel kňaz z Áronovho rodu! Ten nás len neoklame!“ ¹⁵ Rozprával im o pokoji, ba aj prísažne ich uistil: „Neurobím vám nič zlé, ani vašim priateľom.“ ¹⁶ A tak mu uverili. Predsa však dal chytiť z nich šesťdesiat mužov a zabiť v jeden deň podľa napísaného výroku:

¹⁷ „Telá tvojich svätých - a ich krv

vyliali vôkol Jeruzalema

a nebolo nikoho, kto by ich pochoval.“

¹⁸ Tu zachvátil všetok ľud strach a hrôza pred nimi. Hovorili: „Niet pri nich ani pravdy, ani spravodlivosti. Veď porušili sľub i prísahu, ktorú urobili!“

¹⁹ Bakchides odtiahol od Jeruzalema a utáboril sa pri Bezete. Mnoho z mužov, ktorí od neho odpadli, ako aj niektorých z ľudu dal pochytať, zabiť a (ich telá) pohádzať do veľkej cisterny. ²⁰ Potom odovzdal krajinu Alkimovi a nechal mu vojsko, aby ho podporovalo. Bakchides sám odišiel ku kráľovi.

²¹ Alkimus sa všemožne namáhal, aby si udržal veľkňazstvo. ²² I pridružili sa k nemu všetci, ktorí vyvolávali zmätok vo svojom národe. Opanovali júdsku krajinu a privádzali Izrael do veľkého nešťastia.

²³ Keď Júda videl všetko zlo, ktoré popáchal Alkimus so svojimi prívržencami medzi Izraelovými synmi - horšie než pohania! -, ²⁴ prešiel celé júdske územie dookola a vykonal pomstu na vierolomníkoch. Tak im znemožnil potulovať sa po krajine.

²⁵ Keď Alkimus spozoroval, ako sa Júda a jeho prívrženci zmohli, obrátil sa na kráľa, lebo spoznal, že by im nemohol odolať, a obžaloval ich zo zločinov.

Výprava Nikanora a jeho porážka. - ²⁶ Tu poslal kráľ Nikanora, jedného zo svojich najznamenitejších vojvodcov, ktorý bol zaťatým nepriateľom Izraela, a nariadil mu vyhubiť ten ľud. ²⁷ Nikanor pritiahol do Jeruzalema s veľkým vojskom. Poslal sprostredkovateľov mieru k Júdovi a jeho bratom s týmto ľstivým ²⁸ odkazom: „Nech nie je vojna medzi mnou a vami! Prídem s niekoľkými mužmi a v pokoji si pohovorím s vami.“ ²⁹ I prišiel k Júdovi a priateľsky sa navzájom pozdravili, ale nepriatelia boli pripravení chytiť Júdu. ³⁰ Júda zbadal, že k nemu prišiel ľstivo. Preto sa ho stránil a nechcel už vidieť jeho tvár. ³¹ Keď Nikanor videl, že jeho zámer je prezradený, odtiahol do Kafarsalamy, aby sa dal do boja proti Júdovi. ³² I padlo z Nikanorovho vojska na päťsto mužov. Ostatní utiekli do Dávidovho mesta.

³³ Po týchto udalostiach sa Nikanor odobral na vrch Sion. I vyšli niektorí kňazi a starší ľudu zo svätyne, aby ho priateľsky privítali a ukázali mu celostnú žertvu, ktorá sa obetovala za kráľa. ³⁴ Ale on nimi pohrdol a urobil si z nich posmech; aj ich poškvrnil a namyslene rozprával ³⁵ a v hneve sa zaprisahal: „Ak ihneď nevydáte Júdu a jeho vojsko do mojich rúk, zapálim tento dom po svojom víťaznom návrate.“ A s veľkým hnevom odišiel.

³⁶ Tu kňazi vošli, postavili sa pred oltár a chrám, plakali a hovorili: ³⁷ „Ty si si, Pane, vyvolil tento chrám, aby sa nazýval podľa tvojho mena a aby bol tvojmu ľudu domom modlitby a prosby. ³⁸ Vykonaj pomstu nad týmto človekom a nad jeho vojskom; nech padnú mečom! Rozpamätaj sa na ich rúhania a nedaj im obstáť!“

³⁹ Nikanor vytiahol z Jeruzalema a utáboril sa pri Bethorone. Tu sa pripojilo k nemu sýrske vojsko. ⁴⁰ Júda sa zas utáboril pri Adase s tritisíc mužmi. A Júda sa modlil: ⁴¹ „Pane, keď sa kedysi rúhali vyslanci asýrskeho kráľa, vyšiel tvoj anjel a pobil z nich stoosemdesiatpäťtisíc. ⁴² Tak rozmláť toto vojsko dnes pred nami, aby aj ostatní poznali, že sa rúhavo vyslovoval o tvojej svätyni! Súď ho podľa jeho zloby!“

⁴³ Vojská zviedli bitku trinásteho mesiaca adar. Nikanorovo vojsko bolo porazené; aj on padol prvý v boji. ⁴⁴ Keď jeho vojsko videlo, že Nikanor padol, odhodili zbrane a utiekli.

⁴⁵ I prenasledovali ich na deň cesty od Adasy, až ako sa ide do Gazery a trúbili za nimi na signálových trúbach. ⁴⁶ Zo všetkých júdskych dedín vyšli (Židia) a obkľúčili ich. Oni sa postavili síce na odpor, ale všetci padli mečom. Ani jeden z nich nezostal.

⁴⁷ Potom vzali korisť a plen, Nikanorovi uťali hlavu a pravú ruku, ktorú bol pyšne vztiahol, priniesli to do Jeruzalema a tam povesili. ⁴⁸ Ľud sa veľmi radoval a slávili ten deň ako veľkú slávnosť. ⁴⁹ Tiež ustanovili, aby sa tento deň slávil každoročne trinásteho adara. ⁵⁰ Potom mala júdska krajina nakrátko pokoj.

1Mach8

VIII. Dohoda s Rimanmi. - ¹ Júda sa dopočul o sláve Rimanov, o ich veľkej moci a o priazni, ktorú preukazujú všetkým, čo sú im naklonení, ako aj o priateľských zmluvách, ktoré uzavierajú s tými, čo sa chcú stať ich spojencami, a vôbec že sú mocní a silní. ² Rozprávali mu o ich vojnách a hrdinských činoch, ktoré konali medzi Galaťanmi, ako si ich podrobili a urobili ich poplatníkmi; ³ tiež o ich činoch v Španielsku, ako sa zmocnili tamojších zlatonosných a striebronosných baní a ako opanovali celú krajinu svojou rozvahou a vytrvalosťou, ⁴ hoci bol ten kraj od nich veľmi ďaleko; ako porazili kráľov, ktorí pritiahli proti nim od konca zeme, a pripravili im veľkú porážku; ďalej ako im ostatní (ľudia) odvádzajú každoročne poplatok; ⁵ ako Filipa a Perzea, hetejského kráľa, spolu s inými povstalcami porazili v boji a podrobili si ich. ⁶ Že takisto zničili Antiocha, veľkého kráľa Ázie, hoci vytiahol proti nim do boja so stodvadsiatimi slonmi, s jazdectvom s vozmi a s veľkým vojskom, ⁷ že ho zajali živého a uložili mu aj jeho nástupcom na kráľovskom tróne odvádzať vysokú daň, dať rukojemníkov a zrieknuť sa ⁸ územia ako Indie, Médie a Lýdie - svojich najlepších krajín. Tieto mu vzali a potom ich dali kráľovi Eumenesovi. ⁹ Tiež ako chceli obyvatelia Helady viesť proti nim zničujúcu vojnu, ale keď sa oni dozvedeli o ich zámere, ¹⁰ vyslali proti nim jedného vojvodcu, ktorý s nimi bojoval, takže mnohí z nich boli zranení a padli (v boji). Ich ženy a deti vraj pobrali do zajatia, olúpili ich a zmocnili sa ich krajiny, pobúrali im pevnosti a podrobili si ich až do dnešného dňa. ¹¹ Aj iné kráľovstvá a ostrovy, ktoré sa im niekedy postavili na odpor, vraj zničili a podrobili si ich.

¹² Ale svojim priateľom a spojencom zachovali vraj priateľstvo; zmocnili sa blízkych i vzdialených, kráľovstiev a všetci, čo len počuli ich meno, už mali z nich strach. ¹³ Ktorým však chcú dopomôcť ku kráľovstvu, tí vraj kraľujú, ale ktorým nežičia, tých zase pozbavujú. Tak sa vraj veľmi vyšvihli.

¹⁴ Medzi nimi všetkými si vraj nikto nekladie korunu, ani sa neoblieka do purpuru, aby sa v ňom pýšil. ¹⁵ Ba zostavili si vraj radu a každý deň tristodvadsať poradcov rokuje o blahu národa a jeho vedení. ¹⁶ Jedinému mužovi vraj zverujú každoročne vedenie a vládu nad celou svojou ríšou; tohto jedného všetci poslúchajú a niet medzi nimi ani závisti, ani žiarlivosti.

¹⁷ Júda vybral Eupolema, syna Jánovho a vnuka Akovho, a Jasona, syna Eleazarovho a poslal ich do Ríma, aby dojednali s nimi priateľstvo a spojenectvo, ¹⁸ žeby z nich sňali jarmo, lebo videli, že kráľovstvo Grékov zotročuje Izrael. ¹⁹ Vybrali sa teda do Ríma - bola to veľmi ďaleká cesta - , vošli do senátnej budovy, ujali sa slova a vraveli: ²⁰ „Júda Machabejec, jeho bratia a židovský národ nás poslali k vám, aby sme s vami dojednali zväzok priateľstva a pokoja a aby ste nás prijali za svojich spojencov a priateľov.“ ²¹ Tento návrh im prišiel vhod.

²² Listina, ktorú dali napísať na medené dosky a poslať do Jeruzalema, aby im tam bola pamätníkom priateľstva a spojenectva, znela takto:

²³ „Rimanom a židovskému národu na mori i na pevnine večné blaho! Kiež je od nich ďaleko meč a nepriateľ! ²⁴ Ak sa začne prv vojna proti Rimanom alebo proti niektorému ich spojencovi v celej ríši, ²⁵ tak židovský národ poskytne so všetkou ochotou pomoc, ako budú vyžadovať okolnosti času. ²⁶ Nepriateľom nebudú dávať ani zaopatrovať obilie, zbrane, peniaze a lode. To za dobré uznali Rimania. Nariadenia sa budú dodržiavať bez odplaty. ²⁷ Podobne ak sa začne prv vojna proti židovskému národu, tak zas ochotne poskytnú pomoc Rimania, ako budú vyžadovať okolnosti času. ²⁸ Nepriateľom sa nebude dodávať obilie, zbrane ani peniaze a lode. To za dobré uznali Rimania. Túto zmluvu budú zachovávať bez lesti.

²⁹ Podľa týchto uznesení uzavreli Rimania zmluvu so židovským národom. ³⁰ Keby však chceli jedni alebo druhí niečo dodatočne pridať alebo ubrať, môžu tak urobiť podľa svojej ľubovôle; a čo sa pridá alebo uberie, bude platiť.

³¹ Ohľadom škôd, ktoré narobil kráľ Demetrius, napísali sme mu toto: „Prečo si tak zaťažil svoje jarmo na našich priateľoch a spriaznencoch Židoch? ³² Preto, ak sa budú i naďalej na teba sťažovať, dopomôžeme im k právu a budeme proti tebe bojovať na mori i na pevnine.“

1Mach9

IX.Júdova porážka a smrť. - ¹ Keď sa Demetrius dopočul, že Nikanor padol v boji aj so svojím vojskom, poslal druhý raz Bakchidesa a Alkima do júdskej krajiny a s nimi pravé krídlo vojska. ² Tiahli po ceste do Galgaly, obsadili Masalot na okolí Arbely, dobyli toto miesto a pozbavili mnohých života. ³ V prvom mesiaci stopäťdesiateho druhého roku sa utáborili pred Jeruzalemom. ⁴ Odtiaľ však odišli a tiahli do Berey s dvadsiatimi tisícami pešiakov a s dvoma tisícami jazdcov.

⁵ Júda sa totiž utáboril v Elase; bolo s ním tritisíc vybraných mužov. ⁶ Ale keď videli mocné zástupy vojska, prestrašili sa, ba mnohí sa vytratili z tábora, takže z nich zostalo iba osemsto mužov. ⁷ Júda teda musel vidieť ako sa mu rozpadáva vojsko už pred samým bojom. Žiaľ mu zovrel srdce, lebo ich už nemal kedy zhromaždiť. Hlboko zarmútený ⁸ povedal pozostalým: „Hor’ sa, vyrazme proti svojim nepriateľom! Azda ich len premôžeme v boji! ⁹ Ale odhovárali ho: „Nič nezmôžeme. Radšej si teraz zachráňme životy! Potom sa vrátime aj so svojimi bratmi a dáme sa do boja proti nim. Veď nás je málo!“ ¹⁰ Júda však odvetil: „Kiež je ďaleko odo mňa, aby som to urobil! Nesmieme utiecť pred nimi! Ak nadišiel náš čas, zomrieme mužne za svojich bratov. Nezanechajme škvrnu na svojej sláve!“

¹¹ Tu vytiahlo vojsko z tábora a postavili sa proti nim. Jazda sa rozdelila na dva oddiely; prakovníci a lukostrelci tiahli pred vojskom a v predných radoch boli tí najsilnejší. ¹² Bakchides bol na pravom krídle. Bojový šík sa približoval z dvoch strán za zvuku trúb. ¹³ Ale aj Júdovi ľudia trúbili na trúbach. Zem sa len tak otriasala od hrmotu vojsk. Boj trval od rána až do večera.

¹⁴ Keď Júda spozoroval, že jadro Bakchidesovho vojska je na pravom krídle, zoskupili sa okolo neho všetci srdnatí, ¹⁵ porazili pravé krídlo a prenasledovali ho až po vrch Azot. ¹⁶ Len čo zbadali tí, čo boli na ľavom krídle, že pravé krídlo je porazené, pustili sa rýchlo za Júdom a jeho druhmi. ¹⁷ Tu sa rozpútala bitka a padlo mnoho ranených na obidvoch stranách. ¹⁸ Aj Júda padol; ostatní utiekli. ¹⁹ Jonatán a Šimon vzali svojho brata Júdu a pochovali ho v hrobke svojich otcov v Modeine. ²⁰ Tam ho oplakali a všetok Izrael žialil za ním veľkým nariekaním Mnoho dní za ním kvílili a nariekali:

²¹ „Ako padol hrdina,

záchranca Izraela!“

²² Ostatné správy o Júdovi, o jeho bojoch a udatných činoch, ktoré konal, a ich veľkosť, nie sú ani zapísané - bolo ich veľmi mnoho.

Časť tretia

Boje pod vodcovstvom Jonatánovým 9,23 - 12,54

Prvé boje za panovania Demetria Sotera 9,23-73

Jonatán zvolený za vodcu. - ²³ Po Júdovej smrti zdvihli v celej izraelskej krajine hlavu vierolomníci; pozdvihli sa všetci zlosynovia.

²⁴ V tých dňoch nastal veľmi veľký hlad, lebo zem odpadla s nimi. ²⁵ Bakchides si vyberal zločinných mužov, ktorých ustanovoval za pánov nad krajinou. ²⁶ Oni vyhľadávali a sliedili po Júdových prívržencoch a privádzali ich k Bakchidesovi, ktorý sa na nich pomstil a posmieval sa im. ²⁷ Nastalo veľké súženie v Izraeli, akého u nich nebolo od vystúpenia posledného proroka.

²⁸ Tu sa zhromaždili všetci Júdovi prívrženci a vraveli Jonatánovi: ²⁹ „Odvtedy, čo zomrel tvoj brat Júda, niet nikoho, kto by sa mu vyrovnal, aby bojoval proti nepriateľom a Bakchidesovi a vôbec proti nežičlivcom nášho národa. ³⁰ A tak sme si dnes vyvolili teba miesto neho za svojho vodcu a vojvodcu. Ty povedieš naše boje.“ ³¹ Tak Jonatán prevzal v tom čase vodcovstvo a nastúpil na miesto svojho brata Júdu.

Útek Jonatána a smrť Jánova. - ³² Keď Bakchides dostal o tom správu, hľadal spôsob, ako by ho zabil. ³³ Lenže Jonatán sa to dozvedel, aj jeho brat Šimon a všetci jeho prívrženci. Utiekli na púšť Tekua a utáborili sa pri vodnej cisterne Asfar. ³⁴ Bakchidesovi to hlásili v sobotný deň a tiahol s celým svojím vojskom za Jordán.

³⁵ (Jonatán) poslal svojho brata ako vodcu sprievodu k svojim priateľom Nabatejcom s prosbou, aby si mohli u nich uložiť svoje značné zásoby. ³⁶ Tu vyšli Jambrejci z Madaby, zmocnili sa Jána a všetkého jeho majetku a odišli s tým preč.

³⁷ Po týchto udalostiach zvestovali Jonatánovi a jeho bratovi Šimonovi, že Jambrejci odbavujú veľkú svadbu a že povedú nevestu, dcéru jedného kanaánskeho náčelníka, z Nadabata s veľkým sprievodom. ³⁸ Tu sa rozpamätali na svojho brata Jána, vytiahli a ukryli sa v horskej rokline. ³⁹ Keď zdvihli oči a pozreli, hľa, (blížil sa) veľký hlučný sprievod; ženích im išiel oproti so svojimi priateľmi a bratmi, s bubnami, hudbou a s mnohými zbraňami. ⁴⁰ Jonatánovi ľudia vyrazili na nich z úkrytu a pobili ich. Padlo mnoho ranených; ostatní utiekli do vrchov. A ukoristili po nich všetko, čo mali pri sebe. ⁴¹ Tak sa obrátila svadba na plač a hudba na nariekanie. ⁴² Keď takto vypomstili krv svojho brata, vrátili sa k bažinatému brehu Jordána.

Boj na Jordáne. - ⁴³ Keď sa o tom dopočul Bakchides, pritiahol v sobotu až k jordánskemu brehu s veľkou vojenskou silou. ⁴⁴ Tu povedal Jonatán svojim bojovníkom: „Vstaňme a bojujme teraz za svoje životy! Dnes totiž nie je tak, ako včera a predvčerom. ⁴⁵ Teraz nám hrozí boj spredu i odzadu. A na jednej i druhej strane prekáža Jordán s bažinou a krovím. Nemožno uhnúť! ⁴⁶ Preto volajte, teraz k nebu, aby ste boli vyslobodení z rúk svojich nepriateľov!“ Rozpútal sa boj. ⁴⁷ Jonatán vystrel ruku, aby zasiahol Bakchidesa, ale uhol sa mu späť. ⁴⁸ Tu skočil Jonatán aj so svojimi ľuďmi do Jordána a preplávali na druhý breh. Tí však neprešli za nimi cez Jordán. ⁴⁹ Toho dňa padlo na Bakchidesovej strane na tisíc mužov.

Bakchidesove opevnenia v Júdsku. - ⁵⁰ Potom sa vrátil do Jeruzalema a v Júdsku staval opevnené mestá: pevnosť v Jerichu, ďalej Emauzy, Bethoron, Betel, Tamnatu, Faraton a Tefon s vysokými múrmi, bránami a závorami. ⁵¹ Do každého postavil posádku, aby utláčala Izrael. ⁵² Opevnil tiež mesto Betsuru a Gazaru aj hrad a zriadil v nich posádky a zásobárne na potraviny. ⁵³ Taktiež dal pochytať synov veľmožov krajiny ako rukojemníkov a uväznil ich na jeruzalemskom hrade.

Zločin a smrť Alkima. - ⁵⁴ Roku stopäťdesiateho tretieho, druhého mesiaca, rozkázal Alkimus zbúrať múry vnútorného nádvoria svätyne. Tak chcel zničiť diela prorokov. A začali aj búrať. ⁵⁵ Ale práve v tej chvíli ranila Alkima mŕtvica, ktorá urobila koniec jeho činom. Ústa sa mu zavreli a pre ochromenie nemohol ani prehovoriť, ani postarať sa o svoj dom. ⁵⁶ Alkimus v tom čase zomrel za veľkých bolestí. ⁵⁷ Keď Bakchides videl, že Alkimus je mŕtvy, vrátil sa ku kráľovi a júdska krajina mala dva roky pokoj.

Tretí vpád Bakchidesa. - ⁵⁸ Všetci vierolomníci sa uzniesli a vraveli: „Jonatán a jeho prívrženci, ako vidíte, žijú si bezstarostne a v pokoji. Zavolajme teraz Bakchidesa, nech ich pochytá všetkých jednej noci!“ ⁵⁹ I vybrali sa a predložili mu tento návrh. ⁶⁰ Pohol sa teda a tiahol s veľkým vojskom. Všetkým svojim stúpencom v Júdsku poslal tajne listy, aby chytili Jonatána a jeho prívržencov. Ale to sa im nepodarilo, lebo oni sa dozvedeli o ich zámere.

⁶¹ Ba oni pochytali na päťdesiat mužov z obyvateľov krajiny, ktorí boli pôvodcami nešťastia, a zabili ich. ⁶² Potom sa Jonatán odobral so Šimonom a so svojimi prívržencami do Baitbasei na púšti. Postavil, čo bolo v tom (meste) pobúrané, a urobil z neho pevnosť.

⁶³ Keď sa o tom Bakchides dozvedel, zvolal všetko svoje vojsko a odkázal aj pre tých, čo boli v Júdsku. ⁶⁴ Potom vytiahol a utáboril sa pri Baitbasei, obliehal ho mnoho dní a postavil aj dobývacie stroje. ⁶⁵ Jonatán ponechal svojho brata Šimona v meste a sám iba s niekoľkými mužmi prechádzal po krajine. ⁶⁶ Porazil Odomeru i jeho bratov a Fasironových synov v ich stanoch. Následkom tohto víťazného počiatku rozrastala sa aj jeho vojenská sila. ⁶⁷ Šimon však a jeho ľudia urobili výpad z mesta a zapálili dobývacie stroje. ⁶⁸ Potom bojovali proti Bakchidesovi, porazili ho a veľmi poškodili. Takto bol zmarený jeho zámer a postup. ⁶⁹ Preto sa rozhneval na vierolomných mužov, ktorí mu radili, aby vytiahol do krajiny, a mnohých z nich dal pobiť. Nato sa rozhodol, že odtiahne do svojej krajiny.

Prímerie s Bakchidesom. - ⁷⁰ Keď sa to Jonatán dozvedel, poslal k nemu vyslancov, aby s ním dojednali mier a vymohli vydanie zajatcov. ⁷¹ Privolil, urobil podľa jeho návrhu a prísažne ho uistil, že sa mu nebude pomstiť za všetky dni jeho života. ⁷² Vydal mu aj zajatcov, ktorých prv odviedol z Júdska. Potom sa odobral späť do svojej krajiny. Ani sa viac nepokúsil tiahnuť na ich územie.

⁷³ Tu si odpočinul meč v Izraeli. Jonatán sa usadil v Machmase. Potom sa Jonatán ujal vedenia ľudu a odstránil bezbožníkov z Izraela.

Ďalšie Jonatánove vzťahy k sýrskym kráľom 10, - 12,54

a) Na sklonku vlády Demetria Sotera 10,1-50

1Mach10

X. Vystúpenie Alexandra Balasa. - ¹ Roku stošesťdesiateho pritiahol Alexander Epifanes, syn Antiocha, a dobyl Ptolemaidu. Prijali ho a vyhlásil sa tam za kráľa. ² Keď sa to dopočul kráľ Demetrius, zhromaždil veľmi veľké vojsko a vytiahol proti nemu do boja.

Demetriove sľuby. - ³ Zároveň poslal Demetrius Jonatánovi list aby ho upokojil svojou veľkodušnosťou. ⁴ Povedal si totiž: „Poponáhľajme sa uzavrieť s ním prímerie prv, než by sa proti nám spojil s Alexandrom. ⁵ Zaiste sa rozpamätá na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu. ⁶ Splnomocnil ho zbierať vojsko a zaobstarávať si zbrane a byť s ním v priateľskom pomere. Ba nariadil, aby mu boli vydaní rukojemníci, ktorí boli (držaní) v hrade.

⁷ Nato sa Jonatán odobral do Jeruzalema a zreteľne prečítal list všetkému ľudu, aj tým, ktorí boli na hrade. ⁸ I preľakli sa náramne keď počuli, že ho kráľ splnomocnil zbierať vojsko. ⁹ Hradná posádka vydala Jonatánovi rukojemníkov, ktorých potom odovzdal ich rodičom. ¹⁰ Jonatán sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto. ¹¹ Nariadil robotníkom, aby vystavali niekdajšie múry a silno opevnili vrch Sion dookola štvorhrannými kameňmi. Aj tak urobili. ¹² Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, vybudovaných Bakchidesom, sa rozutekali; ¹³ každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej vlasti. ¹⁴ Iba v Betsure zostali niektorí z tých, ktorí opovrhli Zákonom a prikázaniami, lebo tam bolo pre nich útočište.

Alexander Balas si získava Jonatána. - ¹⁵ Keď sa kráľ Alexander dopočul o prisľúbeniach, ktoré dal Demetrius Jonatánovi - rozprávali mu tiež o bojoch a udatných činoch, ktoré dokázal on a jeho bratia, ako aj o súženiach, ktoré si vytrpeli -, ¹⁶ povedal si: „Či by sme ešte našli takého mocného muža? Nože, urobme ho svojím priateľom a spojencom!“ ¹⁷ Napísal teda list a poslal mu ho. Bol tohto znenia:

¹⁸ „Kráľ Alexander (posiela) svojmu bratovi Jonatánovi pozdrav! ¹⁹ Dopočuli sme sa o tebe, že si vplyvný a mocný muž a hoden toho, aby si bol naším priateľom. ²⁰ Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza tvojho národa. Priateľ kráľa bude tvoj titul.“ Poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu. „Maj na zreteli naše spoločné záujmy a udržuj s nami priateľstvo!“

²¹ Jonatán sa obliekol do posvätného rúcha na slávnosť Stánkov siedmeho mesiaca stošesťdesiateho roku. Aj vojsko zhromaždil a zaobstaral množstvo zbraní.

Nové ponuky Demetriove. - ²² Keď sa Demetrius dopočul o týchto príhodách, povedal v rozmrzenosti: ²³ „Ako sme len mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov? ²⁴ Aj ja napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby som si zaistil ich pomoc.“

²⁵ A poslal im list tohto znenia: „Kráľ Demetrius (posiela) židovskému národu pozdrav! ²⁶ S veľkou radosťou sme počuli, že ste sa zachovali dohovoreným spôsobom a zostali ste našimi priateľmi a nepridali ste sa k našim nepriateľom. ²⁷ Aj naďalej vytrvajte a zachovajte voči nám vernosť! Odplatíme sa vám za dobro, čo ste nám urobili. ²⁸ Odpustíme vám mnohé dane a dáme vám dary. ²⁹ Teraz vás teda oslobodzujem a všetkých Židov odbremeňujem od daní, od poplatku zo soli aj odvádzania korún; taktiež tretiny z obilnej úrody ³⁰ a polovice z úrody ovocných stromov, ktoré mi patria, sa od dneška zriekam a nebudem ich nabudúce vyberať z Júdska a z troch okresov, ktoré sú k nemu pripojené zo Samárie (a Galiley), od dneška a na budúce časy. ³¹ Jeruzalem bude svätý a slobodný aj so svojím okolím, (oslobodeným) od desiatkov a poplatkov. ³² Vzdávam sa moci nad hradom, ktorý je v Jeruzaleme, a prepúšťam ho veľkňazovi. Podľa ľubovôle si v ňom môže ubytovať mužov na jeho stráženie. ³³ Ďalej bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol odvedený do zajatia z Júdska kamkoľvek do môjho kráľovstva. Všetci nech sú oslobodení ako od osobných daní, tak aj od (poplatkov) zo svojho dobytka. ³⁴ A všetky sviatky, soboty, nové mesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred veľkými sviatkami a tri dni po veľkých sviatkoch majú byť pokladané pre všetkých Židov môjho kráľovstva za dni slobodné od daní a voľné. ³⁵ A nikto si nesmie nárokovať právo niečo proti nim podnikať alebo niekoho z nich obťažovať z akéhokoľvek dôvodu.

³⁶ Ďalej do kráľovského vojska sa zadelí asi tridsaťtisíc mužov zo Židov, ale dostanú taký žold, aký sa vypláca ostatným kráľovským vojskám. ³⁷ Časť z nich sa pridelí do dôležitých kráľovských pevností; niektorí z nich zas dostanú dôverné úrady v ríšskej správe. Dôstojníci a vodcovia sa povyberajú z ich vlastných radov. Môžu žiť podľa svojich zákonov, ako už prikázal kráľ pre Júdsko.

³⁸ Tri okresy pripojené zo Samárie k Júdsku budú patriť Júdsku, a tak s ním budú mať len jedno vedenie. Budú podrobené iba právomoci veľkňaza. ³⁹ Ptolemaidu s jej územím darujem jeruzalemskému chrámu na zaokrytie bohoslužobných výdavkov.

⁴⁰ Aj ja dám na to každoročne pätnásťtisíc šeklov striebra z kráľovských dôchodkov, z miest na to určených. ⁴¹ A všetky prebytky, ktoré úradníci ešte neodviedli, ako v predošlých rokoch, odteraz budú dávať na potreby chrámu. ⁴² Okrem toho päťtisíc šeklov striebra, ktoré sa každoročne vyberali z príjmov svätyne, odpustí sa s tým, aby boli dané kňazom, ktorí konajú službu. ⁴³ Ďalej všetci, ktorí utečú do jeruzalemského chrámu alebo kdekoľvek do jeho obvodu, či už sa už previnili proti kráľovi alebo z nejakého iného dôvodu, nech sú nedotknuteľní aj so všetkým svojím majetkom, ktorý majú v mojom kráľovstve! ⁴⁴ Tiež náklady na stavbu a opravu chrámu budú vyplácané z kráľovského dôchodku. ⁴⁵ A konečne kráľovská pokladnica bude vyplácať náklady na stavbu a opevnenie všetkých jeruzalemských múrov aj na stavbu múrov v Júdsku.“

Jonatán odmieta Demetriove sľuby. - ⁴⁶ Keď sa však Jonatán a ľud dopočuli o týchto sľuboch, neverili im a odmietli ich, lebo sa rozpamätali na veľkú zločinnosť, ktorou náramne sužoval Izrael. ⁴⁷ Ale pridali sa k Alexandrovi, lebo on im prv ponúkol priateľstvo, a zostali mu nápomocní po všetky dni.

Demetriova smrť. - ⁴⁸ Tu kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi. ⁴⁹ I nastal boj medzi obidvoma kráľmi. Demetriovo vojsko sa dalo na útek, ale Alexander ho prenasledoval. Tak nadobudol nad ním prevahu ⁵⁰ a bitka zúrila náramne až do západu slnka. Toho dňa padol aj Demetrius.

b) Za Alexandra Balasa, 10,51 - 11,19.

Svadba v Ptolemaide. - ⁵¹ Nato vyslal Alexander k egyptskému kráľovi Ptolemeovi poslov s týmto odkazom: ⁵² „Vrátil som sa do svojej ríše, nastúpil som na trón svojich otcov a zmocnil som sa vlády. Porazil som Demetria a stal som sa pánom nášho územia. ⁵³ Zviedol som s ním bitku, v ktorej sme ho porazili aj s jeho vojskom a nastúpili sme na trón jeho kráľovstva. ⁵⁴ Uzavrime preto teraz spolu priateľstvo! Daj mi za manželku svoju dcéru, aby nás spájalo aj príbuzenstvo! Dám dary tebe i jej, hodny teba.“

⁵⁵ Kráľ Ptolemeus odpovedal na to: „Šťastný deň, v ktorom si sa vrátil do krajiny svojich otcov a nastúpil na trón ich kráľovstva!

⁵⁶ Rád urobím, o čo si ma požiadal v liste; len mi príď v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa spoznali. Tam sa mi staneš zaťom, ako si navrhol.“

⁵⁷ Ptolemeus sa vybral so svojou dcérou Kleopatrou z Egypta a stošesťdesiateho druhého roku prišli do Ptolemaidy. ⁵⁸ Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety a dal mu svoju dcéru Kleopatru: vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s veľkou, ozaj kráľovskou okázalosťou.

⁵⁹ Tu kráľ Alexander napísal Jonatánovi, že sa chce s ním stretnúť. ⁶⁰ Jonatán sa teda vybral s nádherou do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kráľmi. Poctil ich aj ich priateľov zlatom, striebrom a mnohými inými darmi a získal si ich priazeň.

⁶¹ I spolčili sa proti nemu ničomní Izraeliti, vierolomníci, ktorí na neho žalovali. Lenže kráľ nedal nič na nich. ⁶² Ba kráľ rozkázal, aby Jonatána vyzliekli z jeho odevu a obliekli ho do purpuru. Tak sa aj stalo. Potom ho kráľ posadil vedľa seba ⁶³ a povedal svojim popredným úradníkom: „Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži niečo na neho žalovať alebo ho obťažovať z akéhokoľvek dôvodu! ⁶⁴ Keď sa žalobci dozvedeli o pocte, ktorej sa mu verejne dostalo, a keď ho videli odetého purpurom, všetci sa rozutekali. ⁶⁵ Kráľ mu však udelil vysoké vyznačenia: dal ho započítať medzi svojich dôverníkov prvého radu a ustanovil ho za vojvodcu a miestodržiteľa. ⁶⁶ Potom sa Jonatán vrátil v pokoji a s radostným uspokojením do Jeruzalema.

Vzbura Demetria Nikatora. - ⁶⁷ Roku stošesťdesiateho piateho prišiel Demetriov syn Demetrius z Kréty do krajiny svojich otcov. ⁶⁸ Keď sa to dopočul kráľ Alexander, veľmi sa zarmútil a vrátil sa do Antiochie.

⁶⁹ Demetrius zas ustanovil Apolonia za miestodržiteľa Celosýrie. On zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa pri Jamnii. Veľkňazovi Jonatánovi odkázal: ⁷⁰ „Len ty jediný sa búriš proti nám! Pre teba musím znášať posmech a potupu. Chceš sa azda proti nám udržať pri moci na horách? ⁷¹ Ak teda dôveruješ v silu svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu sa spolu zmerajme! Na mojej strane je vojenská sila miest. ⁷² Len sa pýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní naši pomocníci! Povedia ti: „Nik z vás nám neodolá, lebo dvakrát boli porazení tvoji otcovia vo svojej vlastnej krajine.“ ⁷³ Teraz nebudeš môcť vzdorovať toľkej jazde a takému veľkému vojsku na rovine, kde niet kameňa ani úskalia, ani nijakého útočišťa.“

Jonatán porazí Apolonia. - ⁷⁴ Keď Jonatán vypočul Apoloniovo posolstvo, rozhorčil sa až do krajnosti. Vybral desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Pripojil sa k nemu aj jeho brat Šimon, aby mu pomáhal. ⁷⁵ Utáborili sa pri Joppe; mesto sa však pred nimi uzavrelo. V Joppe bola totiž Apoloniova posádka. I zaútočili naň. ⁷⁶ Obyvatelia mesta sa však preľakli a otvorili (brány). Tak sa stal Jonatán pánom v Joppe. ⁷⁷ Keď sa to Apolonius dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty ⁷⁸ a tiahol k Azotu, akoby ich chcel obísť. Ale zároveň postupoval aj na rovinu, lebo si veľmi zakladal na množstve svojej jazdy. Jonatán sa hnal za ním k Azotu, až sa pustili obe vojská do bitky. ⁷⁹ Apolonius však zanechal za nimi v úkryte tisíc jazdcov. ⁸⁰ Ale Jonatán sa dozvedel, že je za ním úkladná záloha. Tá obkľúčila jeho vojsko, a vrhala šípy na ľud od rána až do večera. ⁸¹ Vojaci sa držali, ako rozkázal Jonatán, hoci im kone omdlievali. ⁸² Tu priviedol Šimon svoje vojsko, a keďže jazda bola už vyčerpaná, vrhol sa na pechotu. I porazil ich a utiekli. ⁸³ Jazda bola rozprášená na rovine a utiekla do Azotu. Tam vošli do chrámu Dagona, tamojšej modly, aby sa tam zachránili. ⁸⁴ Ale Jonatán zapálil Azot a okolité osady a pobral si z nich korisť. Ohňom spálil aj Dagonov chrám spolu so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočište. ⁸⁵ Padlých mečom spolu s tými, čo boli spálení, bolo na osemtisíc mužov.

⁸⁶ Odtiaľ sa Jonatán vybral ďalej a utáboril sa pred Askalonom. Tu mu vyšli obyvatelia mesta s veľkou okázalosťou v ústrety. ⁸⁷ Potom sa Jonatán so svojimi ľuďmi a s bohatou korisťou vrátil do Jeruzalema.

⁸⁸ Keď sa kráľ Alexander dopočul o tomto úspechu, preukázal Jonatánovi ešte ďalšie pocty. ⁸⁹ Poslal mu zlatú sponku, ktorou sa obyčajne obdarúvajú len kráľovi príbuzní. A dal mu do vlastníctva Akaron s celým jeho územím.

1Mach11

XI.Pád Alexandra Balasa. - ¹ Potom zhromaždil egyptský kráľ vojsko, také početné, ako je piesku na morskom brehu, ako aj množstvo lodí. Pomýšľal ľstivo sa zmocniť Alexandrovho kráľovstva a privteliť ho ku svojej ríši. ² Pritiahol teda do Sýrie (naoko) s pokojamilovným úmyslom. Obyvatelia miest mu otvárali brány a vychádzali mu v ústrety, lebo kráľ Alexander nariadil, aby ho vítali, pretože bol jeho tesťom. ³ Tak vtiahol Ptolemeus do miest a v každom meste ponechal posádku zo svojich oddielov.

⁴ Keď sa priblížil k Azotu, ukázali mu zborenisko Dagonovho chrámu, rumy Azota a jeho okolitých osád a na ceste pohodené alebo nakopené mŕtvoly pobitých a spálených v boji. ⁵ Rozprávali kráľovi, že to porobil Jonatán, aby ho potupili. A kráľ mlčal. ⁶ Jonatán sa vybral s okázalosťou v ústrety kráľovi do Joppe; pozdravili sa a prenocovali tam. ⁷ Jonatán odprevadil kráľa až po rieku, zvanú Eleuterus; potom sa vrátil do Jeruzalema.

⁸ Kráľ Ptolemeus zaujal pobrežné mestá až po prímorskú Seleuciu. Proti Alexandrovi snoval nie pekné plány. ⁹ Vyslal totiž k Demetriovi poslov s odkazom: „Nože, uzavrime spolu zmluvu! Dám ti svoju dcéru, ktorú má Alexander, a budeš panovať v kráľovstve svojho otca! ¹⁰ Ľutujem totiž, že som mu dal svoju dcéru, lebo sa pokúšal siahnuť mi na život.“

¹¹ Takto ho ohováral, lebo bažil po jeho kráľovstve. ¹² I vzal mu svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak prerušil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorené nepriateľstvo. ¹³ Ptolemeus vtrhol do Antiochie a dal si na hlavu korunu Ázie. Tak už mal na hlave dve koruny, egyptskú a ázijskú.

¹⁴ Toho času bol kráľ Alexander práve v Cilícii, lebo obyvatelia tamojších krajín sa búrili. ¹⁵ Keď sa to Alexander dopočul, tiahol proti nemu do boja. Ale Ptolemeus vyrazil s vojskom, zaútočil na neho s celou silou a zahnal ho. ¹⁶ Alexander utiekol do Arábie, aby sa tam zachránil. Tak získal Ptolemeus prevahu. ¹⁷ Arab Zabdiel uťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemeovi. ¹⁸ Tretí deň na to zomrel aj kráľ Ptolemeus a miestne obyvateľstvo zničilo posádky, ktoré zanechal v pevnostiach. ¹⁹ Tak sa stal v stošesťdesiatom siedmom roku kráľom Demetrius.

c) Za Demetria Nikatora 11,20-53

Jonatánovo zmierenie s Demetriom. - ²⁰ V tých dňoch zhromaždil Jonatán mužov z Júdska, aby dobyli jeruzalemský hrad. Postavili proti nemu veľa dobývacích strojov. ²¹ Niektorí ničomníci však, ktorí nežičili svojmu národu, odišli ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatán oblieha hrad. ²² Keď to počul, rozhneval sa. Hneď po tejto správe sa vydal na cestu, a keď prišiel do Ptolemaidy, napísal Jonatánovi, aby prestal s obliehaním hradu a bezodkladne sa dostavil na rozhovor do Ptolemaidy. ²³ Keď sa to Jonatán dozvedel, kázal jednako len pokračovať v obliehaní. Vybral si niekoľkých zo starších Izraela a tiež z kňazov a vydal sa do nebezpečenstva. ²⁴ Nabral striebra, zlata, odevov a mnoho iných darov a išiel ku kráľovi do Ptolemaidy. A našiel pred ním milosť. ²⁵ Žalovali síce na neho niektorí ničomníci z národa, ²⁶ ale kráľ sa zachoval voči nemu tak, ako jeho predchodcovia, a vzdal mu poctu pred všetkými svojimi dôverníkmi. ²⁷ Priznal mu veľkňazstvo aj ostatné predošlé hodnosti a zaradil ho medzi svojich popredných dôverníkov.

Demetrius udeľuje výsady Židom. - ²⁸ Jonatán požiadal kráľa, aby oslobodil Júdsko a tri samárijské okresy od daní. Za to mu prisľúbil tristo talentov. Kráľ privolil a napísal o tom všetkom Jonatánovi listinu tohto znenia:

³⁰ „Kráľ Demetrius (posiela) bratovi Jonatánovi a židovskému národu pozdrav! ³¹ Na vedomie vám posielame odpis listu, ktorý sme napísali nášmu príbuznému vo vašej záležitosti: ³² Kráľ Demetrius posiela otcovi Lastenesovi pozdrav! Židovskému národu, čiže našim priateľom a verným spojencom, rozhodli sme sa udeliť niektoré výsady za ich oddanosť voči nám. Preto im prideľujeme územie Júdska a tri okresy, Aféremu, Lyddu a Ramataim, ktoré majú byt’ zo Samárie pričlenené v celom svojom rozsahu k Júdsku. Všetkých, ktorí obetujú v Jeruzaleme oslobodzujeme od kráľovských poplatkov, ktoré predtým každoročne od nich vyberal kráľ z poľnej a ovocnej úrody. ³⁵ Ďalej sa odteraz zriekame všetkých daní, ktoré by nám náležali, ako sú desiatky a clá; aj soľné jazerá a koruny, ktoré sa nám prinášali, ³⁶ to všetko im odpúšťame. A nič z toho nebude odvolané odteraz až na večné časy. ³⁷ Teraz sa teda postarajte, aby z toho bol vyhotovený odpis a odovzdaný Jonatánovi a nech ho vystavia na svätom vrchu na viditeľnom mieste!“

Židia pomáhajú Demetriovi. - ³⁸ Keď kráľ Demetrius videl, že v jeho krajine panuje pokoj a nik mu už nekladie odpor, rozpustil všetko svoje vojsko, každého do svojho domova, okrem cudzineckých oddielov, ktoré pozbieral z pohanských ostrovov. Tým si však znepriatelil všetky svoje oddiely, ktoré slúžili už za jeho otcov.

³⁹ Keď videl Tryfon, jeden z bývalých Alexandrových prívržencov, že všetko vojsko šomre na Demetria, vybral sa k Arabovi Emalkuemu, ktorý vychovával Alexandrovho syna Antiocha, ⁴⁰ a naliehal na neho, aby mu ho vydal, žeby sa stal kráľom miesto svojho otca. Porozprával mu o Demetriových výčinoch aj o nenávisti, ktorú prechováva voči nemu vojsko, a zostal tam dlhší čas.

⁴¹ Jonatán medzitým požiadal kráľa Demetria, aby odvolal posádku z jeruzalemského hradu a mužstvá z ostatných pevností, pretože prepadúvajú Izrael. ⁴² Demetrius odkázal Jonatánovi: „Nielen to urobím tebe a tvojmu národu, ale len čo sa mi naskytne vhodná príležitosť, vyznačím poctami teba i tvoj národ. Ale teraz dobre urobíš, keď mi pošleš pomocné oddiely, lebo odo mňa odpadlo všetko moje vojsko.“ ⁴⁴ Jonatán mu teda poslal do Antiochie tritisíc udatných bojovníkov. Keď prišli ku kráľovi, zaradoval sa z ich príchodu.

⁴⁵ Tu sa zhŕkli obyvatelia do stredu mesta, asi stodvadsaťtisíc mužov, a chceli zabiť kráľa. ⁴⁶ Kráľ utiekol do paláca. Ale obyvatelia mesta obsadili ulice mesta a začali útok. ⁴⁷ Tu kráľ povolal na pomoc Židov a oni sa všetci zhromaždili k nemu. Potom sa všetci rozptýlili po meste a toho dňa pobili v meste na stotisíc ľudí. ⁴⁸ Potom mesto zapálili, v ten deň nabrali mnoho koristi a vyslobodili kráľa.

⁴⁹ Keď mešťania videli, že Židia sú pánmi mesta a počínajú si podľa ľubovôle, stratili odvahu a prosebne volali ku kráľovi: ⁵⁰ „Podaj nám pravicu a urob už koniec židovským výčinom proti nám a mestu!“ ⁵¹ I odhodili zbrane a uzavreli mier. Tak si Židia získali slávu pred kráľom a pred všetkým obyvateľstvom jeho kráľovstva a obťažkaní bohatou korisťou, vrátili sa do Jeruzalema.

⁵² Sotva však kráľ Demetrius pevne sedel na svojom kráľovskom tróne a v krajine zavládol pokoj, ⁵³ zrušil všetky svoje sľuby a zanevrel na Jonatána. Miesto toho, aby sa mu odvďačil za preukázané dobro, náramne ho začal sužovať.

d) Za Antiocha Dionýza 11,54 - 12,54

Antiochus Dionýz kráľom. - ⁵⁴ Potom sa vrátil Tryfon s naozaj ešte mladým chlapcom Antiochom; vyhlásil ho za kráľa a nasadil mu korunu. ⁵⁵ Všetky vojská, ktoré Demetrius prepustil zo služby, pridali sa k nemu a bojovali proti tamtomu. Bol porazený a dal sa na útek. ⁵⁶ Tryfon sa však zmocnil slonov a dobyl Antiochiu.

⁵⁷ Mladistvý Antiochus napísal Jonatánovi: „Potvrdzujem ti veľkňazstvo, ustanovujem ťa nad štyrmi okresmi a budeš kráľovým dôverníkom.“ ⁵⁸ Zároveň mu poslal zlatý stolný riad a dal mu právo piť zo zlatých čiaš, obliekať sa do purpuru a nosiť zlatú stuhu. ⁵⁹ Jeho brata Šimona zas ustanovil za vojvodu od Týrskeho schodišťa až po egyptské hranice.

Jonatán bojuje za Antiocha. - ⁶⁰ Potom sa Jonatán vybral, tiahol cez mestá západnej ríše a pripojilo sa k nemu všetko sýrske vojsko, aby mu pomáhalo. Keď došiel do Askalonu, pripravili mu obyvatelia mesta okázalé privítanie. ⁶¹ Odtiaľ sa vybral do Gazy; ale obyvatelia Gazy sa pred ním uzavreli. Obliehal ju, vypálil jej predmestia a vyplienil ich. ⁶² Tu prosili obyvatelia Gazy Jonatána o mier. Podal im síce pravicu, ale pobral synov ich náčelníkov ako rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom tiahol krajinou ďalej až k Damasku.

⁶³ Keď sa Jonatán dopočul, že niektorí Demetriovi vojvodcovia pritiahli so silným vojskom do Kádeša v Galilei a zamýšľajú ho pozbaviť moci, vybral sa proti nim. Ale svojho brata Šimona zanechal v krajine. ⁶⁵ Šimon sa utáboril pri Betsure, bojoval o ňu mnoho dní a obkľúčil ju. ⁶⁶ Keď ho prosili, aby prijal ich pravicu, podal im ju, ale vyhnal ich odtiaľ, zaujal ich mesto a ustanovil v ňom posádku. ⁶⁷ Jonatán zatiaľ táboril so svojím vojskom pri Genezaretskom jazere. Včasráno vyrazili na Asorskú rovinu. ⁶⁸ Na rovine však nečakane narazili na vojsko cudzincov, ktorí proti nemu postavili úkladnú zálohu. Sami sa však hrnuli na neho odpredu. ⁶⁹ Tu vyskočili zálohy zo svojich úkrytov a zaútočili. ⁷⁰ Všetko Jonatánovo vojsko sa dalo na útek. Ani jeden z nich nechcel zostať, okrem veliteľov čiat Matatiáša, syna Absalomovho, a Júdu, syna Chalfiho. ⁷¹ Tu si Jonatán roztrhol odev, nasypal si zeme na hlavu a modlil sa. ⁷² Potom sa dal znovu do boja proti nim a bil ich tak, že sa dali na útek. ⁷³ Keď to videli jeho vlastní, čo zbehli od neho, vrátili sa a spolu s ním ich prenasledovali až po Kádeš, do ich tábora. Tam sa zastavili. ⁷⁴ Toho dňa padlo z pohanov na tritisíc mužov. Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema.

1Mach12

XII. Obnovenie priateľstva s Rimanmi. - ¹ Keď Jonatán videl, že mu čas žičí, vybral mužov a poslal ich do Ríma, aby utvrdili a obnovili s nimi priateľstvo. ² Aj Sparťanom a do iných krajín rozposlal listy toho istého obsahu. ³ Odišli teda do Ríma, vošli do senátu a hovorili: „Veľkňaz Jonatán a židovský národ nás poslali, aby sme obnovili s vami priateľstvo za predošlých podmienok.“ ⁴ Vtedy im dali listy pre príslušné úrady miest, aby im zabezpečili pokojný prechod do júdskej krajiny.

Priateľské vzťahy k Sparte. - ⁵ Toto je odpis listu, ktorý napísal Jonatán Sparťanom:

⁶ „Veľkňaz Jonatán, veľrada národa, kňazi a ostatný židovský ľud posielajú Sparťanom, svojim bratom, pozdrav. ⁷ Už prv dostal veľkňaz Oniáš list od vášho kráľa Areia, v ktorom naznačuje, že ste našimi bratmi, ako vidno z pripojeného odpisu. ⁸ Oniáš prijal posla s poctou a prevzal list, v ktorom sa zreteľne hovorí o spojenectve a priateľstve. ⁹ Nie sme síce utisnutí na to, pretože útechu čerpáme zo svätých kníh, ktoré máme po ruke, ¹⁰ predsa však, aby sme sa vám azda neodcudzili, pokúsili sme sa vyslať k vám posolstvo, ktoré by obnovilo bratstvo a priateľstvo; veď už mnoho času ubehlo odvtedy, čo prišlo k nám vaše posolstvo. ¹¹ My vždy a bez prestania na sviatky a v ostatné dôležitejšie dni, pamätáme na vás pri obetách, ktoré prinášame, a tiež v modlitbách, ako sa patrí a sluší spomínať si na bratov. ¹² Tešíme sa zo slávy, ktorej sa vám dostáva. ¹³ Zo všetkých strán doliehali na nás mnohé súženia a boje, pretože proti nám bojovali králi, ktorí sú vôkol nás. ¹⁴ V týchto bojoch sme však nechceli byť na ťarchu ani vám, ani ostatným našim spojencom a priateľom. ¹⁵ Dostali sme totiž pomoc z neba a boli sme oslobodení od nepriateľov kým naši nepriatelia boli pokorení. ¹⁶ Preto sme vyvolili Numenia, syna Antiochovho, a Antipatora, syna Jasonovho, a poslali sme ich k Rimanom, aby s nimi obnovili predošlé priateľstvo a spojenectvo. ¹⁷ A nariadili sme im, aby sa vybrali aj k vám a pozdravili vás. Zároveň vám majú odovzdať náš list o obnove nášho bratstva. ¹⁸ Teraz teda dobre urobíte, ak nám dáte na to odpoveď.“

¹⁹ Toto je odpis listu, ktorý poslali Oniášovi:

²⁰ „Areios, kráľ Sparťanov, posiela veľkňazovi Oniášovi pozdrav! ²¹ V jednom spise, ktorý pojednáva o Sparťanoch a Židoch, našlo sa, že sú bratia a že pochádzajú z pokolenia Abrahámovho. ²² Keď už teraz o tom vieme, dobre urobíte, ak nám napíšete, ako sa máte. ²³ Aj my vám potom napíšeme. Váš dobytok a váš majetok je náš a naše je zas vaše. Rozkázali sme, aby vás o tom upovedomili.“

Ďalšie boje Jonatána a Šimona. - ²⁴ Keď sa Jonatán dopočul, že Demetriovi vojvodcovia sa vrátili s vojskom omnoho väčším ako prv, aby bojovali proti nemu, vybral sa im z Jeruzalema v ústrety do amatskej krajiny, aby im znemožnil vpád do svojej vlasti. ²⁶ Poslal aj vyzvedačov do ich tábora ktorí mu o návrate oznámili, že sa ho chystajú v noci prepadnúť. ²⁷ Preto po západe slnka rozkázal Jonatán svojim bdieť, byť v zbrani a pohotoví do boja po celú noc. Postavil tiež stráže okolo tábora. ²⁸ Ale keď sa nepriatelia dopočuli, že Jonatán je so svojimi pripravený do boja, zachvátil ich strach a zbabelosť. Zapálili ohne vo svojom tábore a odtiahli preč. ²⁹ Jonatán a jeho ľudia to však nezbadali; až ráno, pretože (v noci) videli horieť svetlá. Vtedy sa ich Jonatán dal prenasledovať, ale už ich nedostihol, lebo sa preplavili cez rieku Eleuterus.

³¹ Odtiaľ sa Jonatán obrátil proti Arabom, ktorí sa nazývajú Zabadejci. Porazil ich a získal u nich korisť. ³² I tiahol ďalej a prišiel do Damasku, odkiaľ prechádzal po celej krajine.

³³ Aj Šimon vytiahol a došiel až k Askalonu a k blízkym pevnostiam; potom zabočil na Joppe a dobyl do. ³⁴ Dozvedel sa totiž, že zamýšľajú vydať hrad Demetriovým prívržencom. Ustanovil tam aj posádku, aby ho strážili.

Jonatán opevňuje Júdsko. - ³⁵ Po svojom návrate zvolal Jonatán starších na poradu, kde sa rozhodli vystavať pevnosti v Júdsku, ³⁶ zvýšiť múry Jeruzalema a postaviť vysoký múr medzi hradom a mestom, aby ho uzavrel od mesta a (aby im) týmto odlúčením bol znemožnený akýkoľvek nákup alebo predaj. ³⁷ I zišli sa, aby opevnili mesto. Keď sa časť múru nad potokom na východe zrútila, opravili ho a nazvali ho Kafenata. ³⁸ Šimon však vystaval Adidu na (rovine) Šefela a vystrojil ju silnými bránami a závorami.

Zákerné konanie Tryfonovo. - ³⁹ Tryfon však bažil stať sa kráľom Ázie a položiť si korunu na hlavu a (chcel) vztiahnuť ruku na kráľa Antiocha. ⁴⁰ Keďže sa však obával, že by to Jonatán predsa len nepripustil, ba že by skôr bojoval proti nemu, vynašiel spôsob, ako Jonatána chytiť a zabiť. Vybral sa teda a pritiahol do Betsanu.

⁴¹ Lenže aj Jonatán vytiahol proti nemu so štyridsiatimi tisícami vybraných mužov, odhodlaných bojovať, a tak prišiel do Betsanu. ⁴² Keď Tryfon videl prichádzať Jonatána s veľkým vojskom, neodvážil sa vztiahnuť na neho ruku, ⁴³ ale prijal ho s poctami, predstavil ho všetkým svojim priateľom, dal mu dary a svojim oddielom nariadil, aby ho poslúchali ako jeho samého. ⁴⁴ Jonatánovi však povedal: „Prečo si sem unúval všetko toto mužstvo, azda len nechceme viesť vojnu? ⁴⁵ Preto ich teraz prepusť domov a vyber si len niekoľko mužov, ktorí by ťa sprevádzali! Poď so mnou do Ptolemaidy! Odovzdám ti ju aj s ostatnými pevnosťami, s vojskom a so všetkými úradníkmi. Potom sa obrátim a odtiahnem. Veď len na to som prišiel!“

⁴⁶ On mu uveril a urobil, čo mu navrhoval: rozpustil vojsko, ktoré sa vrátilo do Júdska. ⁴⁷ Zadržal si len tritisíc mužov; z toho dvetisíc ponechal v Galilei a iba tisíc išlo s ním.

Jonatán je zajatý. - ⁴⁸ Len čo Jonatán vtiahol do Ptolemaidy, zavreli Ptolemaidčania brány, zajali ho a všetkých jeho sprievodcov pozabíjali mečom. ⁴⁹ Okrem toho poslal Tryfon pechotu a jazdu do Galiley a na veľkú rovinu, aby pobili všetkých Jonatánových prívržencov. ⁵⁰ Ale keď sa oni dozvedeli, že Jonatán bol zajatý a zabitý aj so svojím mužstvom, navzájom sa povzbudzovali a vytiahli (do boja) v usporiadaných bojových šíkoch ⁵¹ a prenasledovatelia sa vrátili, lebo videli, že im ide o život. ⁵² Tak došli všetci nerušene do júdskej krajiny a oplakávali Jonatána a jeho spoločníkov. Boli vo veľkej obave a všetok Izrael kvílil veľkým plačom.

⁵³ Všetci pohania dookola sa teraz usilovali zničiť ich. ⁵⁴ Hovorili si totiž: „Teraz sú bez vodcu a pomoci. Teraz bojujme proti nim! Vykoreňme z ľudstva ich pamiatku!“

Časť štvrtá

Vláda Šimona 13, - 16,24

I. Šimon vymáha samosprávu Júdska 13, - 14,49

a) Za Antiocha Dionýza 13,1-30

1Mach13

XIII. Nastúpenie Šimonovo a jeho prvé opatrenia. - ¹ Šimon sa dopočul, že Tryfon zhromaždil veľké vojsko aby mohol vtrhnúť do Júdskej krajiny a zničiť ju. ² Pritom pozoroval úzkosť a strach ľudu. Preto sa vybral do Jeruzalema a zvolal tábor ľudu. ³ Povzbudzoval ich a vravel: „Sami viete, čo sme vykonali za Zákon a svätyňu ja, moji bratia a dom môjho otca a tiež aké boje a úzkosti sme preto prestáli. ⁴ Všetci moji bratia zahynuli za Izrael. Len sám som zostal. ⁵ Kiež je ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Seba nepokladám za cennejšieho, ako (boli) moji bratia. ⁶ Budem sa pomstiť za svoj ľud, za svätyňu za naše manželky a deti, lebo všetci pohania sa spolčili z nenávisti, aby nás zničili.“

⁷ Keď ľud počul tieto slová, prebudil sa v jeho srdci niekdajší zápal a odpovedali hlasitým zvolaním: „Ty si náš vodca miesto Júdu a tvojho brata Jonatána! ⁹ Veď náš boj! Urobíme všetko, čokoľvek nám rozkážeš.“ ¹⁰ Pozbieral všetkých bojaschopných mužov, postaral sa, aby boli rýchle dokončené múry Jeruzalema, a vôkol ho opevnil. ¹¹ Do Joppe poslal Jonatána, syna Absalomovho, a s ním dostatočné vojsko; on vyhnal tamojšie osadenstvo a natrvalo tam ostal.

Šimon vyjednáva Tryfonom. - ¹² Tryfon medzitým odtiahol s veľkým vojskom od Ptolemaidy, aby vtrhol do júdskej krajiny; zajatého Jonatána mal so sebou. ¹³ Šimon sa utáboril v Adide na okraji roviny.

¹⁴ Keď sa Tryfon dozvedel, že Šimon nastúpil na miesto svojho brata Jonatána a že sa chce s ním pustiť do boja, odkázal mu po posloch: ¹⁵ „Tvojho brata Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici zo zverených mu úradov. ¹⁶ Pošli sto talentov striebra a dvoch jeho synov ako rukojemníkov - aby od nás neodpadol po prepustení -, a prepustíme ho.“

¹⁷ Šimon spoznal, že s ním rozprávajú ľstivo, predsa však nariadil poslať striebro a chlapcov, aby neupadol do veľkej nenávisti u ľudu. ¹⁸ Veď by povedali: „Len preto zahynul, lebo som mu neposlal striebro a chlapcov.“ ¹⁹ Poslal teda chlapcov a sto talentov. Ale on nedodržal slovo a Jonatána neprepustil.

Jonatánova smrť. - ²⁰ Potom sa Tryfon vydal na pochod, aby vtrhol do krajiny a zničil ju. Tiahol okľukou do Adory. Ale Šimon mu bol so svojím vojskom stále v boku po celej ceste, kade tiahol. ²¹ Hradná posádka vyslala k Tryfonovi poslov, ktorí ho mali pohnúť k tomu, aby k nim čím skôr prišiel cez púšť a poslal im potravu. ²² Tryfon sa už aj pripravil na cestu s celou svojou jazdou; lenže v noci napadlo veľmi veľa snehu, takže sa pre sneh nemohol dať na pochod. Preto odtiahol a vybral sa do Galaádu. ²³ Keď sa priblížil k Baskame, zabil Jonatána a tam ho aj pochovali. ²⁴ Potom sa Tryfon obrátil a odtiahol do svojej krajiny.

Hrobka Machabejcov v Modeine. - ²⁵ Šimon dal priniesť kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Modeine, meste svojich otcov. ²⁶ Všetci Izraeliti ho oplakávali veľkým plačom a žialili za ním mnoho dní. ²⁷ Šimon vybudoval nad hrobom svojho, otca a svojich bratov vysoký a zďaleka viditeľný náhrobník z kameňa hladeného spredu i zozadu. ²⁸ Naň postavil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, totiž otcovi, matke a štyrom bratom. ²⁹ K tomu ešte pristavil dookola veľké stĺpy. Na stĺpy dal pripevniť zbroj na večnú pamiatku a vedľa zbroje vytesať lode, aby ich mohli vidieť všetci, čo sa plavili po mori. ³⁰ Taký je hrob, ktorý urobil v Modeine, a stojí až podnes.

b) Za Tryfona a Demetria Nikatora 13,31 - 14,49

Tryfon kráľom; Šimon vyjednáva s Demetriom. - ³¹ Tryfon zaobchádzal s mladým kráľom Antiochom ľstivo a dal ho zabiť. ³² Stal sa miesto neho kráľom, položil si na hlavu korunu Ázie a narobil mnoho zla v krajine.

³³ Šimon však vybudoval júdske pevnosti a vystrojil ich vysokými vežami, silnými múrmi, bránami a závorami. Tiež potravín uskladnil do pevností. ³⁴ Potom Šimon vybral mužov a poslal ich ku kráľovi Demetriovi, aby urobil krajine nejakú úľavu; celé Tryfonovo počínanie bolo totiž iba lupičstvo.

³⁵ Na túto prosbu vyslal kráľ Demetrius posolstvo a odpovedal mu listom tohto znenia:

³⁶ „Kráľ Demetrius posiela Šimonovi, veľkňazovi a priateľovi kráľov, ako aj starším a židovskému národu pozdrav. ³⁷ Zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali, sme prijali a hotoví sme uzavrieť s vami trvalý pokoj. Napíšeme tiež úradníkom, aby vám dali úľavu na poplatkoch. ³⁸ Úľavy, ktoré sme vám udelili, zostávajú v platnosti. Takisto si podržíte aj pevnosti, ktoré ste si vybudovali. ³⁹ Odpúšťame vám nedopatrenia a chyby (učinené) až podnes; priam tak korunu, ktorú dlhujete. Ak ešte vyberali aj v Jeruzaleme nejaký iný poplatok, už ho nebudú odvádzať. ⁴⁰ Ak sa prihlásia niektorí schopní z vás na našu osobnú stráž, môžu byť pribratí. Kiež panuje medzi nami pokoj!“

⁴¹ Tak bolo roku stosedemdesiateho sňaté jarmo pohanov z Izraela. ⁴² A židovský národ začal písať v listinách a zmluvách: „V prvom roku Šimona, veľkého židovského veľkňaza, vojvodcu a kniežaťa.“

Gazara a Akra v rukách Židov. - ⁴³ V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil dobývací stroj a prisunul ho až k mestu. Udrel ním na jednu vežu a dobyl ju. ⁴⁴ Vojaci, ktorí boli v dobývacom stroji, vyrazili do mesta, v ktorom nastalo veľké vzrušenie. ⁴⁵ Obyvatelia mesta vystúpili so ženami a deťmi na múr, roztrhli si odev, hlasite kričali, žiadali Šimona, aby im podal pravicu, ⁴⁶ a volali: „Nezaobchádzaj s nami podľa našich zlých skutkov, ale podľa svojho milosrdenstva!“ ⁴⁷ Šimon sa dal uzmieriť a prestal proti nim bojovať. Predsa ich však vyhnal z mesta, dal vyčistiť domy, v ktorých boli modly, a až potom vtiahol do neho za hlaholu žalmov a chválospevov. ⁴⁸ Odstránil z neho každú (modlársku) nečistotu, osadil tam Zákonu oddaných mužov, opevnil ho a postavil si v ňom dom.

⁴⁹ Medzitým bol obyvateľom jeruzalemského hradu znemožnený akýkoľvek styk krajinou aj každý nákup a predaj. Preto mali veľký nedostatok a dosť z nich zahynulo hladom. ⁵⁰ Tu volali k Šimonovi, aby si mohli s ním podať pravicu; i podal im ju. Ale vyhnal ich odtiaľ a očistil hrad od (modlárskych) poškvŕn. ⁵¹ Vošli do neho dvadsiateho tretieho dňa druhého mesiaca stosedemdesiateho prvého roku s chválospevom a s palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, so spevmi a piesňami, pretože bol z Izraela vyhubený úhlavný nepriateľ. ⁵² A nariadil, aby bol tento deň slávený každoročne s veselosťou. ⁵³ Opevnil chrámový vrch vedľa hradu a býval tam so svojimi.

⁵⁴ Keď videl Šimon, že jeho syn Ján je udatný muž, ustanovil ho za hlavného veliteľa všetkých oddielov a býval v Gazare.

1Mach14

XIV. Demetrius je zajatý. - ¹ V stosedemdesiatom druhom roku zhromaždil kráľ Demetrius svoje vojská a tiahol do Médie, aby tam získal posilu do boja proti Tryfonovi. ² Keď sa však Arsakes, kráľ Perzie a Médie, dopočul, že Demetrius vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich vojvodcov, aby ho zajal živého. ³ On aj vytiahol, porazil Demetriovo vojsko, zajal ho a priviedol k Arsakovi, ktorý ho uväznil.

Chválospev na Šimona

⁴ Za Šimonovho života malo Júdsko pokoj.

Vyhľadával blaho svojho ľudu,

tešili sa jeho moci

po všetky dni jeho slávy.

⁵ Popri všetkej svojej sláve dobyl ešte prístav Joppe;

tak otvoril prístup k morským ostrovom.

⁶ Rozšíril kraj svojho ľudu

a zmocnil sa krajiny.

⁷ Nahromadil si veľa zajatcov

a bol pánom nad Gazarou, Betsurou a hradom.

Odstránil z neho nečistoty

a nebolo toho, kto by sa mu vzoprel.

⁸ V pokoji obrábali zem

a zem vydávala svoje plody,

stromy na rovinách svoje ovocie.

⁹ Starší vysedávali na uliciach,

všetci pretriasali šťastie v krajine,

mládenci sa vyobliekali do nádhery vojnového rúcha.

¹⁰ Mestám obstarával potraviny,

vybudoval z nich opevnené bašty.

Takto bolo jeho meno spomínané v sláve

po samý kraj zeme.

¹¹ Rozostrel pokoj nad krajinou,

veľká radosť vládla v Izraeli.

¹² Každý mohol sedieť pod svojím viničom alebo figovníkom

a veru nebolo, kto by ich bol ľakal.

¹³ Nenašiel sa nik v krajine kto by bol proti nim viedol vojnu,

králi boli v tých dňoch poničení.

¹⁴ Podvihol všetkých zakríknutých svojho ľudu,

vyhľadával Zákon,

vykynožil každého, či bol zradca a či zlosyn.

¹⁵ Svätyni dodal lesku

a tiež rozmnožil riad chrámu.

Obnovenie priateľských zmlúv. - ¹⁶ Zvesť o Jonatánovej smrti vyvolala v Ríme, ba aj v Sparte veľký zármutok. ¹⁷ Ale keď sa dopočuli, že sa miesto neho stal veľkňazom jeho brat Šimon a že drží v moci krajinu a jej mestá, ¹⁸ písali mu na medených doskách, aby obnovili priateľstvo a spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom. ¹⁹ Prípis prečítali na zhromaždení ľudu v Jeruzaleme.

Toto je osnova listu, ktorý poslali Sparťania: ²⁰ „Vládcovia Sparťanov a ich mesto posielajú veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom, pozdrav. ²¹ Vyslanci, poslaní k nášmu národu, zvestovali nám o vašej sláve a cti a tešili sme sa z ich príchodu. ²² Ich vyhlásenie sme zapísali do uznesenia ľudu takto: „Prišiel k nám Numenius, syn Antiochov, a Antipater, syn Jasonov, židovskí vyslanci, aby s nami obnovili priateľskú zmluvu. ²³ Ľud sa uzniesol, že prijme tých mužov okázale a že dá odpis ich správy vložiť do zvláštnych kníh, aby bol na pamiatku národu Sparťanov. Odpis z toho sme poslali veľkňazovi Šimonovi.“

²⁴ Šimon poslal Numenia do Ríma s veľkým zlatým štítom v cene tisíc mín, aby s nimi obnovil spojenectvo.

Čestná listina pre Šimona. - ²⁵ Keď sa ľud dopočul o týchto udalostiach, zvolal: „Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom? ²⁶ Veď on, jeho bratia a dom jeho otca odrazili hrdinským bojom nepriateľov Izraela a zaistili mu slobodu! Napísali to na medené dosky, ktoré povesili na stĺpy na Sionskom vrchu.

²⁷ Osnova tohto nápisu je:

„Osemnásteho dňa mesiaca elul, stosedemdesiateho druhého roku, v treťom roku veľkňaza Šimona, kniežaťa Božieho ľudu, ²⁸ vo veľkom zhromaždení kňazov (a ľudu), predstavených národa a starších krajiny uzniesli sa na tomto: Pretože bývali v našej krajine časté vojny, ²⁹ Šimon, syn Matatiáša, potomka Joaribových synov, ako aj jeho bratia vystavili sa nebezpečenstvu a odporovali nepriateľom národa, aby obstála ich svätyňa a Zákon. Tým získali svojmu národu veľkú slávu. ³⁰ Jonatán zjednotil svoj národ a stal sa jeho veľkňazom, až bol priradený k svojmu ľudu. ³¹ Potom ich nepriatelia zamýšľali vtrhnúť do ich krajiny, aby ju spustošili a násilne siahli na ich svätyňu. ³² Vystúpil však Šimon a bojoval za svoj národ; vynaložil veľkú časť svojho majetku na vyzbrojenie vojsk svojho národa a na žold pre nich. ³³ Opevnil júdske mestá, tiež Betsuru na júdskych hraniciach, kde prv bývali nepriateľskí ozbrojenci, a osadil tam júdske mužstvo ako posádku. ³⁴ Opevnil aj Joppe pri mori, ďalej Gazaru na pohraničí Azotska, kde prv bývali nepriatelia, osadil tam Židov a zaopatril ich všetkým, čo bolo potrebné na ich uživenie. ³⁵ Keď ľud videl Šimonove činy a slávu, ktorú sa usiloval získať svojmu národu, ustanovil ho za svojho vodcu a veľkňaza pre všetky tieto činy, pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud. ³⁶ Za jeho dní sa podarilo vykynožiť jeho rukami pohanov z krajiny aj tých, čo boli v Dávidovom meste Jeruzaleme, kde si vybudovali hrad, z ktorého podnikali výpady, pričom dookola poškvrňovali svätyňu, a tak zasadzovali ťažký úder jej (posvätnej) čistote. ³⁷ Postavil do neho židovskú posádku, opevnil ho pre obranu územia a mesta a zvýšil múry Jeruzalema. ³⁸ Tak sa stalo, že mu kráľ Demetrius potvrdil veľkňazstvo, ³⁹ urobil ho jedným zo svojich dôverníkov a vyznamenal ho vysokými poctami. ⁴⁰ Rozchýrilo sa totiž, že Rimania vyhlásili Židov za priateľov, spojencov a bratov a že okázalo privítali Šimonových poslov.

⁴¹ Židia a kňazi sa teda uzniesli: Šimon má byť ich kniežaťom a veľkňazom navždy, kým nepovstane spoľahlivý prorok. ⁴² Nech je ich vojvodcom a nech má starosť o svätyňu! Nech ustanovuje dozorcov nad prácami, nad zemou, nad zbraňami a pevnosťami! ⁴³ Nech má starosť o svätyňu; nech ho všetko poslúcha! Všetky listiny nech sú vystavované v jeho mene! Nech sa oblieka do purpuru a zlata! ⁴⁴ Nikomu ani z ľudu, ani z kňazov nech nie je dovolené porušiť niektorý z týchto predpisov alebo sa vzpierať proti jeho nariadeniam, alebo bez jeho vedomia zvolávať zhromaždenia v krajine, obliekať sa do purpuru a užívať zlatú stuhu! ⁴⁵ Kto by sa teda proti tomu previnil a niečo z toho zavrhol vystaví sa trestu.“

⁴⁶ Všetok ľud sa uzniesol, že priznáva Šimonovi uvedené výsady. ⁴⁷ Šimon to prijal a vyhlásil, že je ochotný zastávať veľkňazstvo, byť vojvodcom a kniežaťom Židov a kňazov a vôbec byť predstaveným všetkým.

⁴⁸ Nariadil, aby táto listina bola vyrytá do medených dosiek a vystavená na múre svätyne na viditeľnom mieste. ⁴⁹ Odpis z nej dali uložiť do klenotnice, aby ju mali poruke Šimon a jeho synovia.

II. Šimon a Antiochus Sidetes 15, - 16,24

1Mach15

XV. Antiochus hľadá pomoc proti Tryfonovi u Šimona. - ¹ Antiochus, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list Šimonovi, kňazovi a kniežaťu Židov, ako aj celému národu. ² Jeho obsah bol takýto:

„Kráľ Antiochus posiela veľkňazovi a kniežaťu Šimonovi a židovskému národu pozdrav. ³ Niekoľkí naničhodníci sa zmocnili kráľovstva našich otcov. Ja však chcem uplatniť nárok na kráľovstvo a znovu ho priviesť do predošlého stavu. Preto som si najal množstvo vojska a dal som si narobiť bojových lodí. ⁴ Zaumienil som si totiž vystúpiť na pevninu a vypomstiť sa na tých, ktorí znivočili našu krajinu a na púšť obrátili mnoho miest v kráľovstve.

⁵ Preto ti teraz potvrdzujem odpustenie všetkých dávok, ktoré ti odpustili králi predo mnou, a tiež odpustenie všetkých ostatných daní, ktoré ti zľavili. ⁶ Ďalej ti povoľujem raziť vlastné mince pre svoju krajinu. ⁷ Jeruzalem a svätyňa budú slobodné; všetky zbrane, ktoré si vyrobil, a pevnosti, ktoré si vybudoval a držíš v svojej moci, ti ponechávam. ⁸ Takisto (ti odpúšťam) všetko, čo dlhuješ kráľovskej pokladnici, a nabudúce ti budú odpustené všetky kráľovské dávky od tejto chvíle na všetky časy. ⁹ Keď sa raz zmocníme svojho kráľovstva, preukážeme tebe, tvojmu národu a chrámu veľkú poctu, aby bola zjavná vaša sláva po celej zemi.“

¹⁰ Roku stosedemdesiateho štvrtého vtiahol Antiochus do krajiny svojich otcov. Všetky vojská sa pripojili k nemu; iba málo ich zostalo s Tryfonom. ¹¹ Kráľ Antiochus ho prenasledoval a na úteku sa dostal do (mesta) Dory, ktoré leží pri mori. ¹² Nahliadol totiž, že sa na neho zhrnulo nešťastie a že ho opustili vojská. ¹³ Antiochus sa utáboril pri Dore so stodvadsiatimi tisícmi bojovníkov a s ôsmimi tisícmi jazdcov. ¹⁴ Obkľúčil mesto a od mora sa pripojili lode, takže zovrel mesto od pevniny i od mora a nedal nikomu ani vchádzať, ani vychádzať.

List z Ríma Šimonovi. - ¹⁵ Tu prišiel Numenius a jeho sprievodcovia z Ríma s listami pre kráľov a krajiny. Obsah bol tento:

¹⁶ „Lucius, rímsky konzul, posiela kráľovi Ptolemeovi pozdrav. ¹⁷ Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia, aby obnovili bývalé priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský národ ¹⁸ a priniesli zlatý štít v cene tisíc mín. ¹⁹ Rozhodli sme sa, že napíšeme kráľom a krajinám, aby nezamýšľali podnikať proti nim nič zlé a tiež aby nebojovali proti nim, proti ich mestám a územiam a aby sa nespolčovali s ich nepriateľmi. ²⁰ Uznali sme za dobré prijať od nich štít. ²¹ Ak utiekli nejakí naničhodníci z ich krajiny k vám, tak ich vydajte veľkňazovi Šimonovi, nech ich potrestá podľa svojho zákona!“

²² To isté písal kráľovi Demetriovi, Atalovi, Ariaratesovi a Arsakesovi ²³ a do všetkých krajín: do Sampsamy, Sparťanom, na Delos, do Mynda a Sikyona, do Karie, na Samos, do Pamfýlie, do Lýcie, do Halikarnasa, na Rodus, do Faselidy, na Kos, do Sidy, na Aradus, do Gortyny, do Knida na Cyprus a do Cyrény. ²⁴ Odpis toho napísali veľkňazovi Šimonovi.

Antiochus vystupuje proti Šimonovi. - ²⁵ Kráľ Antiochus naďalej táboril pri Dore, privádzal k nej nové posily, nastaval dobývacích strojov a uzavrel Tryfona natoľko, že nik nemohol ani vchádzať, ani vychádzať. ²⁶ Šimon mu poslal na pomoc dvetisíc vybraných mužov a tiež striebro, zlato a mnoho vojnového materiálu. ²⁷ Lenže on to nechcel prijať, ba prehlásil všetky predošlé dohovory za neplatné a zanevrel na neho. ²⁸ Poslal k nemu na vyjednávanie Atenobia, jedného zo svojich dôverníkov, a odkázal mu: „Vy držíte v moci Joppe, Gazaru a jeruzalemský hrad - mestá to môjho kráľovstva. ²⁹ Spustošili ste ich okolie, v krajine ste spôsobili veľkú pohromu a zmocnili ste sa mnohých miest v mojom kráľovstve. ³⁰ Preto teraz vydajte mestá, ktoré ste zabrali, ako aj dane z miest mimo júdskej hranice, ktorých ste sa zmocnili. ³¹ Ak nie, tak dajte za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov za škodu, ktorú ste urobili, ako aj za neodvedené dane z miest! Inak pritiahneme a budeme bojovať proti vám.“

³² Atenobius, kráľov priateľ, prišiel teda do Jeruzalema. Keď tam videl Šimonovu slávu, skriňu so zlatými a striebornými nádobami a početné služobníctvo, zadivil sa. Potom mu oznámil kráľov odkaz. ³³ Šimon mu na to povedal: „Neprivlastnili sme si ani cudziu zem, ani cudzí majetok, ale skôr dedičstvo po svojich otcoch, ktoré naši nepriatelia istý čas bezprávne obsadili. ³⁴ My sa teda, keďže sa naskytla vhodná príležitosť, pridržiavame dedičstva svojich otcov. ³⁵ Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré od nás žiadaš späť, práve ony spôsobili nášmu ľudu v krajine veľkú skazu. No pritom ti dáme za ne sto talentov. Atenobius mu na to vôbec neodpovedal, ³⁶ ale vrátil sa rozzúrený ku kráľovi a podal mu správu o Šimonových vyhláseniach aj o jeho nádhere a o všetkom, čo videl. Kráľa pri tom zachvátil prudký hnev.

³⁷ Tryfon medzitým nastúpil na loď a utiekol do Ortosiady. ³⁸ Preto kráľ ustanovil Kendebea za vojvodcu prímoria a dal mu pechotu a jazdu. ³⁹ Nariadil mu, aby sa utáboril proti Júdsku; rozkázal mu tiež, aby vybudoval Kedron, opevnil jeho brány a bojoval proti ľudu. Kráľ sám prenasledoval Tryfona.

Výprava Kendebeova. - ⁴⁰ Kendebeus teda pritiahol do Jamnie a začal znepokojovať ľud svojimi vpádmi do Júdska. Niektorých odvliekol do zajatia, iných zabíjal. Vystaval Kedron ⁴¹ a ustanovil tam jazdcov a pechotu, aby robili výpady a obchôdzky po cestách Júdska, ako mu rozkázal kráľ.

1Mach16

XVI. ¹ Tu sa vybral Ján z Gazary a upovedomil svojho otca Šimona o výčinoch Kendebea: ² Šimon si, zavolal dvoch starších synov, Júdu a Jána a vravel im: „Ja, moji bratia a dom môjho otca bojovali sme proti nepriateľom Izraela od svojej mladosti až do dnešného dňa a veľa ráz sa nám podarilo vyslobodiť svojimi rukami Izrael. ³ Ale teraz som zostarel. Vy však ste, vďaka Božej milosti, v mužných rokoch. Nastúpte teda namiesto mňa a môjho brata; vytiahnite do boja za náš národ! Pomoc z neba nech je s vami!“

⁴ Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc bojovníkov i jazdcov a tiahli proti Kendebeovi. V Modeine prenocovali. ⁵ Včasráno vyrazili, tiahli na rovinu a hľa, proti nim stálo veľké vojsko, pechota i jazda! Len potok ich delil. ⁶ I utáboril sa so svojím ľudom proti nim. Keď spozoroval, že sa ľud bojí prekročiť potok tak ho prekročil najprv sám. Keď to videli vojaci, prešli za ním aj oni. ⁷ Potom rozdelil svoje oddiely, pričom jazdu (postavil) do stredu pechoty; nepriateľskej jazdy totiž bolo veľmi mnoho. ⁸ Keď zatrúbili na trúby, bol Kendebeus aj so svojím vojskom zahnaný na útek. Mnoho z nich bolo zranených a pobitých; ostatní utiekli do pevnosti. ⁹ Vtedy bol zranený aj Jánov brat Júda. Ján ich však prenasledoval ďalej až do Kedrona, ktorý bol opevnil. Niektorí utiekli do veží na azotských poliach, ale (Ján) ich vypálil ohňom. Padlo z nich na tisíc mužov. On sám sa vrátil nerušene do Júdska.

Šimonova smrť. - ¹¹ Na rovine okolo Jericha bol ustanovený za veliteľa Ptolemeus, syn Abubov. Mal mnoho striebra a zlata; ¹² bol totiž zaťom veľkňaza. ¹³ I spyšnelo jeho srdce a zamýšľal zmocniť sa krajiny. Zaoberal sa ľstivými plánmi proti Šimonovi a jeho synom, aby sa ich zbavil.

¹⁴ Šimon robil okružné cesty po mestách krajiny, aby sa postaral o ich potreby. Tak prišiel so svojimi synmi, Matatiášom a Júdom, stosedemdesiateho siedmeho roku, jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebat, aj do Jericha. Abubov syn ich ľstivo prijal na pevnôstke zvanej Dok, ktorú si postavil, a pripravil im veľkú hostinu. Ale ukryl tam mužov. ¹⁶ Keď už boli Šimon a jeho synovia podnapití, povstal Ptolemeus so svojimi, chopili sa zbraní, prepadli Šimona pri hodovaní a zabili ho, aj jeho dvoch synov a niekoľko jeho sluhov. ¹⁷ Tak sa dopustil ohavnej vierolomnosti a odplatil sa im zlým za dobré. ¹⁸ Ptolemeus poslal o tom kráľovi písomnú správu s tým, aby mu poslal na pomoc vojsko a odovzdal mu krajinu a mestá.

Nastúpenie Jána Hyrkána. - ¹⁹ Iných (vojakov) poslal do Gazary zabiť Jána. Tisícnikom rozposlal listy, aby došli k nemu, že ich chce obdarovať striebrom, zlatom a inými darmi. ²⁰ A iných vyslal, aby zaujali Jeruzalem a chrámový vrch. ²¹ Ale ktosi ich predbehol do Gazary, aby zaniesol Jánovi zvesť o zavraždení jeho otca a jeho bratov a že: „(Kráľ) už poslal, aby zabili aj teba. ²² Keď to počul, náramne sa zľakol a hneď dal pochytať a pobiť mužov, ktorí ho prišli zavraždiť; lebo sa dozvedel, že ho chcú zahubiť.

²³ Ďalšie správy o Jánovi, o jeho bojoch a statočných činoch, o stavbe múrov, ktoré obnovil, a o ostatných jeho skutkoch - ²⁴ treba poznamenať, že sú zapísané v letopise jeho veľkňazstva od čias, čo sa stal veľkňazom po svojom otcovi.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!