 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Jan Gaspars,
V čase, keď zažívame hromadný a intenzívny útok na Cirkev, je dobré pripomenúť si jej jedinečnú úlohu, ako aj hrdinstvo mnohých svätých kňazov.
Katolícka cirkev je poklad pre ľudstvo aj jednotlivcov. Túto pravdu pripomenul svätý Ján Pavol II.: „Cirkev je naša duchovná matka. Jej vďačíme za to, že ,sa voláme Božími deťmi a nimi aj sme‘ (1 Jn 3, 1); ,Cirkev je Kristovo telo‘ (porov. 1 Kor 12, 27), spoločenstvo spásy, v ktorom žije a pôsobí Kristus. Cesta, ktorú nám ukazuje Kristus, ktorý žije v Cirkvi, vedie k dobru, k pravde, k večnému životu. Je to Kristus, ktorý učí, odpúšťa a posväcuje. ,Nie‘ povedané Cirkvi znamená ,nie‘ povedané Kristovi… Je pravdou, že Cirkev je aj ľudskou realitou, ktorá v sebe nesie všetky ľudské obmedzenia a nedokonalosti. Tvoria ju totiž slabí a hriešni ľudia. Nechcel však vari Kristus, aby sa naša viera v Cirkvi popasovala s touto ťažkosťou?… Musíme byť vernými deťmi Cirkvi, ktorú tvoríme. Ak svojou vierou a životom hovoríme ,áno‘ Kristovi, musíme povedať aj ,áno‘ Cirkvi“ (Čenstochová 4. júna 1997). V dramatických dejinách Poľska sa neraz ukázalo, akou veľkou oporou je Cirkev a jej odvážni a svätí pastieri. Britský historik Richard Evans napísal, že Katolícka cirkev v Poľsku so svojou viac ako tisícročnou históriou je inštitúcia, ktorá „v priebehu storočí prispela k zachovaniu poľskej identity viac než všetky iné inštitúcie“. Je teda zrejmé, že útoky proti Poľsku sa zameriavajú v prvom rade na Cirkev a jej kňazov.
Osobitne kruté prenasledovanie Cirkvi prebiehalo počas druhej svetovej vojny. Kňazi boli súčasťou inteligencie, ktorú nacisti chceli fyzicky zničiť. Tento plán sa uskutočňoval v rámci programu Intelligenzaktion, čiže systematickej likvidácie elít na územiach podliehajúcich Tretej ríši. K najhoršiemu prenasledovaniu došlo v oblastiach pripojených k nacistickému Nemecku. Zatvárané boli kostoly, ktoré boli následne zmenené na sklady. Väčšinu duchovných zabili, uväznili alebo deportovali. Prenasledovaní boli aj laickí veriaci. Išlo o veľmi veľký počet osôb. V nemeckých koncentračných táboroch zahynulo minimálne 1 811 diecéznych a rehoľných kňazov. Spomedzi 6 400 duchovných určených na likvidáciu zavraždili samotní hitlerovci: štyroch biskupov, 1 934 kňazov, 575 rehoľníkov a 289 rehoľných sestier. Stovky kostolov a kláštorov boli skonfiškované, zatvorené alebo zdevastované. V samotnej Veľkopoľskej oblasti, ktorá bola premenovaná na Krajinu Varty, zostalo z 1 700 kostolov a kaplniek činných iba 60 chrámov a z 2 400 kňazov mohlo kňazskú službu vykonávať len 60. Nenávisť voči duchovenstvu súvisela so všeobecným plánom zničiť poľskú kultúru. V Hitlerových germanizačných plánoch nebolo miesto pre katolícku vieru. Odhaduje sa, že v priebehu celej vojny zomrelo rukami nemeckých a sovietskych vojakov približne 3 000 poľských kňazov (diecéznych aj rehoľných), čo predstavovalo štvrtinu celkového predvojnového počtu duchovných! Symbolom mučeníctva poľských kňazov je svätý Maximilián Kolbe, ktorý zahynul v bunkri hladu v Auschwitz-Birkenau, keď svoj život obetoval za iného väzňa. Nemeckí okupanti a sovietski komunisti dobre vedeli, že ak chcú poraziť Poliakov, musia najskôr zničiť Cirkev. Musíme to mať na pamäti zvlášť vtedy, keď znovu zažívame útoky na Cirkev. DachauVäčšina poľských kňazov určená na likvidáciu v koncentračných táboroch prešla cez koncentračný tábor Dachau, ktorý plnil úlohu hlavného koncentračného tábora pre duchovných z kresťanských cirkví. Týmto koncentračným táborom prešlo približne 2 771 kňazov, pričom 95 percent z nich boli katolícki duchovní. Veľká väčšina odsúdencov pochádzala z Poľska. Preto sa koncentračný tábor Dachau nazýva aj „Golgotou poľských duchovných“. Zomrelo tu totiž 90 percent všetkých poľských kňazov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny v západnej Európe. Spomedzi 1 773 poľských kňazov zomrelo v samotnom koncentračnom tábore až 928. Nacisti zaviedli v Dachau rasistickú hierarchiu, pričom Poliakov zámerne držali v horších podmienkach. Veľkú skupinu poľských kňazov vybrali na pseudolekárske pokusy. Duchovní zomierali v dôsledku nesmierne krutých trestov za „priestupky“: bili ich až na smrť alebo im prikázali behať až do vyčerpania. Časť väzňov zomrela v dôsledku epidémie týfusu. Kňazi nesmeli vykonávať nijakú náboženskú činnosť. Niektorým sa však podarilo potajomky, v ohrození vlastného života, slúžiť svätú omšu. sa blížil koniec vojny, kňazi si uvedomili, že Nemci plánovali ich likvidáciu, a preto si vykonali deväťdňovú novénu k svätému Jozefovi, ktorú zakončili slávnostným úkonom zverenia sa Pánovmu pestúnovi. Krátko pred oslobodením koncentračného tábora sa Američanom podarilo zachytiť Himmlerov telegram, v ktorom bol príkaz: „Nijaký väzeň sa nesmie dostať do rúk nepriateľa živý.“ Vďaka rýchlemu zásahu amerických vojsk sa Nemcom nepodarilo tento zločin dokonať. Takto sa zachránilo približne 900 poľských kňazov, ktorí v Dachau dovtedy prežili. Jedným z nich bol Boží služobník kňaz Alexander Woźny, ktorý oslobodenie opísal takto: „Američania… urýchlili oslobodenie Dachau, pretože zadržali Himmlerov telegram… Všetko prebehlo bez väčšieho prelievania krvi. Považujeme to za osobitný príhovor svätého Jozefa… Za záchranu bezpochyby vďačíme práve jemu.“ Povstaleckí kňaziNemecký teror vyvrcholil v čase Varšavského povstania. Hneď na jeho začiatku Nemci zastrelili 16 jezuitov a v dňoch 5. – 7. augusta 1944 nesmierne kruto zavraždili 30 redemptoristov a približne 60 000 obyvateľov varšavskej časti Wola. V Nemocnici svätého Lazára zastrelili sedem rehoľných sestier benediktínok od Najsvätejšej sviatosti, ktoré tam pracovali. V zbombardovanom kostole týchto sestier zomreli štyria kňazi, 35 rehoľníčok a približne tisíc laikov! »Prečítajte si viac: The above article was published with permission from Milujte sa! in October 2020.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
