 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
Vošiel som do spovednice a dostal som milosť úprimného pokánia a dokonalej ľútosti. Počas spovede som mal ťažkosti a pre plač som nebol schopný hovoriť.
V rokoch 1967 – 1990 som pracoval na plný úväzok pre Poľskú zjednotenú robotnícku stranu. Keďže som chcel byť lojálny voči strane, opustil som Cirkev a vychovával deti v ateistickom duchu. V januári 1987 ma nadriadení poslali do Čenstochovej na kurz pre pracovníkov ideologického oddelenia. Hneď prvý deň som sa po prednáškach vybral s kolegom na Jasnú horu. Pri návšteve sanktuária sme sa správali ako neveriaci turisti. Boh je trpezlivý, ale Pannu Máriu nedovolí znevažovať. V tej chvíli sa Božia trpezlivosť so mnou vyčerpala… Na druhý deň ráno mi z nosa silno tiekla krv. Potreboval som lekársku pomoc a zákrok v nemocnici. Od tej chvíle sa krvácanie z nosa stalo mojím trvalým problémom. Niekoľkokrát v týždni som chodil do nemocnice na zákrok, ktorý však neviedol k zlepšeniu. Môj celkový zdravotný stav sa zhoršil. Postupne som strácal nádej na uzdravenie… Trvalo to asi rok, počas ktorého som mal čas zastaviť sa a porozmýšľať o svojom dovtedajšom živote a o posledných veciach. Uvedomoval som si, že ak zomriem v takomto stave, môžem byť zatratený. Ľahšie mi však bolo prijať túto myšlienku, ako vrátiť sa k Bohu… V lete 1988 som navštívil manželkiných príbuzných v Mazursku. Jedného dňa som sa aj s deťmi vybral do mariánskeho sanktuária v Gietrzwalde. V kostole som prosil Pannu Máriu o uzdravenie. Potom som aj deťmi zašiel k zázračnému prameňu a s tichou nádejou som obmýval choré miesta na svojom tele. Po ceste k prameňu som sa zastavoval pri tabuľkách s ružencovými tajomstvami, ktoré boli pripevnené na stromoch. Čítal som tie slová… Pri bolestných tajomstvách som prežil vnútorný otras: uvedomil som si, že Ježiša ukrižovali hriešnici, ako som ja. V srdci som pocítil veľmi veľkú bolesť a pocit viny, až mi vyhŕkli slzy, ktoré som sa pred deťmi snažil skryť. Túžil som po telesnom uzdravení, ale najskôr bola uzdravená moja duša. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. V Gietrzwalde som pochopil, že nemôžem žiť tak, ako som žil, že sa musím vrátiť k Ježišovi. Pri obrátení mi pomohol príklad mojich detí. Na jar 1989 ma náš 18-ročný syn Leszek poprosil, aby som mu dovolil ísť na prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie. Rovnaké želanie vyjadrila aj naša 10-ročná dcéra Eva. Zato 20-ročný syn Gregor takúto túžbu nemal. Poprosil som teda istého kňaza, aby moje deti pripravil na prijatie sviatostí. Od apríla do októbra chodili raz do týždňa k spomenutému kňazovi na dvojhodinovú katechézu. S vďačnosťou za jeho pomoc dodnes prosím Pannu Máriu, aby ho ochraňovala. »Prečítajte si viac: The above article was published with permission from Milujte sa! in October 2020.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
