 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Redakcia,
Jediným prameňom manželskej lásky je Ježiš Kristus trvalo prítomný vo sviatosti manželstva. Pripomeňme si slová svätého Jána Pavla II. adresované rodinám: „Sviatosť manželstva je veľmi vznešená! Manželia si môžu byť istí, že spolu s ňou dostávajú silu, ktorá pochádza od Boha, ako aj milosť, ktorá ich bude sprevádzať celý život. Túto záruku im dáva viera. Nech teda nikdy neprestanú čerpať z tohto prameňa, ktorý vyviera z nich samých.
Sviatosť manželstva prináša so sebou milosť, ktorá má náš život upevniť v Bohu a ustavične ho k nemu smerovať. Na duchovnom a nadprirodzenom základe Božej milosti je postavená cesta vašej spásy, ktorá vedie cez budovanie manželského a rodinného spoločenstva… V modlitbe aj v skutkoch neprestajne vychádzajte z tejto sviatostnej milosti. Odvolávajte sa na ňu zvlášť vtedy, keď na svojej ceste narazíte na ťažkosti a skúšky. Ježiš Kristus chce byť stále s vami! Nech vaša láska nikdy neprestane čerpať z lásky, ktorou nás miluje on. Vtedy sa vaša láska nikdy nevyčerpá. Ježišova láska vás nesklame.
Manželské krízy prekonáme s návratom ku KristoviVieme, že prvotné zlo, ktoré drieme v duši každého človeka, sa zvlášť evidentne prejavuje narušením morálneho poriadku manželstva a rodiny. Predovšetkým v oblastiach, kde tak veľa závisí od lásky, od opravdivej lásky, človek podlieha egoizmu a z druhých ľudí (najbližších!) robí obete svojho egoizmu. Táto kríza sa nevyhla ani rodinám… Mnohými spôsobmi uráža Boha, je príčinou mnohých nešťastí a zla… Za číslami, analýzami a opismi sa vždy skrýva živý človek, tragédia jeho srdca, života a povolania. Rozvody… vysoký počet rozvodov. Nekončiace sa konflikty a hádky v toľkých rodinách, ako aj dlhodobé odlúčenie v dôsledku pobytu v zahraničí jedného z manželov. Okrem toho rodiny sa čoraz častejšie uzatvárajú a venujú len svojim záležitostiam, a nie sú schopné otvoriť sa iným, venovať pozornosť problémom blížneho či inej rodiny. Ba čo viac, neraz zanikajú aj opravdivé vzťahy vnútri samotnej rodiny: niekedy chýba hlbšia láska medzi rodičmi a deťmi alebo láska medzi súrodencami. Koľko rodín je chorých a trpí v dôsledku alkoholizmu niektorého zo svojich členov. Nie je možné znovuvybudovať narušené rodinné vzťahy a uzdraviť zranenia, ktoré vznikli ako dôsledok ľudských slabostí a hriechov, ak sa nevrátime ku Kristovi, k sviatosti. Bratia a sestry, povzbudzujem vás, aby ste nanovo v sebe rozpálili Božiu charizmu manželov a rodičov, ktorá je vo vás vďaka sviatosti manželstva. Len na základe tejto sviatosti je možné úplné odpustenie, zmierenie a nové vykročenie spoločnou cestou. Prostredníctvom nej sa obnovuje a oživuje ľudská láska a identita, ako aj hodnovernosť manželského sľubu. Život nás učí, že láska, manželská láska, je vždy osobitnou skúškou celého života. Láska nie je veľká a opravdivá vtedy, keď sa zdá ľahká a príjemná, ale vtedy, keď sa potvrdzuje uprostred životných skúšok, tak ako ,zlato v ohni‘. Veľmi obmedzene by ľudskú a manželskú lásku chápal ten, kto by sa nazdával, že keď nadíde čas skúšky, láska a radosť sa končia. Totiž práve vtedy sa ukazuje stabilita ľudských citov; práve vtedy sa posilňuje oddanosť a nežnosť, pretože opravdivá láska nemyslí na seba, ale na to, ako má prispieť k blahu milovaného človeka; jej najväčšou radosťou je šťastie tých, ktorých miluje.
Myslieť si, že človek sa najviac realizuje vtedy, keď stále začína od nuly a mení partnera, kedy sa mu zachce, je vážny omyl. Človek sa najviac realizuje vtedy, keď aj uprostred ťažkostí zostáva verný tomu ,áno‘, ktoré vyslovil kedysi. Človek, ktorý berie späť vyslovené ,áno‘, odmieta zachovať sľúbenú vernosť a berie späť kedysi darovanú lásku, sa sám odtrháva od základu, na ktorom stojí jeho vlastný život. Už nemá domov a ponára sa do priepasti hriechu, ktorý sa v prvej chvíli môže zdať príťažlivý, avšak nevyhnutne vedie k ontologickému odcudzeniu, k strate identity a k sebazničeniu. Vernosť vlastnému začiatku, ktorá znamená vernosť partnerovi, ktorého som si vzal pred Božou tvárou; vernosť sebe samému, pretože ja sám som vyslovil ,áno‘; vernosť nezávislá od evolúcie, ktorú som prešiel, a od stupňa sebarealizácie, ktorý som dosiahol; vernosť druhému človeku takému, aký je, nezávisle od jeho rozvoja – takáto vernosť nie je len základnou štruktúrou manželstva a rodiny, ale základom ľudského bytia; je zárukou dôvery a poriadku, bez ktorých by sa ľudstvo rozpadlo. »Prečítajte si viac: The above article was published with permission from Milujte sa! in October 2020.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
