|
|||
|
Autor: Małgorzata Sołtyk, Pornografia je nástroj zlého ducha, pretože robí človeka neschopným poznať a žiť lásku, ktorá je základným povolaním, ktoré dostal od Stvoriteľa. Boh dal človeku nádherný dar pohlavnosti a sexuality, otvorený perspektíve materstva a otcovstva. Zväzok muža a ženy spojených sviatosťou manželstva je obrazom Najsvätejšej Trojice. Keď Boh povoláva k životu novú ľudskú bytosť, robí to prostredníctvom rodičov, ktorým dáva účasť na svojom stvoriteľskom pôsobení. Toto tajomstvo svedčí o veľkej dôstojnosti človeka. Preto sa zlý duch doňho snaží votrieť s jedom pornografie, ktorá mení krásu sexuality na ničivú silu neusporiadaných pudov. Pornografia je hriech, ktorý okráda ľudskú sexualitu o všetko, čo je v nej krásne a ľudské. Ničí nehu, intimitu, vzťah muža a ženy ožobračuje o rozmer nezištného sebadarovania, vyhradený manželom. Pornografia oberá o dôstojnosť ľudí povolaných spolupracovať s Bohom pri privádzaní nového života na svet, pričom ich ponižuje na úroveň živočíchov ovládaných najnižšími pudmi. Pornografia naozaj vedie k závislostiTolerovanie pornografie vyplýva z rozšíreného názoru, že sexuálna zdržanlivosť je pre človeka nezdravá. Pozeranie pornografie je teda údajne zdraviu prospešné, predstavuje bezpečnú formu uvoľnenia sexuálneho napätia a môže obohatiť manželský sex. K tomu sa pridáva mylné presvedčenie, že všetci pozerajú obscénne scény, takže nemôžu byť až také veľmi škodlivé. Tieto názory presvedčili mnohých a prispeli k tomu, že závislé osoby si len ťažko pripúšťajú problém svojej závislosti. Sexuológ Dr. Bogdan Stelmach tvrdí, že pacienti, ktorí k nemu prichádzajú, si neuvedomujú svoju závislosť od pornografie. Dôvodom ich návštevy u sexuológa sú dôsledky tejto závislosti, čiže psychická alebo fyzická neschopnosť normálneho sexuálneho spolužitia. Až terapia im ukáže, že prvotným problémom je ich závislosť.
Uvedomiť si pravdu o svojej závislosti a ochota skoncovať s ňou sú prvým krokom k oslobodeniu. Anonymný sexholik z Veľkej Británie vo svojom svedectve opisuje prelomovú chvíľu, keď pochopil, že mu závislosť ničí život: „Keď som mal začať tretie manželstvo a novú kariéru, prvý raz som počul slová ,závislosť od sexu‘. Mal som pocit, akoby ma niekto udrel veľkým kladivom po hlave…“ Podnetom, ktorý závislému otvorí oči voči bolestnej realite, môže byť to, že spozná mechanizmy závislosti, prijme fakt, že potrebuje pomoc, a uverí, že takáto pomoc je možná a účinná. Cyklus závislosti má svoje fázy, v ktorých sa závislý správa a uvažuje o sebe a o svojom okolí charakteristickým spôsobom. Prvé obdobie v cykle závislosti je obdobie vybíjania sa (acting out), čiže intenzívneho závislého správania. Táto fáza môže byť krátkodobá, ale môže sa udržiavať aj celé mesiace. Potom nastane obdobie ľútosti, v ktorom prevládajú negatívne emócie a nízke sebahodnotenie zapríčinené vlastným správaním. Po ňom nasleduje obdobie obnovy (možný je aj prechod z fázy ľútosti priamo do fázy spúšťačov alebo prípravy), počas ktorého zanikajú negatívne myšlienky a vnútorné nutkanie k závislému správaniu. Táto fáza prechádza do obdobia uspania. V tejto etape prevládajú myšlienky ako: „Keďže to už nerobím, dokážem prestať. Nie je to teda so mnou až také zlé.“ „Teraz môžem a chcem skoncovať so závislosťou.“ K prechodu do ďalšej fázy – obdobia prípravy – pobádajú závislého takzvané spúšťače. Sú to charakteristické vonkajšie alebo vnútorné podnety, napríklad stres, hádka, neúspech a mnohé ďalšie, ktoré vedú závislého k aktivite po období prípravy. Príprava je teda fáza, ktorú charakterizujú rozhodnutia a skutky vedúce priamo k obdobiu vybíjania sa (acting out). Môže ísť o činnosti ako: odblokovanie pornografických stránok, návrat k nočnej „práci“, vyhýbanie sa rodinným a priateľským stretnutiam s cieľom získať viac času „pre seba“, nedodržiavanie určeného denného programu. Tieto rozhodnutia sa často zdajú nepodstatné, prípadne majú zdanlivý racionálny dôvod – nedostatok času na stretnutia, potreba odpočinku a podobne (porov. Dr. Stelbach, B.: Cienka granica. Czy to uzależnienie?, opornografii.pl).
Čím dlhšie trvá závislosť, tým silnejšie mechanizmy správania sa v človeku upevňujú. Závislý sa správa tak, akoby bol naprogramovaný. Závislosť sa zintenzívňuje a človek, ktorý je ňou zotročený, sa čoraz menej ovláda a stráca kontakt s realitou. Potvrdzuje to výskum ľudského mozgu. Niektoré oblasti v mozgu, takzvané zrkadlové oblasti, spôsobujú, že ten, kto pozerá pornografický film, sa cíti tak, akoby sám hral v danej scéne. Táto časť mysle zodpovedá aj za stotožnenie sa so stavom motivácie hercov, ktorí sexuálny úkon hrajú (porov. Dr. Hilton, D.: Czy pornografia zmienia mózg u jej konsumentów?).
Pozeranie pornografie má teda priamy vplyv na človeka, formuje jeho myslenie, túžby, vzťahy k iným ľuďom, ako aj jeho správanie v rôznych životných situáciách. Jasne to ukazujú svedectvá tých, čo bojujú so závislosťou od pornografie. Závislosť, spočiatku uchovávaná ako tajomstvo, skrývaná medzi štyrmi stenami izby, začína čoraz silnejšie pôsobiť na všetky oblasti života. »Prečítajte si viac: The above article was published with permission from Milujte sa! in October 2020.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|