 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Mirosław Rucki,
Na rozdiel od väčšiny Poliakov som nemal možnosť spoznať učenie Katolíckej cirkvi v detstve, pretože moji rodičia boli presvedčení ateisti a nedali ma pokrstiť. Dnes som katolíkom z rozhodnutia, lebo som presvedčený, že Cirkev má pravdu a že ma vedie k spáse. Ježiš Kristus nechce, „aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“ (Druhý Petrov list 3, 9). Preto dlho a vytrvalo hľadal aj mňa, až som sa mu dovolil nájsť ako stratená ovečka. On ma našiel a priviedol do Katolíckej cirkvi. Neukrývam, že prví ľudia, ktorí mi ukázali Krista ako Božieho Syna a Spasiteľa sveta, boli protestanti. Ale tak, ako napísal Michael Coren vo svojej knihe Why Catholics Are Right? – Prečo má Katolícka cirkev pravdu?, v protestantskom prístupe k viere som vnímal „istý vnútorný problém. Ak je Biblia jednoznačné Božie slovo, jediný vodca na ceste spásy a sprievodca do večného života, prečo potom vznikli desiatky protestantských denominácií, ktoré medzi sebou súperia a mnohé z nich sa navzájom vylučujú? Všetci protestanti veria v Bibliu a čítajú ju ako dobrí Kristovi učeníci a nasledovníci, pričom niektorí sú za krst detí, a iní krstia len dospelých; niektorí svätia ženy, iní nie; niektorí dovoľujú piť alkohol, iní nie; niektorí veria, že Eucharistia je Kristovo telo, iní sú presvedčení, že je Kristovým telom len čiastočne; niektorí dokazujú, že je to symbol s hlbokým významom, iní – že je to len vonkajšie znamenie. Niektoré protestantské cirkvi sú presvedčené, že správny je len jeden preklad Biblie z 12. storočia. Iní zas tvrdia, že to nie je pravda. Jedni dovoľujú rozvody, ba dokonca aj tzv. homosexuálne manželstvá, iní nie. A tak ďalej. Všetci však tvrdia, že Biblia je ich neomylný vodca“. Je však vôbec možné, aby Biblia bola jediným vodcom veriacich ľudí? Michael Coren správne poukazuje na to, že Ježiš Kristus nezanechal ľuďom Sväté písmo. Dokonca by som povedal, že v tomto ohľade katolíci nie sú „ľud knihy“. Veď základom existencie spoločenstva veriacich nie je nová svätá kniha, ale Kristus, ktorý bol zabitý pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre našu spásu, zhromaždil okolo seba Cirkev a dal jej Ducha Svätého a Eucharistiu. Poradie bolo nasledovné: Ježiš priniesol dokonalú obetu za naše hriechy a svoju obetu sprítomnil v Eucharistii, ktorá sa slávi v spoločenstve Cirkvi, potom dal Cirkvi Ducha Svätého, aby veriacich „učil a pripomínal“ im pravdu (porov. Jána 14, 26). Až potom, po rokoch a pod vedením Ducha Svätého, Cirkev spísala pre svoje potreby posvätné knihy Nového zákona. Nový zákon opisuje iba niektoré udalosti a záležitosti, ktoré Cirkev prežívala. Nie je to zakladajúci dokument Cirkvi. Preto presvedčenie, že nám stačí samotná Biblia na to, aby sme žili v súlade s Kristovým učením, je mylné. Podľa Kristovho učenia musíme žiť v spoločenstve Cirkvi, ktorú on sám založil a zhromaždil okolo Eucharistie a ktorú vedie svojím Svätým Duchom. Božie slovo nie je obsiahnuté len v textoch posvätných kníh, ale je „živé a účinné“ (List Hebrejom 4, 12), pretože je to Osoba (Jn 1, 1 – 14). Spoločenstvo veriacich, ktoré založil Kristus, je zhromaždené okolo apoštolov a ich nástupcov, medzi ktorými má Peter osobitné postavenie. Práve na tejto skale Ježiš Kristus stavia svoju Cirkev (Matúša 16, 18), ktorá zachováva a stráži jeho učenie. Michael Coren veľmi trefne vysvetľuje, že „neomylnosť pápeža neznamená, že pápež povie: ,Bude pršať‘ a skutočne prší, alebo že predpovie víťazstvo športového klubu a ten vyhrá. Vážne povedané, neznamená to, že pápežove výroky a názory, jeho knihy a články, príhovory a kázne sú bezchybné. Samozrejme, že sú hodné pozornosti a úcty, ale nemusia byť úplne bezchybné. Pápežova neomylnosť spočíva v niečom inom... Neomylnosť sa týka učenia o tom, aký je Pán. Pán je Kristus, ktorý sľúbil: ,Budem s vami až do skončenia sveta,‘ a preto nikdy nedovolí svojej Cirkvi upadnúť do fundamentálnych omylov. To je učenie o Duchu Svätom v Katolíckej cirkvi... Okrem toho sa neomylnosť týka aj zhromaždenia biskupov, ktorí vyučujú pravé učenie“. Z toho vyplýva, že, ak chceme naozaj poslúchať Krista, musíme uznať pravdu o jeho Cirkvi. „Kristus dal Petrovi a jeho duchovným nástupcom kľúče Cirkvi a sľúbil, že ak Peter bude vyučovať a viesť ako služobník (plenipotent) Krista na zemi, nedopustí sa, nebude sa môcť dopustiť omylu. Od nás záleží, či odmietneme Krista. Ak ho však nasledujeme, musíme brať jeho slová vážne. Je to logický dôsledok. Ľudia, ktorí žili v dobe svätého Petra, robili to isté“ (Coren, M.: Prečo má Katolícka cirkev pravdu?). V 2. storočí sa Irenej z Lyonu vyjadril veľmi radikálne: „Musíme odmietnuť tie spoločenstvá, ktoré z nejakej príčiny, zo sebauspokojenia alebo márnivosti, zo slepoty alebo mylných názorov vznikli inak než riadnym spôsobom a nemôžu dokázať svoju biskupskú postupnosť, podobnú najväčšej a najznámejšej Cirkvi, ktorú všetci poznajú, ktorú v Ríme ustanovili a založili dvaja najslávnejší apoštoli, Peter a Pavol. Táto Cirkev má tradíciu a vieru, ktorá sa k nám dostala, keď ju apoštoli hlásali ľuďom.“ Pochopil som túto pravdu o Katolíckej cirkvi a našiel som v nej Krista. Preto sa mi veľmi páči kniha Michaela Corena Prečo má Katolícka cirkev pravdu? (Wydawnictwo Agape, 2012), ktorú všetkým odporúčam. Prostredníctvom tejto knihy sa totiž môžeme presvedčiť, že Katolícka cirkev má pravdu, a vedome sa pre pravdu rozhodnúť. The above article was published with permission from Milujte sa! in March 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
