|
|||
|
Autor: Svedectvo, Veď aj môj otec mal partnerku, s ktorou žil. Prečo by som to teda nemal robiť aj ja? Už niekoľko rokov sa mi pripomína istý obraz zo zimných prázdnin. Videl som, ako sa moja sestra háda s otcom. Nevedel som, o čo ide, a preto som sa otca opýtal, prečo sa naňho hnevá. Mal som sotva deväť rokov a vôbec som nechápal slová, ktoré mi otec vtedy povedal: „Vieš, Tomáško, niekedy to tak je, že dvaja ľudia sa nevedia dohodnúť a spolunažívať v pokoji. Tak je to medzi mnou a tvojou mamou. Často sa stáva, že človek sa zamiluje do niekoho iného, s kým ho spája niečo viac a koho miluje. Ja som sa zamiloval do ‚inej‘, lebo máme spoločné záľuby, výborne si rozumieme a je nám spolu dobre.“ Hľadím otcovi do očí a vôbec nechápem zmysel slov, ktoré ma bolia ešte aj dnes: „Áno, ocko, chápem...“ Onedlho nato sa moji rodičia rozišli a vzhľadom na ťažkú situáciu, akú vytvorili mne a mojej sestre, sa rozhodli, že nám dajú viac slobody, aby sme túto situáciu ľahšie zvládli. Ako čas plynul, mohol som sa vracať domov čoraz neskôr, chodiť, kde sa mi zachcelo, a vodiť si domov, koho sa mi zachcelo. S otcom som sa stretával zriedka. Svoju sebahodnotu som si budoval na zvyškoch otcovej autority a na prijatí zo strany okolia, ktoré odo mňa vyžadovalo isté vlastnosti a správanie. Už na základnej škole som začal mať problém s masturbáciou. Tomu, kto to nerobil, sa vysmievali a nadávali mu. Na priemyslovke som sa rýchlo presvedčil o tom, že musím mať dievča, s ktorým budem pohlavne žiť – je to vraj základ dobrého vzťahu. V tom období ma otec brával ma firemné spoločenské stretnutia, na ktorých sa zúčastňovali ľudia, ktorí poväčšine žili vo voľných vzťahoch a boli presvedčení, že manželstvo nie je potrebné. Nepovažoval som to za zlé. O to viac, že aj môj otec mal partnerku, s ktorou žil. Prečo by som to teda nemal robiť aj ja? Všetky svoje skúsenosti som využíval na to, aby som „prejavil úctu“ svojmu dievčaťu, aby som hovoril krásne slová a usmerňoval situáciu tak, aby sa naše stretnutia končievali v posteli. Keď sa rozhovor zvrtol na tému „chodenia“ alebo „vzťahu“, bez váhania som odpovedal: „Nie. Kdeže!“ Sľuboval som si, že sa nedám chytiť. Každý väčší problém bol pre mňa zámienkou na rozchod a spálenie mostov. Všetky vzťahy smerovali len k uspokojeniu mojich potrieb, nebral som ohľad na potreby druhého človeka. Vždy sa to končilo rovnako alebo veľmi podobne. Som vďačný mame za to, že sa za mňa modlila. Dozvedel som sa to až po niekoľkých rokoch. Vďaka jej modlitbám a Božej milosti som sa v piatom ročníku vysokej školy vrátil do Cirkvi a prijal som sviatosť birmovania. Vtedy sa udialo moje veľké obrátenie. Rozhodol som sa skoncovať s hriechom a vybudovať si to, čo nedokázali vybudovať moji rodičia – čistý vzťah s jedným dievčaťom, založený na Ježišovej láske. Ale stále som bol slabý: nedokázal som dokonca ani len definovať lásku a aj napriek mojej veľkej snahe chyby z minulosti prinášali svoje plody. Upadol som do letargie. Do kostola som chodil raz v týždni a hranice hriechu sa mi čoraz väčšmi rozširovali. Život v čistote som chápal ako život bez sexu. To som síce nerobil, ale nebránilo mi to spať u môjho dievčaťa a vášnivo ju bozkávať. Okrem toho som si so sebou niesol závislosť na masturbácii... Nielenže som padal čoraz hlbšie, ale stiahol som so sebou aj dievča, s ktorým som chodil už dva roky, hoci som stále dúfal, že tentoraz sa mi podarí vytrvať v láske. Mnohé príčiny spôsobili, že sme sa rozišli v podstate pokojne. Opäť som sa vzdal, ba vôbec som sa ne-snažil bojovať s problémami, ktoré sa v našom vzťahu vyskytli. Povedal som si, že takto to nemôže pokračovať, že sa nechcem vzdávať, utekať od zodpovednosti a báť sa kompromisov, ktoré sú občas nevyhnutné. Krátko po rozchode som sa zoznámil s mojou manželkou Evou. Boh skrze ňu pôsobil v mojom živote a priťahoval si ma k sebe. Prostredníctvom nej, ale skôr prostredníctvom našej spoločnej kamarátky som sa dozvedel o HČS. Bez mojej manželky a Božej milosti by som do tohto spoločenstva nikdy nevstúpil. Môžem úprimne povedať, že toto spoločenstvo zachránilo naše manželstvo, že ma naučilo to, čo som dávno hľadal – milovať. Až tu som sa dozvedel, že láska je bezhraničné darovanie seba samého druhému človeku a že ak sa chcem naučiť milovať, najlepším učiteľom mi bude Ježiš, a nie masmédiá alebo kamaráti. Spolu s Ježišom sme prekonali mnohé ťažkosti a problémy a som pevne presvedčený, že len s ním sa napĺňa môj sen o opravdivom vzťahu a o láske. Chvála Pánovi! Tomáš The above article was published with permission from Milujte sa! in March 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|