|
|||
|
Autor: Svedectvo, Celá naša rodina túžila ešte po jednom dieťati, ale Pán Boh si ho vzal k sebe ešte skôr, než sa narodilo. Bolo to v roku 2007. Po tejto veľmi bolestnej rozlúčke sme sa s manželom a deťmi rozhodli ísť na pešiu púť do Čenstochovej a prosiť Pannu Máriu o potomstvo podľa Božej vôle. Po prvej púti z Przemyśla do Čenstochovej v júli 2008 sa počalo naše ďalšie dieťa. Veľmi sme sa potešili, ale hneď prišli ťažkosti. Keď som bola v treťom mesiaci tehotenstva, lekári mi povedali, že naše dieťatko má na 95% Downov syndróm. Prijali sme Božiu vôľu, ale neprestávali sme sa modliť za zdravie a život nášho dieťatka. Za Šimonkovo zdravie sa modlila celá naša rodina, farnosť, susedia, rehoľníci, ba aj pútnici idúci k Panne Márii Čenstochovskej. S prosbou za naše deti sme podpísali doživotnú kruciátu oslobodenia človeka (okrem iného to znamená abstinenciu od alkoholu – pozn. red.). V treťom mesiaci tehotenstva som začala mať veľké ťažkosti s donosením dieťatka. Lieky na udržanie tehotenstva nezaberali a až do pôrodu som musela ležať, pretože každý pohyb zhoršoval môj zdravotný stav. Pred pôrodom sa lekár niekoľkokrát uisťoval, či sme schopní prijať postihnuté dieťa. 15. júla 2009, presne vtedy, keď pútnici z našej farnosti došli do Čenstochovej, sa narodil Šimonko. A bol zdravý! Nemal nijaké vývojové poruchy ani Downov syndróm, ktorý mu lekári predbežne diagnostikovali. Uplynul presne rok od chvíle, keď sme pred obrazom Čenstochovskej Panny Márie prosili Boha o dieťa. Každý deň ďakujeme Bohu za Šimonka. Panna Mária je najlepšia Matka, a preto sme jej v sanktuáriu v Jackove darovali náš zásnubný prsteň s prosbou za zdravie nášho bábätka. Ona nás nesklame a vyprosí nám potrebné milosti. Bohu vďaka za zázrak života! Ivona a Peter The above article was published with permission from Milujte sa! in March 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|