Slzy Panny Márie z Civitavecchia

Autor: Redakcia,
Milujte sa! 29/2012 → Cirkev

Krvavé slzy a zjavenie Panny Márie v Civitavecchia sú ďalšou výzvou k obráteniu, aké nám adresuje milujúci Boh, keď stojíme „tvárou v tvár nadľudskému, dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi ,kultúrou smrti‘ a ,kultúrou života‘“ (Evangelium vitae 28).

Predmestie rímskeho prístavu – Civitavecchia, 2. február 1995, 16:20 hod. Fabio Gregori sa chystal s deťmi na svätú omšu do kostola, kde už pred chvíľou odišla jeho manželka. Zatiaľ čo na zadné sedadlo auta usádzal svojho dvojročného synčeka Dávida, začul hlas svojej šesťročnej dcérky Jessiky: „Ocko, Panna Mária plače!“ Ale on ju napomenul: „Ako môže plakať sadrová socha?! Nevystrájaj, lebo už aj tak meškáme. Poď rýchlo.“ Jessika sa však nepohla a kričala: „Ocko, poď sa pozrieť, Panna Mária plače krvavé slzy!“ Keď Fabio začul slovo „krv“, znepokojil sa, pretože si myslel, že dievčatko si ublížilo. Okamžite k nemu pribehol a videl, ako nehybne stojí a opakuje: „Panna Mária plače.“ Skontroloval sochu, pozrel sa na Jessikine ruky, či sa neporanila, a presvedčený, že je to jej vina, ju ťapol po zadku. Keď sa dievčatko rozplakalo a tvrdilo, že nič neurobilo, Fabio si zrazu všimol, že z ľavého oka sochy začali vytekať krvavé slzy, ktoré stekali na srdce Panny Márie.

V prvom momente si pomyslel, že to je prízrak. Mimovoľne vystrel ruku a prstom sa dotkol červenej tekutiny na líci sochy Panny Márie. Takto urobil stopu, ktorú bolo vidno na neskorších fotografiách. V tej chvíli sa Fabio presvedčil, že to nie je prízrak, ale že z očí Panny Márie skutočne tečú krvavé slzy. Bez dlhého uvažovania odišiel s deťmi hneď do kostola, kde sa medzitým začala svätá omša. Hlboko dotknutý touto udalosťou všetko vyrozprával manželke a po svätej omši aj miestnemu farárovi. Totiž práve on, Pablo Martino Sanguiao, priviezol túto sochu z Medžugoria a daroval ju Gregoriovcom, ktorí ju umiestnili v malej jaskynke vo svojej záhrade.

Po svätej omši sa išli pozrieť na sochu. Pridal sa k nim aj strelecký plukovník Enea Rubolotta a Fabiovi príbuzní. Všetci na vlastné oči videli ďalšie krvavé slzy, ktoré vytekali z očí sochy Panny Márie. „Ľahol som si,“ spomína plukovník, „aby som lepšie videl, odkiaľ krv vyteká, a zistil som, že z oboch oči, pričom ani najmenšia čiastočka nevyšla na viečka ani nevytiekla bokom.“ V ten večer sa všetci dlho spolu modlili pri plačúcej Panne Márii. Miestny farár im poradil, aby celú vec uchovali v tajnosti. Urobili niekoľko fotografií. Ale už 3. februára otec Pablo pri svätej omši ľuďom oznámil, že v ich farnosti sa deje niečo mimoriadne. „Panna Mária plače krvavé slzy. Nedovoľme, aby toto posolstvo bolo zbytočné.“

Po svätej omši sa farár vybral ku Gregoriovcom, kde sa medzitým zhromaždilo už niekoľko ľudí. Okolo 18. hodiny všetci videli, že socha Panny Márie opäť plače. Všetci prítomní výrazne videli krvavé slzy, ktoré vytekali z očí sochy. V sobotu 4. februára sa táto zvesť rozšírila po okolí. Pred domom Gregoriovcov sa zhromažďovalo čoraz viac ľudí, ktorí chceli vidieť plačúcu sochu na vlastné oči. V ten deň sa ronenie krvavých sĺz zopakovalo niekoľkokrát. Tento mimoriadny úkaz videlo veľa ľudí, medzi nimi aj veliteľ mestskej polície spolu s tromi policajtmi. Veliteľ sa neskôr vyjadril: „Keď som pristúpil bližšie, všimol som si dve slzy, dve červené kvapky, ktoré sa práve v tej chvíli vytvorili v očiach.“ Svedkami tejto udalosti boli aj novinári a fotograf z rímskeho denníka Il Messaggero.

Vyšetrovanie

Už v sobotu 4. februára urobili prvú analýzu tekutiny vytekajúcej z očí Panny Márie. Zistilo sa, že ide o skutočnú ľudskú krv. V nedeľu 5. februára navštívili miesto tejto nezvyklej udalosti tisíce ľudí. Tí, ktorí stáli najbližšie, mohli na vlastné oči vidieť krvavé slzy Panny Márie. Boli medzi nimi predstavitelia kriminálnej polície, ktorí pozorovali úkaz krvavých sĺz o 20. hodine a zapísali si to do služobného denníka. Všetci očití svedkovia videli, ako sa krvavé slzy tvoria v očiach sochy a ako jej stekajú po lícach. Táto skutočnosť úplne vylučuje možnosť halucinácií.

Tento úkaz sa u Gregoriovcov opakoval do 6. februára, čiže dovtedy, kým sochu odtiaľ nevzali. V ten deň ráno začul Fabio vnútorný hlas, ktorý mu vravel: „Zanes ju do kostola, chce ísť za svojím Synom.“ Fabio odovzdal sochu farárovi, ktorý ju schoval v dome Fabiovho brata. 10. februára sochu odovzdali biskupovi Grillovi, ktorý spočiatku správu o krvavých slzách na soche Panny Márie prijal veľmi skepticky, dokonca miestnemu farárovi vynadal a nedovolil mu, aby socha zostala v kostole. Zároveň kňazom aj veriacim prikázal, aby sa nezhromažďovali na spoločnej modlitbe pri plačúcej soche.

Biskup Grillo vykonal na soche krátky exorcizmus, aby sa uistil, že tento krvavý plač nie je dielom zlého ducha, a sochu si ponechal u seba. 10. februára sochu aj odobraté vzorky krvi zaniesol osobne (spolu s prof. Marcom di Gennarom) na kliniku Gemelli na rádiologické vyšetrenie. V priebehu nasledujúcich dní začal jeho skeptický postoj slabnúť. Stalo sa to po prevzatí výsledkov laboratórnych vyšetrení krvavých sĺz a po pozitívnych vyjadreniach o rodine Gregoriovej. Vyšetrením sa zistilo, že hmota vo vnútri sochy je jednoliata a neporušená, že v nej nie sú nijaké otvory ani mechanizmy, ktoré by umožňovali podvod. Takisto sa zistilo, že vzorka sĺz je naozajstná ľudská krv so všetkými charakteristickými vlastnosťami. Výskum vykonali prof. Angelo Fiori a prof. Giancarlo Umani Ronchi. Napriek tomu, že biskupov postoj bol aj naďalej skeptický a obozretný, začali sa do jeho vnútra predierať pochybnosti...

Socha sa nachádzala v biskupskej rezidencii a po celom dome sa šírila nádherná vôňa. Biskup Grillo mal okrem toho niekoľko telefonátov, ktoré ním hlboko otriasli. Dvakrát mu zatelefonoval vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano, ktorý ho 11. februára požiadal, aby nebol taký skeptický, a 23. februára mu poďakoval za to, že nevylúčil nadprirodzený charakter týchto udalostí. „Pozná azda pápež nejaké tajomstvo, o ktorom ja neviem?“ pýtal sa sám seba. Po istom čase mu zatelefonoval aj páter Gabriel Amorth, známy taliansky exorcista, ktorý ho informoval o tom, že slzy Panny Márie sú predpoveďou nešťastných udalostí v Taliansku.

Znamenie

Biskupov postoj sa radikálne zmenil 15. marca. Hneď po skončení svätej omše sa o 8:15 začal modliť za správne rozlišovanie. Spolu s ľuďmi, ktorí boli pri ňom, sa modlil modlitbu Salve Reginaa sochu pritom držal v rukách. Práve v tej chvíli začala pred očami všetkých socha plakať krvavé slzy. Videli to aj odborníci, ktorí okamžite odobrali vzorku krvi. Pre biskupa bol obraz sochy, plačúcej v jeho náručí, skutočným šokom. Neskôr sa vyjadril: „Ja sám, ako viete, som mal spočiatku skeptický postoj; neveril som. Neskôr si sama Panna Mária postupne našla ku mne cestu a stále ju nachádza, keď jedinečným spôsobom prekonáva všetky prekážky.“ Biskup vyhlásil, že na Veľký piatok o 15. hodine sa socha vráti do farského Kostola svätého Augustína, kde ju prinesú v slávnostnej procesii. Vtedy do týchto udalostí rozhodne vstúpila prokuratúra. 6. apríla o 17. hodine prišiel do biskupskej rezidencie prokurátor Antonio Larosa spolu s technikmi, ktorí mali vykonať ďalšie rádiologické vyšetrenie. Výsledok bol rovnaký: v soche niet stopy po zmenách a nenachádzajú sa v nej nijaké podozrivé otvory. Nakoniec prokurátor odovzdal biskupovi príkaz na „zatknutie“ sochy. Oznam o veľkopiatočnej procesii sa prokuratúre nepáčil, a preto zabavili „nástroj zločinu“ a zapečatili skriňu, do ktorej plačúcu sochu zamkli. Biskup rozhodne protestoval proti porušeniu zákona o slobode vyznania a proti porušeniu nezávislosti Cirkvi. Protesty a netrpezlivosť veriacich spôsobili, že prokuratúra sochu „prepustila“, a tak sa 17. júna mohla konať slávnostná procesia, počas ktorej sochu preniesli do Kostola svätého Augustína a umiestnili v kamennom výklenku bočného oltára.

Vtedy, počas modlitbového bdenia, vyslovil biskup Grillo dojemné slová: „Panna Mária, ďakujem ti, že práve mne, možno preto, že som pochyboval, si dala rovnaké znamenie, aké si dala 12. decembra 1531 prvému biskupovi Mexika, ktorý pochyboval o svedectve chudobného Indiána a povedal: ,Ak sa ti skutočne prihovára Panna Mária, povedz jej, aby mi dala znamenie,‘ a ty si pod ružami skrytými v indiánovom plášti zanechala úžasný obraz, ktorý si dodnes uctievame ako Guadalupskú Pannu Máriu. Ďakujem ti, Panna Mária, a pred všetkými ťa prosím: Odpusť mi, že som ti prv neveril.“

Vyšetrovanie prokuratúry

Odvtedy, ako socha začala plakať krvavé slzy, sa pre Gregoriovcov začala ozajstná krížová cesta. Z rôznych strán prichádzali najrôznejšie obvinenia a útoky. Ich dom prehľadali policajní agenti, ktorí hľadali chemický materiál. Ich telefónne rozhovory polícia odpočúvala, pretože ich podozrievala zo zavádzania verejnej mienky. Fabio sa musel veľa ráz podrobiť výsluchu. Obvinili ho, že patrí do zločineckej bandy, že sa dopúšťa podvodu a zneužíva dôverčivosť ľudí. Až po piatich rokoch, čiže v roku 2000 prokuratúra zastavila vyšetrovanie s odôvodnením, že „slzenie, ktoré videli aj iné osoby informované o týchto udalostiach (medzi inými mestská polícia z Civitavecchia, predstavitelia kriminálnej aj štátnej polície), mohlo byť výsledkom kolektívnej sugescie alebo dôsledkom nadprirodzených činiteľov“.

Výsledky vyšetrovania diecéznej teologickej komisie

Už v apríli 1995 vytvoril biskup Grillo teologickú komisiu, ktorá mala preskúmať fenomén krvavých sĺz na soche Panny Márie. Jedenásť členov komisie vypočulo 40 svedkov a výsledky výskumu analyzovali spolu s profesormi z Katolíckej univerzity Sacro Cuore a z Univerzity La Sapienza. Komisia ukončila svoju prácu 22. novembra 1996 a vyhlásila, že celá udalosť má nadprirodzený charakter.

Panna Mária a Ján Pavol II.

Pätnásť rokov po spomenutých udalostiach, po blahorečení Jána Pavla II., vyjavil biskup Grillo tajomstvo: Svätý Otec Ján Pavol II. sa 9. júna 1995 vo Vatikáne modlil pred sochou Panny Márie z Civitavecchia. Biskup Grillo si na túto udalosť spomína nasledovne: „Večera so Svätým Otcom nebola v pláne. Zatelefonoval mi sekretár Jána Pavla II., kňaz Stanisław, ktorý mi naznačil, aby som sochu priniesol na výslovné želanie Svätého Otca... Keď som vošiel do pápežského apartmánu, prelát Dziwisz ma zaviedol do izby susediacej s jedálňou, kde umiestnil sochu Panny Márie. Keď prišiel pápež, začali sme sa spoločne modliť pred sochou. Potom sme prešli do jedálne a sadli sme si k večeri. Svätý Otec ma vyzval, aby som mu predstavil fakty. Začal som teda rozprávať, ale po niekoľkých vetách ma pápež prerušil a sám mi vysvetlil význam a zmysel krvavých sĺz. Niekoľkokrát zacitoval teológa von Balthasara a vysvetlil mi, že s krvavými slzami Panny Márie sa spája tajomstvo. Jedným slovom – Ján Pavol II. vtedy pochopil to, čo som ja ešte nedokázal pochopiť. Po večeri sme sa ešte raz pomodlili pred sochou, na hlavu ktorej pápež položil zlatú korunu a dal jej ruženec, takisto zlatý. V ten večer mi Svätý Otec prikázal, aby som mlčal, ale okrem toho povedal: ,Nadíde deň, keď poviete svetu, že Ján Pavol II. si uctil Pannu Máriu z Civitavecchia.‘ Potom dodal: ,Teraz odovzdáme všetko do rúk kardinála Ratzingera...‘“

Po tejto udalosti vznikol jeden dokument. 8. októbra 2000 poslal biskup Grillo Jánovi Pavlovi II. list s nasledujúcim obsahom: „Ako si Vaša Svätosť spomína, pred večerou, počas ktorej sme sa rozprávali o krvavých slzách Panny Márie z Civitavecchia, ktoré ronila v mojom náručí, sme sa spoločne pomodlili pred touto podobizňou Panny Márie, ktorú Vaša Svätosť požehnala, pobozkala a následne položila na jej hlavu malú zlatú korunu a do rúk jej vložila zlatý ruženec, ktorý nebol nikdy sňatý.“ Biskup k listu pripojil aj potvrdenie, v ktorom dosvedčoval, že 15. marca 1995 o 8:15 socha Panny Márie plakala krvavé slzy. A Ján Pavol II. sa 20. októbra 2000 na tento dokument podpísal.

Druhá socha

10. apríla 1995 na žiadosť Jána Pavla II. navštívil Civitavecchia kardinál And-rzej Maria Deskur. Počas homílie vo farskom kostole prirovnal uväznenie sochy Panny Márie k počínaniu poľskej komunistickej vlády, ktorá v roku 1967 uväznila obraz Čenstochovskej Panny Márie.

Kardinál v mene Svätého Otca Jána Pavla II. požehnal sochu Panny Márie z Medžugoria a daroval ju Gregoriovcom. Bola to rovnaká socha ako tá, ktorá plakala krvavé slzy a ktorú uväznila talianska prokuratúra. Novú sochu takisto umiestnili do jaskynky v záhrade Gregoriovcov. 7. septembra 1995 začala zo sochy vytekať tajomná olejová tekutina, podobná balzamu, ktorá vylučovala silnú a prekrásnu vôňu. Tento úkaz sa ustavične opakuje. Voňavá olejová tekutina vyteká z očí alebo z celej sochy. Nikto nedokáže predvídať, kedy sa tento úkaz opäť vyskytne – zvyčajne sa to deje na Vianoce, Veľkú noc a na liturgické sviatky Panny Márie. Deje sa to v prítomnosti jednotlivcov, rodín alebo väčších skupín ľudí. Tí, ktorí sú svedkami tohto úkazu, prikladajú k voňavému balzamu vreckovky alebo vatu. Niekedy to trvá niekoľko minút, inokedy niekoľko hodín alebo niekoľko dní. Často sa olejový balzam ukazuje aj na ružiach, listoch stromu a na brečtane, ktorý rastie pri jaskynke, ako aj na kameňoch, z ktorých je jaskynka postavená.

Na žiadosť biskupa Grilla preskúmal prof. Angelo Fiori z Univerzity Sacro Cuore tekutinu vytekajúcu zo sochy a vyjadril sa, že to nie je olej, ale akási substancia, ktorej DNA nepochádza od človeka ani od zvieraťa; najpravdepodobnejšie má rastlinný pôvod a obsahuje veľa vôní. Svedkami tohto úkazu bola skupina filmárov z BBC. Novinári prežili pri pohľade na tento úkaz ozajstný šok.

Socha Panny Márie vylučuje voňavú tekutinu aj na iných miestach, kde ju Gregoriovci vezmú. Treba poznamenať, že táto socha plakala skutočné ľudské slzy pred smrťou Jána Pavla II. 2. apríla 2005 o 21:37. Tento úkaz sa zopakoval 28., 29. a 31. marca 2006. Svedkami tejto mimoriadnej udalosti boli mnohí ľudia, medzi nimi aj biskup Grillo a otec Pablo, miestny farár.

Vylučovanie voňavej, olejovej tekutiny zo sochy sa ustavične opakuje. Tento úkaz videli mnohí kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, biskupi aj laici. Existuje aj veľa filmov a fotografií, ktoré zachytávajú tento mimoriadny fenomén.

Ako je možné, že z kúska sadry sa vylučuje krv alebo voňavý balzam? Určite je to Božie znamenie, výzva k odvráteniu sa od hriechov a k životu podľa Božích prikázaní.

P. Mieczysław Piotrowski TChr,

Małgorzata Radomska

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!