Postačí len Eucharistia (2. časť)

Autor: Maria Zboralska,
Milujte sa! 29/2012 → Cirkev

1. časť

Sila Eucharistie  

Alexandrína vedela, akú silu má Eucharistia. Ježiš jej povedal: „Žiješ len z Eucharistie, pretože takto chcem svetu ukázať silu Eucharistie a silu môjho života v dušiach.“ Život blahoslavenej Portugalčanky ukazuje, aké ovocie prinesie to, keď objavíme Božiu lásku v Najsvätejšej sviatosti a veľkodušne na ňu odpovieme tým, že budeme nasledovať Krista a premáhať v sebe hriech, egoizmus a každé zlo. Jej cestu do neba pochopíme len vtedy, ak pochopíme lásku. „Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a určitým spôsobom si ju neosvojí, ak nemá na nej živú účasť“ (Ján Pavol II.: Redemptor hominis 10). Nie je náhoda, že Eucharistia sa nazýva sviatosť lásky. Láska je tam, kde je nezištné darovanie sa. A najväčším darom, aký Boh dáva človeku, je večný život, ktorý dostávame ako ovocie Pánovej smrti a zmŕtvychvstania. Veľkonočné udalosti sa sprítomňujú pri každej svätej omši. Preto môžeme povedať, že v Eucharistii Kristus odpovedá na najväčší hlad človeka – na hlad po láske. Blahoslavená Alexandrína celý život nachádzala lásku v Bohu prítomnom v Eucharistii.

Kristus mystičke sľúbil, že vďaka jej obeti bude veľa duší horlivo prežívať Eucharistiu. Alexandrína aj napriek bolestnej chorobe každý deň prijímala stovky ľudí, ktorým hovorila o posolstvách Panny Márie z Fatimy a povzbudzovala ich k pokániu, k modlitbe a k zadosťučineniu Ježišovi prítomnému v Najsvätejšej sviatosti. V roku 1945 obetovala svoje utrpenie za posvätenie a spásu mladých ľudí. K tomuto kroku ju povzbudil jej duchovný otec, salezián Umberto Pasquale. Mystička chcela takto odpovedať na slová, ktoré jej povedal Ježiš: „Nájdi mi duše, ktoré ma budú milovať vo sviatosti lásky, aby ťa nahradili, keď odídeš do neba.“

Alexandrína zomrela 13. októbra 1955. Pochovali ju tak, ako si to priala: „Chcela by som byť pochovaná, ak je to možné, s tvárou obrátenou smerom k svätostánku kostola. Počas života som vždy chcela byť zjednotená s Ježišom v Najsvätejšej sviatosti a mať pohľad upriamený na svätostánok tak často, ako to len bolo možné. Preto si želám, aby som aj po smrti mala pohľad nasmerovaný na eucharistického Krista. Viem, že telesnými očami Krista už viac neuvidím, ale chcem byť pochovaná v takejto polohe, aby som mu ukázala, akou láskou som milovala Najsvätejšiu sviatosť.“

Dialóg lásky

Dva roky po Alexandríninej smrti postavili nad jej hrobom malú kaplnku. V roku 1977 preniesli jej telesné pozostatky z kaplnky a uložili ich pred hlavný oltár farského kostola. Najvhodnejšie miesto pre jej večný odpočinok bolo totiž pri jej milovanej Eucharistii. 24. mája 2004 sa konalo mystičkino blahorečenie. Ján Pavol II. vtedy použil scénu pri Genezaretskom jazere ako výborný obraz životnej púte portugalskej mystičky: „,Miluješ ma?‘ opýtal sa Ježiš Šimona Petra a on odpovedal: ,Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.‘

Život blahoslavenej Alexandríny Márie da Costy je akosi obsiahnutý v tomto dialógu lásky. Preniknutá a zapálená túžbou po láske nechcela nič odmietnuť svojmu Spasiteľovi, a preto so silnou vôľou prijala všetko, aby ukázala, ako veľmi ho miluje. ,Nevesta krvi‘ mystickým spôsobom prežívala Kristovo umučenie a obetovala sa za hriešnikov, pričom silu čerpala z Eucharistie, ktorá bola jej jediným pokrmom počas 13 rokov života... V príklade blahoslavenej Alexandríny, ktorý je vyjadrený slovami ,trpieť, milovať a zadosťučiniť‘, môžu kresťania nájsť povzbudenie a motiváciu k tomu, aby všetko, čo je v živote bolestné a smutné, zušľachtili tým, že z toho urobia najväčší dôkaz lásky: že obetujú svoj život za milovaného človeka“ (Ján Pavol II., homília na Námestí sv. Petra).

1. časť

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!