Nevyhnutnosť modlitby

Autor: Jan Bilewicz,
Milujte sa! 29/2012 → Cirkev

Potrebujeme každodennú, pravidelnú modlitbu? Zdá sa, že mnohí si myslia, že nie. Dokonca sa o nej pohrdlivo vyjadrujú ako o „verklíkovaní“, ktoré potrebujú len „slaboduchí“ ľudia. „Načo nám je?“ hovoria a dodávajú: „Je to len strata času; radšej treba urobiť niečo konkrétne a užitočné.“

Ale Katechizmus Katolíckej cirkvi cituje šokujúcu myšlienku svätého Alfonza de Liguori, veľkého svätca 18. storočia a zakladateľa rehole redemptoristov: „Kto sa modlí, určite sa spasí. Kto sa nemodlí, určite sa zatratí“ (KKC 2744). Táto veta pochádza z diela Modlitba, veľký prostriedok spásy. A pokračuje takto: „Všetci svätí (s výnimkou nemluvniat) sa spasili, pretože sa modlili. Všetci zatratení sa zatratili, pretože sa nemodlili. Keby sa boli modlili, neboli by sa zatratili. A toto je a bude ich najväčším zúfalstvom v pekle, že sa mohli tak ľahko spasiť, keby boli prosili Boha o potrebné milosti, ale teraz už nemajú čas o ne prosiť.“

Svätec z Neapola túto myšlienku často opakoval vo svojich spisoch. Nie je to len jeho osobné presvedčenie, ale takto zhŕňa učenie svätého Bazila, svätého Jána Zlatoústeho, svätého Augustína a ďalších cirkevných učiteľov. Sám Kristus – prostredníctvom oficiálneho dokumentu Cirkvi, akým je Katechizmus – potvrdil pravdu, že modlitba je pre spásu nevyhnutná. Niekedy sme netrpezliví, pretože nedostávame to, o čo v modlitbe prosíme. Ale vždy dostávame väčšie milosti – tie, ktoré potrebujeme pre spásu.

Pripomeňme si, že vrcholom modlitby sú sviatosti, pretože modlitba je stretnutie s Bohom, a toto je najhlbší zmysel všetkých sviatostí. Sviatosti sú vrcholom modlitby. V nich sa stretávame s Kristom tak intenzívne ako nikde inde.

Božie pozvanie

Smelo môžeme povedať, že celé Sväté písmo je veľká kniha o modlitbe a pozvanie k modlitbe. Keby sme z Biblie vypísali všetky úryvky hovoriace o modlitbe, zhromaždili by sme materiál pre obsiahle dielo. Na stránkach evanjelia sa často stretávame s Ježišom, ktorý sa modlí. Predovšetkým svojím príkladom pozýva učeníkov modliť sa. Okrem toho im hovorí podobenstvá, aby ich presvedčil, že „sa treba stále modliť a neochabovať“ (Lk 18, 1). Učí ich modliť sa Otčenáš. Vyučuje ich slovami: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Lukáša 22, 40); „Proste a dostanete!“ (Matúša 7, 7); „Preto bdejte celý čas a modlite sa“ (Lukáša 21, 36).

Vo svojich listoch apoštol Pavol píše: „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte...“ (Efezským 6, 18); „V modlitbe buďte vytrvalí...“ (Kolosenským 4, 2); „Bez prestania sa modlite“ (1 Sol 5, 17); „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste...“ (1 Tim 2, 8).

Prečo je dôležitá?

Z čoho vyplýva toto úzke spojenie medzi spásou a modlitbou? Už spravodlivý Jób si všimol, že ľudský život sa podobá na boj (porov. Jób 7, 1). Naozaj, musíme prekonávať mnohé ťažkosti, bojujeme za lepšie životné podmienky, za pracovný a finančný úspech a pod. A za najdôležitejšiu vec – za večný život – nemusíme trochu zabojovať? Žiaľ, často zabúdame, že sa nachádzame v situácii duchovného boja za spásu. Sväté písmo nám jasne hovorí, proti komu bojujeme: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Efezským 6, 12). Druhý vatikánsky koncil hovorí: „Celý život človeka, tak individuálny, ako kolektívny, sa preto javí ako dramatický zápas medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou“ ((Gaudium et spes 13). 

Bojujeme proti podlým duchovným mocnostiam, ktoré nenávidia človeka, chcú ho vtiahnuť do hriechu a znemožniť mu dosiahnuť jeho definitívny cieľ, ktorým je dokonalé šťastie v nebi v spoločenstve s Bohom. Tieto neviditeľné mocnosti a sily využívajú aj ľudí (liberálov, komunistov, slobodomurárov a pod.), vplyvné inštitúcie a najväčšie média. Tento boj nevyhráme vlastnými silami, pretože aj naša prirodzenosť je zranená hriechom. V dôsledku toho sme duchovne slabí a chorí, náchylní na zlo a omyly. Človek sa rodí v podmienkach, ktoré mu neumožňujú zachovávať Božie prikázania a dosiahnuť spásu vlastnými silami. Kde má teda hľadať pomoc? Potrebujeme Božiu milosť, čiže Božiu pomoc, potrebujeme načerpať z Prameňa dobra a svetla. V súvislosti s našou slabosťou a silou nepriateľa si musíme stále pripomínať Kristove slová: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jána 15, 5).

Modlitba je nadviazanie kontaktu s milujúcim Otcom, ktorý chce pre svoje deti dobro teraz aj vo večnosti. Modlitba je ako otvorenie dverí, o ktorých hovorí Písmo: „Hľa, stojím pri dverách a klopem“ (Zjavenie 3, 20). Ježiš Kristus rešpektuje našu slobodu: klope, ale nevchádza nasilu. Modlitbou mu môžeme otvoriť dvere svojho srdca. Alebo ich aj napriek jeho klopaniu môžeme nechať zatvorené. Svätý Gregor tvrdí: „Keď sa ľudia modlia, stávajú sa schopní prijať od Boha to, čo im pripravil.“ Modlitba nás robí schopnými prijať Božie dary a Božiu pomoc. Dôsledky modlitby sa opisujú medzi-iným aj v žalmoch: „Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť... a nevydal si ma do rúk nepriateľa“ (Žalmy 31, 8 – 9); „Opásal si ma udatnosťou v boji... Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek a rozprášil si tých, čo ma nenávidia“ (Žalmy 18, 40 – 41); „Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a... vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja“ (Ž 18, 17 – 18).

„Sme slobodní“

Zamyslime sa ešte nad problémom našej slobody a zodpovednosti. Možno nám napadne otázka, či všemohúci Boh, o ktorom hovoríme, že je náš najlepší Otec, nechce chrániť všetky svoje deti pred zlom, ktoré nás ohrozuje. Nechce azda, aby boli všetci ľudia spasení? Samozrejme, že Boh nás miluje a stará sa o nás ako nikto iný! Takisto je všemohúci! Niekedy je však problém v tom, že jeho milované a zároveň dospelé deti, ktoré sú samostatné a schopné rozhodovať o svojom osude, nechcú, aby im Boh prejavoval svoju lásku. A Boh rešpektuje ich rozhodnutie. Do ničoho ich nenúti. Sme naozaj slobodní! Dobre to znázorňuje postava otca v podobenstve o márnotratnom synovi (Lk 15, 11 – 32).

A ako je to s našimi slobodnými rozhodnutiami v duchovnej oblasti? Napríklad, môžeme si o sebe myslieť, že sme dostatočne podnikaví a inteligentní, a preto vieme, čo je pre nás dobré a čo zlé, a že život zvládneme sami. V prípade, ak budeme potrebovať pomoc, požiadame o ňu ľudí, a nie Boha. Môžeme sa takto rozhodnúť a Ježiš bude naše rozhodnutie rešpektovať. Niekto iný si zas pomyslí, že je lepšie spoliehať sa na vlastné sily a rozum, pretože ktovie, či Boh vôbec existuje. Keby sa agnostik alebo ateista začal modliť, určite by zakúsil premieňajúce pôsobenie Ducha Svätého, pretože Pán je „bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú“ (Rímskym 10, 12). Samozrejme, že ide o duchovné bohatstvá, ktoré Pán udeľuje všetkým – aj hriešnikom, agnostikom a ateistom. Všetci by mohli tieto dary dostať veľmi jednoduchým spôsobom, ale nechcú ich. Je to ich rozhodnutie. Preto sa na nich veľmi hodia slová Svätého písma: „Nič nemáte, lebo neprosíte“ (Jakubov list 4, 2).

Pozrime sa na naše slobodné rozhodnutia a ich dôsledky ešte z iného hľadiska. Ten, komu v čase vojny ponúkli prostriedky k víťazstvu, ale on ich dobrovoľne odmietol, nesie zodpovednosť za svoju prehru. Ak zahynul, sám je zodpovedný za svoju smrť... Ak chorý človek, ktorý pohrdol radami a presviedčaním blízkych a odmietol lekársku starostlivosť, zomrie, je sám zodpovedný za svoju smrť. Na smrteľnom lôžku si možno uvedomí, že zomiera pre vlastnú nerozumnosť, lenivosť alebo pýchu, lebo si myslel, že sám najlepšie vie, čo je preňho dobré... Toto dobre vedia aj tí, ktorí sa ocitnú pred bránou pekla. Ale vtedy je už neskoro na to, aby odvrátili svoj osud. Svätý Pavol sa pýta: „Alebo pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu?“ (Rímskym 2, 4). Žiaľ, mnohí pohŕdajú! Ježiš zaplakal: „Jeruzalem, Jeruzalem,... koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ (Mt 23, 37). Raz nás bude súdiť Božie slovo. Zatratení budú počuť: „Nechceli ste!“

Ťažkosti

Keďže naša spása závisí od toho, či sa budeme alebo nebudeme modliť, diabol sa nás všemožne snaží od modlitby odtiahnuť. Iné prekážky hádže pod nohy začiatočníkom a iné pokročilým, ale práve toto je jeho stratégia, jeho prio-ritný spôsob boja proti ľuďom. Vie, že bez modlitby je človek duchovne slabý a ľahšie podľahne pokušeniu. Takže aj pre nás musí byť boj o modlitbu prvoradý. Nesmieme sa nechať odzbrojiť.

Zakúšame rôzne pokušenia. Napadajú nám dokonca tie najabsurdnejšie myšlienky. Zrejme najčastejšie nás prepadá nasledujúca myšlienka: „Nemám čas; čaká na mňa veľa povinností.“ Zdá sa nám, že nemáme ani 15 minút na modlitbu (štvrťhodina je 1% času, ktorým disponujeme v priebehu jedného dňa), ale pritom trávime niekoľko hodín pred televízorom alebo pred počítačom. „Neviem sa modliť“ je ďalší typický argument nepriateľa. Ale ak nás Boh pozýva k modlitbe, nežiada od nás predsa niečo neuskutočniteľné. Každý sa môže modliť. Je to rovnako jednoduché ako rozhovor s priateľom. Muži si často myslia, že modlitba nie je činnosť pre nich. Ženy nech sa modlia, ale muži... Je to správny názor? Veď každý svätý muž sa modlil! Napríklad Ján Pavol II. sa modlil niekoľko hodín denne, a to aj napriek mnohým povinnostiam hlavy Cirkvi!

Pri modlitbe nám prekážajú aj negatívne emócie. Aj to môže byť vplyv Zlého. „Ja na kolenách? Ja s ružencom v ruke? To je predsa fanatizmus!“ Modlitba sa zdá byť niečo čudné, staromódne, čo sa nehodí k modernému, prakticky zameranému človeku – takto proti modlitbe bojujú démoni!

Keď niekto zvíťazí nad týmto prvým útokom a napriek všetkému sa začne modliť, prídu ďalšie ťažkosti. Nie je ľahké sústrediť sa. Napadá nám veľa myšlienok, obrazov a spomienok, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Často nás v takejto situácii premôže znechutenie a nespokojnosť: „Takáto roztržitá modlitba nemá nijakú cenu. Mám príliš slabú vieru. To nemá zmysel.“

Cirkev oficiálne učí: „Modlitba je boj. Proti komu? Proti nám samým a proti úkladom Pokušiteľa, ktorý robí všetko, aby odvrátil človeka od modlitby, od spojenia s Bohom“ (KKC 2725). Obrazne povedané: po jednom boku modliaceho sa človeka stojí anjel, ktorý ho povzbudzuje, a po druhom boku démon, ktorý ho znechucuje a odrádza od modlitby. Od našej vôle závisí, či prijmeme dobré vnuknutia a vytrváme, alebo či pôjdeme po ľahšej ceste, podľahneme pokušeniu a vzdáme sa.

Dobrá a zlá modlitba

„Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte,“ píše svätý Jakub (Jk 4, 3). Je jasné, že nie každá modlitba je dobrá. Mnohí nevedia, čo to znamená dobre sa modliť. Pochybujú: „Modlím sa dobre, keď som taký roztržitý, keď mám takú slabú vieru, keď sa tak rýchlo znechucujem?“ Je to však oveľa menej komplikované, než si myslíme. Dobrá modlitba nie je privilégiom klauzurovaných rehoľníčok alebo pustovníkov. Každý sa môže dobre modliť. Každý! Dobrá modlitba nemusí byť len vtedy, keď sa nám všetko darí tak, ako by sme chceli: keď sme sústredení, keď cítime živú Božiu prítomnosť, keď máme vznešené pocity a cítime útechu. S modlitbou nemáme byť spokojní my, ale Boh. Modlitba má byť milá Bohu, a nie nám. Každá modlitba, pri ktorej sa snažíme sústrediť a stretnúť sa s Kristom, je milá Bohu a prináša ovocie. Nie sú dôležité city a pocity, ale naša vôľa. Modlitbe dáva hodnotu naša snaha a úsilie, pretože ony svedčia o tom, že nám záleží na stretnutí s Bohom – svedčia o našej láske. Ba čo viac, v Božích očiach má väčšiu cenu modlitba, ktorá nás niečo stojí, než tá, ktorá je pre nás ľahká.

Zlá modlitba je len tá, pri ktorej sa dobrovoľne poddávame znechuteniu, roztržitosti, pochybnostiam a pokušeniam. Pokiaľ bojujeme, modlíme sa dobre.

Návrh pre začiatočníkov

A teraz návrh pre tých, ktorí odkladajú modlitbu na čas dôchodku alebo na vzdialenú budúcnosť. Neotáľajme. Ako začať? Najjednoduchšie, ako sa len dá. Začnime tak, že sa budeme modliť modlitby Otčenáš a Zdravas’ Mária, ktoré poznáme z detstva. Postavme sa do Božej prítomnosti – čiže sústredene vyslovujme slová modlitby a zároveň pamätajme, že ich hovoríme Bohu, ktorý sa na nás pozerá s láskou aj napriek našim hriechom. Boh naozaj existuje a miluje nás! (Dôkazom toho, že v nebi máme skutočne dobrého Otca, bude pre nás to, že zakúsime jeho pôsobenie, ktoré nás bude premieňať, uzdravovať a posilňovať.) Myšlienky, ktoré nám navrávajú, že „je to príliš pekné na to, aby to bola pravda“; že „si nezaslúžim, aby sa o mňa niekto zaujímal“; že „mnohí hovoria, že Boh neexistuje“, pochádzajú od Zlého.

Keď sa budeš modliť Zdravas’ Mária, uvedom si, že v nebi máš okrem Boha aj Matku, ktorá sa o nás stará a ktorú nazývame Útočište hriešnikov, Potešenie zarmútených, Pomocnica kresťanov. Aj ona nás počuje a miluje nás. Je to objektívna pravda, ktorú prežili svätý Maximilián Kolbe, blahoslavený Ján Pavol II. a milióny iných ľudí – každý, kto túži po jej pomoci.

Ráno sa päťkrát pomodli Otčenáš a Zdravas’ Mária, zopakuj to napoludnie a aj večer. Dokopy je to len pätnásť minút. Zdá sa ti, že je to veľká obeta? Potrebuješ na to azda hrdinskú námahu? Ale dôležité je vytrvať – nielen jeden, dva alebo päť dní. Veľmi dôležité je, aby sme sa začali modliť s predsavzatím, že v modlitbe vytrváme. Trpezlivosť prináša ovocie. Súčasní ľudia sú netrpezliví, všetko chcú hneď. Takto nás formuje naša civilizácia. Napríklad zatelefonujeme do reštaurácie a o dvadsať minút nám domov prinesú objednanú pizzu. Ale v duchovnom živote to neplatí.

Ak vytrváme, takýto skromný začiatok nám prinesie vnútornú premenu, dostaneme svetlo, túžbu a silu skoncovať s hriechom, túžbu po zmierení s Bohom a po Eucharistii, naša modlitba sa prehĺbi a pokušenia oslabnú... Duch Svätý nám usporiada hierarchiu hodnôt, obnoví náš spôsob zmýšľania, zmení náš pohľad na svet, očistí naše citové prežívanie, podnieti nás k činnosti, uzdraví naše rany spôsobené hriechom. Pod vplyvom Ducha Svätého začneme žiť novým životom. Vtedy bude pre nás spása dôležitá a ostatné, dočasné veci, ktoré sa nám predtým zdali nevyhnutné, vyblednú. Človeka, ktorý sa modlí, Boh vedie k jeho večnému predurčeniu a na tejto ceste ho chráni pred duchovnými nepriateľmi.

Výroky svätých

Na záver malé opakovanie. Použijem citáty zo spisov svätcov – najväčších autorít v oblasti duchovného života.

„Nič nie je také dôležité ako modlitba“; „Keď sa modlíme, otvárajú sa nám všetky nebeské pokladnice“ (sv. Ján Zlatoústy).

„Kristus prišiel, aby uzdravil naše rany. Ale keďže nie všetci prosia o jeho liek, uzdravuje len tých, ktorí po tom túžia, tvrdohlavých do ničoho nenúti“ (sv. Ambróz).

„Po krste človek potrebuje vytrvalú modlitbu, aby mohol vojsť do neba“ (sv. Tomáš Akvinský).

„Modlitba je kľúč do neba“; „Ak budeš vytrvalý v modlitbe, môžeš si byť istý, že sa od teba nevzdiali Božie milosrdenstvo“; „Ten, kto sa dokáže dobre modliť, dokáže aj dobre žiť“ (sv. Augustín).

„Modlitba je tajomný rebrík, ktorý vedie do neba“; „Vďaka modlitbe je duša ako ryba vo vode: čím viac vody, tým je spokojnejšia. Čím viac sa duša venuje modlitbe, tým je šťastnejšia“; „Duša, ktorá sa prestane modliť, zomrie z vyčerpania. Duša, ktorá sa málo modlí, sa podobá na domácu hydinu, ktorá má síce veľké krídla, ale nevyletí vysoko, zatiaľ čo duša, ktorá sa modlí horlivo a vytrvale, sa podobá na lastovičku, ktorá sa vznáša s ľahkosťou a rýchlo lieta po oblohe“ (sv. Ján Vianney ).

„Modli sa s veľkou dôverou, s dôverou založenou na dobrote a nekonečnej štedrosti Boha a na prísľuboch Ježiša Krista. Boh je prameňom živej vody a neprestajne ju vlieva do sŕdc tých, ktorí sa modlia“ (sv. Ľudovít de Montfort).

„Často bývam roztržitá, ale len čo si to uvedomím, hneď sa začnem modliť za ľudí, ktorí mi prichádzajú na myseľ. Takto načerpajú z mojej roztržitosti dobré ovocie“ (sv. Terézia z Lisieux).

„Ak pri modlitbe nerobíme nič iné, iba bojujeme proti roztržitosti a pokušeniam, je to dobrá modlitba“ (sv. František Saleský).

„Katolík bez modlitby?... Je ako vojak bez zbrane“; „Modlitba je spôsob na prekonanie každého zla, ktoré nás sužuje“; „Tvoja modlitba bude občas rozjímavá, inokedy – ale len zriedkavo – bude veľmi vrúcna, ale pravdepodobne veľmi často bude suchá, suchá, suchá... Dôležité však je, aby si sa s Božou pomocou neznechucoval“; „Vytrvaj v modlitbe. Vytrvaj aj napriek tomu, že sa ti tvoja námaha zdá zbytočná“; „Hľadáš spoločnosť priateľov, ktorí ti rozhovormi, srdečnosťou a dobrými spôsobmi uľahčia život v tomto slzavom údolí... Ale prečo každý deň a čoraz usilovnejšie nevyhľadávaš spoločnosť a rozhovor s veľkým Priateľom, ktorý ťa nikdy nezradí?“ (sv. Josemaría Escrivá).

„Modlite sa, modlite sa a neprestávajte sa modliť, pretože ak sa budete modliť, vaša spása bude istá, ale ak sa modliť prestanete, bude istá vaša záhuba. Tak by mali robiť všetci kazatelia a duchovní vodcovia, pretože žiadna katolícka teologická škola nepochybuje o tejto pravde: Kto sa modlí, dostane milosť a spasí sa. Je však málo tých, ktorí sa touto pravdou riadia, a preto je i málo tých, ktorí spásu dosahujú“ (sv. Alfonz de Liguori).

Knihu sv. Alfonza Modlitba, veľký prostriedok spásy, si môžete kúpiť v predajniach katolíckej literatúry alebo vo Vydavateľstve Misionár, Masarykova 35, 071 01 Michalovce.

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!