 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Sebastian Bednarowicz,
„Ó, Božia Cirkev, ty si najlepšou matkou, len ty dokážeš vychovávať a umožňuješ duši rásť. Ó, akú veľkú lásku a úctu mám voči Cirkvi – najlepšej matke“ (Denníček 197). Ježiš Kristus založil svoju Cirkev, aby pomohol človeku dosiahnuť šťastie. V Cirkvi sviatostne odpúšťa hriechy, uzdravuje všetky slabosti a dáva človeku silu žiť tak, aby to zodpovedalo jeho ľudskej dôstojnosti. Preto si Cirkev, ktorú tvorí pápež, biskupi, kňazi, zasvätené osoby a veriaci laici, zaslúži našu lásku a vďačnosť. Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že každý veriaci človek má sentire cum Ecclesia, čiže sa má zaujímať o všetky záležitosti Cirkvi. Túto nevyhnutnosť dobre chápala aj svätá Faustína: „Takmer každá slávnosť v Cirkvi mi umožňuje hlbšie poznať Boha a dáva mi zvláštnu milosť. Preto sa na každú slávnosť pripravujem a úzko sa spájam s duchom Cirkvi. Aká je to radosť byť verným dieťaťom Cirkvi. Ó, ako veľmi milujem svätú Cirkev aj všetkých, čo v nej žijú. Pozerám sa na nich ako na živé údy Krista, ktorý je ich hlavou. Zapaľujem sa láskou s milujúcimi, trpím s trpiacimi, stravuje ma bolesť, keď vidím ľahostajných a nevďačných. Vtedy sa snažím o takú lásku k Bohu, aby som mu vynahradila za tých, ktorí ho nemilujú, ktorí napájajú svojho Spasiteľa hlbokou nevďačnosťou“ (Denníček 481). Nedeľa Božieho milosrdenstva bola ustanovená preto, lebo si to želal Ježiš Kristus. Cirkev ju slávi týždeň po slávnosti Pánovho zmŕtvychvstania, aby takto šírila posolstvo milosrdenstva: „Žiadna duša nenájde ospravedlnenie, pokiaľ sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto Druhá veľkonočná nedeľa má byť Sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve“ (Denníček 570). Všetky milosti, ktoré Boh udeľuje ľuďom skrze svoju Cirkev, vyplývajú z Kristovej obety a smrti. On je uholný kameň a hlava Cirkvi. Preto odpoveďou na lásku Božieho Syna, ktorý nás miloval až do krajnosti, je láska k Cirkvi a poslušnosť jej učeniu. Nezaslúžený a zadarmo ponúknutý dar spásy, ktorý Kristus umožňuje získať všetkým ľuďom, dostávame vždy prostredníctvom Cirkvi, ktorá je Pánovým mystickým telom. „Dcéra moja,“ povedal Ježiš sestre Faustíne, „rozjímaj o Božom živote, ktorý je obsiahnutý v Cirkvi pre spásu a posvätenie tvojej duše. Zamysli sa, ako využívaš tieto poklady milostí, tú námahu mojej lásky“ (Denníček 1758). Najväčším pokladom Cirkvi je Eucharistia, čiže sám zmŕtvychvstalý Kristus. Ježiš Kristus nesmierne túži prichádzať do ľudských sŕdc. Hovorí: „Túžim sa zjednocovať s ľudskými dušami, mojou rozkošou je spájať sa s dušami. Vedz, dcéra moja, že keď prichádzam vo svätom prijímaní do ľudského srdca, mám ruky plné milostí a túžim ich dať duši. Ale duše si ma vôbec nevšímajú, ponechávajú ma samého a zaoberajú sa niečím iným. Ó, ako mi je smutno, že duše nepoznali lásku. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym“ (Denníček 1385). „Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zahrnúť milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak tieto deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo mojej lásky“ (Denníček 1447). Prijímať Ježiša v Eucharistii je viditeľným znamením jednoty všetkých veriacich v Kristovi. Táto jednota môže vzrastať vďaka svätosti členov Cirkvi, ale môže byť aj narušená ich hriechmi. Preto neexistujú súkromné hriechy; každý hriech poznačuje spoločenstvo veriacich a spôsobuje mu utrpenie. Svätá Faustína sa o tom vyjadruje nasledovne: „Snažím sa o čo najväčšiu dokonalosť, aby som bola užitočná Cirkvi. Moje spojenie s ňou je oveľa väčšie. Svätosť alebo poklesky jednotlivých duší sa odrážajú v celej Cirkvi. Pozorujem seba a tých, s ktorými žijem, a poznala som, aký veľký vplyv mám na iné duše. Nie nejakými hrdinskými skutkami, lebo tie samé osebe vzbudzujú pozornosť, ale takými malými, ako je pohyb ruky, pohľad a mnoho iných vecí, ktoré nevymenúvam, a predsa pôsobia a odrážajú sa v iných dušiach, ako som si sama všim-la“ (Denníček 1475). Spracoval Sebastian Bednarowicz The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
