|
|||
|
Autor: Svedectvo, Keď sme sa s manželom pred dva a pol rokmi vzali, nič nenasvedčovalo tomu, že by naše spoločné šťastie a radosť mohlo čokoľvek narušiť. Prvé mesiace manželstva plynuli pokojne a radostne. Žiaľ, pol roka po svadbe manžel ochorel na zriedkavú, vážnu chorobu pľúc – sarkoidózu. Táto choroba je spojená s nízkou imunitou organizmu. Prvé náznaky choroby neboli nebezpečné, ale ich neustále prehlbovanie viedlo k úplnému vyčerpaniu organizmu. Manžel bol čoraz slabší, rapídne schudol, rýchlo sa unavil, neustále mal zvýšenú teplotu. Výsledky ďalších röntgenov a tomografie pľúc boli neuspokojivé a vykazovali systematické napredovanie choroby. Celý čas som sa modlila Korunku Božieho milosrdenstva i napriek tomu, že choroba postupovala. Po polroku od zistenia choroby manželovi urobili ďalší röntgen pľúc a lekári jednoznačne zistili, že je to už veľmi pokročilé štádium sarkoidózy. Manžela poslali do nemocnice, kde mu robili systematické testy. Žiaľ, ich výsledky boli nepriaznivé, lekár sa vyjadril, že choroba je už v tretej fáze (štvrtá fáza je smrteľná). Zároveň nám dal ešte posledné tri mesiace na eventuálnu regresiu, a ak by nenastala, tak – ako povedal – do konca života bude môj manžel na kortikoterapii. Tieto slová pre mňa po poldruha roka manželstva zneli ako rozsudok. Rôzne druhy bylinkovej liečby a podobných metód boli bezvýsledné. Ale proti ľudskej nádeji som stále verila, že Boh môže urobiť všetko, pretože preňho nie je nič nemožné. Jedného dňa, keď som bola v Kaplnke Panny Márie Utešiteľky v Kostole sv. Kataríny v Krakove, v duši som začula slová: „Dôveruj môjmu Synovi!“. Tieto slová sa mi neustále vracali. Modlila som sa Korunku Božieho milosrdenstva za vyplnenie Božej vôle v živote môjho manžela a – ak je to možné – za jeho uzdravenie. Zároveň som čítala Denníček sv. Faustíny, v ktorom som sa mnohokrát stretla so slovami o dôvere. Zvlášť sa ma dotkol úryvok: „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť... Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo, sa nesklamala ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosti“ (Denníček 1541). Tieto slová boli pre mňa potvrdením toho, čo mi niekoľkokrát povedala Panna Mária. Uverila som jej Synovi a nesklamala som sa. Po troch mesiacoch od pobytu v nemocnici bol môj manžel na ďalšom röntgene. Ukázalo sa, že jeho choroba začala ustupovať. Naďalej som sa modlila, vnímajúc pôsobenie Božej milosti. V marci 2005 sa manžel vrátil od pneumológa domov a povedal: „Dnešný röntgen ukázal, že pľúca sú zdravé. Všetky chorobné zmeny zmizli.“ – „To je zázrak!“ povedala som a rozplakala som sa ako dieťa. Pomyslela som si: „Uverila som Pánovi a on ma vypočul.“ Marta The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|