|
|||
|
Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr, Malcolm Muggeridge, anglický spisovateľ a jeden z najslávnejších novinárov 20. storočia, v období svojho vysokoškolského štúdia stratil vieru a bol horlivým vyznávačom liberálnej ideológie. Hľadal šťastie v zmyslových rozkošiach: viedol nemravný život, podvádzal svoju manželku, bol závislý na alkohole a cigaretách... Keď mal Muggeridge 30 rokov, navštívil Sovietsky zväz, kde pochopil, že socialisticko-komunistická liberálna ideológia je založená na klamstve a vedie ľudí k morálnej deštrukcii a sebazničeniu. Vtedy si uvedomil, že liberalizmus je najnebezpečnejšia ideológia, ktorá sa postupne premení na totalitný režim. Ničivá sila liberálnej ideológie spočíva v tom, že človek odmietne morálne normy a šťastie hľadá v zmyslových rozkošiach, zvlášť v sexuálnej rozkoši, a plnosť života v úspechu. Muggeridge pri hľadaní riešenia svojich morálnych problémov vzal do ruky Bibliu. Oslovila ho veta svätého Pavla: „A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“ (Rim 8, 6). Tieto slová boli preňho bolestnou výčitkou svedomia. Po každom cudzoložstve cítil veľkú duchovnú prázdnotu a utrpenie. Vtedy pochopil, že jedine zdržanlivosť je cesta, ktorá vedie k šťastiu; zato nedostatok vnútornej disciplíny, sexuálna nemravnosť a neviazanosť človeka zotročujú a robia ho nešťastným. Muggeridge začal pociťovať veľkú vnútornú túžbu po čistote srdca a začal opovrhovať svojím egoistickým, nemorálnym správaním. Chcel uviesť do svojho života kresťanskú zásadu, že skutočné šťastie nenájdeme v napĺňaní svojich egoistických vrtochov a podliehaní sexuálnej žiadostivosti, ale v odmietaní a usmrcovaní týchto chúťok. Na vlastnej koži sa presvedčil, k akej veľkej duchovnej prázdnote a pocitu nešťastia vedie porušovanie 6. a 9. Božieho prikázania. Vtedy sa pevne rozhodol vykoreniť svoj egoizmus, pýchu, sexuálnu žiadostivosť, chlipnosť a žiadostivosť. Po dlhých rokoch bolestného premáhania seba, pádov a vstávania – inými slovami: vytrvalej práce na sebe – Malcolm Muggeridge vyznal, že konečne sa mu podarilo byť pánom seba samého a ovládať svoju sexualitu. Bolo to najväčšie víťazstvo v jeho živote, ktoré prinieslo so sebou radosť z čistej lásky, harmóniu a pokoj vo vzťahu s manželkou. Takto sa začalo najšťastnejšie obdobie v jeho manželstve, ktoré trvalo až do smrti. Oddelenie sexuálneho spolužitia od prokreácieMusíme odhaliť najväčšie klamstvo liberalizmu: že šťastie dosiahneme pri napĺňaní svojich zmyslových chúťok a neobmedzenom prežívaní sexuálnych rozkoší. Boh nám zjavuje – a jeho zákon je vpísaný do našich sŕdc –, že najdôležitejšia je láska, a nie zmyslová rozkoš. Opravdivé šťastie dosiahneme len vtedy, ak budeme mať čisté srdce, ktoré je schopné milovať Boha a blížnych, keď sa naše zmysly podriadia zákonu lásky. K nezištnej a čistej láske dozrejeme len na ceste zdržanlivosti, askézy, sebaovládania svojich zmyslov a citov. Zákerné klamstvo liberalizmu spočíva v tvrdení, že šťastie nájdeme v neobmedzenom prežívaní sexuálnych rozkoší. Muggeridge nebol ešte kresťan, keď si uvedomil, že liberálne zmýšľanie oddelilo sexuálne spolužitie od prokreácie preto, aby umožnilo zakúšať sexuálnu rozkoš bez akýchkoľvek obmedzení. Takto liberalizmus spochybnil Boží zákon a odmietol poslúchať Boha. Oddelenie sexuálneho spolužitia od prokreácie viedlo k strachu pred počatím dieťaťa. Preto sa zaviedla antikoncepcia. Muži a ženy začali vnímať počaté dieťa ako útočníka, ktorého treba odstrániť pomocou zločinu interrupcie. Dôsledkom oddelenia sexuálneho spolužitia od prokreácie bolo znevažovanie sviatostného manželstva, materstva a otcovstva, propagovanie neformálnych partnerských zväzkov, prijímanie sexuálnych zvráteností a považovanie homosexuálnych zväzkov za rovnoprávne s manželstvom, ktoré je otvorené na prijatie nového života. Nakoniec to viedlo k hroznému holokaustu nenarodených detí prostredníctvom interrupcie, ako aj k barbarstvu, akým je eutanázia. Takto krajiny, ktoré prijali liberálnu ideológiu, strácajú reprodukčnú schopnosť a prežívajú dramatický demografický pokles. V podstate spáchali demografickú samovraždu. Malcolm Muggeridge pochopil, že len učenie Katolíckej cirkvi môže účinne odporovať deštruktívnej, samovražednej sile liberálnej ideológie. Ako rektor Edingburskej univerzity sa vysmial vzbure študentov, ktorí sa dožadovali legalizácie drog a antikoncepčných prostriedkov. Ich žiadosť nazval groteskným a žalostným pokusom utiecť od povinností a ťažkostí. Vyjadril sa, že takýto druh úteku k drogám a sexu praktizujú vždy a všade len starí, slintajúci chlipníci. Najdôležitejšia je láskaBoh, ktorý stvoril človeka aj s jeho sexualitou, nás učí, že najdôležitejšia je láska. Sexuálna rozkoš nemôže byť cieľom samým v sebe, má jedine sprevádzať milostný manželský úkon. Bol to milujúci Boh, kto spojil skúsenosť sexuálnej rozkoše so sexuálnym spolužitím vo sviatostnom manželskom zväzku. Táto zmyslová skúsenosť len sprevádza telesno-duchovné, sviatostné spojenie manželov. Podľa Božieho zámeru nie je v manželskom spolužití najdôležitejšia sexuálna rozkoš, ale láska, čiže úplné, bezpodmienečné, nezištné, trvalé a vzájomné darovanie sa manželov v Ježišovi Kristovi. Manželský pohlavný styk má byť vždy otvorený na zázrak, pri ktorom Boh môže stvoriť novú ľudskú bytosť. Pápež Pius XI. v encyklike Casti connubii vysvetľuje: „Ktokoľvek, kto využije manželstvo na to, aby úmyselne zmaril prirodzenú prokreačnú silu, porušuje prirodzený Boží zákon a svedomie si zaťažuje ťažkým hriechom.“ Preto nie je nikdy dovolené oddeľovať sexuálne spolužitie od prokreácie. Podľa Božieho zámeru je hlavným cieľom sexuálneho spolužitia zakúšať Božiu lásku prostredníctvom vzájomnej manželskej lásky; v takom prípade je spolužitie vždy otvorené na prokreáciu. Zato manželský pohlavný styk si zaslúži napomenutie, ak jeho jediným cieľom je sexuálna rozkoš. Hedonistická snaha dosiahnuť sexuálnu rozkoš, dokonca aj v prípade sviatostného manželského zväzku, je popretím lásky a svedčí o egoizme. Škodlivý, liberálny, antikresťanský hedonizmus sa snaží ľudí presvedčiť, že najdôležitejšie je uspokojiť svoju žiadostivosť a dosiahnuť čo najväčšiu zmyslovú rozkoš. Takýto postoj je hriešny a robí človeka závislým na sexuálnych zážitkoch, takže potom miluje „viac rozkoše ako Boha“ (2 Tim 3, 4). Pán Boh nás upozorňuje: „Telo nie je na smilstvo... Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele“ (1 Kor 6, 13. 18 – 20). Hnutie čistých sŕdcJe to spoločenstvo, ktoré zhromaždil sám Ježiš. Pozýva doňho všetkých bez výnimky, aby vstúpili do náročného, ale zároveň najdôležitejšieho a najúžasnejšieho dobrodružstva svojho života, akým je dozrievanie v láske a nadobúdanie daru čistého srdca. Satan a jeho služobníci, ktorí propagujú liberálnu ideológiu, robia všetko pre to, aby ťa znechutili a odradili, aby si neprijal(a) Ježišovo pozvanie, nedozrieval(a) v láske a nebojoval(a) o čisté srdce. Vstup do HČS sa spája so záväzkom odovzdať život Kristovi a nasledovať ho po ceste viery. Takto sa zaväzuješ pretrhnúť všetky putá s hriechom a hriešnymi návykmi a zachovávať čistotu srdca v myšlienkach aj skutkoch. Ak by si padol (padla), máš hneď vstať vo sviatosti zmierenia. Hnutie čistých sŕdc je najúčinnejšia klinika, v ktorej Ježiš uzdravuje najbolestnejšie zranenia, všetky choroby ducha, odpúšťa všetky hriechy a oslobodzuje z otroctva. Ak podliehaš nejakej závislosti, o to viac sa priviň k Ježišovi a povedz mu, že sám (sama) nič nezmôžeš a že len s jeho pomocou budeš mať silu víťazne bojovať za čistotu srdca. Raz iste nadíde deň, keď spolu s Kristom definitívne zvíťazíš. On ti dá svoju silu skrze modlitbu a sviatosti pokánia a Eucharistie. S ním určite premôžeš všetky protivenstvá a prekážky. Musíš mu len úplne dôverovať, trpezlivo a vytrvalo kráčať každý deň po ceste viery a vstať po každom páde. Takto určite dosiahneš víťazstvo. Na ceste viery si musíme určiť konkrétne záväzky. Veľmi dôležité je vytvoriť si taký denný program, v ktorom bude čas určený na ruženec, korunku k Božiemu milosrdenstvu, čítanie Svätého písma, a ak to bude možné, aj na svätú omšu a poklonu Najsvätejšej sviatosti. Zvlášť ráno a večer si treba vyhradiť čas pre Boha. Takisto si musíš určiť dostatočný čas na štúdium, prácu a odpočinok a dôsledne tento plán dodržiavať. Samozrejme, že tam, kde je dobro, sa nevyhnutne stretneme s prekážkami. Najviac sa bude búriť tvoj egoizmus. Nechuť namáhať sa pri uskutočňovaní denného programu budú zosilňovať ešte pokušenia Zlého. Buď dobrý bojovník Ježiša Krista (porov. 2 Tim 2, 3). V týchto bežných, každodenných situáciách, keď treba robiť konkrétne rozhodnutia, sa odohráva boj o tvoju budúcnosť, o tvoj charakter, vrátane čistého srdca. Uvedom si to a riaď sa nasledujúcim pravidlom: Vtedy, keď sa mi najviac nechce, sa prinútim a premôžem svoju nechuť a neochotu. Je to veľmi konkrétny, každodenný spôsob, ako premáhať svoj egoizmus a iné chyby. Nezabúdaj, že čas je vzácny dar, a preto ho nemrhaj na zbytočné pozeranie televízie, bezmyšlienkovité surfovanie po internete alebo na iné neužitočné činnosti. Takisto sa musíš naučiť aj odpočívať. Nezabúdaj, že veľmi dôležitý je aj spánok, ktorému treba denne venovať sedem až osem hodín. Preto sa snaž vstávať zavčasu a vždy v rovnakom čase. Takisto chodievaj zavčasu spať. Výborným odpočinkom je fyzická námaha (športovanie, napr. pravidelné ranné cvičenie) a kontakt s krásou prírody. Systematická fyzická aktivita veľmi pomáha pri formovaní silného a dobrého charakteru. Do všetkého, čo robíš, vlož celé svoje srdce. Bez ohľadu na meniace sa pocity a nálady sa vôľou rozhodni čo najlepšie si plniť svoje každodenné povinnosti. Takýto postoj má pred Bohom najväčšiu cenu. On sa pozerá na našu námahu a úsilie. Len na tejto ceste ti Ježiš pomôže premáhať tvoj egoizmus a naučí ťa milovať čistou láskou. Ježiš Kristus ťa pozýva, aby si vstúpil(a) do Hnutia čistých sŕdc. Kedy a ako to môžeš uskutočniť? Vždy! Najskôr sa vyspovedaj a keď prijmeš Ježiša v Eucharistii, odovzdaj sa mu ako výlučné vlastníctvo a pomodli sa nasledujúcu Modlitbu zasvätenia HČS:
Prosíme ťa, pošli nám svoje svedectvo a informuj nás o svojom vstupe do HČS, aby sme ťa mohli zapísať do Knihy čistých sŕdc a poslať ti osobitné požehnanie. Nezabudni sa každý deň odovzdať Ježišovi slovami Modlitby zasvätenia HČS. Takisto nezabudni, že časopis Milujte sa! je formačným časopisom členov HČS na celom svete. Každý deň sa za teba modlíme a prosíme ťa, aby si sa aj ty modlil(a) za nás. S Kristovým požehnaním P. Mieczysław Piotrowski TChr s redakčným spoločenstvom The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|