 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Sebastian Bednarowicz,
Príklad státisícov kresťanov, ktorí v tejto chvíli trpia pre svoju vieru, by nás mal prinútiť zamyslieť sa nad tým, ako prežívame svoje záväzky vyplývajúce zo sviatosti krstu. „Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“ (Jána 3, 3). Tieto slová, ktoré Ježiš Kristus vyriekol v rozhovore so vzdelaným Nikodémom, sú predpoveďou krstu, sviatosti kresťanskej iniciácie. Nikodém spočiatku nechápal podstatu nového narodenia z vody a z Ducha Svätého (Jána 3, 5), ktoré získalo svoj plný význam až vo veľkonočné ráno. Podobne aj dnes sa milióny ľudí, medzi nimi moslimovia, zamýšľajú, ako sa človek môže znovu narodiť a čo je znovuzrodenie v krste. Tisíce z nich nájdu odpoveď na tieto otázky po stretnutí so zmŕtvychvstalým Kristom. Život po obrátení však nie je ľahký, zvlášť v prípade bývalých moslimov. V moslimskej spoločnosti im hrozí šikanovanie, vyhrážky, ba aj smrť. Napriek tomu sú ochotní znášať akékoľvek prenasledovanie, len aby sa neodlúčili od Kristovej lásky (porov. Rímskym 8, 35 – 36). Žiaľ, prípady takéhoto prenasledovania nechýbajú ani v 21. storočí. Od roku 2009 čaká v iránskom väzení na vykonanie trestu smrti obesením pastor Joseph Nadarkhani, ktorý sa ako devätnásťročný obrátil na kresťanstvo. Zrušenie rozsudku smrti tohto mladého, 34-ročného človeka závisí len od toho, či sa zriekne svojej viery. Napriek tomu, že si dobre uvedomuje, že jeho manželka sa môže stať vdovou a jeho dve deti sirotami, zostáva verný Kristovi a svedčí o pravdivosti slov evanjelia. O ťažkostiach evanjelizácie v islamských krajinách hovoril aj kirkutský (Irak) arcibiskup Louis Sako, ktorý v roku 2010 navštívil Poľsko. Postavenie kresťanov vo svojej krajine opísal takto: „V moslimskom svete neexistuje sloboda svedomia ani sloboda zmeniť vieru. Moslim nemôže zmeniť náboženstvo, zato kresťan to môže urobiť. Je to len zdanlivé uprednostnenie. Napríklad, prečo sa moslim môže oženiť s moslimkou, a kresťan to urobiť nesmie? Všetci sme občanmi v rovnakej miere. Prečo to, na čo má právo moslim, je pre kresťana zakázané? Neexistuje ani sloboda pri evanjelizácii nemoslimov. Zato moslimovia môžu propagovať islam pred všetkými a všade.“ Situáciu moslimov, ktorí prijali kresťanskú vieru, opisujú dve knihy, ktoré vydalo vydavateľstvo Agape (pozn. slov. red.: poľské vydavateľstvo, ktoré vydáva tento časopis). Sú to svedectvá mužov, ktorí pochádzajú z rôznych oblastí arabského sveta, ale ktorí sa ku kresťanstvu dostali rovnakým spôsobom: prostredníctvom čítania Svätého písma. Tak Rašid Al-Maghribi, ako aj Joseph Fadelle našli pravdivé Božie slovo v osobe živého Krista. Ich intelektuálne hľadanie Boha v posvätných knihách islamu neprinieslo ovocie, zato ich neskoršie hľadanie Boha v evanjeliu sa skončilo úspechom a je príkladom ich neúnavného a nekompromisného úsilia nájsť pravdu. Už samotné hľadanie ich vyvrhlo na okraj spoločnosti a pozbavilo dôvery príbuzných. V týchto ľuďoch sa dokonale splnili slová evanjelia: „Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno“ (Lukáša 21, 16 – 17). Príklad státisícov kresťanov, ktorí v tejto chvíli trpia pre svoju vieru, by nás mal prinútiť zamyslieť sa nad tým, ako prežívame svoje záväzky vyplývajúce zo sviatosti krstu. Dokázali by sme sa, tak ako Joseph Fadelle, vzdať blahobytu, vysokého spoločenského postavenia, ba napokon dokonca opustiť svoju rodinu a vlasť len preto, aby sme mohli chodiť na nedeľnú svätú omšu, modliť sa a čítať Sväté písmo? Sebastian Bednarowicz The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
