 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Marian Juźków,
Všetci už vedia, že v oplodnenom ľudskom vajíčku je obsiahnutá úplná informácia o novom, jedinečnom, neopakovateľnom človeku, ktorý sa rozvíja a ktorý nikdy predtým neexistoval a nebude existovať nikdy potom. Je to nepopierateľný vedecký objav, o ktorom sa v posledných rokoch veľa hovorilo. Jednou z mojich obľúbených knižiek je román Ernesta K. Ganna z roku 1965 Osud je poľovník – 333, ktorý má už zožltnuté strany. Je to zaujímavé autobiografické rozprávanie pilota, zachytávajúce obdobia pred druhou svetovou vojnou, vojnu a skoré povojnové roky. Vidno, že kniha sa páči nielen mne, ale aj iným ľuďom, pretože nedávno som ju našiel na internete – niekto ju skopíroval do formátu PDF (má 1,94 MB) a dá sa zadarmo stiahnuť. Na CD (700 MB) sa zmestí 360 takýchto knižiek. A na pamäťovú kartu MicroSD, veľkú ako necht (8 GB), sa ich zmestí vyše 4000. To by už bola poriadna knižnica! Nie je to úžasné? Zvlášť pre mňa, ktorý som ukončil vysokoškolské štúdium fyziky v roku 1960, keď sa začali v Poľsku vyrábať prvé tranzistory a elektronika ešte dve desaťročia používala elektrónky. Toto je jedna vec, ktorá ma fascinuje a o ktorej som chcel niečo povedať, a teraz druhá... Nedávno som si prečítal knižočku Petra Blanka Všetko náhodou? O Darwinovej evolučnej teórii. Dozvedel som sa v nej veci, z ktorých sa krúti hlava. Všetci už vedia, že v oplodnenom ľudskom vajíčku je obsiahnutá úplná informácia o novom, jedinečnom, neopakovateľnom človeku, ktorý sa rozvíja a ktorý nikdy predtým neexistoval a nebude existovať nikdy potom. V posledných rokoch sa o tom veľa hovorilo zvlášť v protiinterrupčných kruhoch, napr. v hnutí Pro Life. Je to nepopierateľný vedecký objav. Skutočne, v oplodnenej ľudskej bunke – zygote – je úplná informácia, stavebný plán človeka. Tento stavebný plán je obsiahnutý v kóde DNA, v dvojitej špirále zloženej z miliónov tzv. kodónov, ktoré nie sú binárne (zložené z núl a z jednotiek) podobne ako informačné bity, ale trojkové – skladajú sa z troch „zložiek“, bielkovinových chemických zlúčenín. Vlákno ľudskej DNA meria približne 1,8 m. Málo? Ale zmestí sa do bunky, ktorej hmotnosť je približne 6 × 10-12 g (0,000000000006 gramu). Jedenásť núl za desatinnou čiarkou a až potom šestka. Nepredstaviteľne malé číslo. Aby sme si to mohli lepšie predstaviť, môžeme ho vynásobiť počtom ľudí, ktorí aktuálne žijú na zemi – 7 miliárd. Nedávno média zverejnili informáciu, že sa narodil sedemmiliardtý človek. Po tomto násobení dostaneme výsledok 0,042 gramu, čiže 42 miligramov. A to si už dokážeme predstaviť. Ak rozdelíš 200-miligramovú tabletku vitamínu C na štyri časti, každá z nich bude mať hmotnosť 50 miligramov. Takže úplná informácia potrebná na stvorenie všetkých ľudí, ktorí aktuálne žijú na zemi, by sa zmestila do hrudky hmoty, ktorá by bola menšia než ¼ tabletky vitamínu C. Vedci odhadujú, že v celých dejinách ľudstva nás bolo (a je) približne 160 mi-liárd. Úplná informácia, ktorá by umožnila stvorenie všetkých ľudí, ktorí žili pred nami a ktorí žijú teraz, by mala hmotnosť menšiu než jeden gram. Úžasné, však? A to ešte nie je všetko. Dnes vďaka počítačovej technike chápeme informáciu a jej odovzdávanie oveľa lepšie než pred 30 – 40 rokmi a vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť objavy mikrobiológov. DNA je len zápis niečoho, čo sa podobá na súbor údajov vo formáte *.data alebo „knižnice“ *.dll. Z toho ešte nič nevyplýva. Takýto súbor je nepoužiteľný bez programu *.exe, ktorý rozhoduje o tom, čo sa s týmito údajmi dá urobiť. A toto všetko dokopy nebude fungovať bez operačného systému, ktorý musí (tak ako Windows alebo Linux) koordinovať všetky operácie tak, aby sa informácie zmenili na činnosť. Na vytvorenie organizmu navrhnutého v DNA je potrebná celá „počítačovo riadená továreň“. A to všetko JE v oplodnenej bunke! Hardware aj software! Počítač, program aj výkonné zariadenia. Samotné vlákno DNA ešte nie je život. Je to len zápis informácie, projektu na vytvorenie života. Je zvinutá do dvojzávitovej špirály a treba ju skopírovať, aby mohli vzniknúť nové bunky. Až toto je počiatok života. Mikrobiológovia už zistili, že pred kopírovaním, za ktoré sú zodpovedné výkonné zariadenia v bunke, sa špirála musí rozvinúť a každé vlákno sa musí skopírovať osobitne. Potom sa opäť starý aj nový pár vlákien zvinú do dvojzávitových špirál a zostanú v jadrách dvoch buniek, ktoré vznikli takýmto rozdelením. Vlákno DNA musí byť zložené nepredstaviteľne presne (ak vezmeme do úvahy vzťah medzi jeho dĺžkou a objemom bunkového jadra), aby výkonné aj kopírovacie „zariadenia“ mohli bezchybne prečítať a zopakovať každé „slovo“ – gén. Tieto zariadenia, organely, mikrobiológovia objavujú už celé desaťročia: vakuoly, mitochondrie, Golgiho aparáty. Dnes vďaka porovnaniu s novými technickými zariadeniami lepšie chápeme ich úlohu a spôsob ich činnosti. Mitochondria je niečo ako palivová batéria, ktorá zabezpečuje bunke energiu potrebnú na aktivitu. Dokonca samotná bunková blana je, ako sa zistilo, mimoriadne komplikovaná štruktúra. Je to dvojvrstvová membrána, ktorá obsahuje vyše 300 rôznych druhov bielkovín a lipidov, ktoré vytvárajú množstvo receptorov a brán. Tieto sú schopné rozlíšiť a vpustiť do vnútra bunky látky potrebné na činnosť bunky, umožňujú „odstraňovanie odpadu“ z bunky a fungujú ako zátarasa pre škodlivé látky alebo pre nebezpečné mikroorganizmy. Biológovia žijúci v 19. storočí považovali bunku za kvapku bielkovinovej tekutiny, chránenú blanou. Mohli si myslieť, že niečo takéto vzniklo náhodne pri stretnutí najjednoduchších bielkovinových zlúčenín, ktoré zas mohli vzniknúť pod vplyvom atmosférických elektrických výbojov v „prvotnej hmote“. Takéto hmlisté a nekonkrétne predstavy spojené s propagovanou evolučnou teóriou boli pre mnohých základom ich „vedeckého svetonázoru“, odmietajúceho vieru v Boha Stvoriteľa. Evolučná teória nedokáže vysvetliť, ako vznikol život. Nato, aby sa niečo začalo vyvíjať, to musí najskôr existovať. Dávno pred vyššie opísanými vedeckými objavmi, ktoré urobili mikrobiológovia v 20. storočí, dokazovali niektorí vedci pomocou matematických príkladov, aký nepravdepodobný je vznik života, dokonca aj v takej jednoduchej forme, v akej si ho veda vtedy predstavovala. A čo potom vo svetle toho, čo vieme dnes? Aká je pravdepodobnosť náhodného vzniku kódu DNA aj tej najjednoduchšej bunky? A aká je pravdepodobnosť samočinného a náhodného vzniku i tej najjednoduchšej bunky – počítača, alebo, lepšie povedané, „počítačovo riadenej továrne“ s celou jej zložitosťou, ktorá ešte nie je úplne preskúmaná? Obidve tieto udalosti sa museli udiať súčasne a na tom istom mieste, aby priniesli výsledok, pretože hardware bez softwaru je zbytočný, takisto ako software bez hardwaru. Pravdepodobnosť, že tieto dve málo pravdepodobné udalosti prebehli súčasne, je taká nepatrná, že na jej opísanie by sme museli použiť viac núl, než je atómov v celom vesmíre. Sú to veru zvláštni prívrženci „vedeckého svetonázoru“! V jednom z článkov v týždenníku Times som našiel nasledujúcu pohrdlivú vetu: „Kreacionisti začínajú opäť žonglovať s počtami.“ „Žonglovanie s počtami“? Vypočítavanie pravdepodobnosti je predsa plne vedecký postup! „Tieto úvahy nemohli a ani nemali za cieľ poskytnúť – dokonca ani zadnými dvierkami – niečo ako dôkaz o existencii Boha, pretože dôsledkom toho by bola nepotrebnosť viery v Boha.“ Takto sa uvádza v doslove knihy Petra Blanka, ktorej úryvky som predstavil v tomto článku. Nie je možné vedecky dokázať existenciu Boha, Stvoriteľa vesmíru a života. Môžeme v neho VERIŤ alebo VERIŤ v to, že neexistuje. Okrem dôkazov však existujú predpoklady, z ktorých môžeme vychádzať pri posudzovaní racionálnosti týchto svetonázorov. Asnyk v básni Mladým napísal:
Hľadanie pravdy v tajomstvách stvorenia vedie k zvelebovaniu Boha. Svätý Ján bol presvedčený, že rozum slúži človeku na to, aby poznával Boha: „A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého“ (Prvý Jánov list 5, 20). Vynikajúci francúzsky učenec Louis Pasteur, ktorý vynašiel pasterizáciu a očkovanie, hovoril: „Čestné poznanie vedie k viere. Len nedostatočné poznanie vzďaľuje od Boha.“ Treba vedieť, že práve Pasteur vyvrátil teóriu samorozmnožovania mikroorganizmov. Dokázal, že nevznikajú samovoľne z neživej hmoty. Boh sa vyjadruje jednoznačne o ľuďoch, ktorí neveria v jeho existenciu: „Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela, ale oheň, vietor či letmý vzduch, hviezdny okruh či vodu náramnú, alebo svetlá nebies pokladali za bohov, čo riadia svet. Keď už, zvedení ich krásou, pokladali ich za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy. A keď už ich moc a pôsobivosť budila v nich úžas, mali poznať, o koľko mocnejší je ich Tvorca. Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ. Ale títo zasluhujú jednako len menšiu výčitku, veď oni blúdia hádam iba preto, lebo hľadajú a chcú nájsť Boha. Keď sa zapodievajú jeho dielami, skúmajú ich a dávajú sa zviesť pohľadu, lebo to, čo vidia, také pekné je. Lenže ani im nemožno odpustiť. Lebo keď schopní boli toľkých znalostí, že mohli svet preskúmať, akože ešte prv nenašli tých vecí Vladára?“ (Kniha múdrosti 13, 1 – 9). Ďakujme Bohu za dobu, v ktorej nám je dané žiť, pretože, hoci je, aká je – plná jasu aj tieňa, dáva nám väčšiu možnosť, než akú mali predchádzajúce generácie, pochopiť, obdivovať a oslavovať krásu a múdrosť Božieho stvorenia! Marian Juźków Prameň: Peter Blank: Wszystko przypadkiem? Wokół darwinowskiej teorii ewolucji (Všetko náhodou? O Darwinovej evolučnej teórii). Poznań, vydavateľstvo Księgarnia św. Wojciecha 2009.
The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
