|
|||
|
Autor: Svedectvo, Som priemerné, mladé, normálne dievča. Kto sa na mňa pozrie, určite si nevšimne nič znepokojivé. Mohlo by sa zdať, že všetko je v najlepšom poriadku. Študujem, mám veľa známych, priateľov, široké záujmy... Ale toto je len jedna strana mince, ktorú všetci vidia. A aká je tá druhá?... Ťažkosti pri nadväzovaní vzťahov, neprijatie seba samej, márne pokusy nájsť svoju identitu, ustavičný boj s obmedzeniami a bariérami, apatické stavy, ktoré nemajú nijakú príčinu... Toto sú len niektoré z dôsledkov masturbácie, proti ktorým musím denne bojovať. Ustavične vediem duchovný boj za čistotu... Všetko sa začalo, keď som mala 14, možno 15 rokov. Samozrejme, že na začiatku som si neuvedomovala dôsledky tohto skutku. Z internetu a z časopisov pre tínedžerov som sa dozvedela, že je to normálne, že je to jedna z etáp sexuálneho dozrievania, za ktorú sa netreba hanbiť a ktorá nie je škodlivá. Uverila som tomu, pretože to nebol názor človeka z okraja spoločnosti, ale tvrdenia odborníkov s vedeckými titulmi, s mnohoročnými skúsenosťami a autoritou! Moje naivné presvedčenie, že všetko je v poriadku, však netrvalo dlho... Vždy, keď som spáchala tento hriech, sa zdanlivo nič nezmenilo. Ale moje vzťahy s najbližšími sa výrazne zhoršili. Hnevala som sa na všetkých a na všetko. Dráždili ma najmenšie detaily. Moja situácia v škole nebola najlepšia... K tomu sa pripojilo znechutenie a nezáujem... Nedokázala som sa tešiť ako predtým. Ovládol ma zvláštny nepokoj a strach. Nič sa mi nedarilo... Samozrejme, ako sa patrilo na katolíčku, chodila som na spoveď. Svoj hriech, za ktorý som sa hanbila, som však nevyznala... Všemožne som presviedčala samu seba, že som nikomu neublížila, takže to nemôže Boha urážať. Veľmi som sa mýlila! Dnes už viem, že takto ničíme samých seba, svoju dôstojnosť, sýtime svoju dušu jedom, ktorý postupne otrávi všetky oblasti nášho života. Zlo sa často oblieka do pekných šiat. Veď ak by sme hneď spoznali všetky jeho dôsledky, nikto by si dobrovoľne nevybral niečo také škodlivé... Našťastie, svedectvá, ktoré som si náhodne (viem, že náhody neexistujú) prečítala v Milujte sa!, mi otvorili oči. Duch Svätý mi pomohol uvedomiť si, čo je príčinou všetkých mojich neúspechov. Po dlhom vnútornom boji s výčitkami svedomia som uznala, že masturbácia je hriech. Bol to môj prvý a zároveň najdôležitejší krok, vedúci k oslobodeniu. Potrebovala som veľa odvahy, aby som sa vyspovedala a vyznala svoj hriech. Ale keď som sa premohla, pocítila som neopísateľnú úľavu – akoby som celú svoju ťažobu, ktorá ma gniavila, odovzdala Ježišovi. Cítila som vnútorný pokoj srdca a nevysvetliteľnú radosť. Bola som hrdá sama na seba, že sa mi konečne podarilo zvíťaziť nad svojou slabosťou. Keď som už vedela, aké je to zlé, a uvedomovala som si ničivé dôsledky masturbácie pre moju dušu, rozhodla som sa, že to už nikdy viac neurobím. Zdalo sa mi to samozrejmé, až príliš samozrejmé, pretože... k svojmu veľkému prekvapeniu som onedlho nato znovu padla. Až vtedy sa začal skutočný boj... Po dôkladných analýzach som si všimla istú súvislosť: keď sa v mojom živote vyskytli nejaké ťažkosti, keď som sa niečoho bála, masturbáciou som najrýchlejšie a najľahšie uvoľnila vo mne nahromadené napätie. Ale pomáhalo to doslova na päť minút, a potom prichádzala ešte horšia apatia, väčšia skľúčenosť, neopísateľná prázdnota, nepriateľstvo, ba až nenávisť k sebe samej... A to sa prenášalo aj na moje vzťahy s ľuďmi. Pretože ak som nenávidela seba, podvedome som odmietala aj lásku blížnych. Myslela som si, že ich lásku si nezaslúžim. K tomu sa pridala ešte moja frustrácia a roztrpčenie vyplývajúce z vlastnej nemohúcnosti v boji proti závislosti. Nič nemá taký deštruktívny vplyv na psychiku ako závislosť, ktorá nám vraví, že sme otrokmi svojej slabosti... Ja som predsa prisahala, že to už viac neurobím... Vždy, keď som tento hriech vyznala, zdalo sa mi, že už nikdy viac nepadnem. Cítila som totiž hlboký a pevný vzťah s Bohom... Zdalo sa mi, že toto pokušenie je už dávno zažehnané... A jednak – vždy, keď som si myslela, že tento hriech sa ma už netýka, som padla... Pokušenie prichádzalo nečakane a zrútilo môj dovtedajší svet založený na hodnotách. Už si nepamätám, koľko času muselo uplynúť, aby som si konečne uvedomila, že som naozaj slabá a že bez Božej pomoci sa z toho nevyslobodím. Diabol sa mi snažil nahovoriť, že som silná, že nepotrebujem Boha. Je to jedna z jeho najúčinnejších metód, ktorá dokonale funguje. Od chvíle, keď som si uvedomila svoju nemohúcnosť, sa mi paradoxne všetko zdalo ľahšie, pretože som už nebojovala sama. Dovtedy som si neuvedomovala, akú veľkú silu má vo chvíli pokušenia volať na pomoc Pána: „Bože, zachráň ma!“ Ježiš stále načúva, či nezačuje náš hlas. Ak sme presvedčení o svojej nemohúcnosti v boji proti zlu, otvárame svoje srdce Ježišovi a on nám doň vlieva svoju silu. Od tej chvíle sa cítim silnejšia. Zároveň si však uvedomujem, že nebezpečenstvo pádu nie je nikdy úplne zažehnané. Čistota je Pánov dar, a preto musíme o ňu neprestajne prosiť. Teraz začínam každý deň vzývaním Ducha Svätého, aby mi pomohol zachovať si čistotu a vyhnúť sa pokušeniu. A keď padnem, nezačnem si hneď zúfať, ale utekám na spoveď. Diabol predsa chce, aby sme sa cítili nehodní Boha, aby sme pochybovali o milosrdenstve Boha voči nám. Preto nám tak vyčítavo pripomína naše slabosti a zveličuje našu nedokonalosť... Chce, aby sme boli naveky zatratení, a preto robí všetko, aby sme odmietli Božiu lásku. Za každú cenu chce, aby sme pochybovali o tom, čo sme dostali od Boha zadarmo – o jeho milosrdenstve. Raz ktosi povedal: „Neexistuje nič, čo by si mohol urobiť, aby ťa Boh miloval viac ako ťa miluje.“ Ja dodám, že neexistuje nič, čo by si mohol (mohla) urobiť a čo by spôsobilo, že by ťa Boh miloval menej. Preto sa nikdy nevzdávajme, ani vtedy, keď padneme. Boj o naše duše stále trvá. Dávajme pozor, aby sme nezatratili seba samých! Rozhodla som sa vstúpiť do Hnutia čistých sŕdc aj preto, aby som svedčila o hodnote života v čistote. V súčasnosti sú obzvlášť mladé dievčatá vystavené nebezpečenstvu, že stratia svoju dôstojnosť. Média propagujú ideál ženy bez zábran, ktorá sa vyzlieka pred kamerou a ktorá je schopná urobiť čokoľvek len preto, aby dosiahla slávu a potlesk. Snažia sa presadiť názor, že moderné dievča nemôže mať len jedného chlapca – musí predsa vyskúšať, s ktorým jej bude v sexuálnom vzťahu najlepšie. Pri pohľade na takúto reklamu sa do psychiky mladého dievčaťa mimovoľne vkráda presvedčenie, že nie je taká..., čo znamená, že je škaredá a nebude mať chlapca, pretože ju nijaký nebude chcieť. Už dievčatá na druhom stupni základnej školy sa hanbia priznať, že sú panny... Nemôžeme si nevšimnúť, že niečo sa narušilo, že to, čo bolo doposiaľ samozrejmé, sa zrazu zdá nenormálne. Aj ja som bola kedysi obeťou týchto klamstiev a ich dôsledky pociťujem dodnes. Ale hlboko verím, že dobrý Boh ma uzdraví zo všetkých zranení. Navzdory súčasným moderným trendom chcem vydávať svedectvo. Krása ženy je v jej vnútri. Jej neopakovateľnou hodnotou je jej dôstojnosť, ktorej ju nikto, okrem nej samej, nemôže pozbaviť. Viem, že sa oplatí trochu dlhšie počkať na chlapca, pre ktorého budem najvzácnejším pokladom. Agnieszka The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|