 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Mirosław Rucki,
Existuje množstvo viac či menej škodlivých antikoncepčných prostriedkov. Najnebezpečnejšia je však antikoncepcia, ktorá zapustila korene v mysli človeka.
Keď Boh stvoril človeka, požehnal ho plodnosťou, čiže dal mu schopnosť odovzdávať život: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: ,Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju!‘“ (Genezis 1, 27 – 28). Stvoril azda Boh dvoch mužov alebo dve ženy a povedal im, aby si potomstvo „vyrobili“ zo skúmavky? Alebo dal Adamovi a Eve výbavu antikoncepčných prostriedkov, aby ich uchránil pred problémom uživenia početnej rodiny? Vidíme, že, keď Boh stvoril muža a ženu, mal na mysli čosi viac než uspokojovanie sexuálnych potrieb alebo sériovú výrobu ľudských bytostí. Veď keby chcel, sám by mohol stvoriť veľké množstvo ľudských bytostí, podobne ako to urobil v prípade zvierat, vtákov, rýb a rastlín (porov. Genezis 1, 11 – 25). Výnimočnosť človeka spočíva v tom, že muž a žena sa majú skrze svoju vzájomnú lásku podieľať na stvoriteľskom diele Boha. Je to tak, akoby Boh nedokončil dielo stvorenia, ale zveril ho Adamovi a Eve, aby ho dokončili spolu s ním. A čo robíme namiesto toho my? Stačí sa pozrieť na počet interrupcií: v Európskej únii zahynulo v priebehu posledných desiatich rokov v súlade s interrupčným zákonom vyše trinásť miliónov detí. V Rusku sa oficiálne hovorí o štyroch miliónoch interrupcií ročne, ale ich skutočný počet môže dosahovať až dvanásť miliónov ročne, zatiaľ čo sa v Rusku ročne narodí len 1,7 milióna detí. Vyzeral azda Boží plán a úloha, ktorú dal Boh človeku: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju!“, takto? Nesmieme zabúdať na to, že zabíjanie nenarodených detí v lonách matiek je priamym dôsledkom antikoncepčnej mentality. Svedčia o tom číselné údaje: napr. v rokoch 1997 – 2007 vzrástol v Španielsku počet žien používajúcich antikoncepciu zo 49,1% na 79,9%. Zrejme by sme očakávali, že pod vplyvom takejto propagandy klesol počet interrupcií, keďže sa začalo „poisťovať“ až dvojnásobné množstvo žien. Opak je však pravdou. Počet interrupcií vzrástol, a to až dvojnásobne: z 5,52 na 11,49 interrupcií na 1000 žien. Neprekvapuje to nikoho, kto sledoval učenie bl. Jána Pavla II. a vzal si ho k srdcu. V encyklike Evangelium vitae pápež napísal: „Často sa tvrdí, že antikoncepcia, ak je bezpečná a všetkým dostupná, je najúčinnejším prostriedkom proti potratu... Možno, že veľa ľudí naozaj používa antikoncepčné prostriedky, aby sa neskôr vyhli pokušeniu potratu. Avšak antihodnoty, vlastné ,antikoncepčnej mentalite‘ – ktorá je niečím úplne iným ako zodpovedné otcovstvo a materstvo, prežívané v rešpektovaní úplnej pravdy o manželskom akte –, spôsobujú, že práve toto pokušenie stáva sa ešte silnejším, keď príde k počatiu ,nechceného‘ života. V skutočnosti proabortívna kultúra je najviac rozšírená v prostrediach, ktoré odmietajú učenie Cirkvi o antikoncepcii. Je isté, že antikoncepcia a umelý potrat sú z morálneho hľadiska dva zásadne rozdielne druhy zla: jedno sa protiví plnej pravde o pohlavnom akte ako vlastnom vyjadrení manželskej lásky, druhé ničí život ľudskej bytosti; prvé sa protiví čnosti manželskej čistoty, druhé zasa čnosti spravodlivosti a priamo prestupuje Božie prikázanie ,Nezabiješ!‘. Napriek ich odlišnej povahe a morálnej váhe veľmi často sú úzko spojené, ako ovocie tej istej rastliny. Je pravda, že nechýbajú prípady, keď sa človek utieka k antikoncepcii či dokonca k potratu pod tlakom mnohých existenčných ťažkostí, ktoré však nikoho neoslobodzujú od povinnosti úplného zachovávania Božieho zákona. Vo veľmi mnohých prípadoch pravou príčinou týchto praktík je hedonistický a nezodpovedný postoj k pohlavnému životu a egoistická koncepcia slobody, ktorá vidí v plodení prekážku plného rozvoja osobnosti človeka. Život, ktorý sa môže zo spolužitia muža a ženy počať, stáva sa preto nepriateľom, pred ktorým sa treba rozhodne vyvarovať, a potrat zostáva jedinou možnosťou v prípade neúspešnosti antikoncepcie. Žiaľ, úzky súvis v zmýšľaní medzi praktizovaním antikoncepcie a umelým potratom stáva sa stále zrejmejším, čoho veľmi znepokojujúcim dôkazom je výroba chemických prostriedkov, vnútromaternicových teliesok, ako aj vakcín, ktoré sú rovnako ľahko dostupné ako antikoncepčné prostriedky, ale v skutočnosti vedú k umelému potratu v najvčasnejších štádiách vývoja života novej ľudskej bytosti“ (EV 13). Bezpochyby, mentalita, ktorá odporuje počatiu života, je „dôkazom, že človek odmieta Božiu lásku“ (Familiaris consortio 6). Keď odmietame Božiu lásku, dopúšťame sa hriechu, pretože hriech nie je ničím iným ako odmietnutím Boha. „Takto vznikla istá duchu života nepriateľská mentalita (anti-life mentality)“ (FC 30), ktorá nás vedie po rovnej ceste k porušovaniu Božích prikázaní a k večnej smrti. Nejde o to, či používame chemické alebo mechanické antikoncepčné prostriedky, či zabíjame dieťa rozleptávaním alebo trháme jeho nevinné telíčko na kusy pomocou chirurgických nástrojov. Tento hriech má vždy príčinu v tom, že sme odmietli Božiu lásku, že sme uverili odvekému pokušiteľovmu klamstvu: „Naozaj povedal Boh?“ (Gn 3, 1). Len čo prestaneme hľadieť na Boha, Darcu života a Prameň opravdivej lásky, hneď do nášho srdca začne prenikať antikoncepčná mentalita odmietajúca život. Žiaľ, deje sa to aj v manželstvách, ktoré používajú prirodzené metódy plánovania rodičovstva. Niektorí ich pokladajú za „ekologickú antikoncepciu“ a využívajú ich len preto, aby sa vyhli počatiu. Pravdou však je, že prirodzené metódy sú len nástrojom, vďaka ktorému sa môže rozvíjať skutočná manželská láska, založená na láske Boha Stvoriteľa, Darcu života. Vďaka vedomostiam a sebapozorovaniu môžu manželia prežívať svoju vzájomnú lásku zodpovedne a zdieľať ju so svojimi deťmi, ktoré povolávajú k životu v spolupráci s Bohom Stvoriteľom. Boh stvoril človeka z lásky a pre lásku, a ak človek chce v sebe rozvíjať „Božiu podobu“, má konať tak ako Boh: dávať život svojim deťom v milostnom úkone vzájomného manželského spojenia, aby aj deti mohli v plnosti zakúsiť lásku svojich rodičov a Boha. Blahoslavený Ján Pavol II. nás učí: „Rodina je povolaná spĺňať svoje úlohy počas celého života svojich členov, od narodenia až do smrti. Je opravdivou svätyňou života (...), miestom, na ktorom môže byť život, dar Boha, správne prijatý a chránený pred mnohými útokmi“ (EV 92). Nie je miestom, kde sa zabíjajú deti alebo kde sa vyhýba počatiu pomocou umelých alebo ekologických metód. Rodina je miesto, kde sa rodí život. Deje sa to skrze lásku Boha k človeku – mužovi a žene, ktorí tvoria „jedno telo“ (Gn 2, 24). Očistime si teda mysle od zmýšľania, ktoré odporuje Božiemu zámeru, odmieta Božiu lásku a úžasný Boží dar plodnosti. „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rímskym 12, 2). Mirosław Rucki The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
Najväčším diablovým úspechom v poslednom storočí bolo to, že v mentalite ľudí zapustil korene antikoncepčný postoj k životu. V priebehu tisícročí boli deti pokladané za nespochybniteľnú hodnotu a neplodnosť za tragédiu, dokonca hanbu. Zato dnes sme schopní zaplatiť za to, aby nás zbavili plodnosti a deti pokladáme za zbytočnú príťaž. Stačí sa krátko zamyslieť, čo znamená pojem „bezpečný sex“. V normálnom prípade by mal označovať sex, ktorý nenesie so sebou nijaké ohrozenie (čiže taký, ktorý prebieha v atmosfére vzájomnej lásky a dôvery a je otvorený na prijatie potomstva). Zato všetci vieme, že sa tým myslí pohlavný styk, ktorý je „poistený“ proti počatiu dieťaťa, akoby dieťa bolo ohrozením, pred ktorým treba ochrániť seba aj svoju rodinu. Je to azda normálne? Nezabúdajme, že to, že je to bežné, ešte neznamená, že je to normálne.