Svetlo z Východu

Autor: Sebastian Bednarowicz,
Milujte sa! 24/2011 → Veda a viera

V roku 1982 bolo mesto Damask, svedok zázraku Šavlovho obrátenia, opäť svedkom zázraku, ktorý trvá až do dnešného dňa. Začalo sa to 23. novembra, keď sa mladá vydatá žena Myrna (Mária) Nazzour, žijúca v mestskej časti Soufanieh, vybrala s príbuznými a priateľmi navštíviť svoju švagrinú, ktorú sužovala silná bolesť chrbta. Počas modlitby za chorú sa na Myrniných rukách nečakane objavil olej. Keď ním potrela chrbát švagrinej, trpiaca žena sa okamžite uzdravila.

Podobná situácia sa udiala aj na druhý deň, keď sa vďaka oleju, ktorý vytekal z Myrniných rúk, uzdravila jej matka, ktorá už niekoľko mesiacov trpela bolesťou chrbtice.

Spočiatku sa manželia Nazzourovci snažili udržať správy o uzdraveniach v rodinnom kruhu. Ale 27. novembra začal olej vytekať aj z malej, v umelohmotnom ráme zarámovanej papierovej ikony Panny Márie Kazanskej, ktorá sa nachádzala v spálni Nazzourovcov. Nicolas, Myrnin manžel, priniesol desať rovnakých ikon z Bulharska ako darčeky pre príbuzných a známych. Olej vytekajúci z ikony zakrátko naplnil štyri taniere. V ten istý deň Myrna začula vnútorný hlas, ktorý jej prikazoval, aby otvorila dvere svojho príbytku všetkým, ktorý potrebujú uzdravenie. Od tej chvíle sa príbytok mladých manželov zmenil na „dom Najsvätejšej Panny“, ktorý navštevoval stále rastúci počet pravoslávnych aj katolíckych kresťanov, ba dokonca aj moslimov a ateistov.

15. decembra 1982 sa Myrne prvý raz zjavila Panna Mária. Počas modlitby uvidela Pannu Máriu na balkóne svojho domu. Zjavenie ju natoľko vystrašilo, že utiekla. Katolícky kňaz Elias Zahlaoui, ktorému povedala o svojom zážitku, jej poradil, aby sa modlila nasledujúcimi slovami: „Ó, Panna Mária, priprav ma, aby som dobre prijala a pochopila to, čo mi chceš povedať.“ – „Iba toto?“ opýtala sa prekvapená Myrna. „Áno,“ odvetil jej kňaz.

Ďalšie zjavenie mala Myrna už 18. decembra. Panna Mária jej vtedy povedala prvé posolstvo. Od tej chvíle až dodnes mala Myrna ešte tri zjavenia a prežila tridsaťšesť vytržení, počas ktorých jej Ježiš Kristus a Panna Mária zverovali svoje posolstvá. Z Myrninej tváre a rúk vtedy vyteká olej. Myrna dostala aj milosť stigiem, ktoré sa päťkrát ukázali na jej tvári, dlaniach, chodidlách a boku. Posledný raz sa to udialo počas Veľkého týždňa roku 2004.

Olej a stigmy

Vedecky nevysvetliteľný úkaz vylučovania oleja z neveľkého (8 × 9 cm) papierového obrázka Panny Márie, ako aj z Myrninho tela treba chápať v kontexte východnej kresťanskej tradície. Myrna Nazzour je gréckokatolíčka a patrí do Melchitskej cirkvi, zatiaľ čo jej manžel Nicolas patrí do Gréckej pravoslávnej cirkvi. Takéto miešané manželstvá kresťanov nie sú na Blízkom východe výnimočné. Takisto aj Myrnini rodičia patrili k rozdielnym kresťanským vyznaniam.

Symbol oleja má široké uplatnenie pri vysluhovaní sviatostí. Pri sviatosti krstu, birmovania, pri kňazskej vysviacke a pri pomazaní chorých sa používa ako symbol Ducha Svätého, a preto môžeme dar oleja vnímať ako znamenie, ktoré má posilniť a potvrdiť kresťanskú vieru.

V tradícii kresťanského Východu zohráva olej veľmi dôležitú úlohu v ľudovej zbožnosti. Už pred stáročiami si veriaci, ktorí navštevovali kresťanské pútnické miesta, odnášali do svojich domovov olej z lámp, ktoré horeli pred ikonami svätcov, predovšetkým z bazilík vo Svätej zemi: z Jeruzalema, Betlehema a Nazareta. Tento olej sa pokladal za znamenie Božieho požehnania a uzdravenia.

Úkaz neobyčajného vylučovania oleja dôkladne skúmali civilní aj cirkevní predstavitelia, ako aj vedci. Už 28. novembra 1982 navštívili Nazzourovcov sýrski policajní dôstojníci spolu s lekárom Salibom Abdelom Ahadom, ktorý dôkladne prezrel Myrnine dlane. Prikázal jej, aby si ich poriadne umyla, a následne jej ich osobne utrel do uteráka. Aj napriek tomu sa pred očami užasnutého lekára a policajtov, ktorí stáli vedľa mystičky, na Myrniných rukách opäť objavil olej.

Jeden z dôstojníkov dôkladne preskúmal stenu, na ktorej visel obrázok Panny Márie Kazanskej, a potom preskúmal podobizeň, rám aj sklo. V tej chvíli z ikony začal vytekať olej. Na člena komisie to urobilo taký veľký dojem, že hneď položil obrázok na pôvodné miesto a začal sa modliť. Po tom, ako predstavitelia polície nenašli nijaké dôkazy o možnom podvode, opustili dom Nazzourovcov a od toho času prichádzali už len ako pútnici modliť sa pred zázračnú podobizeň.

Laboratória v Damasku, Ríme, Paríži a Nemecku mnoho ráz skúmali voňavý olej, ktorý vytekal z obrazu a z Myrniných rúk, a zhodne potvrdili, že ide o takmer stopercentne čistý rastlinný olej. Je to o to zvláštnejšie, že dokonca ani olivový olej nie je taký čistý a obsahuje rôzne prímesi a nečistoty. Zaujímavý objav urobil aj francúzsky lekár Dr. Philip Loron, ktorý v oleji pochádzajúcom z obrazu našiel stopové množstvo cholesterolu, čiže látky, ktorá určite nemá rastlinný pôvod.

Úkaz oleja sa úzko spája s tradíciou kresťanského Východu, zato stigmy, ktoré Myrna prijala, poznáme len z tradície západnej Cirkvi. Prvý raz sa stigmy na Myrninom tele ukázali 25. novembra 1983 okolo 16:30 hodiny. Sýrsky lazarista Jozef Malouli, ktorý ako jediný z prítomných mal poznatky o takomto úkaze, ihneď zavolal ôsmich lekárov, ktorí veľmi dôkladne vyšetrili rany na Myrninom tele. Podobne ako sa nevysvetliteľne rany otvorili, rovnako, nezanechajúc nijaké stopy ani jazvy, zmizli okolo 23. hodiny.

Ako olej, tak neskôr aj stigmy vyšetrovali a sledovali lekári, medzi inými aj spomenutý francúzsky neurológ Dr. Loron, ktorý sa o tomto úkaze vyjadril nasledovne: „Autentické, jemne ohraničené rany, z ktorých niekedy vyteká, inokedy nevyteká krv a ktorých zahojenie (bez infekcie) si nevyžaduje nijakú lekársku starostlivosť.“

Škandinávski vedci pod vedením Dr. Knuta Kverneba z univerzitnej nemocnice v Osle dôkladne preskúmali stigmy v roku 2004. Vedci vylúčili možnosť, že by rany vznikli prirodzeným spôsobom v dôsledku hypoxie (nedostatku kyslíka v tkanivách) alebo erytromelalgie (zvýšenej citlivosti na teplo).

Posolstvá

Osobitnú úlohu v soufaniehských udalostiach zohrávajú posolstvá, ktoré Myrne odovzdal Kristus a Panna Mária. Sú výzvou k jednote medzi kresťanmi, ktorá sa má uskutočniť skrze obrátenie a prejavy vzájomnej bratskej lásky. Už v prvom posolstve Panna Mária povedala: „Nezabúdajte na Boha, pretože Boh je s nami. Vaše poznanie je neúplné. Ale nastane deň, keď vaše poznanie dosiahne plnosť. Robte dobro tým, ktorí vám robia zle. Nikomu neubližujte. Dala som vám viac oleja, než ste žiadali, ale dám vám niečo oveľa silnejšie než olej: obrátenie a vieru... Ohlasujte môjho Syna, ktorý je Boh s nami. Kto ho hlása, je spasený, zato viera tých, ktorí to nerobia, je márna. Milujte sa! Neprosím o almužnu na kostoly ani pre chudobných, ale prosím o lásku. Tí, ktorí dávajú almužnu, ale nemajú lásku, sú ničím... Buďte milosrdní. Neodvráťte sa od nikoho, kto prosí o pomoc.“

Počas vytržení Kristus vysvetlil Myrne zmysel ľudského utrpenia. 26. novembra 1985 jej povedal: „Dcéra moja, chceš byť ukrižovaná alebo oslávená?“ – „Oslávená,“ odpovedala Myrna. Kristus sa usmial a znova sa jej opýtal: „Chceš, aby ťa oslávil Stvoriteľ alebo stvorenia?“ – „Stvoriteľ,“ odvetila. „To sa stane skrze ukrižovanie, pretože vždy, keď obraciaš svoj pohľad na stvorenia, pohľad Stvoriteľa sa od teba odvracia... Ja som sa z lásky nechal ukrižovať za teba a chcem, aby si svoj kríž niesla pre mňa, dobrovoľne, s láskou a trpezlivosťou a čakala na môj príchod. Tomu, kto má účasť na mojom utrpení, dám účasť na svojej sláve. Duša sa nespasí inak než skrze kríž. Neboj sa, dcéra moja, udelím ti veľa z mojich rán na splatenie dlhu za hriešnikov. Je to prameň, z ktorého sa môže napiť každý. A ak sa moja neprítomnosť bude predlžovať a svetlo sa ukryje pred tebou, neboj sa, stane sa to preto, aby si ma oslávila. Choď na zem, pretože sa rozšírilo skaza, a zostaň v Božom pokoji.“

Ježiš Kristus vo svojich posolstvách učil Myrnu modliť sa: „Chcel by som vás o niečo poprosiť – o slová, ktoré si vryte do svojich myslí a ustavične ich opakujte: ,Boh ma spasí, Ježiš mi dáva svetlo, Duch Svätý je môj život, preto sa ničoho nebojím.‘“ „Modli sa, aby sa v tebe splnila Božia vôľa a hovor: ,Milovaný Ježišu, dovoľ mi spočinúť v tebe, ktorý prevyšuješ všetky veci, všetky stvorenia, tvojich anjelov, všetku pochvalu, radosť a veselosť, všetku slávu a úctu, všetky nebeské zástupy. Pretože ty jediný si najvyšší. Len ty si všemohúci a nadovšetko dobrý. Príď ku mne a poteš ma, rozlom moje putá a daruj mi slobodu. Bez teba moja radosť nie je úplná. Bez teba je môj stôl prázdny.‘ Vtedy prídem a poviem: ,Hľa, tu som, pretože si ma pozvala.‘“

Osobitná zvesť, ktorú obsahujú posolstvá Panny Márie a Ježiša Krista, sa však týka jednoty Cirkvi a všetkých kresťanov. Niekoľkokrát sa v posolstvách opakujú slová: „Cirkev je nebeské kráľovstvo na zemi. Kto ju rozdelil, zhrešil, a ten, kto sa tešil z jej rozdelenia, tiež zhrešil.“ Jednota si vyžaduje predovšetkým spoločnú modlitbu: „Zhromaždite sa. Hovorím vám: ,Modlite sa, modlite sa, modlite sa.‘ Aké krásne sú moje deti, keď kľačia a prednášajú prosby. Nebojte sa, ja som s vami.“ Výzva k jednote je vyjadrená aj v prosbe o zjednotenie dátumu Veľkej noci. Na Západe sa slávi podľa gregoriánskeho kalendára, zato na Východe podľa juliánskeho. Tým vzniká rozdiel v termíne veľkonočných sviatkov. Tento rozdiel je zvlášť bolestný v prostredí, kde vedľa seba žijú cirkvi oboch tradícií, ako aj v miešaných manželstvách a rodinách. V moslimských krajinách je to jeden z hlavných dôvodov výsmechu kresťanstva a svojského antisvedectva, aké vydávajú Kristovi vyznávači.

Počas veľkonočných sviatkov sa stigmy a zázračný olej na Myrninom tele objavili len vo Veľký piatok, keď všetky kresťanské vyznania slávili Veľkú noc v rovnakom dni. Počas vytrženia, ktoré Myrna zažila 26. novembra 1990, jej Panna Mária vysvetlila nevyhnutnosť spoločného slávenia Veľkej noci: „Dcéra moja, nezľakni sa, ak ma neuvidíš, až kým sa nezjednotí slávenie (Veľkej noci). Preto sa opýtaj mojich detí, či chcú vidieť a pripomenúť si rany môjho Syna na tebe. Ak ich nebolí vidieť, že dvojnásobne trpíš, zato ja som matka a nie je pre mňa ľahké vidieť môjho Syna trpieť mnoho ráz... Sme s tebou a s každým, kto chce, aby sa zjednotilo slávenie sviatku (Veľkej noci).“

Uzdravenia

Mimoriadne úkazy, ktoré sa odohrali v Damasku, sprevádzali aj mnohé uzdravenia. Treba spomenúť, že uzdravenie z telesných chorôb bolo často príčinou obrátenia. Podobne to bolo už aj v prípade prvého zázračného uzdravenia. Zaujímavé je, že išlo o mladú moslimku, ktorú sprevádzal Džamil Margi, lekár a ateista, ktorý chcel zdiskreditovať to, čo nazýval „vykonštruovaným klamstvom“. Po lekársky nevysvetliteľnom uzdravení mladej ženy sa Margi obrátil a niekoľkokrát verejne svedčil o svojej vnútornej premene.

Jedným zo známejších zázračných uzdravení na príhovor Panny Márie zo Soufaniehu bolo úplné uzdravenie ochrnutej ruky Alice Benalianovej. Bola to staršia žena pochádzajúca z Aleppa. V roku 1970 jej v dôsledku nehody a nesprávneho zrastenia zlomenej kosti ochrnula pravá ruka. Napriek liečbe jej lekári nedávali nádej na uzdravenie. Po trinástich rokoch od nehody sa Alica Benalianová modlila pred ikonou patriacou Myrne Nazzour, ktorá bola v tom čase vystavená v Kostole svätého kríža v Damasku. Jej končatina sa vtedy nečakane, okamžite a úplne uzdravila. Tento prípad je dobre lekársky zdokumentovaný a potvrdili ho mnohé vyšetrenia a röntgenové snímky.

Svedkyňou osobitne dojemného uzdravenia bola aj dcéra sýrskeho spisovateľa Adiba Mousleha, ktorá študovala právo vo francúzskom Lyone, ale počas vianočných sviatkov v roku 1982 navštívila svojich rodičov v Damasku. Keď sa dozvedela o zázračných udalostiach v Soufaniehu, prihlásila sa ako dobrovoľníčka pri starostlivosti o pútnikov, ktorí v čoraz väčšom počte prichádzali do domu manželov Nazzourovcov. Jedného dňa prišli do „domu Najsvätejšej Panny“ manželia s dvojročným synčekom, ktorý bol od narodenia ochrnutý. Napriek mnohým pokusom sa im pre veľký počet pútnikov nepodarilo dostať pred zázračný obraz. Smutní a so slzami v očiach sa rozhodli odísť. Adibovej dcére, ktorá ich – hľadiac z okna domu Nazzourovcov – pohľadom odprevadila, povedali len meno dieťa a informácie o jeho chorobe. Zrazu vo chvíli, keď otec položil synčeka na kapotu auta a išiel otvoriť dvere, sa chlapec zdvihol a postavil sa na vlastné nohy. Muž nechcel veriť vlastným očiam a znovu chlapca posadil, ale chlapec znovu vstal. Otec tento úkon ešte niekoľkokrát zopakoval, vždy s rovnakým výsledkom. Slzy smútku chlapcových rodičov sa premenili na slzy radosti, ktorú s nimi zdieľal aj zástup okoloidúcich, ktorí sa medzitým zhromaždili okolo auta.

Uzdravenia a obrátenia, ktoré ich často sprevádzajú, sa dejú až dodnes. Týkajú sa katolíkov, pravoslávnych, moslimov aj neveriacich a zahŕňajú všetky možné choroby: rakovinu, slepotu od narodenia alebo získanú slepotu, ochrnutie, ochorenia mozgu...

Názory o udalostiach v Soufaniehu

Mimoriadne udalosti a javy z Damasku od samého začiatku vzbudzovali záujem tak pravoslávnych, ako aj katolíckych cirkevných predstaviteľov. Od 7. januára do 21. februára 1983 preniesli v spoločnej ekumenickej procesii ikonu Panny Márie Kazanskej do pravoslávneho Kostola svätého kríža, kde ju vystavili.

Zo strany Katolíckej cirkvi boli najväčším zástancami posolstiev z Damasku kňazi Elias Zahlaoui a Jozef Malouli. Spočiatku si zachovali rozumný odstup a dôkladne sledovali ovocie udalostí zo Soufaniehu, ale postupom času nadobudli väčšiu dôveru. Boli svedkami Myrniných vytržení, stigiem a vylučovania oleja a veľmi dôsledne zapisovali všetky udalosti, ktoré sa odohrali v mystičkinom dome. Tieto udalosti neunikli ani pozornosti apoštolských nunciov v Sýrii. Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia vtedajší nuncius Nicola Rotunno zorganizoval stretnutie Myrny so známym odborníkom na mariánske zjavenia, kňazom René Laurentinom. Zhromaždil aj bohatú dokumentáciu o mimoriadnych úkazoch, ktoré sa udiali v Soufaniehu, a poslal ju do Ríma.

Jeho nástupcu Luigiho Accogliho po počiatočnom váhaní hlboko oslovilo pôsobenie Božej milosti v Damasku, takže po ukončení svojho poslania založil v roku 1999 v Ríme Ekumenické centrum Panny Márie zo Soufaniehu. Na jeho otvorení sa okrem kardinálov, biskupov a iných pozvaných hostí zúčastnila aj Myrna.

Podľa biskupa Accogliho jeden z najdôležitejších činiteľov, ktorý potvrdzuje hodnovernosť soufaniehských udalostí, je život manželov Nazzourovcov. Pred zázračnými udalosťami Myrna nepatrila k zvlášť horlivým kresťankám. Svoje členstvo v Cirkvi pokladala vo veľkej miere za tradíciu, do kostola chodievala len v nedeľu a modlila sa zo zvyku. Vo chvíli prvých zjavení nechápala mnohé slová, ktoré jej Panna Mária povedala. Jej manžel bol ešte vlažnejším kresťanom a otázky viery ho nezaujímali. Odkedy však zažili mimoriadne udalosti, obaja úplne zmenili svoj život. Stali sa z nich ľudia, ktorí sa hlboko modlia a slúžia blížnym. Takmer celkom sa zriekli svojho súkromia a svoj dom otvorili pre všetkých, ktorí hľadajú pomoc Panny Márie. Nicolas predal reštauráciu, ktorá sa nachádzala na pobreží Stredozemného mora a ktorú si otvoril za peniaze zarobené v zahraničí, a začal pracovať u svojho brata, aby bol blízko pri Myrne. Od začiatku manželia neprijímali nijaké dary od pútnikov, na čo upozorňuje aj tabuľa umiestnená pri dverách ich domu. Takisto odmietli presťahovať sa do väčšieho domu, ktorý im ponúkla sýrska vláda, keď narastal počet pútnikov. Z finančného hľadiska mali na nich zázračné udalosti výrazne negatívny dopad, ale zato z duchovnej stránky je zjavný ich trvalý duchovný rast. Biskup Accogli si myslí, že nábožnosť sa dá predstierať niekoľko mesiacov, ale nie celé roky. Momentálne od prvých zjavení uplynulo už tridsať rokov.

Prehĺbenie duchovného života neubralo nič z jednoduchosti života manželov Nazzourovcov. Aj napriek svojim mystickým zážitkom vedie Myrna normálny život. Stará sa o domácnosť a vychováva dve deti. Príkladom manželky a matky je pre ňu Panna Mária. Raz sa jedna zo žien, ktoré sa prišli modliť pred zázračný obraz do domu Nazzourovcov, náhodne stretla s Myrnou, ktorá umývala podlahu v patiu. Prekvapená zvolala: „Čo to vidím! Ruky, z ktorých vyteká olej Panny Márie, sa ponárajú do špinavej vody.“ – „Myslíte si azda, že Panna Mária mala slúžku?“ odpovedala je Myrna.

Význam zjavení

„Zdá sa mi, že vlastnosťou udalostí z Damasku a ich poslaním je návrat k prvotnej evanjeliovej jednoduchosti, keď ľudia prichádzali k Ježišovi bezprostredne, spontánne a bez dlhého uvažovania padali k jeho nohám. Je to nezištné darovanie sa Ježišovi alebo blížnym, čo je v skutočnosti jedno a to isté. Je to plnosť Ježišovho posolstva, plnosť evanjelia, kríža a kresťanskej duchovnosti. Možno, že takéto úplné darovanie sa je tým, čo z nás urobí svätých. Od nás sa vyžaduje, aby sme v tom boli usilovní, a zvyšok doplní Ježiš.“ Tieto slová, ktoré napísal sýrsky spisovateľ Antoine Makdisi, výborne vyjadrujú podstatu a cieľ mimoriadnych udalostí v Soufaniehu. Základom kresťanského života je úplná dôvera v Krista a odovzdanie mu svojho života. Len toto nám umožní zbaviť sa strachu z neistej budúcnosti, oslobodiť sa z pút nezriadených závislostí a získať opravdivú radosť.

Boh sa skrze mimoriadne znamenia a zázraky prihovára súčasnému človeku, ktorého zvádza iluzórna modernosť a vedecko-technická civilizácia, a pripomína mu, čo je prvoradé. Olej, ktorý hojne vytekal z obrázka, je nespochybniteľným príkladom toho, že Boh tvorí veci z ničoho (creatio ex nihilo). Toto dokáže len Boh, Stvoriteľ neba a zeme. Túto jednoduchú, ale zato základnú pravdu obsahuje aj posolstvo, ktoré Myrna prijala 10. apríla 2004: „Toto je moje posledné prikázanie pre vás: ,Aby sa každý z vás vrátil domov, ale zachoval si v srdci Východ. Odtiaľ vyšlo znovu svetlo. Vy ste jeho žiarou vo svete, ktorý sa natoľko nechal zviesť materializmom, zmyselnosťou a slávou, že takmer celkom stratil svoju hodnotu.‘“

Stigmy na Myrninom tele ľuďom pripomínajú, že Kristus skutočne zomrel na kríži, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, aby nás spasil.

Napokon zjavenia Panny Márie poukazujú na Najsvätejšiu Pannu, požehnanú medzi ženami, vzor kresťanského života a Matku všetkých veriacich, ktorá všetku slávu a úctu smeruje k svojmu Synovi: „Deti moje, moje poslanie sa skončilo v tú noc, keď mi anjel povedal: ,Požehnaná si medzi ženami.‘ Dokázala som odpovedať len jedno: ,Hľa, služobnica Pána.‘ Som šťastná. Nemôžem ti povedať: ,Odpúšťajú sa ti hriechy.‘ To povedal môj Syn“ (piate zjavenie Panny Márie, 24. marca 1983).

Spracoval Sebastian Bednarowicz  podľa: www.soufanieh.com

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!