Články kresťanské. Milujte sa! Články kresťanské - Milujte sa
Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal                Nevezmeš meno Božie nadarmo                Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni                Cti otca svojho i matku svoju                Nezabiješ                Nezosmilníš                Nepokradneš                Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu                Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho                Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho               
Slovenská verziaKresťanský portál

Kresťanské zdroje

 
O švajčiarskych hodinkách, hviezdach a Bohu
   

Autor: Jan Bilewicz,
Milujte sa! 24/2011 → Veda a viera

Ahojte! Na začiatku vás chcem upozorniť, že môj dnešný list je len pre silné povahy. Nie preto, že by som chcel písať o nejakom krviprelievaní. Vôbec nie. Chcem písať o Bohu. Je to zdanlivo pokojná téma, ale ak sa zamyslíme, kto je Boh a aký je, môžu sa nám podlomiť kolená. Takže si pohodlne sadnite.

Ako vo švajčiarskych hodinkách

Len okrajovo vám poviem o svojom ostatnom nákupe. Zíde sa nám to trochu neskôr. Kúpil som si nové hodinky – celkom obyčajné, trochu staromódne. Vnútri majú určite ozubené kolieska, ktoré uvádzajú do pohybu tri ručičky. Na číselníku je názov výrobcu – firmy Q&Q. Aj na tvojich hodinkách je nejaká firemná značka, pretože niekto tvoje hodinky navrhol a niekto ich vyrobil. Ale teraz už prejdem k veci.

Určite ste už mnoho ráz videli satelitné fotografie zemegule. Na mňa urobila veľký dojem slávna fotografia, ktorú vyhotovili kozmonauti z Apolla 17 počas cesty na Mesiac. Vidno na nej, že Zem je guľa. Je to obrovská guľa, ktorá má obvod – ako iste vieš – 42 000 km. Otáča sa okolo svojej osi – jedna otáčka trvá 23 hodín, 56 minút a 4 sekundy. Zem obieha okolo Slnka, ktoré je od nás vzdialené približne 150 miliónov kilometrov. Obieha vždy po tej istej obežnej dráhe. Okolo Slnka obehne za 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Vždy to trvá rovnako dlho – ani dlhšie, ani kratšie. Skúste si teraz predstaviť našu planétu Zem – táto guľa s neuveriteľnou hmotnosťou sa pohybuje v kozmickom priestore vždy po tej istej elipsovitej dráhe rýchlosťou približne 30 km/s, čiže 108 000 km/hod... Je to veľmi veľká rýchlosť. Dopravné lietadlá lietajú rýchlosťou asi 1000 km/hod. Zaujímavé je, že túto úžasnú rýchlosť vôbec necítime, čo však neznamená, že sa nehýbeme, ako by sa mohlo zdať. Nespoliehame sa pritom na zmysly, ale na rozum a nemýlime sa. Po 365 dňoch a po prekonaní vzdialenosti 936 250 000 km sa Zem vracia na to isté miesto... Úžasné, všakže! A takto to je už približne štyri a pol miliardy rokov... Na tejto obežnej dráhe Zem stále sprevádza jej satelit – Mesiac. Mesiac obehne okolo Zeme za 27,5 dňa, pričom sa zároveň otáča okolo svojej osi.

Pre našu Zem je najdôležitejším nebeským telesom Slnko, ktoré je našou najbližšou hviezdou. Bez slnečného tepla a svetla by bola naša planéta len mŕtvou horninou. Na povrchu Zeme by bola teplota 270°C. Slnko je guľa zložená z hélia a vodíka. V porovnaní s ostatnými hviezdami má priemernú hmotnosť aj priemerné rozmery, ale v porovnaní so Zemou je to obor. Priemer Slnka je 109-krát väčší ako priemer Zeme a jeho hmotnosť je väčšia 335 000-krát.

Slnko vytvára teplo a svetlo rovnakým spôsobom ako ostatné hviezdy. Je to tepelno-atómová elektráreň – zariadenie s relatívne jednoduchou, dômyselnou konštrukciou (má dokonca samoregulátor). Za sekundu spotrebuje približne 4 milióny ton svojej hmoty. Už niekoľko miliárd rokov funguje bez opráv a rekonštrukcií, a to aj napriek veľkej spotrebe paliva. Hmotnosť Slnka sa zatiaľ zmenšila sotva o 0,03 %.

Okrem Zeme obieha okolo Slnka ešte ďalších 8 planét spolu so svojimi satelitmi. Spolu vytvárajú Slnečnú sústavu. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka v tom istom smere, viac-menej na tej istej rovine, vždy po rovnakých obežných dráhach a s nemennou rýchlosťou, ktorá je rôzna v závislosti od konkrétnej planéty.

Slnečná sústava má priemer vyše 10 miliárd kilometrov. Je to skutočne astronomická vzdialenosť. Svetlo, ktoré sa šíri rýchlosťou 300 000 km/s (čo znamená, že za sekundu by obehlo 7,5-krát Zem okolo rovníka), potrebuje asi 9,5 hodiny na to, aby sa zo Slnka dostalo k vonkajšej hranici Slnečnej sústavy. Pomôžem vám predstaviť si, o akú vzdialenosť ide. Spomenuté dopravné lietadlo, ktoré sa pohybuje rýchlosťou 1000 km/hod, by na prekonanie vzdialenosti 10 miliárd km potrebovalo vyše tisíc rokov.

Naša myseľ, ktorá si zvykla na pozemské vzdialenosti, je príliš obmedzená a nedokáže si dostatočne predstaviť Slnečnú sústavu. Pokúsme sa to urobiť aspoň približne: Slnko je v strede a okolo neho veľmi usporiadane, s úžasnou presnosťou obiehajú obrovské guľovité nebeské telesá. Dá sa presne na sekundy vypočítať, o ktorej hodine Slnko vyjde a kedy zapadne, a to v každom dni roka. Napríklad 15. júna 2011 Slnko vyšlo o 4:20 a zapadlo o 21:04, 15. decembra vyjde o 7:44 a zapadne o 15:30. Posledné zatmenie Slnka (čiže stav, keď Mesiac zakrýva Slnko) bolo 4. januára 2011. Ďalšie zatmenie Slnka nastane 20. marca 2015 a úplne pozorovateľné bude len na Faerských ostrovoch. Potrvá tam maximálne 2 minúty a 47 sekúnd. Ďalšie úplné zatmenie Slnka, ktoré bude pozorovateľné aj v Poľsku, nastane o 124 rokov, 7. októbra 2135. A ďalšie 25. mája 2142. Všetko funguje ako vo švajčiarskych hodinkách!

Rozprávkový svet dospelých

Ako vznikla Slnečná sústava? V knihe som sa dočítal: „Slnko a planéty vznikli približne pred 5 miliardami rokov z gigantického oblaku medzihviezdnej hmoty. Plyny a prachové častice prvotného oblaku sa začali zahusťovať a z hustejšieho jadra postupne vzniklo Slnko. Na mieste, kde bola hmota najhustejšia, sa natoľko zvýšil tlak a teplota, že mohli začať prebiehať reakcie, vďaka ktorým vznikalo svetlo a energia. Z častíc, ktoré v tvare prstencov obiehali okolo novovzniknutej hviezdy, vznikali spočiatku nebeské telesá s priemerom niekoľko desiatok kilometrov, ktoré sa postupne zrážali a spájali dokopy, až vznikli planéty. Takto sa pôvodne malé častice spájali do stále väčších a väčších celkov. Z medziplanetárneho prachu obiehajúceho okolo Slnka vznikli planéty zemského typu. Zo vzdialenejších ľahších prvkov vznikli plynové planéty.“

Čo by ste povedali na takýto opis? Veríte, že Slnečná sústava vznikla takto? Použijem rovnakú logiku, aby som vysvetlil, ako vznikli moje hodinky. Skladajú sa predovšetkým z ocele a niklu. Tieto kovy vznikli pretavením železnej rudy. Potom z nich vznikli malé ozubené kolieska, ručičky, ciferník a vrchná časť hodiniek. Vznikol aj mechanizmus, ktorý poháňa ozubené kolieska. Potom sa to všetko samo spojilo... Ako sa vám to pozdáva? Nechýba tu vari niečo? Hodinky predsa nevzniknú samy od seba! Niekto inteligentný ich musí navrhnúť a niekto iný vyrobiť. A musí byť inteligentný! Opice nevyrobia hodinky. Naša Slnečná sústava, ktorá funguje ako stopercentne presné hodinky, musí mať inteligentného projektanta a výrobcu. Nemohla vzniknúť len tak sama od seba alebo ako dôsledok samočinných prírodných procesov. Nepozdáva sa vám to? Vraj je ten projektant neviditeľný a že si ho nedokážete predstaviť? To nevadí. Mnohé veci predsa nevidíme a nedokážeme si ich celkom dobre predstaviť, ale aj napriek tomu nepochybujeme o ich existencii. Máme nielen oči, ale aj rozum. Svet nepoznávame len pomocou zmyslov (takto to robia zvieratá), ale aj rozmýšľaním a uvažovaním. Dôsledok má vždy nejakú príčinu. Veď takýto opis sa podobá na rozprávky, kde sa všetko deje samo od seba.

Stvoriteľ neba i zeme

Počas každej nedeľnej svätej omše vyznávame svoju vieru: „Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného...“ „Stvoriteľa neba i zeme!“ Naozaj veríme? Boh je projektantom a konštruktérom našej Slnečnej sústavy... Sväté písmo sa začína slovami: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Genezis 1, 1). Isaac Newton, o ktorom sme sa učili na fyzike, mal zvyk sňať čiapku z hlavy a ukloniť sa vždy, keď niekto vyslovil slovo „Boh“. (Stavím sa, že toto sa na hodinách fyziky nevyučovalo.) Iný slávny fyzik a astronóm, Kirchner, mal priateľa, ktorý pochyboval o existencii Boha. Vedec si raz kúpil krásny glóbus a postavil ho na stôl vo svojej pracovni. Keď ho priateľ navštívil, opýtal sa, odkiaľ má taký krásny glóbus. „Vznikol sám od seba,“ zaznela odpoveď. Hosť sa usmial. A Kirchner na to: „Ľahšie si dokážem predstaviť, že tento malý glóbus sa vyrobil sám, než to, že sama od seba vznikla veľká Zem, na ktorej žijeme.“

Ján Pavol II. povedal: „Pri pohľade na nádheru, ktorú nazývame... nesmierne veľký svet vesmíru, ľudská myseľ chápe, že takéto úžasné a veľké dielo musí mať Stvoriteľa, ktorého múdrosť je neprekonateľná a moc neobmedzená“ (Rím, 10. 7. 1985). Boh – ako vravia odborníci – je ineffabiliter excelsus alebo transcendentný voči svetu, čo znamená, že je celkom iný než svet a všetko, čo poznáme a čo si ľudská myseľ dokáže vymyslieť. Je nevýslovne väčší než všetko, čo je mimo neho a čo by sme si mohli vymyslieť. Ľudská myseľ Boha nikdy celkom nepochopí, ale z jeho diel môže zistiť, že Boh existuje. 

Samozrejme, že Boh nie je deduško s dlhou, sivou bradou sediaci na obláčiku. Takto si ho zrejme predstavoval Jurij Gagarin, prvý sovietsky kozmonaut, ktorý z vesmíru zvestoval, že Boha nevidí, čím chcel dať všetkým na známosť, že marxisticko-leninistická viera vo večnú hmotu je správna. Mnohí ľudia ešte stále uvažujú podobne, čím dávajú najavo, že nepremýšľajú.

Big Bang

Slnečná sústava sa nachádza v galaxii, ktorá sa volá Mliečna cesta. Keď sa na ňu pozeráme voľným okom, vyzerá ako svetlý pás tiahnuci sa na oblohe. Starovekí Gréci prirovnávali tento pás k mliečnemu potôčiku – odtiaľto pochádza názov našej galaxie. Astronómovia tvrdia, že je to bežná špirálová galaxia s priemerom približne 100 000 svetelných rokov... Koľko by to bolo kilometrov? V našej galaxii sa nachádza 200 – 400 miliárd hviezd podobných Slnku, zato planetárne sústavy sú zriedkavé. Takisto aj Mliečna cesta sa točí okolo svojho stredu. Naša Slnečná sústava na nachádza vo vzdialenosti približne 30 000 svetelných rokov od stredu galaxie a potrebuje približne 250 miliónov rokov na to, aby sa raz otočila. Odkiaľ sa vo vesmíre berie tento ustavičný pohyb? Hodinky musíme alebo natočiť alebo do nich vložiť baterku, aby fungovali. Bez zásahu majiteľa by skôr či neskôr zastali. Hodinky nie sú perpetuum mobile.

Mliečna cesta a spolu s ňou Veľký a Malý Magellanov mrak, Veľká galaxia v Trojuholníku a Galaxia Andromeda (M31) tvoria zoskupenie, ktoré sa nazýva Miestna skupina galaxií. Vo vesmíre existujú miliardy galaxií a v každej z nich miliardy hviezd. Najodľahlejšie galaxie sú od nás vzdialené 15 miliárd svetelných rokov. Astrofyzici tvrdia, že celý vesmír vznikol pred 15 miliardami rokov z obrovského výbuchu, ktorý nazvali Big Bang. Takže svet mal svoj počiatok. Všetka hmota, ktorá existuje, bola vtedy skondenzovaná do objemu veľkosti špendlíkovej hlavičky a vo chvíli výbuchu sa začala vzďaľovať od epicentra. Neprichádza vám na myseľ otázka, že ak svet vznikol takto, kto to uviedol do pohybu a prečo to urobil? Ja by som sa opýtal, kto vymyslel fyzikálne zákony, podľa ktorých to všetko prebehlo.

Večný Boh dal počiatok všetkému, čo existuje, a fyzikálne zákony sú jeho ruky. On bol prv, než nastal Big Bang. Bol vždy. Prekvapuje vás, že niektorí ľudia prežijú celý život v kláštoroch, aby ho poznávali a zvelebovali? Prekvapuje vás, že mnohí radšej zomreli, než by Boha zapreli? Boh je úžasný, hoci je zároveň veľký a nepochopiteľný.

Materialisti klamú sami seba a dúfajú, že veda raz dokáže, že Boh neexistuje. Sú to logické očakávania alebo skôr falošné nádeje? Dá sa vari dokázať, že napríklad hodinky vznikli náhodou alebo len silou prírody? Materialisti tomu veria. Prírodné vedy nikdy nedokážu, že Boh neexistuje. Práve naopak, umožňujú nám čoraz lepšie poznávať a obdivovať veľkú múdrosť nášho Stvoriteľa. Pápež Benedikt XVI. nedávno povedal: „Vesmír nie je dielom náhody, ako by nám to niektorí chceli nahovoriť. Keď ho obdivujeme, sme pozvaní, aby sme z neho vyčítali niečo hlboké: múdrosť Stvoriteľa, nevyčerpateľnú Božiu tvorivosť a jeho nekonečnú lásku k nám“ (Rím, 6. 1. 2011). Filozofia, na ktorej sú založené ostatné vedecké disciplíny, už dávno dokázala, že Boh existuje. „Ak sa hlbšie zamyslíme, musíme uznať, že nám nechýbajú dôkazy o existencii Boha. Vypracovali ich myslitelia vo forme prísne logických filozofických dôkazov. Môžu byť podané aj v jednoduchšej forme, prístupnej pre každého, kto sa snaží pochopiť zmysel sveta, ktorý ho obklopuje,“ povedal Ján Pavol II. (Rím, 10. 7. 1985).

A nakoniec to najlepšie – Boh, Stvoriteľ celého vesmíru, chce, aby sme ho nazývali Otec! Je to Otec, ktorý miluje každého z nás... Odkiaľ to viem? Tentoraz nie z pozorovania vesmíru, ale z listu, ktorý Boh napísal ľuďom – zo Svätého písma. Máme úžasného Otca, však? Od úžasu sa nám môže zatočiť hlava!

Jan Bilewicz



Objednaj

Ak máte záujem o stiahnutie časopisu vo formáte PDF

  • Prihlás sa, ak už si registrovaný a časopis odoberáš
  • Objednaj, ak ešte nie si registrovaný


The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.





Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku





Navrchol

Odporucit stranku znamemu!


Články kresťanské