 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
Po mnohých vyšetreniach sa zistilo, že mám chorú hypofýzu, čo je príčinou mojej neplodnosti. Neplodnosť je pre ženu veľkým problémom, a to nielen fyzickým, ale aj emocionálnym. S manželom sme sa vzali dosť neskoro. Ja som mala 36 rokov, manžel takmer 40. Poznali sme sa dlhšie, ale rozhodnutie o sobáši som odkladala kvôli strachu, ktorý som si priniesla z rodičovského domu. Myslela som si, že sa vydávam z rozumu, pretože sa mi zdalo, že nemilujem svojho budúceho manžela. On tvrdil, že jeho láska vystačí aj za dvoch. Keď som sa v deň svadby ráno zobudila, stále som cítila neistotu, či konám správne, či nezraním manžela tým, že sa vydávam bez lásky. Samozrejme, že som sa mýlila. Ešte v kostole počas slávenia sviatosti manželstva som dostala ďalšiu milosť – Boh ma nečakane obdaroval aj napriek mojim odchodom a hriechom. Keď sme po sobáši vyšli z kostola, bola som novým človekom. Cit, ktorý som nedokázala pomenovať a ktorý bol bezpochyby láskou, sa v manželstve rozvinul a zažiaril. Do svojho manžela som sa zamilovala až po svadbe. Dar fyzickej lásky ešte prehĺbil naše vzájomné puto. Snúbenci, ktorí sa zachovajú dar čistoty až do dňa svadby, budú neskôr dvojnásobne obdarovaní a zažijú skúsenosť krásnej manželskej lásky. Vyše 3 roky a 6 mesiacov sme s manželom túžili po dare potomstva. Vedome som napísala slovo „dar“, pretože vtedy som pochopila, že deti sú Boží dar a patria Bohu. Nikdy nepatria rodičom. Dostali ich, aby ich vychovali. Čakanie na dieťa bola ťažká skúsenosť, ktorá sa nedá opísať. Pochopí to len žena, ktorá sa ocitla v podobnej situácii. Bezdetní manželia sa cítia nenaplnení, neúplní a žene sa zdá, že nemá hodnotu. Začali sme sa liečiť na klinike, ale neprinieslo to nijaké výsledky. Po neúspešnej hormonálnej liečbe lekári rozhodli, že máme podstúpiť umelé oplodnenie, čiže najskôr insemináciu a neskôr prípadne in vitro fertilizáciu. Po uvažovaní a spoznaní postoja Cirkvi sme to rozhodne a kategoricky odmietli. Začali sme uvažovať o adopcii. Adopciu regulujú rozličné predpisy, a preto nám odporučili čakať, kým splníme náležité požiadavky. (Manželský pár, ktorý si chce adoptovať dieťa, musí okrem iného žiť spolu minimálne štyri roky.) Všetko sme odovzdali Bohu. Verili sme, že Boh vo svojej láske chce darovať každému manželskému páru dar potomstva. Ak nám tento dar nedal, musíme zrejme uzdraviť niečo v našom vzájomnom vzťahu alebo nám Boh dáva čas, aby sme niečo pochopili. S takýmto úmyslom sme si duchovne adoptovali nenarodené dieťa. Zázračná Božia prozreteľnosť pôsobí v našom živote tak, že nám vždy pošle správnych ľudí. Zoznámili sme sa so ženou, ktorá nám porozprávala o istej charizmatickej skupine. Rozhodli sme sa, že týchto ľudí navštívime a budeme Boha prosiť o uzdravenie. Už počas cesty autobusom som mala pocit, že všetko dopadne dobre a že sa uzdravíme. Docestovali sme. Najskôr som sa dobre vyspovedala. Potom sme sa zúčastnili na svätej omši a následne na modlitbe za uzdravenie. Počas modlitby som pocítila zvláštne veci. Keď mi kňaz položil ruky na hlavu, najskôr som pocítila strach, ktorý pomaly odchádzal z môjho tela a nahradil ho pokoj. Keď sa modlitba skončila, cítila som sa veľmi ľahká a pokojná. Keď som kňazovi povedala, aké pocity a obrazy som mala, dozvedela som sa, že som dostala milosť uzdravenia a že budem mať dieťa alebo deti. Nebola som si istá, či to budú adoptované alebo vlastné deti. Kňaz ma uistil, že to budú deti, ktoré porodím. Moje šťastie bolo nesmierne. Domov som sa vrátila zmenená a plná nádeje. Boh vypočul moju modlitbu a modlitbu môjho manžela. Po dvoch týždňoch od návratu som si urobila testy, ktoré potvrdili, že som tehotná. Pomyslela som si: Tak rýchlo?! Presvedčila som sa, že Ježiš Kristus uzdravuje aj dnes. Treba ale podstúpiť istú námahu, aby sme túto milosť dostali. Tehotenstvo som napriek chorobe a vyššiemu veku (39 rokov) prežila neočakávane dobre a bez väčších komplikácií. Dňa 6. augusta, na sviatok Premenenia Pána, prvý piatok mesiaca som porodila zdravé a krásne dieťa. Ďakujeme Bohu za zázraky v našom živote. Nechceme skryť svetlo pod posteľ, a preto svedčíme o našom uzdravení. Agnieszka a Wiesław The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
