 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
8. decembra 1991 sa na vigíliu slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kostole Panny Márie vo Finca Betania vo Venezuele udial eucharistický zázrak. Ide o jeden z ďalších viditeľných dôkazov, ktorý nám dáva Kristus, aby oživil našu vieru, že jeho prítomnosť v Eucharistii je skutočná. Otty Ossa Avistizabel – kňaz a kustód mariánskej svätyne – slúžil pre veľkú skupinu pútnikov svätú omšu na ukončenie vigílie pred slávnosťou Nepoškvrneného počatia. Prv ako prijal Kristovo telo a krv, polámal veľkú hostiu na štyri časti. Jednu z nich požil a až po určitom čase si všimol, že z jednej časti rozlomenej hostie začala hojne vytekať krv. Aby nevyvolal zbytočný rozruch, hostiu zakryl a zhromaždeným veriacim nepovedal, čo sa stalo. Keď sa svätá omša skončila, preniesol krvácajúcu hostiu do svätostánku. Na tento neobyčajný zážitok si spomína takto: „Hostiu som polámal na štyri časti. Keď som sa pozrel na paténu, nemohol som uveriť vlastným očiam. Na hostii sa utvorila červená škvrna a začala z nej tiecť ozajstná krv ako z rany. Po skončení svätej omše som krvácajúcu hostiu zobral a odložil som ju vo svätostánku. Nasledujúci deň som sa o šiestej hodine ráno išiel na ňu pozrieť. Krv stále vytekala. Tri dni bola v tekutom stave a potom sa začala zrážať. Zdalo sa mi veľmi zvláštne, že krv do dosť hrubej hostie vôbec nevsakovala.“ O tomto mimoriadnom jave ihneď informovali biskupa Bella, miestneho ordinára. Biskup uveril, že výpoveď kňaza Ottyho je pravdivá, napriek tomu musel ustanoviť osobitnú komisiu, aby krvácajúcu hostiu podrobili celej sérii vedeckých pokusov a skúmaní a aby v Caracase urobili laboratórny rozbor krvi. Výsledky skúmaní dokázali, že z vedeckého hľadiska je tento jav nevysvetliteľný. Krv, ktorá z hostie vytiekla, je ozajstná ľudská krv skupiny AB. Ide o veľmi zriedkavú krvnú skupinu, ktorú má asi len 5 % ľudí. Dôležité je tiež podotknúť, že takú istú krvnú skupinu vedci objavili na Turínskom plátne, pohrebnej plachte, do ktorej bolo po smrti zavinuté Ježišovo telo, a tiež na premenenom chlebe a víne z eucharistického zázraku v Lanciane v Taliansku. P. Baima Ballone, profesor súdneho lekárstva na univerzite v Turíne, ako výsledok špeciálneho výskumu potvrdil, že krv na plátne je ozajstná ľudská krv. Výskum s využitím systému ABO ukázal, že krv patrí do skupiny AB. Podobný výskum robili v roku 1981 aj americkí vedci John H. Heller a Alan D. Adler z Inštitútu New England. Obaja nezávisle od seba potvrdili, že na plátne sa nachádzajú stopy ľudskej krvnej skupiny AB. Adler, ktorý je židovského pôvodu, nevedel, že skúma vzorku z Turínskeho plátna. Až keď dokázal, že ide nepochybne o ľudskú krv, jeden z kolegov mu povedal, že je to vzorka z Turínskeho plátna. Adler mal dovtedy skôr ľahostajný postoj k viere, ale v tej chvíli povedal: „Môj Bože! To, že sa na Plátne nachádzajú stopy krvi, je rovnako jasné ako fakt, že krv prúdi aj v našich žilách.“ Veľmi zaujímavé sú tiež výsledky výskumov, ktoré boli robené na premenenom chlebe a víne, pochádzajúcich z eucharistického zázraku v Lanciane (provincia Chieti). V tomto talianskom mestečku sa v 8. storočí stal zázrak. Istý baziliánsky mních mal veľké pochybnosti o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Počas slúženia svätej omše sa pri premenení v jeho rukách premenila hostia na telo, stratila formu hostie, a víno sa premenilo na krv, pričom sa podobala na ľudskú krv. Pápež Pavol VI. v roku 1970 nariadil urobiť vedecký výskum, ktorý uskutočnila skupina vedcov pod vedením Odoarda Linola, profesora anatómie, histopatológie, chémie a mikrobiológie na univerzite v Siene. Výsledky výskumu spôsobili veľkú senzáciu a dostali sa na prvé stránky talianskych denníkov. Výskumy totiž dokázali, že hostia, ktorá sa podľa historických svedectiev z 8. storočia premenila na telo, pochádza zo srdcového ľudského svalu (bez akýchkoľvek stôp rezania), obsahuje bunky ľudského srdcového svalu, endokardu a perikardu a tiež bunky nervovej sústavy, ktoré sú charakteristické pre srdcové svaly. Nachádza sa tam krv skupiny AB. Výskum 5 hrudiek zrazenej krvi (už samotná skutočnosť, že vydržali tak dlho, je pre vedu nevysvetliteľný úkaz) potvrdil, že ide o ozajstnú ľudskú krv skupiny AB. Tri roky po tomto výskume, 3. novembra 1974, putoval do Lanciana kardinál Karol Wojtyła. Celú noc adoroval Ježiša Krista prítomného v Eucharistii. V pamätnej knihe svätyne zanechal veľmi výstižný zápis: „Učiň, aby sme v teba ešte viac verili, dúfali a milovali“ (Fac nos Tibi semper magis credere, in Te spem habere, Te diligere). Eucharistické zázraky sú znaky, prostredníctvom ktorých túži zmŕtvychvstalý Kristus prebudiť a upevniť našu vieru. Túži, aby sme uverili, že zostal s nami „po všetky dni, až do skončenia sveta“ a že je v tajomstve Eucharistie naozaj prítomný. Eucharistia je najväčším duchovným darom Cirkvi pre celé ľudstvo, pretože je to sám Kristus, náš Spasiteľ, v podobe chleba a vína. Vo sviatosti Eucharistie „je obsiahnuté opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus (...) Eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 1374; 1377). Zmŕtvychvstalý Kristus nám dáva celého seba v Eucharistii, aby nás premieňal svojou láskou a viedol k plnosti šťastia. Apeluje na naše srdcia slovami, ktoré napísala svätá Faustína vo svojom Denníčku: „Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zasypať milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske“ (1447). M. P. Dnes po sv. prijímaní mi Ježiš povedal, ako veľmi túži prichádzať do ľudských sŕdc: Túžim sa zjednocovať so všetkými ľudskými dušami, mojou rozkošou je spájať sa s dušami. Vedz, dcéra moja, že keď prichádzam vo svätom prijímaní do ľudského srdca, mám ruky plné milostí a túžim ich dať duši. Ale duše si ma ani nevšímajú, ponechávajú ma samého a zaoberajú sa niečím iným. Ó, ako mi je smutno, že duše nespoznali lásku. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym. (Denníček 1385) Každú voľnú chvíľu trávim pri nohách skrytého Boha. Sv. Faustína The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
