 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Sebastian Bednarowicz,
Často počujeme, že svätá Rita je „svätou pre bezvýchodiskové situácie“. Ak sa však pozrieme na jej život zameraný na zomrelého a zmŕtvychvstalého Krista, ihneď zbadáme, že tu ide o oveľa viac. Pomoc svätej Rity pri riešení problémov ľudí vychádza z jej spoluúčasti na passio Christi – passio hominis, teda na utrpení Krista, ktoré zahŕňa utrpenie každého človeka. Svätá Rita žila v nepokojnom období na prelome 14. a 15. storočia v Casciu v Taliansku. Ako mladú ju vydali za muža, ktorý bol ďaleko od Boha, ale svojou trpezlivosťou a príkladom ho priviedla k obráteniu. Žiaľ, krátko nato jej manžela zavraždili. Rita zostala sama s dvoma nedospelými synmi. Miestny taliansky obyčaj v tom čase prikazoval, aby najbližší príbuzní zavraždeného jeho smrť pomstili – nariaďoval krvnú pomstu. Pre zbožnú ženu, akou bola Rita, neprichádzalo niečo také do úvahy, avšak jej synovia napriek úpenlivým matkiným prosbám chceli smrť otca pomstiť. V praxi by to však znamenalo, že samých seba odsúdia na smrť: buď na základe rozhodnutia mestského tribunálu ako trest za spáchanie zločinu, alebo by sa stali obeťou vendety zo strany rodiny zavraždeného. Rita si bola vedomá, že tak, ako stratila muža, môže stratiť aj svojich synov. Neprestávala sa modliť, aby ich Boh uchránil pred spáchaním ťažkého hriechu vraždy. Krátko nato vypukla v meste epidémia, počas ktorej zomreli obaja jej synovia. Pred smrťou odpustili vrahom svojho otca a aj sa vyspovedali. Po tejto udalosti Rita zatúžila vstúpiť do augustiniánskej rehole. Vedela však, že pokiaľ sa nezmieria príbuzní jej muža s rodinami vrahov, neprijme ju žiaden kláštor. Napriek mnohým poníženiam a pohŕdaniu napokon priviedla rozhnevané rodiny k zmiereniu. Takto sa mohla vydať na cestu rehoľným životom; zvlášť kontemplovala umučenie Krista. Za svoju oddanosť a zbožnosť bola obdarovaná stigmou rany z tŕňa z tŕňovej koruny, ktorú mala na svojom čele vyše pätnásť rokov. Keď zomrela, jej telo nepodľahlo rozkladu a do dnešného dňa je vystavené v sklenenej truhle v kláštore v Casciu. Svätá Rita má osobitný dar pomáhať tomu, kto sa na ňu obracia, preniknúť do spasiteľného utrpenia Krista počas jeho umučenia a smrti tým, že pripomína, že od narodenia Ježiša až po jeho úplné obetovanie sa za nás sa Boh v Ježišovi o nás stará a zjednocuje sa s nami zvlášť v najťažších chvíľach nášho života, teda v utrpení a smrti. V tejto perspektíve sa „nemožné“ prosby tisícok ctiteľov, ktorí ju vzývajú, menia na „možné“, pretože svätá Rita pomáha svojim priateľom zveriť život Ježišovi. Vtedy človek zjednotený s Ježišom skrze každodennú modlitbu a sviatostný život začína vidieť svoje problémy v inej perspektíve – v súlade s jeho slovami: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné“ (Matúša 19, 26). Svätá Rita učí, že máme spájať svoje utrpenie s Ježišovým, že si máme pripomínať, ako bol opustený ľuďmi, odsúdený, ponížený, zabitý na kríži. Hrozný výkrik, ktorý vydal Ježiš o tretej hodine v onen piatok, keď zomrel: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Matúša 27, 46), je stále prítomný v ťažkostiach, počas skúšky, v chorobe člena rodiny, pri strate zamestnania, pri opustení manželom, manželkou, pri smrti dieťaťa... Ježiš Kristus nám dáva pochopiť, že prežívané utrpenie a bolesť, ak ich znášame spolu s ním, sú pre nás veľkou milosťou spoluúčasti na jeho utrpení za spásu všetkých ľudí. Tí, ktorí trpia spolu s Ježišom, sa stávajú kanálmi Božích milostí vo svete, stávajú sa „kľučiarmi Neviditeľného“, ktorí otvárajú srdcia uzavreté pred Bohom. Ritina skúsenosť, ktorá bola v každej situácii zjednotená s Ježišom, nám dáva istotu, že Boh v každej bolesti a v nešťastí prichádza k nám so svojou milosťou; utrpenie s Ježišom je vždy prameňom veľkého požehnania. Nikdy nepremárnime svoje utrpenie, ale obetujme ho Ježišovi. sprac. Sebastian Bednarowicz Modlitba obetovania utrpenia:
The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
