 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Ak prijmeš od Boha pravdu o ľudskej sexualite, ak sa rozhodneš každý deň bojovať a podriaďovať jej svoje myslenie a konanie, začneš kráčať cestou dozrievania k láske, ktorej zdrojom je Boh (porov. Prvý Jánov list 4, 7). Iba láska dáva nášmu životu zmysel. Sám Pán Boh nám hovorí: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska“ (1 Jn 4, 7 – 8). Dozrievanie k láske je naša najdôležitejšia úloha, cieľ a zmysel nášho života na zemi. Pri prechode z detstva do mladosti sa odkrývajú pred chlapcami a dievčatami veľké tajomstvá lásky, ktoré sú úzko spojené s ich pohlavím a sexualitou. Sám Stvoriteľ vložil do srdca ženy a muža túžbu stať sa „jedným telom“ vo sviatosti manželstva. Táto túžba sa začína prebúdzať počas dospievania a prejavuje sa vzájomnou príťažlivosťou chlapcov a dievčat. V ženskosti a v mužskosti navzájom v sebe objavujú tajomstvo krásy človečenstva. Toto objavovanie je vzrušujúce a spúšťa takú neuveriteľnú vlnu emócií a túžob po zjednotení, ako nikdy predtým. Túto túžbu po vytvorení jednoty umocňuje skutočnosť, že sa u zamilovaných prebúdza všetko, čo súvisí s ich sexualitou. Zisťujú, že sexuálne zážitky sú silne spojené so zmyslovým potešením a to láka, aby si z nich človek zobral. Čo hovorí mladým na túto tému Varujte sa smilstva! V prvom rade varuje pred smilstvom, ktoré ničí lásku: „Varujte sa smilstva. (...) A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (Prvý list Korinťanom 6, 18 – 19). Vzájomná láska, ktorá vzniká medzi dievčaťom a chlapcom, je darom samotného Boha Stvoriteľa. Iba on je jediný znalec, ktorý vie, čo máme robiť, aby sme tento dar nezničili a naše svedomie neznecitlivelo. Upozorňuje, aby sa nám nestalo, že by sme „otupeli a oddali sa necudnosti a s nenásytnou žiadostivosťou páchali každú nečistotu“ (porov. Ef 4, 19). Oddávať sa necudnosti znamená podľahnúť sexuálnemu pudu, a tak stimulovať svoje telo a predstavy a zažívať zmyslové potešenie. Stáva sa to, keď dvaja žijú spolu pred svadbou, dotýkajú sa na erotogénnych zónach (petting), vášnivo sa bozkávajú, masturbujú, sledujú pornografiu atď. Vtedy sa pre chlapca a dievča stáva telo predmetom sexuálneho potešenia. Takýto pohľad svedčí o egocentrizme, ktorý je opakom lásky. Takýmto správaním sa človek poddáva ničivej moci egoizmu, ktorá spútava, spôsobuje závislosť a veľké škody v duchovnej oblasti. Ľudské srdce, ktoré sa ponára do hriechov nečistoty, je spútané egoizmom, a preto nedokáže milovať. Zotrvávanie v nečistote je jednou z najväčších tragédií človeka, lebo len ľudia čistého srdca sú blahoslavení (šťastní) a iba oni „uvidia Boha“, teda iba oni pocítia lásku, ktorá vyviera z Boha. V Božom pláne je sexuálny pôžitok podriadený zákonu lásky, teda nezištnému a úplnému darovaniu seba milovanej osobe. Tento vzájomný nezištný dar celého človeka, teda tela i duše, keď sa muž a žena stávajú „jedným telom“, je možný iba vo sviatosti manželstva. Skrze túto sviatosť Kristus svojou božskou mocou posväcuje muža a ženu a oni sa stávajú pre seba navzájom manželom a manželkou. Vtedy ich stávanie sa „jedným telom“ v manželskom spolužití mocou samého Boha vyjadruje svätosť sviatosti manželstva, ktorá je zdrojom vzájomného posväcovania sa a vzájomnej lásky v Kristovej láske. Keď sú manželia v stave posväcujúcej milosti, teda keď majú čisté srdcia, pohlavný styk je vtedy oveľa krajší a bohatší než zmyslové potešenie. Je to zažitie absolútnej duchovnej a telesnej jednoty v láske samotného Boha. K takémuto sexuálnemu životu treba dozrievať a dospievať. Sväté písmo o tom píše takto: „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba. Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov“ (Kolosenským 3, 5 – 6); „Žime početne ako vo dne; nie v necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí“ (Rímskym 13, 13 – 14); „Prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha“ (Prvý list Solúnčanom 4, 1b – 8). Od lásky citovej k láske trvalej Blahoslavený Ján Pavol II. nás vyzýval, aby sme neustále vnútorne pracovali a víťazili nad nečistými myšlienkami, skutkami a túžbami tak, že sa budeme v láske spájať s Kristom, lebo iba vtedy budeme „vnútorne oslobodení od žiadostivosti vlastného tela a pohlavia, slobodní slobodným darovaním sa. (...) Slobodu chápeme v tomto kontexte predovšetkým ako vlastnenie seba samého“. Človek čistého srdca je slobodný iba vtedy, keď patrí sebe samému a dokáže milovať, teda nezištne sa darovať až po obetovanie svojho života. Nie je jednoduché zabúdať na seba, odmietať vlastnícku, narcistickú „lásku“, každý deň umierať egoizmu a znenávidieť i odmietať všetky pokušenia k hriechu nečistoty. Neustále vstávanie po každom páde a vytrvalosť vo vernosti Kristovi spôsobí, že vo svojom srdci zažiješ radosť z čistej lásky, ktorá je darom od neho. V tejto škole slobody ťa bude Ježiš učiť víťaziť nad povrchnými emóciami a zakoreňovať sa v ňom, prestaneš sa zameriavať na seba a začneš sa otvárať pre druhých. Prejdeš od lásky citovej k láske trvalej. Pretože láska nie je iba cit; je to od pocitov nezávislý úkon vôle, nezištné darovanie sa. Dennodenne musíš bojovať proti mocnostiam zla, so svojimi slabosťami a rozhodovať sa neustále pre dobro: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jána 15, 13). Prechod od lásky vlastníckej, narcistickej k láske, ktorá nezávisí od pocitov, ale je aktom vôle, vyberá si dobro, je nezištným darom seba, radosťou čistej lásky, je možný len u tých, ktorí svoj život úplne odovzdali Ježišovi a dovolia mu, aby ich viedol životom. P. M. Piotrowski TChr
The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
