Ja som vzkriesenie a život

Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 22/2011 → Večný život

Ako apoštoli a učeníci zistili, že Kristus vstal z mŕtvych, a ako tomu uverili?

Najskôr videli strašnú drámu Ježišovho umučenia a smrti na kríži, čo bolo pre nich bezpochyby skutočný emocionálny i duchovný šok a príčina straty nádeje.

Keď sa k nim dostali prvé správy o prázdnom hrobe a zmŕtvychvstaní, považovali ich za táraniny a neverili im (porov. Lukáša 24, 11). Z evanjeliových správ sa dozvedáme, že učeníci a apoštoli poznávali pravdu o Kristovom zmŕtvychvstaní v dvoch etapách. Najskôr našli prázdny hrob a odložené plachty, do ktorých bolo zavinuté Ježišovo mŕtve telo, a neskôr sa mohli sami, dokonca pomocou zmyslov, stretnúť so zmŕtvychvstalým Pánom a zakúsiť jeho prítomnosť.

Objavenie prázdneho hrobu a plachiet

Ráno prvého dňa po sobote (v nedeľu), ešte za tmy, sa apoštoli od Márie Magdalény dozvedeli, že Ježišovo telo zmizlo z hrobu. Peter a Ján sa zobrali a utekali k hrobu. „Bežali obaja, ale ten druhý učeník Ján bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevošiel. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty othonia aj šatku sodara, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril“ (Jána 20, 4 – 8). Pre svätého Jána bol pohľad na prázdny hrob a plachty, do ktorých bolo zavinuté telo ukrižovaného Ježiša, dostatočne presvedčivým dôkazom zmŕtvychvstania. Pohrebné plachty neboli porušené, boli uložené tak ako v čase pohrebu, keď bolo do nich zavinuté Ježišovo telo. Avšak vnútri boli prázdne. Ježišovo telo tam už nebolo. Prekvapený apoštol pochopil, že telo z pohrebných plachiet nikto nevytiahol, ale že muselo samo vo chvíli zmŕtvychvstania nevysvetliteľným spôsobom preniknúť cez plátno. Profesor G. Zaninotti po analýze evanjeliových správ o zmŕtvychvstaní a po výskume Turínskeho plátna a spôsoboch pochovávania v Kristovej dobe predložil presvedčivé vysvetlenie, že Ježišovo telo bolo zavinuté najskôr pozdĺžne do ľanovej tkaniny, ktorá bola dlhá 4,36 m a široká 1,10 m. Toto pohrebné plátno malo funkciu plachty aj šatky (sodara) a bola doňho zavinutá Ježišova hlava aj telo. Polovica plátna bola pod telom a druhá polovica zakrývala vrchnú časť tela. Takto prikryté telo následne zavinuli ešte do dvoch, priečne uložených, kusov plachty (othonia).

Pohľad na tieto neporušené pohrebné plachty, z ktorých tajomným spôsobom „zmizlo“ Ježišovo telo, spôsobil, že apoštol Ján uveril v zmŕtvychvstanie prv, než sa osobne stretol so vzkrieseným Kristom.

Plátno (šatka, sodara), do ktorej bola zavinutá Ježišova hlava aj celé telo, sa zachovala do našich čias. Uchováva sa v turínskej katedrále. Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý sa odvolal na dlhoročný, všestranný a výskum vedcov z rôznych odborov, sa vyjadril: „Podľa argumentov mnohých vedcov je posvätné Turínske plátno výnimočným svedkom veľkonočných udalostí: umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Nemý a zároveň udivujúco výrečný svedok!“ (Turín 13. 4. 1980). „Pre veriaceho človeka je podstatné predovšetkým to, že Turínske plátno je zrkadlom evanjelia... Ak sa naňho zahľadí citlivý človek, prežije vnútorné dojatie a otras. Turínske plátno je skutočne mimoriadnym znamením, ktoré upriamuje našu pozornosť na Ježiša, pravé Slovo Otca, a ktoré vyzýva človeka, aby svojím životom nasledoval príklad toho, ktorý sa za nás obetoval“ (Turín 24. 5. 1998). Na tomto pohrebnom plátne zanechalo Ježišovo umučené telo mimoriadne presný odtlačok vo forme fotografického negatívu, zatiaľ čo krvavé škvrny sú vo forme fotografického pozitívu. Vedcov skutočne udivuje fakt, že obraz ukrižovaného človeka na plátne je anatomicky dokonalý. Vidno všetky rany spôsobené bičovaním, korunovaním tŕním, nesením kríža a ukrižovaním. Na dôvažok je obraz trojrozmerný, čo by ani dnešná veda a technika nedokázali vytvoriť. Podľa názoru vedcov vznikol obraz človeka na Turínskom plátne pôsobením tajomného výbuchu energie vychádzajúcej zvnútra, čo malo za následok „pripálenie“ povrchu vláken, ktoré sa zafarbili na priezračno-žlto. Toto zafarbenie sa nedá odstrániť ani nijako vybieliť. Odborníci z oblasti súdneho lekárstva vychádzajúc z poznatkov o zrážanlivosti krvi tvrdia, že Ježišovo telo zavinuli do plátna dve a pol hodiny po smrti, pričom v ňom nebolo zavinuté dlhšie než 36 hodín. Vyplýva to zo skutočnosti, že na plátne nie sú nijaké stopy po posmrtnom rozklade. Ba čo viac, na Turínskom plátne vidno neporušené krvné zrazeniny, ale nevidno na ňom nijaké stopy po odtrhnutí tela od plátna. Takže celkom iste nikto telo z plátna nevybral. Ako teda mohlo preniknúť cez ľanovú tkaninu a pritom neporušiť jej štruktúru? Odkiaľ pochádza žiarenie, ktoré vytvorilo tento úžasný, trojrozmerný obraz celého tela na plátne? Odpoveď na tieto otázky môže dať len viera, ktorá hovorí, že toto všetko sa udialo vo chvíli zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Stretnutia so Zmŕtvychvstalým

„Vzkriesený Pán sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného“ (Marka 16, 14). Ježiš Kristus sa im zjavil vo svojom oslávenom tele. Mohli ho vidieť, dotknúť sa ho, zhovárať sa s ním, spoločne sa na­jesť. Videli, že je to ten istý Ježiš, ktorý zomrel na kríži a ktorého telo vložili do hrobu. „Zmätení a naľakaní (apoštoli) si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: ,Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte; že ja mám.‘ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: ,Máte tu niečo na jedenie?‘ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi“ (Lukáša 24, 37 – 43). Ježiš Kristus si vyvolil za svedkov svojho zmŕtvychvstania len tých, ktorí ho poznali ešte pred Veľkou nocou. Keď ho videli vzkrieseného, mohli ho spoznať a vyhlásiť, že je to Pán (porov. Jn 21, 7), a neskôr odvážne svedčiť o jeho zmŕtvychvstaní, pričom sa nebáli podstúpiť ani mučenícku smrť za hlásanie pravdy o Kristovom zmŕtvychvstaní.

Kristus svojím zmŕtvychvstaním plne zjavil pravdu, že je pravý Boh, druhá osoba Najsvätejšej Trojice. „Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kolosenským 2, 9).

„Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými“ (Rímskym 14, 9). „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: ,Ježiš je Pán!‘ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10, 9).

Zjavenie tajomstva Božieho milosrdenstva

Skrze Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie sa na ľudstvo vylialo nekonečné milosrdenstvo, ktoré sníma všetky hriechy a uvádza zo smrti do života. Ježiš prijal na seba hriechy všetkých ľudí a svojím utrpením a smrťou vstúpil do všetkého, čo človeka od Boha vzďaľuje, čo ničí ľudský život a šťastie. Svojím zmŕtvychvstaním definitívne premohol každý hriech a smrť: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?... Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (Prvý list Korinťanom 15, 54 – 55. 57).

Keď vzkriesený Kristus zjavil sestre Faustíne tajomstvo svojho milosrdenstva, povedal: „Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva“ (Denníček 1059); „Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko by už bolo stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti“ (Denníček 1448).

Len vtedy zakúsime radosť zo sviatkov zmŕtvychvstania nášho Pána, keď sa mu plne odovzdáme a uveríme v jeho nekonečné milosrdenstvo. Ak vierou otvoríme Kristovi dvere svojho srdca, vzkriesený Pán zázračne premení náš život. Zmizne náš nepokoj, obavy, strach z budúcnosti, pretože zakúsime nekonečné milosrdenstvo zmŕtvychvstalého Pána a jeho silou budeme víťaziť nad svojimi slabosťami, pokušeniami, hriechmi a na konci života zvíťazíme aj nad smrťou.

P. Mieczysław Piotrowski TChr 

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!