Články kresťanské. Milujte sa! Články kresťanské - Milujte sa
Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal                Nevezmeš meno Božie nadarmo                Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni                Cti otca svojho i matku svoju                Nezabiješ                Nezosmilníš                Nepokradneš                Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu                Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho                Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho               
Slovenská verziaKresťanský portál

Kresťanské zdroje

 
Najväčší dar a tajomstvo
   

Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 22/2011 → Večný život

Pravde o skutočnej prítomnosti zmŕtvychvstalého Krista pod spôsobmi chleba a vína v Eucharistii mnohí od počiatku neverili, ba dokonca sa na nej pohoršovali. Ježiš Kristus pri Poslednej večeri nepovedal, že chlieb a víno sú symboly. Povedal, že sa skutočne zázračne premieňajú na jeho telo a krv.

Keď vzal chlieb, povedal: „Toto je moje telo.“ A keď vzal kalich, vyriekol: „Toto je moja krv“ (porov. Matúša 26, 26 – 28). Vonkajšia forma chleba a vína zostáva, ale zázračne sa mení ich podstata, čo zmyslami nevidíme. Chlieb a víno sa skutočne premieňajú na Kristovo telo a krv.

V slávnej eucharistickej reči Ježiš Kristus jasne zdôrazňuje svoju skutočnú prítomnosť v Eucharistii: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta... Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6, 51. 55). Židia, ktorí počúvali tieto Ježišove slová o Eucharistii, ich pochopili v doslovnom, a nie v prenesenom význame: „Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: ,Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!‘“ (Jn 6, 52). „Mnohí z nich povedali: ,Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!‘“ (Jána 6, 60). Mnohí z jeho poslucháčov prežili šok a pohoršili sa, pretože nevedeli pochopiť, ako im Ježiš dá jesť svoje telo a piť svoju krv. Ježiš videl, že táto pravda jeho poslucháčov veľmi zaskočila, ale nevysvetľuje ju. Kladie rečnícku otázku: „Toto vás pohoršuje?“ (Jn 6, 61). Vyslovuje slová, ktorými vysvetľuje, ako treba chápať tajomstvo Eucharistie: „A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život“ (Jána 6, 62 – 63). V slovách: „A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?“ poukazuje na tajomstvo oslávenia svojej ľudskej prirodzenosti (tela a krvi), ktoré sa uskutoční pri jeho smrti, zmŕtvychvstaní a vystúpení do neba. Takto svojim učeníkom vysvetľuje, že až po jeho smrti a zmŕtvychvstaní pochopia to, čo im povedal o svojej skutočnej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi, o nutnosti jesť jeho telo a piť jeho krv. Ježiš povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som“ (Jn 8, 28). Znamená to, že spoznáte moju božskú prirodzenosť. Vyzdvihnutie označuje tak ukrižovanie, ako aj jeho oslávenie pri zmŕtvychvstaní. Vo chvíli Ježišovej smrti bola oslávená jeho ľudská duša a pri zmŕtvychvstaní jeho telo. Zato v opise vystúpenia do neba (Skutky apoštolov 1, 9 – 11) sa dozvedáme, že oblak (Sk 1, 9), ktorý je charakteristickým znamením Božieho zjavenia, poukazuje na to, že v Ježišovi prebýva celá plnosť božstva (Kolosenským 2, 9; 1, 19).

Vo chvíli vystúpenia do neba Ježiš Kristus ukončil svoju fyzicky viditeľnú prítomnosť a jeho ľudská prirodzenosť začala nový druh existencie a novú formu prítomnosti. Kristus odchádza z tohto sveta a je odteraz neviditeľný. Jeho odchod pri vystúpení do neba je zároveň príchodom novým, neviditeľným a všadeprítomným spôsobom.

Ježiš Kristus bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha (porov. Marka 16, 19). Výraz „zasadol po pravici Boha“ znamená, že vystúpením do neba sa začala posledná etapa oslávenia Kristovej ľudskej prirodzenosti, ktorá završuje proces, ktorý sa začal jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Biblický opis (Sk 1, 9 – 11) hovorí, že Ježišovo telo malo iné vlastnosti pred vystúpením do neba a iné po ňom. Po vystúpení do neba bolo Ježišovo telo neviditeľné. Jeho ľudská prirodzenosť dostala účasť na všemohúcnosti Boha a vďaka tomu je Ježiš Kristus vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti prítomný v celej ľudskej rodine. „Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko“ (Efezským 4, 10). Eucharistia je možná vďaka tomu, že Ježišova ľudská prirodzenosť bola oslávená. Ježišovo telo a krv pred jeho smrťou, zmŕtvychvstaním a vystúpením do neba nemohli byť skutočným duchovným pokrmom. Bolo to možné až vtedy, keď moc Ducha Svätého oslávila Ježišovu ľudskú prirodzenosť. Preto je v Eucharistii ustavične prítomné tajomstvo Kristovej smrti, zmŕtvychvstania a vystúpenia do neba. Pod spôsobmi chleba a vína je Ježiš skutočne prítomný, zahŕňa nás svojou láskou a dáva nám svoje oslávené telo ako pravý duchovný pokrm a nápoj pre večný život. Eucharistia je možná vďaka Kristovej smrti, zmŕtvychvstaniu a vystúpeniu do neba. Ježišova smrť, zmŕtvychvstanie a vystúpenie do neba zohrali rozhodujúcu úlohu pri ustanovení Eucharistie. Po vystúpení do neba môže Spasiteľ dávať v Eucharistii ľuďom svoj vzkriesený život v sile Ducha Svätého. Je pochopiteľné, že pri Poslednej večeri, keď Ježiš Kristus ustanovil sviatosť Eucharistie, anticipoval spásonosné udalosti svojej smrti, zmŕtvychvstania a vystúpenia do neba a pod eucharistickými spôsobmi dal apoštolom za pokrm svoje oslávené telo a krv.

Eucharistiou je sám Ježiš Kristus vo svojej neviditeľnej, oslávenej ľudskej prirodzenosti. Je to ovocie jeho nekonečnej lásky, čiže tajomstvo jeho smrti, zmŕtvychvstania a vystúpenia do neba.

Ježiš nám dáva v Eucharistii seba samého, svoje skutočné, už oslávené telo a krv. Dáva sa nám pod spôsobmi chleba a vína a chce nás zbožstviť a premeniť silou Ducha Svätého, aby sme mali účasť na láske a večnom živote Najsvätejšej Trojice. Preto nás varuje: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň... Ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa... Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6, 53 – 54. 57 – 58).

Nesmie prijímať Eucharistiu, kto žije v ťažkom hriechu. Najskôr sa treba zmieriť s Bohom vo sviatosti zmierenia. Sväté písmo upozorňuje: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi... Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“ (Prvý list Korinťanom 11, 27. 29).

Živá viera spočíva v osobnom vzťahu s Ježišom Kristom. Je to vzťah priateľstva a lásky, ktorý sa nadväzuje predovšetkým vierou v Kristovu skutočnú prítomnosť v Eucharistii a rozvíja sa prijímaním Eucharistie. Eucharistické stretnutie je najdôležitejšia životná udalosť – veď prijímame samotného Pána pod spôsobmi chleba a vína.

P. Mieczysław Piotrowski TChr 



Objednaj

Ak máte záujem o stiahnutie časopisu vo formáte PDF

  • Prihlás sa, ak už si registrovaný a časopis odoberáš
  • Objednaj, ak ešte nie si registrovaný


The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.





Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku





Navrchol

Odporucit stranku znamemu!


Články kresťanské