 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Mirosław Rucki,
V našich učebniciach, v televízii, encyklopédiách a bežnom uvažovaní je stále prítomný názor o biologickej evolúcii – procese, v dôsledku ktorého samovoľne vznikli komplikované živé bytosti. Problém tkvie v tom, že technicky je proces biologickej evolúcie neuskutočniteľný. Uvediem veľmi jednoduchý príklad: orgán zraku, čiže oko. Prívrženci vývojovej teórie riešia otázku evolúcie oka pomocou jednoduchej schémy, ktorá je prístupná dokonca aj vo Wikipédii (viď obrázok). Vysvetlenie schémy je takéto: „Podľa biológov mohla evolúcia ľudského oka vyzerať takto: najskôr sa na pokožke vytvorila škvrna citlivá na svetlo, ktorá umožňovala primitívnemu strunatcovi pohyb za svetlom. Potom osudová mutácia viedla k vytvoreniu priehlbiny, ktorá umožňovala väčšiu presnosť pri určení smeru svetelného zdroja. V ďalšej etape pokožka zaclonila takmer celé svetlo, pričom nechala len malý otvor...“ Zaujímavé, však? „Najskôr sa na pokožke vytvorila škvrna citlivá na svetlo, ktorá umožňovala primitívnemu strunatcovi pohyb za svetlom.“ Chcel by som to vidieť. Samočinné „vytvorenie škvrny citlivej na svetlo“ muselo byť zázrakom, ibaže by to bol dôsledok stvorenia. Nepovažujeme za zázrak to, že inžinieri skonštruovali digitálne fotoaparáty. Skutočným zázrakom by bolo, keby vznikli samy, bez práce inžinierov... Čo to je „škvrna citlivá na svetlo“? Nejaká maličkosť, všakže? Prečítajme si, ako prebieha premena svetelného signálu na elektronický signál, ktorý prijíma mozog (vynechajme otázku analýzy informácie, ktorá prebieha tiež v mozgu). Profesor Michael Behe to opisuje nasledovne: „Keď svetlo dopadá na sietnicu, fotón pôsobí na časticu zvanú 11-cis retinal, ktorá sa v priebehu niekoľkých pikosekúnd mení na trans-retinal. Zmena tvaru tejto častice si vyžaduje zmenu tvaru bielkoviny – rodopsínu, s ktorým je úzko spojená. Metamorfóza bielkoviny mení aj jej vlastnosti. Odteraz sa nazýva metarodopsín II a spája sa s ďalšou bielkovinou – transducínom. Predtým, než sa transducín spojil s metarodopsínom II, bol spojený s malou časticou zvanou GDP. Keď transducín pôsobí na metarodopsín II, GDP sa od neho odlučuje a namiesto neho sa k transducínu pripája iná častica, zvaná GTP.“ Nebudem predstierať, že tomuto opisu rozumiem, napriek tomu, že som ho dôkladne preložil z anglického prameňa. Nemám však komplexy, pretože len málo odborníkov skutočne vie, ako tento proces prebieha. Napriek tomu máme množstvo biológov, ktorí sú presvedčení, že tento komplikovaný proces premeny svetelného signálu (čiže elektromagnetickej vlny s presne určenou frekvenciou) vznikol samovoľne, v procese evolúcie. Ba čo viac, títo ľudia sú presvedčení, že v dôsledku „náhodných mutácií“ sa tento systém rozvinul a vyvíjal a vytváral nové, čoraz komplikovanejšie štruktúry. Avšak nijaký prvok tejto stavby oka by nemohol existovať, ak by sa v priebehu evolúcie zároveň nevytvorili ostatné prvky. Existencia a odovzdávanie potomstvu len fragmentov oka odporuje známym faktom, dokonca aj samotnej vývojovej teórii. Zamyslime sa ešte nad tým, čo sú tie magické „náhodné mutácie“? Na nich sa v súčasnosti zakladá evolučná teória. Všetky deti vedia, že informácia o stavbe buniek, tkanív, orgánov a celých organizmov je zakódovaná v génoch. Zmeny v génoch sa volajú mutácie. Technický problém spočíva v tom, že gény sú nositeľmi informácie a tam, kde máme dočinenia s informáciou, niet ani reči o náhode. V tomto bode je vývojová teória celkom bezradná. Neexistuje nijaký prirodzený proces, ktorý by vytváral informácie. Vidno to na príklade kameňa, ktorý sa nedávno našiel v Nazarete (viď fotografiu). Jeho povrch je pokrytý rôznymi priehlbinami, brázdami a čiarami, medzi ktorými možno zreteľne prečítať grécke písmená, ktoré tvoria slová: XPE MAPIA (skratka „Zdravas’, Mária“). Nijaký normálny človek nebude tvrdiť, že začiatok „anjelovho pozdravu“ vznikol na tomto kameni sám v dôsledku miliónov rokov erózie. Je to totiž informácia, zakódovaná v istom jazykovom systéme, ktorý chápali používatelia gréčtiny, vo forme písmen – nositeľov informácie. Náhodný vznik brázd nijako nesúvisí s jazykovým kódom a informáciou, ktorá sa odovzdáva pomocou tohto kódu. Človek, ktorý nerozumie po grécky, by nedokázal napísať ani prečítať týchto osem písmen v náležitom poradí. Náhoda je celkom vylúčená. Presne to isté sa týka aj genetického kódu. Je to informácia zakódovaná v časticiach DNA, ktorá je zároveň vybavená aj systémom, ktorý je schopný túto informáciu prečítať a využiť na tvorbu bielkovín, buniek, tkanív a pod. Napriek tomu, že tak aminokyseliny, ako aj bielkoviny môžu vznikať samovoľne, informácia nemôže vzniknúť samovoľne. A už vôbec nie je možné, aby samovoľne vznikla informácia aj s dekódermi a výkonným systémom, ktorý vytvára bielkoviny a bunky na základe tejto informácie. Osem písmen na poškrabanom kameni vydáva svedectvo o viere prvých kresťanov vo Zvestovanie, ktoré sa udialo v Nazarete. Milióny gigabajtov informácie, ktorá je zakódovaná v génoch živých bytostí, svedčí o inteligencii Stvoriteľa, ktorý svojím slovom stvoril hmotu, usporiadal ju a oživil. Ak sme schopní prečítať túto informáciu, môžeme uvidieť akoby podpis Boha Stvoriteľa tak, ako je napísané. „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky“ (Rímskym 1, 19 – 20). „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi“ (Rim 1, 21 – 22). Ak človek odmietne Boha, musí poprieť aj najsamozrejmejšie fakty a pridŕžať sa teórie, ktorá veľa nevysvetlí a má málo spoločného s vedou... Mirosław Rucki The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
