 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: św. Faustyna Kowalska,
894. ...Vtom som zrazu uzrela Pána, ktorý mi povedal: „Dcéra moja, vedz, že väčšiu chválu mi vzdávaš jedným úkonom poslušnosti než dlhými modlitbami a umŕtvovaním.“ Ó, ako dobre je žiť v poslušnosti, žiť vo vedomí, že všetko, čo robím, je milé Bohu. 367. Raz mi dal Ježiš poznať, že keď ho prosím na úmysel za iné duše, vždy je pripravený udeľovať svoje milosti. Ale duše ich nechcú vždy prijať: „Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom k dušiam, a zvlášť k úbohým hriešnikom. Kiežby mohli pochopiť, že som ich najlepším Otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa preplneného milosrdenstvom. Kvôli nim prebývam vo svätostánku a ako Kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. Aspoň ty prichádzaj ku mne čo najčastejšie a vezmi si tie milosti, ktoré oni nechcú prijať. Tým potešíš moje srdce. Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší voči toľkej dobrote, voči toľkým dôkazom lásky. Moje srdce je nasycované samou nevďačnosťou. Duše, žijúce vo svete, na mňa zabúdajú; na všetko majú čas, len nie na to, aby prišli ku mne po milosti. A tak sa obraciam na vás, vyvolené duše. Či ani vy nechápete lásku môjho srdca? Aj tu sa moje srdce sklamalo, nenachádzam úplné odovzdanie sa mojej láske. Toľko výhrad, toľko nedôvery, toľko opatrnosti. Pre tvoje potešenie ti poviem, že vo svete žijú duše, ktoré ma úprimne milujú, v ich srdciach prebývam s rozkošou, ale je ich málo. Aj v kláštoroch sú také duše, ktoré napĺňajú moje srdce radosťou, sú v nich vtlačené moje črty, a preto nebeský Otec hľadí na ne so zvláštnym zaľúbením. Budú ich obdivovať anjeli aj ľudia. Je ich veľmi málo, chránia ľudstvo pred spravodlivosťou nebeského Otca a vyprosujú milosrdenstvo pre svet. Láska a obeta týchto duší udržuje jestvovanie sveta. Najbolestnejšie zraňuje moje srdce nevernosť duše, ktorú som si zvlášť vyvolil. Jej nevernosti sú mečmi, ktoré prerážajú moje srdce.“ 294. Raz mi Pán povedal: „Správaj sa ako žobrák, ktorý sa nebráni, ak dostane väčšiu almužnu, ale o to srdečnejšie ďakuje. Aj ty, ak ti udeľujem väčšie milosti, tak sa nevyhováraj, že ich nie si hodna. Ja o tom viem, ale radšej sa teš a raduj a ber toľko pokladov z môjho srdca, koľko dokážeš uniesť, lebo vtedy sa mi viac páčiš. A ešte niečo ti poviem – neber tie milosti len pre seba, ale aj pre blížnych, to znamená povzbudzuj duše, s ktorými sa stretávaš, k dôvere v moje nekonečné milosrdenstvo. Ó, ako veľmi milujem duše, ktoré mi úplne dôverujú – urobím pre ne všetko.“ 894. ...Vtom som zrazu uzrela Pána, ktorý mi povedal: „Dcéra moja, vedz, že väčšiu chválu mi vzdávaš jedným úkonom poslušnosti než dlhými modlitbami a umŕtvovaním.“ Ó, ako dobre je žiť v poslušnosti, žiť vo vedomí, že všetko, čo robím, je milé Bohu. 904. Počas rozjímania som počula slová: „Dcéra moja, najväčšiu chválu mi vzdávaš, keď sa trpezlivo podrobuješ mojej vôli. Sebe získavaš také veľké zásluhy, že ani pôstmi, ani žiadnymi umŕtvovaniami by si to nedosiahla. Vedz, dcéra moja, že ak svoju vôľu podrobuješ mojej vôli, priťahuješ na seba moje veľké zaľúbenie. Taká obeta je mi milá a plná sladkosti, v nej mám zaľúbenie, ona má moc.“ sv. Faustína Kowalská: Denníček The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
