 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Andrzej Trojanowski TChr,
„Znovu vidím kríž, ktorý stojí v strede sveta. Pani ma naň upozorňuje. Musím ho prijať, ale odvraciam hlavu. Je to, akoby som bola celé ľudstvo, akoby som odmietala kríž. ,Nie,‘ vraví mi Pani, ,treba ho prijať a postaviť ho do prostriedku.‘“ Toto je úryvok z posolstva Panny Márie z Amsterdamu, mesta, v ktorom sa zhromažďujú desiatky kňazov a tisíce veriacich, aby sa spoločne modlili pred obrazom „Matky všetkých národov“. Toto miesto priťahuje čoraz väčšie množstvo pútnikov odvtedy, čo cirkevná vrchnosť dovolila uctievať Pannu Máriu ako „Matku všetkých národov“ a verejne sa modliť modlitbu, ktorú zjavila. Hľadanie zmyslu tohto titulu Panny Márie a zjavenej modlitby nás posunie späť k nevšedným udalostiam, ktoré sa stali pred päťdesiatimi rokmi. Dňa 25. marca 1945 na slávnosť Zvestovania Pána sa Panna Mária zjavila jednoduchej žene Ide Peerdemanovej, ktorá žila so svojimi sestrami v Amsterdame. Svedkom Idinho zážitku a prvého zjavenia bol aj jej spovedník a duchovný vodca, otec Frehe, ktorý počas pobytu v meste navštívil aj Idin dom. Uvádzame najdôležitejšie úryvky z Idinho denníka, v ktorom opisuje túto udalosť. „Bol čas vojny, panovala zima a hlad. Živo sme sa rozprávali, keď ma zrazu čosi nečakane akoby pobádalo odísť do druhej izby. V jednom kúte izby som zazrela svetlo, ktoré sa ku mne približovalo. Stena izby aj všetko, čo tam bolo, sa mi stratilo z očí. Bolo to more svetla a prázdna hĺbka. Zrazu som zbadala, ako z hĺbky vystupuje nejaká žena... Mala oblečené biele šaty prepásané v páse. Zastala s rukami spustenými nadol a dlaňami obrátenými smerom ku mne. Ako som na ňu hľadela, ovládol ma zvláštny pocit. Pomyslela som si: ,Musí to byť najsvätejšia Panna, nič iné nie je možné.‘ Vtedy mi zrazu povedala: ,Opakuj po mne.‘ Začala som teda opakovať slovo za slovom, lebo hovorila veľmi pomaly. Postava hovorila: ,Tri znamená marec, štyri – apríl, päť – máj,‘ postupne pri tom dvíhala tri, štyri a päť prstov. (Bolo to proroctvo, pretože 5. mája 1945 sa pre Holandsko skončila Druhá svetová vojna.) Vtedy mi ukázala ruženec a povedala: ,Za to vďačíte tomuto. Vytrvajte!‘ A po krátkej prestávke dodala: ,Modlitba sa musí šíriť.‘ Vtedy som uvidela veľké množstvo vojakov. Postava vzala do ruky krížik ruženca a ukázala na Krista. Potom znovu na vojakov a povedala: ,Už onedlho sa vrátia domov.‘ Moje sestry aj otec Frehe prišli ku mne. Počula som, že otec povedal: ,Čo to robí? Asi chce byť svätá?!‘ Keď však počul, že začínam hovoriť, povedal jednej z mojich sestier: ,Zapisuj všetko, čo hovorí.‘ Jej sa však nechcelo vykonať príkaz, lebo ho považovala za nezmyselný. Ale otec Frehe jej znovu prikázal: ,Zapisuj!‘ Keď som zopakovala niekoľko slov, ktoré vyslovila postava, začula som, ako otec Frehe hovorí: ,Opýtaj sa, kto to je.‘ Opýtala som sa teda: ,Si, si Panna Mária?‘ Postava sa na mňa usmiala a povedala mi: ,Budú ma nazývať: «Pani, Matka.»‘ Zopakovala som: ,Budú ma nazývať: «Pani, Matka.»‘ Začula som, ako otec Frehe povedal: ,Pani? To som ešte nikdy nepočul. Pani?‘ A on aj moja sestra, ktorá všetko zapisovala, sa začali nahlas smiať... Pozrela som sa na svoju ruku. Položili predo mňa veľký kríž a musela som ho zdvihnúť. Dvíhala som ho pomaly, pretože bol veľmi ťažký. Keď mi postava všetko povedala, začala sa postupne vzďaľovať. Až vtedy zmizlo aj svetlo a zbadala som, že som vo svojej izbe a že všetko v nej je rovnaké ako predtým.“ 25 posolstiev z rokov 1945 – 1950 obsahuje mnoho napomenutí, výstrah a predpovedí, ale aj prísľubov a potešení. Slová a symbolické videnia, ktoré boli na začiatku ťažko pochopiteľné, sa vyjasňovali v priebehu rokov, keď sa prorocky predpovedané udalosti skutočne napĺňali. Napríklad, kto by v tých rokoch očakával, že bude zvolaný koncil, ktorý Pani predpovedala, keď ukázala cirkevných predstaviteľov zasadajúcich vo Vatikáne. Udivujúce je, že vizionárka videla obrazy vojen, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo svete. „Zrazu som videla Balkán. Znovu bojujú. Pani mi hovorí: ,Budú ťažké boje... V Jeruzaleme si národy Východu držia tváre v rukách. Budú zúfať nad svojím mestom...‘ Vtedy som pocítila vo svojej ruke bolesť a zazrela som Ameriku a Európu a nápis: ,Hospodárska vojna, bojkot, valutová kríza, katastrofy! Rusko bude robiť všetko len naoko. Príde úplný prevrat.‘ Počujem: ,Kristus už nie je. Realizmus, duch realizmu...‘ Pani hovorí: ,Upozorňuj, že to takto nemôže pokračovať. Môjho Syna znovu prenasledujú. Vezmi kríž a postav ho doprostred. Až vtedy nastane pokoj...‘ A teraz vidím nápis: ,Poriadok, Láska a Spravodlivosť.‘ Pani hovorí: ,Kým tieto slová nebudú viditeľné nad hlavami ľudí a nebudú žiť v ich srdciach, dovtedy nebude nijaká vyhliadka na pokoj. Kresťanské národy, pohania vás to naučia.‘“ Avšak proroctvá, ktoré Ida dostala, v žiadnom prípade neslúžia na uspokojenie zvedavosti či na vyvolávanie senzácií. Ich úlohou je zvýrazniť závažnosť základného posolstva, ktorým je výzva k obráteniu. „Chcem ho znovu podarovať svetu,“ hovorí Panna Mária v Amsterdame a ukazuje na Syna. A kto dokáže lepšie ukázať cestu návratu ku Kristovi než ona? Táto cesta sa na prvý pohľad zdá dosť neobyčajná. Panna Mária prichádza v Amsterdame ako Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica a predpovedá, že teologická pravda, ktorú vyjadrujú tieto tri tituly, Cirkev slávnostne vyhlási ako dogmu. Dogma má byť vyhlásená vo forme titulu Matka všetkých národov. Bude to posledná a najdôležitejšia mariánska dogma, ako Panna Mária sama vysvetľuje, a jej vyhlásenie prinesie novú duchovnú obrodu ľudstva a skutočný pokoj medzi národmi. Ako by mala nová dogma pozdvihnúť svet z duchovnej krízy a zachrániť ho od hrozby prírodných a ekonomických katastrof a uskutočniť víťazstvo Božej milosti v ľudských srdciach? Je udivujúce, že Panna Mária nás vo svojich posolstvách sama povzbudzuje, aby sme si položili túto otázku. A aj sama odpovedá prostredníctvom slov a obrazov, ktoré majú nesmiernu teologickú hĺbku. Na „zobrazenie“ a prípravu novej dogmy si Panna Mária vyžiadala namaľovanie obrazu. „Pozorne sa zahľaď na moju podobizeň,“ povedala Ide v marci 1951, „stojím na zemeguli a pevne na ňu kladiem svoje chodidlá. Výrazne vidíš moje ruky, ako aj tvár, vlasy a šatku na hlave. Všetko ostatné je akoby v hmle. Teraz ti vysvetlím, prečo prichádzam v takejto podobe. Stojím ako Žena pod krížom. S hlavou, rukami a nohami ako má každý človek. Prizri sa pozorne – ako má Syn človeka. Telo je však akoby z Ducha, pretože z Otcovej vôle prišiel Syn. Teraz má však prísť na svet Duch, a preto chcem, aby ste sa za to modlili. Stojím na zemeguli, pretože sa to týka celého sveta... Zobrazené stádo oviec predstavuje národy celého sveta, ktoré nenájdu pokoj, až kým si neľahnú a nebudú hľadieť na kríž, stredobod sveta.“ Na Idinu otázku, aký význam majú lúče, ktoré vychádzajú z jej rúk, „Pani“ odpovedala: „Sú to tri lúče: lúč milosti, spásy a pokoja. Skrze milosť môjho Pána a Učiteľa poslal Otec svetu z lásky k ľuďom svojho jednorodeného Syna ako Spasiteľa. Obaja chcú teraz poslať Ducha Svätého Pravdy, ktorý jediný môže byť pokojom. Čiže: milosť, spása a pokoj.“ Obraz skutočne zachytáva Pannu Máriu, ktorá stojí pred Kristovým krížom. Samotná téma kríža je v posolstvách veľmi častá. Je úzko spätá s obsahom novej dogmy. „Vidím svet ponorený do tmy,“ hovorí Ida počas jedného zo zjavení, „zrazu počujem Pani, ako volá a ukazuje pritom na kríž: ,Zanes ho znovu na svet.‘“ Prostredníctvom mnohých obrazov Panna Mária ukazuje, že jej povolanie vo vzťahu k ľudstvu je jedinečným spôsobom spojené s krížom, čiže s tajomstvom spásonosného utrpenia a smrti jej Syna. Pán a Učiteľ si vyvolil Ženu, jedinú zo všetkých národov, nazývanú Miriam alebo Mária. Táto žena bola služobnicou Pána. Porodila podľa Otcovej vôle Syna človeka, a preto musela byť spojená s Cirkvou a krížom. Táto Žena stojí pred tebou ako Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica. Všimnime si význam prvého z týchto titulov. Keďže Panna Mária vo chvíli zvestovania súhlasila, že bude matkou Mesiáša, začala sa jej účasť na dráme vykúpenia. Jej spoluúčasť na Synovej obete, ktorú jej Simeon predpovedal v chráme, sa uskutočňovala počas celého Ježišovho verejného účinkovania. Stratenie a nájdenie dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme bolo jednou z epizód na ceste tejto spoluúčasti. Avšak jej osobný podiel na Spasiteľovom poslaní dosiahol svoj vrchol počas jeho umučenia a smrti na kríži. Druhý vatikánsky koncil pripomína, že „toto spojenie matky so Synom na diele spasenia sa prejavuje od času panenského počatia Krista až do jeho smrti“ (Lumen Gentium 57). S týmto tvrdením je v dokonalom súlade vysvetlenie, ktoré podala Panna Mária v jednom zo zjavení: „Otec a Duch Svätý si vyvolil Pannu Máriu za služobnicu Pána. Skrze toto vyvolenie bola od samého počiatku predurčená na Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu všetkých národov. Ale až pri smrti Syna človeka, Ježiša Krista, sa stala Spoluvykupiteľkou, Prostrednicou a Orodovnicou.“ Panna Mária najviac „spolucítila“ s Ježišom v tom, čo „vytrpel vo svojej duši a tele, čím potvrdila svoju ochotu podieľať sa na spásnej obete svojho Syna a spojiť svoje materinské utrpenie s jeho kňazskou obetou“ (Ján Pavol II., generálna audiencia z 2. 4. 1997). Je udivujúce, že Panna Mária v jednom zo svojich posolstiev priznáva, že doteraz ju nikdy v spoločenstve Cirkvi oficiálne nenazvali „Spoluvykupiteľkou“. Ale zároveň upresňuje: „Neprinášam nijaké nové učenie... Povedz to teológom, že všetko môžu nájsť v knihách“ (iste sa jedná o Sväté písmo). Prečo Panna Mária chce, aby sme ju v našej dobe slávnostne uznali za našu Spoluvykupiteľku? Pretože nás chce priviesť ku krížu, jedinému zdroju spásy a pokoja, od ktorého sa, žiaľ, ľudstvo mnohorako vzdialilo. Prvým prejavom tohto vzdialenia sa je odtrhnutie lásky od obety, čiže propagovanie samoľúbej a príjemnej lásky, za ktorou sa nevyhnutne skrýva útlak a krivda konkrétnych ľudí. „Akoby som kráčala s ,Pani‘ po svete. Zrazu pred sebou vidím nápis s veľkými písmenami: PRAVDA. Nahlas ho čítam a ideme ďalej. ,Pani‘ potriasa hlavou a vyzerá pri tom vážne a smutne. Pýta sa ma: ,Vidíš lásku k blížnym?‘ Pozerám sa na svoje ruky a odpovedám: ,Ruky sú prázdne...‘ Zatiaľ čo vidím pred sebou nekonečnú prázdnotu, počujem, ako sa ma ,Pani‘ pýta: ,Poriadok? Spravodlivosť? Kde sú?‘“ Egoistická láska, vyhrotená až do stavu nenávisti a pohŕdania voči druhému človeku, zrodila v našom storočí strašné, bratovražedné ideológie. „Usilujú sa nahradiť kríž inými ,krížmi‘,“ hovorí „Pani“ v jednom zo zjavení. Ida vidí obraz „mnohých emblémov, ktoré akoby krúžia vo vzduchu. Medzi nimi spoznávam tie, ktoré patria komunizmu a iným perverzným doktrínam, ktoré ešte len prídu a ktoré sú miešaninou marxizmu a nacizmu.“ Kristov kríž je vyjadrením utrpenia dobrovoľne prijatého z lásky. Čo však znamenajú „kríže“, ktorými sa ľudstvo snaží nahradiť jediný kríž? Nie sú skôr symbolmi hanebne nanúteného, nezmyselného, nepochopiteľného a odľudšteného utrpenia? Desiatky miliónov ľudí boli v našom storočí takto „ukrižované“ v dôsledku vojen, triedneho boja, rasovej nenávisti...! Láska, ktorá je odtrhnutá od obety a starostlivosti o dobro druhého človeka, vedie k najtragickejšiemu roztrhnutiu: medzi krížom a Kristom. Je to význam jedného z Idiných videní: „Vidím pred sebou kríž. Kristus sa zosúva nadol, takže kríž je prázdny. Pani veľmi smutne hovorí: ,Mučenícka cesta sa znovu začína.‘“ „Kultúra smrti“ neveští dobrú budúcnosť. „LÁSKA K BLÍŽNEMU, SPRAVODLIVOSŤ. ,Pani‘ hovorí: ,Ak nebudete podľa nej žiť, bude čoraz horšie a svet bude čoraz väčšmi upadať. Každý musí na to dbať a podľa toho aj žiť.‘“ Mnoho ráz a veľmi dôrazne Panna Mária opakuje, že jedinou záchranou ľudstva pred duchovným a morálnym úpadkom, ktorý prináša so sebou more nezmyselného utrpenia a rozličných katastrof, je návrat ku krížu – žriedlu zmierenia, skutočnej lásky a pokoja na svete. „Varujem kresťanov a hovorím: ,Uvedomte si závažnosť doby! Podajte si ruky! Postavte kríž doprostred sveta! Všetci ste v tejto dobe zodpovední za túto úlohu. Nedovoľte, aby zvíťazil nesprávny duch! Každý deň sa modlite, aby Pán Ježiš Kristus, Syn Otca, poslal svetu Ducha Svätého a aby sa Matka všetkých národov... stala vašou Orodovnicou. To sa stane.“ Návrat ku krížu vedie cez námahu a zároveň krásu opravdivej lásky, ktorá sa dokáže zriecť egoizmu a hľadať skutočné dobro druhého človeka. Inými slovami, ide o spojenie s Kristom v jeho spásonosnej láske, ktorá víťazí aj nad najväčším zlom medzi ľuďmi. Najdokonalejšie sa s Kristom v tomto diele zjednotila Panna Mária – Spoluvykupiteľka s jediným Vykupiteľom. Slávnostné uznanie tejto úlohy Panny Márie v tajomstve spásy bude pre nás mostom viery do jej srdca – priamo do podstaty kresťanského povolania, ktoré spočíva v zotrvávaní pod Kristovým krížom. V najdokonalejšej miere zo všetkých ľudských bytostí to urobila práve Panna Mária. Spojenie Panny Márie s jej Synom v utrpení bolo jedinečné vzhľadom na dokonalú lásku jej Nepoškvrneného Srdca a jej neopakovateľného povolania Matky Božieho Syna. Táto jedinečnosť ju však vonkoncom od nás nevzďaľuje! Práve naopak, robí ju schopnou voviesť nás do tajomstva spoluutrpenia s Ježišom z lásky. Všimnime si, že úloha dogiem v Cirkvi je bez perspektívy viery celkom nepochopiteľná. Viera sa však prejavuje v dôvernom prijatí pravdy. K ničomu inému nesmeruje ani táto dogma. Ide o to, aby sme sa s dôverou privinuli k Srdcu Spoluvykupiteľky, aby sa srdcia detí v láske spojili so Srdcom Matky v uskutočňovaní toho istého diela, ktorým je spása všetkých ľudí. Boh zveril ľudí Matke. Syn predsa povedal: „Žena, hľa, tvoj syn. Hľa, tvoja matka,“ čiže Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica. Keď Ida Peerdemanová, ktorá zomrela v roku 1996, vyjadrila svoje obavy, či teológovia prijmú toto posolstvo, „Pani“ jej odpovedala: „Dieťa, odovzdaj ho a povedz: ,Tým sa mariánske dogmy skončia.‘ Povedala som: ,Teológia musí ustúpiť pred dielom môjho Syna,‘ čím chcem povedať: ,Teológovia, Syn hľadá pre svoje dielo vždy to, čo je malé a jednoduché. Veríte tomu, čo je malé a jednoduché, ako to učíte iných? Veriť jednoducho! Nemáme čas na dlhé čakanie. Prítomný čas je náš Čas.‘“ (Panna Mária nadiktovala krátku modlitbu a žiadala, aby sa rozšírila a aby sa ju ľudia denne modlili. Preložili ju do desiatok jazykov a spolu s obrázkami „Matky všetkých národov“ sa rozšírila na všetkých kontinentoch. Jej teologický zmysel obšírnejšie vysvetlíme v ďalšom čísle nášho časopisu.) „Svet sa natoľko pokazil a ponoril do materializmu, že je najvyšší čas, aby sme ľuďom znovu odovzdali jednoduchú vieru. A to je všetko, čo potrebujú – kríž so Synom človeka. Vy, starší na tomto svete, učte svoje deti, aby sa vrátili ku krížu. Pomôžem vám ako Matka všetkých národov. Všetky národy majú prosiť o pravdivého a Svätého Ducha. Preto som dala túto krátku, zato však silnú modlitbu. Celý svet speje k úpadku. Nech sa ľudia dobrej vôle každý deň modlia za príchod Ducha Svätého nasledujúcu modlitbu: ,Pane Ježišu Kriste, Syn Otca, zošli teraz na zem svojho Ducha. Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov, aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny. Kiežby Matka všetkých národov ... bola našou Orodovnicou. Amen.‘“ „Matka všetkých národov“ zároveň sľubuje, že všetci, ktorí sa budú modliť túto modlitbu, budú vypočutí – v súlade s vôľou Otca, Syna a Ducha Svätého. Táto modlitba slúži na vykúpenie sveta. Modlite sa ju pri každej činnosti. Rozširujte ju v kostoloch aj prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov. Nech sa ľudia tohto sveta naučia prosiť „Matku všetkých národov“, ... aby bola ich Orodovnicou, aby sa svet zachránil od úpadku, katastrofy a vojny. „Toto je moje posolstvo, ktoré vám dnes prinášam, pretože prichádzam, aby som vám povedala, že chcem ZACHRAŇOVAŤ DUŠE. Spolupracujte so mnou na veľkom diele záchrany sveta!“ P. Andrzej Trojanowski TChr The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
