 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Siman Sardżis,
Evanjelium je vždy aktuálne posolstvo adresované všetkým národom. Sú však oblasti, v ktorých sa Kristovo učenie stretáva s ťažkosťami, ba priam nepriateľstvom. Sú to predovšetkým moslimské krajiny. Za apostázu od islamu tam zvyčajne hrozí trest smrti. Niekedy to vyplýva z ústavy štátu, inokedy z islamského práva šaria, zákona odvodeného z Koránu, ktorý majú zachovávať všetci moslimovia Vo väčšine moslimských krajín sa prísne trestá aj propagovanie kresťanstva. Ale aj napriek týmto hrozbám si Kristovo učenie každý rok získava čoraz viac vyznávačov pochádzajúcich z islamu. Mnohí moslimovia, ktorí hľadajú cestu, pravdu a život, prijímajú kresťanstvo, hoci sa tým vystavujú nebezpečenstvu straty spoločenského postavenia, materiálnych istôt, ba aj zdravia a života. Medzi tými, ktorí prijali milosť obrátenia, je Rašid al-Maghribi. Narodil sa v roku 1971 v Maroku v nábožnej moslimskej rodine. Jeho otec, strýko aj dedo boli imámovia, takže mladý Rašid mal od ranného detstva kontakt s Koránom a mnohé jeho úryvky a modlitby vedel naspamäť. Pravdepodobne by sa Rašid v budúcnosti stal duchovným v jednej z mešít v Casablanke (arab. Ad-Dar al-Bajda’), kde žije jeho rodina, keby sa z rozhlasového vysielania nedozvedel o Kristovi. Rašid mal v tom čase 16 rokov. Jeho mladú myseľ zaujala, priam nadchla osoba Učiteľa z Nazareta. Začal vyhľadávať informácie o kresťanstve a porovnávať Bibliu s Koránom. Po štyroch rokoch vnútorného boja prijal Dobrú zvesť. Bol to moment obratu v jeho živote. Sám sa o tom neskôr vyjadril takto: „Ježiš sa dotkol môjho srdca a úplne ma zmenil.“ Rašid sa obrátil v roku 1990. Mal vtedy 19 rokov. Pätnásť rokov sa ukrýval, podobne ako väčšina marockých kresťanov, ktorí „prešli“ od islamu ku Kristovi. V tej dobe sa venoval prekladaniu Biblie a jej distribuovaniu. V roku 2005 ho strach o život donútil opustiť vlasť. Dostal azyl v USA. Od toho času začal aktívnejšie evanjelizovať svojich bývalých spoluvyznávačov. Preslávil sa dvomi pravidelnými programami: Kašf al-Kina’ (Odhodiť masku) a Su’al dżari’ (Odvážna otázka), ktoré vysielala satelitná televízia al-Hajat (Život). Predstavuje v nich rozličné problémy týkajúce sa islamského učenia a kresťanstva. Tieto svedomito pripravené programy, ktoré sa veľmi líšia od toho, čo predkladajú moslimskí duchovní, každý týždeň priťahujú milióny moslimov, ktorí chcú spoznať pravdivú tvár kresťanstva aj islamu. Evanjelizačná práca Rašida a iných misionárov, napr. otca Zakaria Butrosa, prináša zjavné výsledky. V posledných rokoch milióny moslimov v severnej Afrike a na Blízkom východe prijali kresťanstvo. Ich presný počet nie je možné určiť vzhľadom na prísne tresty, ktoré odpadlíkom od islamu určuje štátne zákonodarstvo alebo šaria. Odhaduje sa, že v Maroku kresťanstvo prijalo 150000 ľudí a v Egypte ich počet dosiahol možno až 2 milióny. Už v roku 2003 sa v slávnej arabskej televízii al-Džazira moslimskí duchovní sťažovali, že v samotnej Afrike každoročne opúšťa islam približne 6 miliónov moslimov. Z toho jasne vyplýva, že v krajinách v tieni polmesiaca panuje veľký hlad po Kristovej náuke. Rozhodujúcim momentom pri Rašidovom obrátení bolo porovnávacie štúdium Biblie a Koránu. Nakoľko bol imámov syn a nádejný duchovný, dokonale poznal svätú knihu islamu. Vedel, že podľa oficiálneho učenia islamu je Korán večný a nestvorený. Tento jeho dokonalý charakter moslimovia vyjadrujú pomocou termínu i’džaz – dokonalosť, zázračnosť, bezchybnosť v každom ohľade. Ale keď Rašid začal skúmať Korán a porovnávať ho s Bibliou, všimol si, že obsahuje mnoho chýb tak v historickej, ako aj jazykovej vrstve. Svoje úvahy opísal v knihe I’džaz al-Kur’an (Bezchybnosť Koránu), ktorú vydali v roku 2009. Toto dielo obsahuje akúsi syntézu posledných etáp jeho obrátenia a pochybností, ktoré sa mu vynárali. Jasne to uvádza v úvode. Píše, že presvedčenie o domnelej zázračnosti a neomylnosti Koránu bolo tým, čo ho vtedy ešte spájalo s islamom. Analýza obsahu jednotlivých častí Koránu umožnila Rašidovi uznať, že mnohé z príbehov opísaných v Koráne zjavne vychádzajú z biblických opisov alebo starobylých kresťanských legiend, ktoré však boli často prekrútené a prispôsobené aktuálnym politickým a náboženským potrebám vznikajúceho islamu. Iné príbehy zase svedčia o zjavnej neznalosti historických a geografických faktov, ktoré prejavil autor Koránu. Podlamuje to islamskú dogmu, ktorá hlása, že Mohamedove výroky sú dokonalejšie a dôveryhodnejšie než akékoľvek iné pramene informácií. Pravdivosť všetkých údajov obsiahnutých v Koráne má byť podľa moslimskej teológie hlavným dôkazom, ktorý potvrdzuje hodnovernosť poslania tohto arabského proroka. Keď si Rašid uvedomil, že Korán si neprávom nárokuje titul zjaveného Božieho slova a že väčšina arabských moslimov nepozná pravdivý zmysel Koránu (už aj zo samotných jazykových dôvodov, pretože arabčina, ktorú používa Korán, má asi taký vzťah so súčasnými arabskými dialektmi ako latinčina s francúzštinou či rumunčinou), rozhodol sa preložiť časti posvätnej knihy do marockého dialektu a svoj preklad uverejnil na Youtube. Samozrejme, že to vyvolalo vlnu kritiky zo strany moslimských duchovných. Iste, Rašidova odlišnosť vyvoláva v moslimskom vete veľkú kontroverziu. Okrem telefonátov, ktoré dostáva počas svojich programov a v ktorých ľudia svedčia o svojom obrátení, sa stretáva aj s hrozbami a urážkami. Ale ani napriek tomu sa nevzdáva a približuje svojim bývalým spoluvyznávačom Kristovo spásonosné posolstvo. Koniec koncov Rašid nikdy nepovedal, že moslimovia sú zlí ľudia. Problém nespočíva v ľuďoch, ale v islamskej ideológii. Moslimovia sú podľa jeho slov „obeťami islamu“. Preto potrebujú niekoho, kto im pomôže oslobodiť sa z pút otroctva a strachu. Veľmi často sú poznatky moslimov o kresťanstve veľmi chabé. Jeden z najrozšírenejších názorov, ktorý sa medzi nimi ujal, tvrdí, že kresťanská Najsvätejšia Trojica je Otec, Syn a Panna Mária (prípadne archanjel Gabriel). Moslimskí duchovní sa pri predstavovaní osoby Ježiša Krista opierajú len o veľmi prekrútené úryvky z evanjelia. Neuznávajú, že je Boží Syn, pretože zomrel na kríži. Priemerní moslimovia chápu evanjelium celkom pomýlene. K tomu sa pridávajú obvinenia, že kresťania žijú nemorálne, o čom akože svedčia hollywoodské filmy... Pred Rašidom, ako aj pred každým kresťanom, ktorý je krstom povolaný, aby hlásal evanjelium, sa otvára veľká žatva. Ako sa do nej môžeme zapojiť? Predovšetkým sa modlime za našich kresťanských bratov, ktorí žijú v moslimských krajinách. Patria k mnohým cirkvám, ale spája ich viera v jedného Pána Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka. Už ich samotná prítomnosť v nepriateľsky nastavenom prostredí je evanjelizáciou. Modlime sa za tých, ktorí sa namáhajú pri misijnej práci medzi vyznávačmi islamu. Modlime sa aj za moslimov, ktorí napriek veľkému ohrozeniu prijali Krista za Spasiteľa, ale musia sa so svojou vierou skrývať podobne ako prví kresťania v katakombách. Podľa možností sa zapájajme do charitatívnych akcií, ktoré majú za cieľ pomôcť kresťanom na Blízkom východe a v Afrike, ktorí často trpia kvôli vojnám, prenasledovaniu a chudobe. Aj naše prehlbovania vzťahu s Kristom a s Cirkvou prispieva k evanjelizácii moslimských krajín. Výčitkou pre mnohé kresťanské rodiny v Európe, ktoré nečítajú a možno ani nemajú Bibliu, by mala byť skutočnosť, že v niektorých oblastiach (napr. v Saudskej Arábii) hrozí za vlastnenie Biblie väzenie. Týka sa to aj účasti na svätej omši, prijímania sviatostí a životného štýlu. Vlažná viera mnohých kresťanov a ich neschopnosť doceniť poklad, ktorý majú (a možno aj správanie, ktoré je v protiklade s Kristovým učením), bezpochyby odďaľuje stretnutie mnohých moslimov s Cirkvou. Siman Sardžis The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
