 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Redakcia,
„Neboj sa utrpenia, ja som s tebou“ (Denníček 15). Ježiš nás uisťuje, že v každom našom utrpení je on prvý, kto nesie jeho ťarchu a trpí spolu s nami. Ak akékoľvek utrpenie, ktoré prežívame, odovzdáme Ježišovi skrze modlitbu, premení sa na žriedlo najväčších milostí. Sv. Faustína píše: „Utrpenie je najväčší poklad na zemi – očisťuje dušu. V utrpení poznáme, kto je naším skutočným priateľom. Pravá láska sa meria teplomerom utrpenia“ (Denníček 342). Ježiš povoláva niektorých ľudí k veľkému poslaniu trpieť s ním pre spásu sveta. Takto sa prihovoril sv. Faustíne: „Čakal som na teba, aby som sa mohol podeliť s tebou o svoje utrpenie, lebo kto lepšie pochopí moje utrpenie než moja nevesta?“ (Denníček 348). Sestra Faustína odprosila Ježiša za svoju vlažnosť a prosila ho, aby jej dal jeden tŕň zo svojej tŕňovej koruny. Ježiš jej modlitbu vypočul. „Ráno počas rozjímania,“ píše Faustína, „som pocítila bolestný tŕň v hlave na ľavej strane. Bolesť trvala celý deň. Neustále som rozmýšľala, ako mohol Ježiš vydržať toľko tŕňov, ktoré sú v tŕňovej korune. Spájala som svoje utrpenia s utrpením Ježiša a obetovala som ich za hriešnikov. Keď som o štvrtej hodine prišla na adoráciu, uvidela som jednu z našich chovaníc, ako strašne uráža Boha nečistými myšlienkami. Videla som aj istú osobu, skrze ktorú hrešila. Strach prenikol moju dušu a prosila som Boha pre Ježišovo umučenie, aby ju ráčil vytrhnúť z tej strašnej úbohosti. Ježiš mi odpovedal, že jej udelí milosť, ale nie kvôli nej, ale pre moju prosbu. Teraz som pochopila, ako veľmi sa musíme modliť za hriešnikov“ (Denníček 349). Ježiš vysvetlil sv. Faustíne aj nám: „Keď som umieral na kríži, nemyslel som na seba, ale na úbohých hriešnikov a modlil som sa za nich k Otcovi. Chcem, aby sa aj tvoje posledné chvíle celkom podobali mojim na kríži. Je len jedna cena, ktorou sa kupujú duše – utrpenie spojené s mojím utrpením na kríži. Čistá láska týmto slovám rozumie, telesná láska ich nikdy nepochopí“ (Denníček 324). Krátko po zložení prvých sľubov sa výrazne zhoršil zdravotný stav sestry Faustíny a veľmi trpela. Na dôvažok ju niektoré sestry podozrievali, že si vymýšľa. „Jedného dňa,“ píše sv. Faustína, „som sa žalovala Ježišovi, že som bremenom pre sestry. Ježiš mi odpovedal: ,Nežiješ pre seba, ale pre duše. Z tvojich bolestí budú mať úžitok iné duše. Tvoje dlhotrvajúce utrpenie im dá svetlo a silu prijímať moju vôľu‘“ (Denníček 67). Ježiš Kristus vysvetlil sv. Faustíne, v čom spočíva skutočná láska a ako ju treba prejavovať Bohu: „Pravá láska k Bohu spočíva v plnení Božej vôle. Ak chceme Bohu prejaviť lásku skutkom, treba, aby všetky naše skutky, hoc i najmenšie, vyplývali z lásky k Bohu. Pán mi povedal: ,Dieťa moje, najviac sa mi páčiš v utrpení. Vo svojich telesných alebo duchovných utrpeniach, dcéra moja, neočakávaj súcit od stvorení. Chcem, aby vôňa tvojho utrpenia bola čistá, bez akýchkoľvek prímesí. Prajem si, aby si sa odpútala nielen od stvorení, ale aj sama od seba. Dcéra moja, chcem sa opájať láskou tvojho srdca – láskou čistou, panenskou, nepoškvrnenou, bez akéhokoľvek tieňa. Dcéra moja, čím viac si zamiluješ utrpenie, tým tvoja láska ku mne bude čistejšia‘“ (Denníček 279). Na inom mieste Denníčka sa dočítame: „Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Iba láska dáva našim skutkom hodnotu. Čím bude naša láska čistejšia, tým oheň utrpenia bude mať v nás menej čo tráviť a utrpenie prestane byť pre nás utrpením. Stane sa nám slasťou. Z Božej milosti som teraz dostala také rozpoloženie srdca, že nikdy nie som taká šťastná, ako keď trpím pre Ježiša, ktorého milujem každým záchvevom srdca. Keď som raz prežívala jedno veľké utrpenie, utiekla som od svojej práce k Pánu Ježišovi a prosila som ho, aby mi udelil svoju silu. Po krátkej modlitbe som sa vrátila k povinnostiam plná nadšenia a radosti. Vtom mi jedna sestra hovorí: ,Určite máte dnes veľa útech, lebo ste taká rozžiarená. Boh vám iste nezosiela žiadne utrpenia, iba samé potechy.‘ Odpovedala som: ,Veľmi sa mýlite. Práve vtedy, keď veľa trpím, je moja radosť väčšia, a keď menej trpím, aj moja radosť je menšia.‘ Ale poznala som, že táto duša ma nepochopila. Snažila som sa jej to vysvetliť: ,Keď trpíme veľa, môžeme väčšmi preukázať Bohu, že ho milujeme. Keď trpíme málo, tak môžeme len málo preukázať Bohu svoju lásku. Keď netrpíme vôbec – nie je naša láska ani veľká, ani čistá. Z Božej milosti môžeme dosiahnuť [to], že utrpenie sa nám premení na slasť, lebo láska dokáže v čistých dušiach konať takéto veci‘“ (Denníček 302, 303). Modlime sa slovami sv. Faustíny: „Ježišu, ďakujem ti za každodenné malé kríže, za protivenstvá v mojich zámeroch, za ťažkosti, ktoré prináša život v komunite, za zlé vysvetľovanie si mojich úmyslov, za ponižovanie, za zlé zaobchádzanie, za nevinné odsudzovanie, za slabé zdravie a vyčerpanie síl, za zapretie mojej vôle, za obetovanie môjho ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov. Ďakujem ti, Ježišu, za vnútorné utrpenia, za suchopárnosť ducha, za úzkosť, strach a neistotu, za temnotu a veľkú vnútornú tmu, za pokušenia a rôzne skúšky, za muky, ktoré je ťažko vypovedať, zvlášť za tie, v ktorých nás nikto nechápe, za hodinu smrti, za namáhavý boj v nej, za celú jej trpkosť. Ďakujem ti, Ježišu, za to, že si ako prvý vypil tento kalich horkosti, kým si mi ho podal zmiernený. Hľa, priložila som ústa ku kalichu tvojej svätej vôle. Nech sa mi stane, ako sa tebe páči, nech sa stane so mnou to, čo pripravila tvoja múdrosť pred vekmi. Túžim vypiť kalich predurčenia až do poslednej kvapky, nechcem ho skúmať. V horkosti je moja radosť, v beznádeji moja dôvera. V tebe, Pane, je dobré všetko to, čo dáva tvoje otcovské srdce. Nedávam prednosť útechám pred horkosťou ani horkosti pred útechami, ale za všetko ti vďaka, Ježišu. Mojou slasťou je hľadieť na teba, nepochopiteľný Bože. V tom tajomnom bytí prebýva môj duch, cítim, že tam som doma. Dobre poznám príbytok môjho Ženícha. Cítim, že nie je vo mne ani jedna kvapka krvi, ktorá by nehorela láskou k tebe. Ó, nestvorená Krása, kto ťa raz pozná, ten nič iné nemôže milovať. Cítim bezodnú priepasť svojej duše a nič ju nenaplní – iba sám Boh. Cítim, že toniem v ňom ako zrnko piesku v bezodnom oceáne“ (Denníček 343). „Mojou najväčšou túžbou je, aby ťa duše poznali, že ty si ich večným šťastím, aby uverili v tvoju dobrotu a oslavovali tvoje nekonečné milosrdenstvo“ (Denníček 305). Redakcia The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
