 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
Keď som sa v roku 2000 dostal na vysokú školu do Krakova, bol som veľmi šťastným, naplneným človekom, pretože sa splnil môj sen študovať v kráľovskom meste. Čas plynul veľmi rýchlo. Bol som smutný, že školské roky letia tak rýchlo, a vravel som si, že všetko dobré sa rýchlo končí. Počas tretieho ročníka som prežil obrátenie. Bola to najkrajšia chvíľa v mojom živote. Na duchovných cvičeniach pre vysokoškolákov som odovzdal svoj život Ježišovi. Vedel som, že Ježiš je šťastný, že som to urobil. Bolo to nádherné obdobie. Jeden a pol roka ma Ježiš priam hmatateľne zahŕňal svojou štedrou láskou, až ma to udivovalo. Cítil som, že ma ovláda jeho láska. Boh mi dával svoje milosti a ja som zakúsil, že jeho srdce bije v mojej hrudi. Spasiteľ deň za dňom uzdravoval moje zranenia z detstva. A akoby to všetko nestačilo, pocítil som v srdci povolanie ku kňazstvu, ktoré bolo pre mňa zjavným dôkazom toho, že Ježiš dáva svoju lásku zadarmo! Ale prišla aj na mňa chvíľa skúšky a boja, ktorá je nevyhnutná v duchovnom živote. Na konci štvrtého ročníka som začal prežívať duchovnú púšť. Necítil som Božiu útechu ako prv, ba práve naopak – prežíval som suchotu a trápenie. Každá svätá omša, nehovoriac o prijatí Eucharistie, bola pre mňa poriadnou námahou. Zdalo sa mi, že moje prijímanie Eucharistie je svätokrádežou a že moje modlitby sa Bohu nepáčia. Dokonca diabol, ktorý je otcom klamstva, mi nahováral rúhavé myšlienky, predovšetkým proti panenstvu Nepoškvrnenej Panny Márie. Svoj duchovný život som hodnotil podľa pocitov, a nie podľa vernosti srdca. Keď som študoval v piatom ročníku a pripravoval som sa na písanie diplomovej práce, upadol som do závislosti na pornografii. Svedčím o tom, že toto diabolské dielo sa začína veľmi nevinne, ale má katastrofálne dôsledky. Aj v mojom prípade to malo nevinný začiatok. Každý deň som chodil písať diplomovku k bratrancovi, ktorý býval vedľa mňa a mal stále pripojenie na internet. Raz som si v čase prestávky začal prezerať zoznamovacie stránky. Zdanlivo to nebolo nič hrozné, ale predsa... Každá fotografia a pohľad na atraktívne dievča vo mne rozpaľoval túžbu vidieť niečo viac... Nevšimol som si, ako ďaleko som zašiel. Neprešla ani hodina a už som si na počítači pozeral čisto pornografické filmy... Spomínam si, že po prvom dni som sa cítil zle. Mal som vnútorný pocit, že robím niečo zlé. Avšak zvedavosť a zotrvávanie v moci Zlého boli natoľko silné, že niekoľko nasledujúcich dní som sa miesto diplomovke venoval pornografii na internete. Bolo to šialené! Zdalo sa mi, že som posadnutý. Z môjho srdca neplynula láska k Ježišovi, ale skazená vášeň. Nedokázal som normálne fungovať, rozhovory s ľuďmi boli pre mňa neznesiteľnou ťarchou. Plietol sa mi jazyk, oči mi behali všetkými smermi, pretože moje myšlienky sa sústredili len na jedno... Cítil som, že sa ponáram do bahna a že neovládam svoj život. Ovládala ma mánia žiadostivosti. Keď som sa nachádzal vo verejných priestranstvách (v obchode, na pošte či v lekárni) a všimol som si pekné dievča, vnímal som, že keby som bol s tým dievčaťom osamote, strhol by som z neho šaty a robil by som to, čo som sa „naučil“ na internete... Vidíte, čoho je schopný človek, ktorý dovolí, aby hriech ovládol jeho život. Cítil som sa pokorený, rozbitý a zgniavený... Vedel som, že diabol vyhral, ale zároveň som vedel, že musím vstať. Najhoršie bolo to, že som musel ísť na spoveď a vyznať kňazovi svoje hriechy. Mal som spovedníka, ale v duši mi ustavične znela ozvena: „Nechoď na spoveď, nepomôže ti. Čo si kňaz o tebe pomyslí? Ty, taký svätý a povolaný človek a takéto hriechy!“ Ale musel som sa premôcť. Ak človek hreší, mal by mať tiež odvahu priznať si vinu. Keď kňaz vyslovil rozhrešenie, mal som dojem, akoby Ježiš obmyl moje srdce vo svojej krvi. Oslobodil ma z osídel lovca a odvtedy sa snažím žiť, ako Boh prikázal. Samozrejme, že som ešte padol, ale po ročnom boji proti závislosti sa mi podarilo s ňou skoncovať. Dobre si však uvedomujem, že som hriešny človek a že v každej chvíli by som sa mohol znovu vrátiť k hriechu. Ľudská prirodzenosť je poznačená hriechom, preto si nedôverujem a nepozerám si stránky s dievčatami, pretože viem, ako by sa to mohlo skončiť... Dôsledkom mojej závislosti na pornografii bolo, že obhajobu diplomovky som si musel odložiť o niekoľko mesiacov a môj vstup do seminára sa oddialil. Tento príbeh má dve scény: na jednej strane som vďačný Bohu za to, že mi ukázal, čo je to hriech a čo so mnou bude, keď opustím vzťah s Ježišom, na druhej strane viem, čo sa nesmie robiť, hoci by sa to spočiatku zdalo len ako nevinná hra. Píšem svoje svedectvo, pretože chcem ukázať, aké dôsledky má tento dnes taký všeobecne rozšírený hriech. Teraz som ozaj šťastným človekom, zamilovaným do Ježišovho srdca. Dôverujem svojmu Pánovi a Spasiteľovi. S úprimnou láskou môžem vyznať, že Ježiš, len Ježiš je skutočným Spasiteľom človeka. Len on má moc a silu vytrhnúť človeka z hriechu, uzdraviť jeho zranené srdce a voviesť ho do krajiny večného šťastia. Skutočný láskyplný vzťah k Ježišovi, a nielen city a pocity, ale predovšetkým osobná vernosť a vytrvalosť spolu s bezhraničnou dôverou. Teraz študujem v jednom z krakovských seminárov a dúfam, že ak dobrý Boh dá, budem ako kňaz hlásať a rozdávať jeho večnú lásku a zvestovať jeho víťazstvo nad smrťou a hriechom. Tomáš The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
