 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
Mnohí ľudia by moju rodinu nazvali dobrou. Iste, ani mne ani mojim mladším súrodencom nikdy nič nechýbalo. Dostali sme dobrú katolícku výchovu a svoju neprítomnosť nám rodičia nahrádzali zahraničnými hračkami. Iné deti nám mohli závidieť... Avšak peniaze nedajú šťastie. Napriek hojnosti mi doma vždy niečo chýbalo. Predovšetkým mi chýbali rodičia, ku ktorým by som mohla prísť s akýmkoľvek problémom; rodičia, ktorí dokážu objať, uistiť o svojej láske, potešiť v detskom zármutku... Hoci bolo o mňa vždy postarané, mala som dojem, že rodičia to robia len z povinnosti. Vždy mi chýbal pocit bezpečia a rodinného tepla. Dnes už rodičom nič nevyčítam. Snažím sa pochopiť, že moja mama, ktorá bola s nami často sama, mala na starosti celú domácnosť a mladších súrodencov, ktorí sa ešte nedokázali o seba postarať. Pri množstve povinností sa už nevládala venovať najstaršej dcére, ktorá sa musela naučiť samostatne zvládať svoje problémy... A tak, ako som z roka na rok rástla, rástol aj môj strach a komplexy, hanblivosť, pocit menejcennosti, a predovšetkým – obrovský pocit, že ma nemilujú. Musela som akosi zvládať toľko negatívnych pocitov, a tak som sa už v detstve naučila unikať do svojho imaginárneho sveta. Predstavovala som si, že som niekto iný, a to mi umožňovalo prežívať to, čo mi v každodennom živote chýbalo. Počas adolescencie začali môj svet ovládať idoly z televízie a farebných časopisov. Začala som vstupovať do sveta hviezd a masmédií a venovala som sa veciam, na ktoré som bola primladá... Pomýlené masmédia majú obrovský vplyv na mladých ľudí! Stačí si pozrieť niekoľko fotiek a prečítať zopár rozhovorov s hviezdami, ktoré tvrdia, že sú šťastné, pretože sú slávne a bohaté, a celý svet dovtedajších hodnôt mladého človeka sa rozprskne ako mydlová bublina! A po takejto „škole života“ som nepovažovala za zlé začať so sexuálnym životom už v sedemnástke... V momente, keď som chytila do rúk pochybné časopisy, som prestala byť dieťaťom. Mala som vtedy len 12 rokov! Začalo sa to nečistými myšlienkami, neskôr sa pridala masturbácia. Fotografie z farebných časopisov už neboli pre mňa dostatočné, preto som vzala do rúk pornografiu. Zároveň som chodila každú nedeľu do kostola. Nevedela som, že to, čo robím, je hriech, a tak som sa z toho nespovedala a prijímala som Eucharistiu! Avšak čosi nebolo v poriadku. Mala som výčitky svedomia. Nezávisle od toho, ako ďaleko som od nich chcela utiecť, som cítila, že moje správanie nie je v poriadku. Chvíľková rozkoš mi neprinášala vytúžené šťastie. Práve naopak, prinášala do môjho života zlé ovocie. Masturbácia bola pre mňa útekom od problémov, liekom proti neúspechu a smútku. Ale zabúdala som len na chvíľu, potom sa všetko vracalo s dvojitou silou a s ďalšou dávkou výčitiek svedomia... Stále som bola smutná. Bola som odľud, čoraz uzavretejšia, hanblivá a nervózna... Nemala som priateľov – okrem jediného Priateľa. Boh bol pri mne aj počas tohto strašného obdobia. Ustavične som počula vo svojom vnútri jeho hlas, ktorý ma volal, aby som sa ako márnotratná dcéra vrátila domov... Dlho som pred jeho hlasom utekala, až som nakoniec prestala predstierať, že ho nepočujem. Bolo to osvietenie – prijala som pravdu, prestala som klamať seba samu. Priznala som si svoj hriech – pred sebou aj pred Bohom. A hneď som išla na generálnu spoveď. Neverím, že človek, ktorý nežije v čistote, môže povedať, že je šťastný! Veľmi dobre si pamätám, ako som pred obrátením prežívala takmer zúfalstvo. Po spovedi som pocítila nesmierny pokoj a radosť, ktoré zaplavili moje srdce, a predovšetkým úžasnú odpúšťajúcu lásku! Bolo to to, čo som vždy hľadala. Nikdy nezabudnem na ten nádherný deň. Nedokázala som vyjadriť Ježišovi vďačnosť za svoju záchranu. Vedela som, že sa mu odvďačím len tak, že vložím svoj život do jeho rúk. Sľúbila som mu čistotu. Padla som ešte niekoľko ráz, ale so závislosťou som skoncovala dosť rýchlo, po piatich mesiacoch som už bola úplne čistá. Bola to moja odpoveď na milosrdnú lásku, ktorú som zakúsila – ja, ktorá som zranila Božie srdce. Mala som vtedy štrnásť rokov. Takto sa začala moja cesta s ním. Zapojila som sa do mládežníckeho spoločenstva vo farnosti. Spoločenstvu vďačím za dobrú formáciu, že som sa vďaka nemu otvorila na svet, získala som úžasných priateľov a vyliečila som sa z komplexov. Ale diabol nespí. Je to dôvod, pre ktorý píšem svoje svedectvo, aby som všetkých, ktorí bojujú za čistotu, varovala pred prílišnou sebaistotou a stratou bdelosti. Ja som urobila túto chybu. Dosiahla som istý stupeň duchovnej zrelosti, ale prestala som bdieť. Po štyroch rokoch prežitých v čistote som si už bola asi istá, že mi nič nehrozí. Nebola som pokorná a prestala som prosiť Boha o pomoc. Uverila som, že to zvládnem sama. V tom období som prežila veľmi bolestnú skúsenosť: rozpadol sa môj vzťah s chlapcom, na ktorom mi veľmi záležalo. Ťažko som to prežívala, a práve vtedy sa prejavilo moje dávne pokušenie úteku k chvíľkovej rozkoši. Nedokázala som mu odolať. Znovu sa vrátilo sebaukájanie... Uplynuli už tri roky a ja stále žijem s touto závislosťou. Teraz si už uvedomujem, že je to ťažký hriech, ale nedokážem ho prekonať. Stále padám a znova vstávam. Niekedy prežijem niekoľko týždňov v úplnej čistote, ale potom akoby niečo prasklo a svoj boj začínam odznova. Naučila som sa však mnoho vecí. Nečistota je veľmi silná závislosť a nesmieme prestať bdieť! Človek tu nezvíťazí vlastnou silou. Potrebuje Boha a jeho milosť. Viem, že to znie ako ošúchaná fráza, ale pokiaľ to človek celkom nepochopí, nič nedosiahne. Preto sa treba snažiť vytrvalo modliť a pristupovať k sviatostiam. Moje ustavičné pády ma naučili byť pokornou. Kedysi som sa nazdávala, že sa mi podarí zvíťaziť vlastnými silami. Nie je to možné! Nikdy sa nesnaž bojovať sám (sama), potrebuješ Boha! Pokiaľ to nepochopíš, nezvíťazíš. Ale je aj druhá stránka – nemôžeš všetko nechať len na Boha. Musíme vytrvalo spolupracovať s jeho milosťou, formovať svoj charakter a pevnú vôľu. Neočakávaj lacný úspech, pretože to, čo je dobré, vždy veľa stojí! Každý deň, ktorý prežijem v čistote, je víťazstvom a dôkazom, že je možné takto žiť. Chcem plávať proti prúdu, preto som sa rozhodla vstúpiť do HČS. Povzbudzujem k tomu všetkých, ktorí bojujú za svoju čistotu. Nebojte sa, ale odvážne urobte tento radikálny krok. Potrebujeme Boha, potrebujeme modlitbu a potrebujeme spoločenstvo! Zakúsila som, aké dôležité je spoločenstvo, ktoré pomôže v ťažkých chvíľach. Povzbudzujem vás tiež k tomu, aby ste sa naučili nezištne dávať – rozmnožuje to dobro medzi ľuďmi a je to protiváhou proti zlu. Už niekoľko rokov sa angažujem v dobrovoľníckej službe mladých: pomáham deťom, starším a postihnutým ľuďom. Takáto pomoc prináša veľkú radosť. Dôležité je tiež odpúšťať a priať dobre ľuďom okolo seba. Krok po kroku investujem do budovania svojho budúceho šťastia. Nedovolím, aby závislosť zničila môj život! A čo ty? Oľga The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
