Kompromitujúci omyl pri určovaní veku Turínskeho plátna uhlíkovou metódou C14

Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 19/2010 → Veda a viera

V súvislosti s vystavením Turínskeho plátna v dňoch od 10. 4. do 23. 5. 2010 treba zdôrazniť, že dnes máme už vedeckú istotu, že výskum pomocou uhlíkovej metódy C¹⁴ vykonali vedci v roku 1988 na vzorke plátna, ktorá obsahovala len 40% originálnej, starovekej ľanovej tkaniny, pričom 60% materiálu tvorili bavlnené nite zo stredoveku, ktoré boli použité na opravu tohto kusa plátna..

Trestuhodné zanedbanie odborníkov na datovanie uhlíkovou metódou C¹⁴ bolo hlavnou príčinou toho, že v roku 1988 mylne stanovili vek Turínskeho plátna. S týmto faktom by sa mala oboznámiť široká verejnosť hlavne preto, že masovokomunikačné prostriedky sa stále odvolávajú na výsledky výskumu z roku 1988 ako na vedeckú istotu. Je to zjavná manipulácia a šírenie omylu.

Stanovenie veku Turínskeho plátna metódou C¹⁴  v roku 1988

Stanovenie veku pomocou metódy rádioaktívneho izotopu uhlíka C¹⁴ je dôkladné a presné, ale len vtedy, ak je skúmaná vzorka dobre pripravená a presne určená. Umožňuje do jedného zrátať všetky izotopy uhlíka C¹⁴, ktoré sa nachádzajú v živých aj v mŕtvych organizmoch či rastlinách. V prípade Turínskeho plátna sa jedná o ľanové vlákna, z ktorých je plátno utkané. Pokiaľ rastlina, zviera alebo človek žijú, množstvo rádioaktívneho izotopu uhlíka C¹⁴ je stále, nakoľko výživou dochádza k jeho prirodzenej výmene. Po smrti sa takáto výmena končí a vtedy sa v mŕtvej hmote začína trvalý proces zmenšovania množstva izotopu uhlíka C¹⁴. Čím je predmet starší, tým menej ho obsahuje. Na základe množstva izotopu C¹⁴ v organizme vo chvíli smrti a podľa stupňa jeho rozpadu vedci určujú vek skúmaného predmetu. Súčasný stav technológie umožňuje stanoviť vek predmetov, ktoré sú mladšie ako 50000 rokov. Uhlíková metóda najvhodnejšia je pre materiály, ktoré majú vyše tisíc rokov.

V roku 1988 vedci skúmali Turínske  plátno pomocou uhlíkovej metódy C¹⁴. Na tento účel vystrihli z plátna vzorku. Odobrali ju z miesta, z ktorého pochádza Raesova vzorka – dole na pravej strane obrazu prednej strany tela. (Profesor Gilbert Raes z Ghent Institute of Textile Technology získal v roku 1973 povolenie vystrihnúť práve z tohto miesta plátna vzorku na výskum.) Keď Turínske plátno verejne vystavovali, biskupi držali rozvinuté plátno práve za jeden z týchto rohov, aby ho veriaci mohli vidieť. Bol to dôvod, prečo sa toto miesto značne oslabilo a poškodilo.

Polovicu vzorky z roku 1988 rozdelili na tri časti – pre laboratóriá v Tuscone (USA), v Oxforde (Anglicko) a v Zürichu (Švajčiarsko). Druhú polovicu odložili pre neskorší výskum.

Datovanie Turínskeho plátna uhlíkovou metódou C¹⁴ vykonali v spomenutých laboratóriách tajne. Na výskume sa nezúčastnili odborníci z iných vedných odborov a neuskutočnila sa ani predbežná chemická expertíza, ktorá by preskúmala vlastnosti vzorky. Bolo to trestuhodné zanedbanie.

Výsledky datovania boli zverejnené 13. októbra 1988. Dozvedeli sme sa, že Turínske plátno na 95% pochádza zo stredoveku, z obdobia medzi rokmi 1260 – 1390. Na základe tohto výskumu, ktorý vykonali len na vzorke z jedného miesta, laboratória vyhlásili, že Turínske plátno je stredoveký falzifikát. Odborníci na uhlíkovú metódu datovania ignorovali dovtedajšie výsledky výskumov, ktoré vykonali odborníci z iných vedných odborov a ktoré jednoznačne hovoria o tom, že plátno pochádza z Kristovej doby. E. P. Hall z Oxfordu, ktorý zohral významnú úlohu pri datovaní plátna uhlíkovou metódou C¹⁴, sa po vyhlásení výsledkov výskumu v televíznom rozhovore ironicky vyjadril: „Dokázali sme, že Turínske plátno je falzifikát. Každý, kto s nami nesúhlasí, by sa mal zapísať do Spoločnosti prívržencov plochej Zeme.“

Svetové masovokomunikačné pro-striedky začali rýchlo a senzačne šíriť informáciu, že sa vedecky dokázalo, že Turínske plátno pochádza zo stredoveku a je to falzifikát. Robia to až dodnes, pričom opakujú nepravdivú informáciu.

Neskorší dôkladný výskum odloženej, druhej polovice vzorky zistil, že vzorka, ktorú použili na datovanie metódou C¹⁴, má odlišné chemické zloženie ako hlavná časť Turínskeho plátna. Je to vedecky dokázaný fakt, ktorý vzorku diskvalifikuje a spochybňuje výsledky laboratórneho výskumu metódou C¹⁴ z roku 1988.

Ľanové nite v tej časti plátna, z ktorej odobrali vzorku na datovanie uhlíkovou metódou, boli spletené s bavlnenými niťami. Svedčí to o tom, že plátno na tomto mieste opravovali. Túto opravu vykonali mimoriadne zruční krajčíri, ktorí sa venovali tzv. neviditeľným opravám. Toto zistenie značne zneistilo odborníkov na uhlíkovú metódu C¹⁴.

V roku 2000 M. Sue Benford a Joseph G. Marino spolu s niekoľkými odborníkmi na tkaniny analyzovali fotografie vzorky z Turínskeho plátna, ktorá sa použila na datovanie. Všetci sa zhodli na tom, že obsahuje len 40% originálneho plátna. Zvyšných 60% tvorí nový materiál.

Ronald Hatfield, vedec z Beta Analytic, najväčšieho laboratória na svete, ktoré sa venuje stanoveniu veku metódou rádio-aktívneho uhlíka, na základe výskumu odborníkov na tkaniny, ktorí určili, že vo vzorke C¹⁴ bolo len 40% originálnych starovekých ľanových nití a 60% bavlnených nití pochádzajúcich zo stredoveku, odhadol, že pri takýchto proporciách sa v skúmanej vzorke zväčšilo množstvo izotopu uhlíka C¹⁴, čo ovplyvnilo mylný výsledok výskumu z roku 1988.

Dnes máme už vedeckú istotu, že výskum pomocou uhlíkovej metódy C¹⁴ vykonali vedci v roku 1988 na vzorke plátna, ktorá obsahovala len 40% originálnej, starovekej ľanovej tkaniny, pričom 60% materiálu tvorili bavlnené nite zo stredoveku, ktoré boli použili na opravu tohto kusu plátna. Trestuhodné zanedbanie odborníkov na datovanie uhlíkovou metódou C¹⁴ bolo hlavnou príčinou toho, že v roku 1988 mylne stanovili vek Turínskeho plátna. S týmto faktom by sa mala oboznámiť široká verejnosť hlavne preto, že masovokomunikačné prostriedky sa stále odvolávajú na výsledky výskumu z roku 1988 ako na vedeckú istotu. Je to zjavná manipulácia a šírenie omylu.

Slávny americký vedec R. N. Rogers viní aj cirkevných predstaviteľov Turína, že nedozerali na odborníkov, ktorí porušili vedecké zásady. V rozhovore pre mesačník Inside the Vatican sa Rogers vyjadril: „Úkon odobratia vzoriek z Turínskeho plátna musí byť pripravený a prebehnúť v porozumení a v úzkej spolupráci s mnohými odborníkmi z rôznych vedných odborov. Ak chceme získať dôveryhodný výsledok výskumu uhlíkovou metódou C¹⁴, musíme odobrať veľa vzoriek.“

Prevratný objav R. N. Rogersa

20. 1.2005 v odbornom chemickom časopise Thermochimica Acta (číslo 425, s. 189 – 194) uverejnili článok Studies on the radiocarbon sample from the Shroud of Turin, ktorý napísal prof. Raymond N. Rogers z Los Alamos National Laboratory na univerzite v Kalifornii. V tomto prestížnom časopise sa uverejňujú všetky overené vedecké objavy. Rogers vo svojom článku uvádza dôkazy o tom, že vzorka, odobratá z Turínskeho plátna v roku 1988 za účelom stanovenia veku uhlíkovou metódou C¹⁴, nereprezentuje plátno ako celok, nakoľko sa od neho zásadne odlišuje. Stanovený vek – obdobie medzi rokmi 1260 až 1390 – sa týka len skúmanej vzorky, a nie celého plátna, ktoré je oveľa staršie. Z vedeckého hľadiska nebol výskum plátna uhlíkovou metódou C¹⁴ v roku 1988 vykonaný správne. Preto tvrdenie, že tento výskum dokazuje, že Turínske plátno pochádza zo stredoveku, je nepravdivé. Profesor Rogers bol vynikajúci vedec, chemik z Los Alamos National Laboratory a čestný člen prestížneho laboratória UCLA. Uverejnil vyše 50 mimoriadne hodnotných vedeckých prác. Bol jedným z vedcov, ktorý mal skúmať Turínske plátno v roku 1978. Rogers bol horlivým zástancom rádiokarbónovej metódy datovania. Osobne vykonal všestranný výskum vzorky, ktorú odobrali v roku 1988 s cieľom určiť jej vek pomocou uhlíkovej metódy C¹⁴. Bolo to možné, pretože 12. decembra 2003 dostal od prof. Gonelliho vzorku z jej stredu. Mal taktiež niekoľko segmentov priadze z Raesovej vzorky, ktorú dostal od prof. Gonelliho v roku 1979. Okrem toho prof. Rogers pomocou špeciálnej nalepovacej pásky odobral 32 vzoriek z povrchu celého Turínskeho plátna. S pomocou takéhoto bohatého výskumného mate-riálu Rogers zistil, že vzorka C¹⁴ nereprezentuje celé plátno. Našiel na nej bavlnené vlákna spletené s ľanovými. Dokázal, že nite sú nasiaknuté rastlinnou živicou, ktorá obsahuje farbivo alizarín. Kým vo zvyšnej, hlavnej časti Turínskeho plátna sa vôbec nenachádzajú farbivá ani bavlnené vlákna.

Rogers dokázal, že datovanie z roku 1988 bolo mylné, nakoľko skúmaná vzorka pochádzala z miesta, ktoré v stredoveku opravili a posilnili bavlnenými niťami. Turínske plátno je podstatne staršie, ako tvrdia výsledky výskumu z roku 1988. V Thermochimica Acta Rogers napísal: „Spojenie dôkazov chemickej kinetiky, analytickej chémie, prítomnosť bavlny a pyrolýza poukazujú na to, že materiál Turínskeho plátna na mieste, z ktorého bolo odobratá vzorka na výskum metódou C¹⁴, sa výrazne líši od celku Turínskeho plátna. Vzorka použitá na datovanie plátna uhlíkovou metódou C¹⁴ nebola súčasťou originálneho materiálu, a preto výskum priniesol mylné výsledky – a je bezcenný.“

Vlákna zo vzorky C¹⁴ preskúmali v National Science Foundation Mass Spectrometry Center of Excellence na univerzite v Nebraske. Tento výskum potvrdzuje, že vzorka pre C¹⁴ pochádzala z miesta, ktoré bolo v stredoveku posilnené bavlnenými niťami. Výsledky tohto výskumu uverejnil časopis Thermochimica Acta.

Rogers našiel na skúmanom materiáli alizarín. Je to farbivo – výťažok z marinky farbiarskej. Použili ho na zafarbenie bavlnených nití, aby ich pripodobnili originálnemu starému ľanovému plátnu. Na skúmanej vzorke našiel aj arabskú gumu, ktorá sa používa ako maliarsky základ, a tiež liadok, ktorý sa používal v stredoveku ako prísada na ustálenie farbiva. Bavlnené nite nafarbili tak, aby sa nelíšili od originálnych ľanových nití. Takto dosiahli, že záplata bola voľným okom neviditeľná. Bavlnené nite posilnili oslabenú originálnu ľanovú látku len v tomto rohu Turínskeho plátna.

Rogers chemickou analýzou lignínu v ľanových vláknach z Turínskeho plátna zistil, že neobsahuje stopy vanilínu. Keby Turínske plátno pochádzalo zo stredoveku, musel by sa v ňom nachádzať vanilín. Vanilín zaniká v priebehu času a celkom zmizol z celej plochy Turínskeho plátna. Nachádza sa len na mieste, odkiaľ odobrali vzorku C¹⁴. Znamená to, že tento kúsok plátna sa svojím chemickým zložením líši od zvyšnej časti. Keby Turínske plátno pochádzalo z roku 1260, ako naznačuje výskum z roku 1988, muselo by sa v ňom nachádzať okolo 37% vanilínu. Záver je zrejmý: neprítomnosť vanilínu na Turínskom plátne znamená, že plátno je oveľa staršie, než uvádzajú výsledky výskumu pomocou rádioaktívneho izotopu uhlíka C¹⁴.

Neviditeľná oprava

Rogers chcel získať nezávislé potvrdenie svojho výskumu, a preto odovzdal časť vzoriek Turínskeho plátna známemu vedcovi Johnowi L. Brownowi z Georgia Tech Research Institute’s Energy and Materials Sciences Laboratory at the Georgia Institute of Technology. Brown pracoval nezávisle a používal iné metódy ako Rogers. Zistil, že skutočne existujú zjavné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že skúmanú vzorku opravovali. Stredoveký tkáč nafarbil nite použité na opravu tak, aby sa hodili k farbe starej originálnej látky Turínskeho plátna.

Vedci M. Sue Benfordová a Joe Marino takisto zistili, že vzorka použitá na datovanie uhlíkovou metódou C¹⁴ pochádza z rohu Turínskeho plátna, ktoré bolo na tom mieste opravené mimoriadne presnou tkáčskou technikou, ktorá sa v stredoveku nazývala „neviditeľné tkanie“. Tento spôsob opravy drahocenných látok sa dodnes používa vo Francúzsku. Na žiadosť Benfordovej a Marina odborníci na textílie dôkladne preskúmali fotografie vzorky Turínskeho plátna, ktorá bola odobratá pre výskum uhlíkovou metódou C¹⁴, a vyhlásili, že existujú zjavné dôkazy, že Turínske plátno na tomto mieste opravovali technikou „neviditeľného tkania“.

V roku 2004 uverejnili vo vedeckom časopise Journal of Research, ktorý vydáva National Institute of Standards and Technology (U.S. Department of Commerce, NIST, U.S. Government Printing Office), článok odborníka na datovanie uhlíkovou metódou C¹⁴ Lloyda A. Curriho. Uznal, že vzorku, ktorú odobrali z Turínskeho plátna na výskum metódou C¹⁴, dostatočne nepreverili. Oprava, ktorú na nej vykonali, bola mimoriadne presná a na prvý pohľad neviditeľná. Na správne vykonanie výskumu metódou C¹⁴, podľa Curriho, treba odobrať vzorky z rôznych častí Turínskeho plátna. 

Výskum v laboratóriách Los Alamos v roku 2008

Profesor chémie Robert Villarreal predstavil v roku 2008 výskum prestížneho laboratória Los Alamos National Laboratory (LANL). Vedci tvrdia, že vzorka z Turínskeho plátna, ktorú použili na datovanie metódou izotopu uhlíka C¹⁴, celkom iste obsahuje bavlnu, ktorá sa vôbec nenachádza na originálnej ľanovej látke. Vzorka, ktorú odobrali z dolného pravého rohu plátna (z pravej strany obrazu prednej časti tela), nereprezentuje celok plátna. Takže v roku 1988 vykonali výskum na vzorke, ktorá nie je originálna, ale ktorá vznikla po oprave v stredoveku. To je hlavný dôvod mylného datovania veku Turínskeho plátna. Villarreal zdôraznil, že „v roku 1988 sa pri procese datovania Turínskeho plátna zanedbala jedna z najdôležitejších zásad analytickej chémie. Zásada hovorí, že každá vzorka musí reprezentovať celok skúmaného materiálu. Časť má reprezentovať celok. Naše analýzy nití, ktoré sme odobrali z Raesovej vzorky a zo vzorky C¹⁴, dokazujú, že táto zásada sa porušila.“

Ignorovanie faktov, ktoré zaručovali správne datovanie pomocou uhlíkovej metódy C¹⁴, spôsobilo, že stanovenie veku Turínskeho plátna v roku 1988 zmýlilo verejnú mienku.

Ešte pred rokom 1988 boli známe fakty, ktoré, ak by sa vzali do úvahy, by zaručili správny priebeh datovania pomocou metódy C¹⁴. Napríklad ultrafialové a röntgenové fotografie vyhotovené v roku 1978 poukazujú na rozdiely v chemickom zložení hlavnej časti Turínskeho plátna a látky v oblasti, odkiaľ bola v roku 1988 odobratá vzorka na datovanie pomocou metódy C¹⁴.

P. H South, ktorý v mene Oxford University Radiocarbon Dating Laboratory skúmal vzorku Turínskeho plátna ešte predtým, než ju použili na datovanie uhlíkovou metódou C¹⁴, našiel na nej bavlnené vlákna. Bol to cudzí materiál. V článku Rogue Fibers Found in Shroud (Huncútske nite na Turínskom plátne), ktorý uverejnil Textile Horizons v roku 1988, South píše o svojom objave, že je to „jemné tmavožlté bavlnené vlákno..., ktoré mohlo byť v minulosti použité na opravu originálnej látky“.

Na záver treba zdôrazniť, že posledný vedecký výskum odhalil kompromitujúce omyly, ktorých sa vedci dopustili v roku 1988 pri datovaní Turínskeho plátna metódou C¹⁴. Preto nás neprekvapuje, že Christopher Ramsey, vedúci Oxford Radiocarbon Accelerator Unit, ktorý sa v roku 1988 podieľal na výskume Turínskeho plátna metódou C¹⁴, sa v roku 2008 vyjadril: „Je mnoho dôkazov, ktoré potvrdzujú, že Turínske plátno je oveľa staršie, než hovoria výsledky výskumu pomocou metódy C¹⁴. Preto je celkom iste nutný ďalší výskum. Iba tak ľudia spoznajú spojité dejiny Turínskeho plátna, ktoré berú do úvahy a vysvetľujú všetky dostupné výsledky vedeckých výskumov aj historické fakty.“

P. M. Piotrowski TChr

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!