 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
Hovorí sa, že alkoholizmus a narkománia sú najväčšími závislosťami a chorobami 21. storočia. Často však zabúdame na to, že príčinou všetkých závislostí je nedostatok Božej lásky. Ak nepoznáme Boha a jeho lásku, ak ho odmietame, zákonite si ho nahrádzame niečím iným... Chcem svedčiť o tom, čo Boh svojou mocou urobil v mojom živote. Dostala som to všetko zadarmo len preto, že som jeho milované dieťa. Všetky milosti, ktoré som dostala, mi vyprosila Panna Mária. Som adoptované dieťa. Moji adoptívni rodičia boli od začiatku úprimní a pravdovravní. Neukrývali to predo mnou. Boli nábožní – modlili sa, chodili na svätú omšu –, ale nezakúsili Božiu prítomnosť vo svojej rodine. Ja som Boha nepoznala a nemilovala. Ja som vôbec nedokázala milovať. Vyrastala som a prázdnotu vo svojom srdci som zapĺňala rôznymi závislosťami – medziiným masturbáciou, pornografiou, závislosťou na liekoch, cigaretami, neskôr alkoholom, drogami a ďalšími závislosťami. Nakoniec sa k tomu pridal vzdor a nenávisť k rodičom. Nedokázala som nikoho milovať, v mojom zranenom srdci bola iba bolesť. Mnohoročný život v ťažkých hriechoch ma priviedol k úplnému zruinovaniu – duchovnému, psychickému aj fyzickému. S pevným presvedčením píšem, že hriech je zotročujúca sila, ktorú nijaký človek na zemi neprekoná bez pomoci Božej milosti, ktorou je jeho milosrdenstvo prítomné vo sviatostiach Cirkvi. Keď som mala 23 rokov, stretla som svojho budúceho manžela – Andreja. Myslela som si, že ho milujem, bol to však pocit, ktorý sa neprejavoval konkrétnymi skutkami. V skutočnosti to nebola láska, ale zaľúbenosť. Naozaj som chcela zmeniť svoj život, chcela som mať manžela a milovať ho. Chcela som žiť normálne, ale nikdy mi ani len nenapadlo poprosiť o pomoc Boha. Všetko som chcela dosiahnuť vlastnými silami, bez jeho milosti. Tušila som, že sa so mnou deje niečo zlé, ale diabol mi nedovolil spoznať pravdu. Nedovolil mi, aby som povedala: „Bože, zachráň ma...“ Počas chodenia som sa riadila heslom: „Robte si, čo chcete.“ Pila som, fajčila som, brala som drogy, nadávala som na všetkých a na všetko. Zabávala som sa so svojím budúcim manželom na všetkých možných diskotékach a zábavách, každý týždeň niekde inde. Dokonca ani v deň svadby som nebola triezva... V opitosti som otehotnela a až krátko pred pôrodom som prestala piť a fajčiť. Pôrod bol pre mňa šokom. Začala som nenávidieť deti. A nenávidela som ich preto, lebo svojím príchodom na svet spôsobujú utrpenie. Povedala som si: „Dosť! Už ani jedno dieťa.“ Nedokázala som milovať svojho synčeka. Napriek tomu som sa ho snažila vychovávať, hoci v skutočnosti ho vychovávali moji rodičia, lebo ja som si robila, čo sa mi zachcelo... Keď mal môj syn rok, išla som do práce. Opustila som ho kvôli materiálnym výhodám. Chcela som si zarobiť, aby som mala peniaze na alkohol, drogy, cigarety, hýrenie a zábavy... Moji rodičia, ktorí videli moju skazu, sa vtedy modlili ruženec a prosili Pannu Máriu, aby sa nado mnou zľutovala a prišla na pomoc mne aj môjmu manželstvu. Dostala som sa na úplné dno, keď som v hneve a zlosti bila svoje dieťa a týrala ho. V alkoholickom opojení som chcela zabiť svojho manžela a podpáliť dom. Bolo to peklo na zemi, život bez života... Mala som alkoholické delírium a halucinácie... Potrebovala som odbornú liečbu, ale napriek tomu sme si s manželom navrávali, že to ešte nie je také zlé, že to prejde, že to zvládneme. A v skutočnosti mi hrozila smrť. Zakúsila som duchovnú smrť, ale teraz sa smrť viditeľne dotýkala aj môjho tela. Diabol ma ničil prostredníctvom drog a alkoholu a nedokázala som pretrhnúť tento bludný kruh. Zachrániť ma mohol už len zázrak. Boží zázrak. Boh ma pozná a vedel, že keď ho nenájdem, keď vytriezviem, nevytrvám v triezvosti ani jediný deň. Svedčili o tom fakty... Nakoniec sme sa s manželom rozhodli, že pôjdem na protialkoholické liečenie do nemocnice. Keď som sa tam dostala, čakala som ako hladný na chlieb, len aby som čo najskôr odtiaľ odišla. Stalo sa to po týždni. Potom som štyri mesiace chodila do skupiny AA, ale po týchto štyroch mesiacoch som začala znovu piť a brať drogy. A takto sa skončila moja cesta k triezvosti... Stratila som zmysel života a aj nádej, že sa niekedy niečo zmení. Ba čo viac, ani môj manžel sa neliečil a ďalej sme spolu pili do nemoty. Vtedy sa stal prvý zázrak... Chcela som spáchať samovraždu, predávkovala som sa... Ale Boh nedovolil, aby som umrela. Šokovalo ma to. Po tejto udalosti sme s manželom spoločne vykročili na cestu k triezvosti. Išli sme do AA. Pán pripravil v tom čase ďalší zázrak. Hoci som Boha ešte nepoznala, on sám našiel spôsob, aby ma priviedol k rozhodnutiu žiť preňho. Dopustil na mňa ťažkú chorobu chrbtice, ktorá sa prejavila bolesťou a ochabnutím ľavej nohy, neskôr obidvoch nôh. Po niekoľkých injekciách lekár vyhlásil, že ak sa nepodrobím operácii, nebudem môcť chodiť. Hrozil mi invalidný vozík... A takto mi Pán pomaly, ale iste bral všetko. Najskôr priateľov, s ktorými som pila – nemohla som ísť za nimi a ani som nechcela, a tak som sa s nikým nestretávala. Nemohla som ísť ani do nákupného centra, aby som si kúpila pálenku či víno. Nedokázala som si zohnať drogy atď. Nakoniec prišiel sám Pán a pred operáciou mi v nemocnici povedal: „Neboj sa. Ja som s tebou.“ Desať rokov som si nevážila sviatosti. Spovedala som sa v stave opitosti, svätokrádežne som prijímala Eucharistiu a neskôr som celkom prestala chodiť na svätú omšu. Namiesto do kostola som išla do baru. Ale Ježiš bol aj napriek tomu pri mne... Moja známa mi priniesla Milujte sa!, v ktorom bol opis umučenia Ježiša Krista na základe výskumu odborníkov, ktorí skúmali Turínske plátno. Čítala som, ako Ježiša bičovali, korunovali tŕním, s akou námahou niesol kríž a akou krutou smrťou zomrel. Bol tam podrobný opis rán na jeho tele a obraz tváre, stýranej tváre Boha-Človeka. Turínske plátno bolo prostriedkom môjho úplného obrátenia sa k Bohu. Pochopila som, čím je hriech a ako veľa za mňa Ježiš musel zaplatiť. Plakala som, lebo som pochopila, že som ho bičovala vlastnými rukami, vysmievala sa mu, pohŕdala som ním, odvrhla som ho, korunovala som ho tŕním, vysmiala, opľula som ho a nakoniec som ho kladivom svojich hriechov pribila na kríž. Zomrel za mňa a pre mňa. Jeho umučenie, jeho láska ku mne, jeho milosrdenstvo mi nedovolili až doteraz, po 9 rokoch od môjho obrátenia, ani len privoňať k alkoholu. Ježiš v jedinej chvíli vzal všetky moje závislosti. Hoci som sa vtedy nevedela modliť, odriekala som ruženec a s pomocou Panny Márie som si vykonala generálnu spoveď z celého života. Ježiš mi odobral všetko zlo, ktoré som prežila, všetky moje hriechy a takisto aj nepokoj, pocit viny, zúfalstvo, hnev a nenávisť. Doslova všetko, čo ma toľko rokov zotročovalo. A na výmenu mi dal to, čo je najväčším pokladom na tomto nepokojnom svete – lásku a pokoj. To mi nikto iný na svete nikdy nedá. Ježiš sa mi daroval aj v Eucharistii. Nechcem nič iné, len vytrvať v dobrom, v triezvosti, vo vernosti Bohu až do smrti. Chcem tiež zadosťučiniť Bohu za všetky svoje hriechy. Túžim, aby tí, ktorí ho nepoznajú, spoznali jeho lásku, aby pochopili, že okrem neho niet väčšieho šťastia na svete. Túžim, aby ho stretli všetci bratia a sestry, ktorí žijú v závislostiach, a aby zakúsili jeho oslobodenie. Boh mi vo svojej dobrote podaroval ešte dve deti. Teraz ich mám tri. Ježiš ma uzdravil duchovne, psychicky aj fyzicky a ďalej ma uzdravuje. Uzdravuje aj naše manželstvo, ktoré bolo totálnou ruinou a skazou... Dnes nás Pán oslobodzuje z egoizmu, učí nás milovať jeho aj seba navzájom. Panna Mária ma učí modliť sa a byť pokornou. Učí ma zúčastňovať sa každý deň na svätej omši, adorácii Najsvätejšej sviatosti, čítať a meditovať Sväté písmo, milovať blížnych a Cirkev. Učí ma byť vďačnou Bohu aj za tie najmenšie dary a zároveň ma učí byť štedrou, prinášať obety, postiť sa o chlebe a vode. Robím len to, o čo ona prosí, a Boh mi dáva viac, než dokážem pochopiť. Dnes žehnám svojim biologickým aj adoptívnym rodičom. Ježiš je najlepší lekár duše, psychiky aj tela. Uzdravil ma zo zranení od môjho počatia, keď ma mama nosila vo svojom lone a prežívala psychické a duchovné muky: samotu, zúfalstvo, strach, odmietnutie a nedostatok lásky. Pán ma vyslobodil z týchto múk. Môžem chcieť ešte niečo viac? Zdravie duše a tela je v rukách nášho dobrého Boha, ktorý nikdy neodsudzuje, ale odpúšťa. Jeho milosrdenstvo je silnejšie než najohavnejšie hriechy, malomocenstvo 21. storočia. „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ Dorota The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
