 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Małgorzata Radomska,
„Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti“ (Denníček 327). Tieto slová prijali aj v Senegale.. Dávam ľuďom nádobu V roku 2000 sme pri príležitosti svätorečenia sestry Faustíny vytlačili obrazy milosrdného Ježiša a poslali sme ich vyše dvestotisíc čitateľom nášho časopisu, ktorí sa zaviazali, že sa budú každý deň modliť korunku k Božiemu milosrdenstvu a ruženec. Pán skrze tento obraz udeľuje milosti celému svetu – aj Senegalu. Jeden z „našich“ obrazov tam putoval spolu so sestrou Xaveriou, uršulínkou, ktorá odcestovala na misie do chudobných predmestí Dakaru, kde v ambulancii slúži chudobným. Pred niekoľkými rokmi sa tam z Božej vôle prostredníctvom nej dostalo posolstvo o Božom milosrdenstve... Ježišu, dôverujem... Úcta k Božiemu milosrdenstvu sa v tamojšej farnosti dynamicky rozvíja. Od roku 2008 tam osobitne slávia Nedeľu Božieho milosrdenstva. Kňaz a sestra Xaveria oboznamujú veriacich s týmto posolstvom a svätou Faustínou, premietajú film o Łagiewnikoch, slávia spoločnú svätú omšu a majú adoráciu, počas ktorej sa modlia korunku k Božiemu milosrdenstvu – pre mnohých je to prvý raz v živote. Je to čas skutočného stretnutia sa s Kristom a odovzdania mu každodenného života a ľudskej biedy v Senegale. Odovzdávajú svoju beznádej spojenú so stratou obydlí po silných dažďoch na predmestí Dakaru (niektoré z nich boli postavené na dunách, iné boli zaliate v dolinách); mesiacmi horúčavy a sucha; zlými podmienkami a šíriacimi sa chorobami; spútaním a otroctvami, ktoré vyplývajú z kmeňových zákazov a povier; ochromujúcim strachom; ľudskou bolesťou, ktorá má žriedlo v neodpustení; odmietnutím, neistotou, neplodnosťou, samotou, chorobou, stratou a smútkom... Majú prichádzať po milosti Ak človek chce, Ježiš, Kráľ milosrdenstva, vstúpi do každej situácie ľudského utrpenia a biedy a prihovorí sa priamo srdcu človeka: „Počúvaj, dieťa moje, čo ti túžim povedať. Pritúľ sa k mojim ranám a čerpaj z prameňa života všetko, po čom len tvoje srdce zatúži. Pi z prameňa života plnými dúškami a neustaneš na ceste. Pozeraj na jas môjho milosrdenstva a neboj sa nepriateľov svojej spásy. Oslavuj moje milosrdenstvo“ (Denníček 1485). Spaľujú ma plamene milosrdenstva Po sviatku Božieho milosrdenstva v roku 2008 vzniklo na predmestí Dakaru vyše stočlenné spoločenstvo Apoštolov Božieho milosrdenstva. Jeho členovia vnímajú znamenia a zreteľne vidia, že Pán sa veľmi ponáhľa, aby sa posolstvo o jeho milosrdnej láske dostalo k všetkým obyvateľom chudobných oblastí, v ktorých je toľko rozmanitej biedy a chudoby. Každý štvrtok večer sa v rôznych častiach farnosti organizujú večerné modlitby veriacich. Modlia sa na malých dvoroch, v horúčave a vlhkosti. Vždy čítajú slová zo Svätého písma a úryvky z Denníčka sestry Faustíny. Nechýbajú pekné piesne a tance, spontánna modlitba ani korunka k Božiemu milosrdenstvu odriekaná v miestnom jazyku volof. Ľudia sa chcú stretávať s milosrdným Ježišom. Sú to chvíle skutočného stretnutia s Pánom, s jeho všetko prenikajúcou prítomnosťou. Nech sa hriešnici neboja prichádzať ku mne Pre Ježiša niet bezvýchodiskových situácií. On môže uzdraviť každého človeka. Neexistuje choroba, ktorú by nemohol odstrániť. Neexistuje bieda, ktorej by sa bál. Ježiš môže uzdraviť všetky rany, ktoré človeku spôsobili iní ľudia alebo ktoré si spôsobil sám. Ježiš oslobodzuje z každého vonkajšieho aj vnútorného otroctva. Láme všetky okovy. Rozjasňuje akúkoľvek temnotu. Svojou krvou obmýva človeka z každého hriechu, ktorý ho ničí a zabíja. Vracia život, dáva pokoj a odpustenie, ak k nemu prichádzame s vierou a dôverou. Uverejňujeme svedectvá niekoľkých obyvateľov Senegalu, ktorí osobne zakúsili milosrdnú lásku. Neboj sa nepriateľov svojej spásy Marcel prežil osobné stretnutie s Ježišom, ktorý sa ho dotkol a urobil v ňom najväčší zázrak – zmenil jeho srdce. Marcel patril pätnásť rokov do mimoriadne fundamentalistickej islamskej sekty. Bol jej plne oddaný. V istej chvíli si však uvedomil, že keď niekoľkokrát denne opakuje modlitbu: „Pokoj a spása pre Mohameda,“ znamená to, že sa modlí zaňho, a teda, že Mohamed nie je spasiteľ a že potrebuje spasiteľa rovnako ako všetci ostatní ľudia. Kto je teda Spasiteľ? Toto pochopenie podrylo základy jeho viery. Všetko sa zosypalo a istota, že je na nadprirodzenej ceste, sa zrútila. Pocítil strach... Hľadal v Koráne, ale nenašiel odpoveď na otázku, či dosiahne spásu alebo nie, ba čo viac, zistil, že v Koráne niet života. V tej dobe sa v susednom dvore ubytovala katolícka rodina, ktorá sa kvôli nepokojom na severe musela presídliť. V rodine bol chlapec v Marcelovom veku. Avšak Marcel ako moslim s ním na začiatku nechcel mať nič spoločné, lebo ho považoval za neveriaceho. Pomaly sa však jeho vzťah k chlapcovi menil a medzi mládencami sa vytvorilo puto kamarátstva. Napokon Marcel pozval svojho nového kamaráta k sebe, hoci sám neprekročil prah jeho domu. Blížili sa Vianoce. Marcelov kamarát išiel na polnočnú svätú omšu. Aby nemusel ísť do vzdialeného mestečka v noci sám, chlapci sa dohodli, že pôjdu spolu. Marcel odprevadí kamaráta do kostola a pôjde na tancovačku v mestečku. Keď kamarát prekročil prah kostola, Marcel sa zamyslel a namiesto tancovačky potajomky vošiel do kostola. Chcel vidieť, ako sa katolíci modlia. Prvý raz v živote počul príbeh o narodení Božieho Syna. Najskôr počas jasličkovej pobožnosti, ktorá sa konala pred polnočnou svätou omšou, a potom pri čítaní evanjelia. Božie slovo sa ho veľmi silno dotklo. Po omši si všimol, že všetci prítomní idú jedným smerom. Išiel za nimi a došiel k jasličkám. Keď zazrel Dieťa Ježiša s otvoreným náručím, nepotreboval nijaké ďalšie vysvetľovanie. Po tom všetkom, čo počul, vedel, že malý Ježiš je jeho Spasiteľ. Marcel sa vrátil domov celý rozžiarený a šťastný, ale nikomu nepovedal, čo prežíva. Ráno sa chytro vybral k svojmu katolíckemu priateľovi a opýtal sa ho, či ide na svätú omšu. On mu odpovedal, že už predsa bol na polnočnej omši. Marcel teda išiel sám... Eucharistický Ježiš ho silne priťahoval. Od tej chvíle začal Marcel čítať Sväté písmo, išiel do farnosti a požiadal o krst. Keďže mal len 15 rokov, kňazi ho nechceli pokrstiť bez súhlasu rodičov, preto začal katechumenát. Po predpísaných troch rokoch sa rozhodol, že na krst ešte počká, pretože zo strany rodiny mu reálne hrozila pomsta. Medzitým zomrel jeho otec. Nakoniec Marcel po ôsmich rokoch prijal krst a hneď sa začal pripravovať na birmovku. Odhaľuje bohatstvo Svätého písma a nachádza odpoveď, ktorú hľadal. Ježiš sa mu v evanjeliu prihovára: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jána 11, 25 – 26). V Kristovi našiel žriedlo života, ktoré tak dlho hľadal. Dnes je svedkom Božieho milosrdenstva a rozhodol sa zasvätiť tomu, ktorý je chlebom života, a vstúpil do rehoľného spoločenstva. Pritúľ sa k mojim ranám... Sofiu odsúdili za to, že je duše, čiže že zabíja svojich bratov, ktorí jeden po druhom zomierali. My vieme, že napríklad vírus malárie prenášajú komáre, že niektoré choroby spôsobujú isté druhy baktérii, iné zas vírusy, ale tamojší obyvatelia to nepovažujú za samozrejmé. Veria v to, že jeden človek zapríčiňuje chorobu druhého. Potom takéhoto človeka hľadajú a snažia sa ho potrestať. Rovnako to bolo aj v tomto prípade. Stýraná a úplne zlomená Sofia prišla jedného dňa do ambulancie. V podstate sa jej nedalo pomôcť. Sestra Xaveria ju vzala pod pazuchu a zaviedla ju do miestnosti oproti vchodu, v ktorej sa nachádzal veľký obraz milosrdného Ježiša... Z tmy vystupoval milosrdný Ježiš, ktorého osvetľovalo svetlo lampy. Obe ženy si kľakli. Po chvíli sestra Xaveria odišla a chorá zostala sama. Pod obrazom bol nápis: „Urob mi radosť, daj mi svoju biedu a úbohosť a ja ťa naplním pokladmi milostí...“ Sofia sedela pred Ježišom, modlila sa a plakala... Po niekoľkých hodinách sa vrátila k sestre. Keď sa vrátila, mala radosť v očiach, zmizla pomätenosť. Bola celkom iná – usmievala sa, žiarila. Hoci nedostala nijaké lieky... Čerpaj z prameňa všetko Keď všetko sklame, Ježiš môže všetko. Už mnoho rokov prichádza niekoľkokrát v týždni do ambulancie žena, ktorá má kosáčikovitú anémiu. Jej syn, Ibu, má hemolytickú anémiu, ktorá je smrteľnou chorobou. Aj iní príbuzní z jej rodiny hľadajú pomoc v ambulancii. Choroba ich vyčerpáva fyzicky aj psychicky. Aj tí, ktorí sa o nich starajú, sú unavení, a to predovšetkým preto, že nedokážu pacientom pomôcť, pretože sa jedná o nevyliečiteľnú chorobu. Jediné, čo môžu urobiť, je na chvíľu stlmiť ich bolesť. Jedného dňa prišla spomenutá žena a opýtala sa, čo sa nachádza vo veľkej miestnosti. Nebolo by na tom nič zvláštne, ale len pracovníci ambulancie vedeli, že je tam obraz milosrdného Ježiša, pred ktorým sa spoločne modlia za chorých. Dvere miestnosti boli v čase prijímania pacientov takmer vždy zatvorené, pretože väčšina chorých sú moslimovia a vedúci ambulancie nechceli vyvolávať konflikty. Moslimka, ktorá v ambulancii pracuje a ktorá prežila dotyk milosrdného Ježiša vo svojom veľkom utrpení, keď ju manželky jej muža ponižovali preto, že je bezdetná, odpovedala pacientke, že lekári jej chorobu vyliečiť nevedia, ale že sa za ňu a za všetkých chorých modlia práve v tejto miestnosti pred obrazom milosrdného Ježiša s vierou, že on ich uzdraví. Pacientka jej povedala, že odteraz sa tam bude modliť ona aj jej syn Ibu. Vzala si lieky a odišla. Odvtedy sa ona aj jej syn pri návšteve ambulancie vždy modlia pred obrazom milosrdného Ježiša. Ibu má vyše dvadsať rokov. Chorí na hemolytickú anémiu v tomto veku zvyčajne umierajú. Keď Ibu prichádzal do ambulancie prv, na nikoho nehľadel, chodil zhrbený, zgniavený vedomím, že čoskoro zomrie... Nikdy nehovoril ani sa neusmieval. Všetci v ambulancii so súcitom hľadeli naňho a na jeho utrpenie. Jedného dňa prišiel do ambulancie vyšší o niekoľko centimetrov, vyrovnaný a... usmiaty! Celkom iný človek, z ktorého vyžaroval život a radosť. Mnoho rokov prichádzal do ambulancie... Lieky ho nezmenili, dobroprajnosť ošetrovateľov ho nezmenila... Čo sa teda stalo? Keď sa modlil pred milosrdným Ježišom, prijal svoju chorobu. Dostal milosť a neobyčajným spôsobom sa stretol s Kristom... Dnes sa k nemu často prichádza modliť a privádza so sebou aj iných moslimov. Chcem na duše vyliať svoje milosrdenstvo Drahý čitateľ, drahá čitateľka, milosrdný Ježiš k tebe dnes veľmi reálne prichádza prostredníctvom týchto svedectiev. Prijmeš ho? Vstupuje do situácie, v ktorej žiješ, dokonca aj vtedy, ak sa ti zdá beznádejná. Kristus ťa svojou krvou už vykúpil z hriechu, ktorý zotročuje a zabíja. Prijmi dar slobody, obráť sa naňho, pretože vo sviatosti krstu ti daroval večný život a stále na teba čaká s darom odpustenia a svojho milosrdenstva vo sviatosti zmierenia. Hovorí: „Povedz mi o všetkom, buď voči mne úprimná, odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia“ (Denníček 1487). Skrze kňaza ti chce povedať: „A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov..., choď v pokoji!“ „Choď a už nehreš...“ Nevracaj sa do svojho Egypta. Nie je možné vybrať si Boha napoly. Celým srdcom sa obráť k Pánovi. Odovzdaj sa mu a on sám bude – v Eucharistii a v každodennej modlitbe – pre teba prameňom nového života. Sýť sa ním a on ti dá silu, aby si dokázal(a) zanechať to, čo ťa zotročuje; opustiť falošných bohov, ktorým si doteraz slúžil(a). Sýť sa ním a on ti pomôže zadosťučiniť za utrpenie, ktoré si svojím hriechom spôsobil(a) iným ľuďom. Sýť sa ním a on ti pomôže, aby si s rovnakou láskou, s akou on odpustil tebe, aj ty odpustil(a) tým, ktorí ťa zranili. Sýť sa ním a on ti dá silu prijať utrpenie, ktoré v živote zakusuješ a ktoré mu môžeš obetovať za spásu duší. Oslavuj moje milosrdenstvo Každý človek prežíva duchovný boj. Sily zla robia všetko preto, aby sme z rôznych dôvodov neprijali Božie milosrdenstvo. Pamätajme, že len teraz máme čas milosrdenstva. Neklamme samých seba a neodďaľujme svoje obrátenie v presvedčení, že Boh nám vždy odpustí. Po smrti čaká človeka Boží súd. Dar milosrdenstva nedostávame len pre seba. Kristus sa chce svojou láskou dotknúť všetkých. Kto ju zanesie ďalej? On s tebou počíta! Chce ťa použiť vo svojom diele takého (takú), aký(á) si. Dovoľ mu to. Zasvätenie sa Ježišovi, Kráľovi milosrdenstva Ježišu, Kráľ milosrdenstva, môj Pane, uvedomujem si svoju slabosť, ale dôverujem v tvoje nekonečné milosrdenstvo. Preto sa skrze ruky Panny Márie, Matky milosrdenstva, odovzdávam do tvojej svätej vôle. Posväcuj ma a používaj ma, ako ty chceš, vo svojom diele spásy sveta. Buď vôľa tvoja vždy, všade a vo všetkom. Nech príde tvoje kráľovstvo k všetkým ľuďom naveky. Amen. Podľa rozhovoru so sr. Xaveriou Michalskou OSU spracovala Małgorzata Radomska The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
