 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Teresa Tyszkiewicz,
Prekvapuje nás, ako často v súčasnosti zasahuje Panna Mária. V priebehu 20. storočia bolo takýchto – významnejších a zdokumentovaných – zásahov vyše 60. Cirkev uznala 13 z nich, niektoré neuznala a v mnohých prípadoch nevyjadrila svoj názor, pretože čaká, kým sa zjavenia skončia. Zatiaľ zhromažďuje materiál potrebný na ich ohodnotenie. A Panna Mária sa zjavuje, hovorí, uzdravuje, upozorňuje, prosí, plače – často krvavými slzami. Počet a závažnosť týchto príchodov Panny Márie na zem a jej posolstvá by mali vzbudiť živú odozvu v srdciach a skutkoch ľudí, ktorí sa považujú za veriacich a za ctiteľov Panny Márie. Ako to je v skutočnosti? Nezostávajú mariánske posolstvá bez odozvy, keď rýchlo vyprchá povrchný záujem, v ktorom je viac honby za senzáciami než skutočnej nábožnosti? Kiež sa na našu dobu nevzťahujú slová, ktoré Ježiš vyslovil pri pohľade na svoje milované mesto Jeruzalem: „Nespoznalo si čas svojho navštívenia“ (Lukáša 19, 44). Pápež Ján Pavol II., veľký ctiteľ Panny Márie, ktorý sa jej úplne zasvätil, nám dáva príklad, ako zodpovedne máme pristupovať k mariánskym zjaveniam. V jeho živote a pontifikáte môžeme nájsť úlohu a vzťah – často obdivuhodný – medzi udalosťami a znameniami, ktoré dáva Panna Mária vo svojich zjaveniach. Treba sa pozrieť na niektoré z týchto veľkých znamení, ktoré sa uskutočnili počas pontifikátu Jána Pavla II. Všetky navzájom spája spoločné posolstvo a mnohé z nich sprevádza znamenie krvavých sĺz, ktoré hovorí o závažnosti doby, v ktorej žijeme. Akita V roku 1973, čiže ešte pred zvolením Jána Pavla II. za Petrovho nástupcu, sa v malom Kláštore služobníčok Eucharistie v Akite (v Japonsku) udiali nasledujúce udalosti: V kláštornej kaplnke sa nachádzala drevená socha Panny Márie, Kráľovnej všetkých národov (ktorá bola vyhotovená podľa zjavenia Idy Peerdemanovej z Amsterdamu, ktoré mala 11. februára 1951 a ktoré uznal biskupský úrad v Haarleme). V kláštore žila novicka Agnesa Katsuko Sasagawa, ktorá bola hluchá. V júni bol biskup John Shojiro Ito, zakladateľ Inštitútu služobníčok Eucharistie, v Akite a súhlasil, aby Agnesa napriek svojmu postihnutiu zložila prvé rehoľné sľuby. O niekoľko dní neskôr sa na pravej ruke novicky ukázala stigma, ktorá krvácala a spôsobovala silnú bolesť. O niekoľko dní sa podobná rana ukázala na dlani sochy Panny Márie. Neskôr začala socha plakať krvavými slzami, čo viac ráz videli nielen rehoľníčky, ale aj ľudia, ktorí sa zhromaždili v kaplnke, medzi nimi aj biskup Ito, ktorého informovali o zázračnom úkaze. Do roku 1981 socha plakala 101 ráz. Sestra Agnesa dostala tiež posolstvo od svojho anjela strážcu: „Nečudujte sa, že vidíte Pannu Máriu plakať. Ona plače, pretože chce, aby sa čo najviac ľudí obrátilo.“ Inokedy povedal: „Krv, ktorú vyliala Panna Mária, má hlboký význam. Táto nesmierne vzácna krv sa vyliala a prosí o vaše obrátenie, o pokoj, vylieva sa ako zadosťučinenie za nevďačnosť a urážky voči Pánovi.“ Novicke sa prihovorila aj samotná Panna Mária. Socha akoby ožila: „Mnohí ľudia na svete spôsobujú Bohu utrpenie. Na zmiernenie hnevu nebeského Otca chcem duše, ktoré ho budú potešovať. Spolu s mojím Synom túžim po dušiach, ktoré utrpením a chudobou prinesú zadosťučinenie za hriešnikov a nevďačníkov.“ V roku 1984 vyhlásili, že zjavenia v Akite majú nadprirodzený charakter. Slzy Panny Márie sa začali objavovať tri roky pred zvolením Jána Pavla II. a sprevádzali jeho pontifikát v roku 1979 (74-krát). V roku 1980 prestali, ale znovu sa ukázali niekoľko dní pred atentátom na Jána Pavla II. a po atentáte. Atentát na Svätého Otca Úlohu Panny Márie v tejto dramatickej udalosti opísali už mnoho ráz, ale pre celkový obraz ju ešte raz pripomenieme. Ali Agca, najatý vrah, ktorý konal na príkaz „neznámych“ objednávateľov (ktorí boli spojení s komunistickým blokom), strieľal na bezbranného pápeža 13. mája 1981 o 17:13 hod., čiže presne na 64. výročie prvého zjavenia Panny Márie vo Fatime. Svätý Otec bol presvedčený, že Fatimská Panna Mária zasiahla tak, aby ho výstrely nezabili, hoci ho ťažko zranili. Prikázal, aby mu do nemocnice priniesli text tretieho fatimského tajomstva. Chcel dôkladne pochopiť, čo mu Boh hovorí skrze toto mariánske znamenie. O rok neskôr, po uzdravení, išiel do Fatimy, kde sa Panne Márii poďakoval za svoju záchranu a ako dar priniesol guľku, ktorá ho zasiahla. Matka Božia neprestajne dávala svojmu vyvolenému synovi, ktorý sa jej celkom zasvätil, znamenia o svojej prítomnosti v jeho pontifikáte. Medžugorie Pápež sa ešte zotavoval, keď sa 24. júna 1981 začali najobdivuhodnejšie zjavenia Panny Márie v chorvátskej dedine Medžugorie, ktoré nepretržite trvajú 29 rokov. Nie je tu zázračná socha, ktorá plače, ale samotná Panna Mária sa zjavuje šiestim vybraným vizionárom, ktorým odovzdáva posolstvá určené pre nich alebo pre všetkých. Ako sama hovorí, pokračuje vo svojom posolstve z Fatimy a prosí o pôst, zmierenie, pokánie a predovšetkým o modlitbu – vytrvalú modlitbu za záchranu sveta. Výzva k modlitbe sa opakuje v každom posolstve z Medžugoria. Dnes, po 29 rokoch sa dedina stala jedným z najnavštevovanejších mariánskych pútnických miest na svete. Je to miesto modlitby, obrátenia, pútí a pokánia. Hoci Cirkev sa ešte nemôže vyjadriť, nakoľko zjavenia stále trvajú, s istotou vieme, že Ján Pavol II. veľmi pozorne sledoval zjavenia aj ich ovocie. V roku 1987 počas rozhovoru s jednou z vizionárok sa Svätý Otec vyjadril: „Keby som nebol pápežom, už dávno by som išiel do Medžugoria. Ale aj napriek tomu, že tam nemôžem ísť, viem všetko a sledujem všetko, čo sa tam deje. Chráňte Medžugorie. Je nádejou sveta.“ V roku 1993 vyslovila Panna Mária v Medžugorí pamätné slová. Poprosila vizionárov a všetkých ľudí o modlitbu a obrátenie a povedala: „Každý z vás je dôležitý v mojom záchrannom pláne. Vyzývam vás, aby ste sa stali nositeľmi dobra a pokoja. Boh vám môže darovať pokoj len vtedy, ak sa obrátite a budete sa modliť.“ Pri inej príležitosti povedala: „Modlitba môže odvrátiť vojny.“ V roku 1991 vyslovila: „Dnes vás pozývam k modlitbe ako nikdy predtým. Diabol je silný a chce zničiť nielen ľudský život, ale aj prírodu a planétu, na ktorej žijete... Boh ma k vám poslal, aby som vám pomáhala.“ Civitavecchia Na začiatku roku 1995 Pablo Martini, farár z farnosti v Pontane (Civitavecchia), ktorá sa nachádza neďaleko Ríma, navštívil Medžugorie a priviezol odtiaľ sadrovú sochu Panny Márie, ktorú podaroval rodine Gregoriovcov zo svojej farnosti. 2. februára päťročná Jessica vošla do izby, v ktorej umiestnili sochu, a všimla si v kúte oka Panny Márie červenú kvapku. Zavolala svojho otca. Onedlho sa zbehli všetci domáci aj susedia a videli, ako z očí sochy tečú krvavé slzy. Úkaz sa zopakoval aj počas nasledujúcich dní. Zvesť o ňom sa okamžite rozniesla, pričom vyvolala rozmanité reakcie. Najskeptickejší bol biskup Civitavecchia Girolamo Grillo. Vzal sochu a mal v úmysle ju zničiť, ale najskôr ju zatvoril do skrine na biskupskom úrade. „Aký otrasný príbeh, tie plačúce Panny Márie,“ zapísal si vo svojom denníku. „Vždy sa nájde nejaký vtipkár, ktorý niečím postrieka sväté predmety...“ 15. marca biskup, ktorého nahovorila jeho sestra, vytiahol sochu zo skrine a v prítomnosti sestry, švagra a rehoľníčok z biskupského úradu sa začal modliť Zdravas’, Kráľovná... Pri slovách „obráť k nám tie svoje premilosrdné oči“ socha začala plakať. Vtedy hlboko otrasený biskup pochopil, že je svedkom zázraku. „Bola to skúsenosť, ktorá ma premenila,“ povedal. Na prvú zvesť o udalostiach v Civitavecchia zareagoval veľmi živo pápež Ján Pavol II. Pápež, ktorého často informovali o úkazoch s nadprirodzeným charakterom, prejavil v tomto prípade o udalosť záujem, akoby v nej videl znamenie, ktoré chápal len on sám. Ján Pavol II. nikdy nehovoril o svojom duchovnom živote, ale tí, ktorí žili pri ňom, si všeličo všimli. Mystické zážitky mal už od mladosti, od 26. roku života. Keď sa modlil, dokázal sa tak sústrediť, že okolitý svet preňho prestával jestvovať. Neraz sa zdalo, že sa počas modlitby rozpráva s niekým neviditeľným; o niektorých udalostiach vedel prv, než sa stali. Tu treba hľadať žriedlo jeho reakcie na zvesť o tom, že v Civitavecchia Panna Mária plače krvavými slzami. Svätý Otec sa obrátil na biskupa Grilla a požiadal ho, aby sa staral o zázračnú sochu a po nejakom čase vyjadril svoje želanie, aby ju priviezol do Vatikánu, pretože si ju chce uctiť. Stalo sa. Bolo zrejmé, že Svätý Otec je presvedčený, že slzy Panny Márie v jej soche majú nadprirodzený charakter. Všetky neskoršie dokumenty ako aj výskum, ktorý vykonali v laboratóriách kliniky Gemelli, potvrdil, že krvavé slzy vytekajúce zo sochy sú skutočné ľudské slzy, že sa nejedná o nijaký podvod. Výskum potvrdil, že úkaz má zázračný charakter. Začali sa diať mnohé obrátenia a mnohí si v Civitavecchia vyprosili milosti. Socha, ktorú vystavili vo farskom kostole, priťahovala od prvej chvíle množstvo pútnikov. Len v roku 1996 ich bolo 300000. V ďalších rokoch prichádzali pútnici nielen z Talianska a Európy, ale aj z Ázie, Afriky a zo Severnej aj Južnej Ameriky. Boli a stále sú mnohé prípady obrátení a zázračných uzdravení. K viere v Boha a k Cirkvi sa vracajú dlhoroční ateisti, inoverci a príslušníci siekt. Ešte v roku 1996 sa udialo mimoriadne obrátenie – do Katolíckej cirkvi sa vrátila celá miestna skupina Svedkov Jehovových, ktorá mala 120 členov. Túto skutočnosť potvrdila teologická komisia, ktorá skúmala úkaz krvavých sĺz sochy z Civitavecchia (jehovisti neuznávajú Pannu Máriu ako Božiu Matku ani Ježiša Krista ako Božieho Syna). V jubilejnom roku 2000 sa Svätý Otec rozhodol zverejniť text tretieho fatimského tajomstva. Vo videní, ktoré sa v tajomstve opisuje, je naliehavá výzva k pokániu. Takto veľké mariánske zjavenia 20. storočia z Fatimy, Akity, Medžugoria a Civitavecchia nachádzajú spoločný menovateľ: sú nástrojmi Máriinho záchranného plánu, pomocou v boji a víťazstve nad diablom, ktoré je predpovedané už v Knihe Genezis: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou...“ Panna Mária nás ustavične uisťuje, že je s nami, s každým, kto ju vzýva. Bola aj pri pápežovi, keď končil svoju pozemskú púť. Socha z Civitavecchia vtedy plakala, ale nie krvavými slzami. Aj Ježiš oplakával smrť svojho priateľa Lazára, hoci vedel, že o niekoľko hodín ho vzkriesi. Slzy bolesti a smútku sú hlboko ľudské. Avšak krvavé slzy sú slzy Božej bolesti, zapríčinenej ľudskou zlobou a neprávosťou. Zomierajúci Svätý Otec svojou poslednou cestou oslávil Boha tak, ako to robil po celý život. Niekoľko hodín po pápežovej smrti vizionár Ivan Dragicievič uvidel Pannu Máriu a pri nej Jána Pavla II. – radostného, mladého, v zlatom rúchu. Obaja sa na seba usmievali. Panna Mária povedala: „Môj drahý syn je teraz so mnou.“ Boj proti diablovi na zemi ešte trvá. V posolstve o dnešnej dobe, ktoré archanjel Michal dal jednej nábožnej duši, sa hovorí: „... prakticky celé peklo vyšlo na zem. Diabol zúrivo bojuje o každú dušu.“ Poľský prímas August Hlond, Boží služobník, vyriekol na smrteľnej posteli prorocké slová: „Víťazstvo, ak príde, príde skrze Máriu.“ A čo Mária očakáva od nás, akú účasť máme mať na tomto boji a na víťazstve? Vo všetkých posolstvách prosí a napomína, aby sme sa vytrvalo a s dôverou modlili. Každé zlo je príčinou jej sĺz, ktoré sú neraz krvavé. Očakáva naše obrátenie, pokánie, život v milosti. Prosí o modlitbu za kňazov, jej najdrahších synov, pretože diabol ich chce zničiť. Môžeme zasvätiť svoj život Panne Márii. Vieme, že to urobil Ján Pavol II., páter Pio a stovky a tisíce anonymných „Božích priateľov“, ktorí svoj bežný, každodenný život, chorobu, postihnutie, chudobu, biedu, prenasledovanie, životné ťažkosti, namáhavé vstávanie z morálneho pádu obetujú Božiemu milosrdenstvu za spásu sveta. Podľa ich príkladu to môžeme urobiť aj my. Zdanlivo najúbohejší život sa môže premeniť na poklad, ak ho skrze ruky Panny Márie ponúkneme Ježišovi, aby ho použil vo svojom diele spásy. Nesmiernu cenu má prijaté a obetované utrpenie. Môžeme s Máriou zachraňovať svet – kým je čas. Teresa Tyszkiewiczová Pramene: Teiji Yasuda: Akita. Łzy i posłanie Maryji. Katowice 1994. Heather Parsons: Matka Boża i Marija. Poznań 2008. Antonio Socci: Tajemnice Jana Pawła II. Kraków 2009. jte... The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
