 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
„Nevypínaj sa mysľou svojej duše ako býk, aby ti tvoja nerozumnosť azda neporazila silu, nezožrala lístie a nezničila plody a bol by si ako suchý strom na púšti. Lebo zlá povaha zničí toho, kto je taký, vydá ho na posmech jeho nepriateľom a privedie na neho osud hriešnikov“ (Kniha Sirachovcova 6, 2 – 4). Volám sa Daniel. Mám 22 rokov. Som človek, ktorý sa pomaly dostáva zo závislosti na sexe, čiže zo závislosti na pornografii, masturbácii, zvádzaní, sexuálnych predstavách a chorých sexuálnych vzťahoch. Uvedený citát zo Svätého písma dokonale opisuje môj život. Začiatok Neviem, kedy sa to začalo. Možno, keď som mal 4-5 rokov a keď som prvý raz videl pornografický časopis. Vyrastal som v katolíckej, nábožnej rodine. Rodičia ma naučili základné pravdy viery a modlitby, dali mi príklad vernej lásky a dobrého života, ale niekde sa čosi pokazilo. Vedel som, že je Boh, ktorý ma stvoril, ale nenadviazal som s ním vzťah. Mechanicky som odriekal modlitby s rodičmi, ale keď som dostal svoju izbu, prestal som sa modliť. Nedokázal som sa modliť, nemohol som. Keď som sa snažil modliť, strašne sa mi nechcelo. A tak som sa od skorého detstva až do 18. roku života takmer vôbec nemodlil. Chodil som do kostola, lebo som musel. Medzi mnou a Bohom sa vytvoril múr, ktorý som postavil s pomocou otca lži. Rástol som a mal som pri sebe neodlučiteľných spoločníkov – čoraz častejšiu masturbáciu, pornografiu, erotické predstavy o kamarátkach, o láske a o sexe... Svet, ktorý bol okolo mňa, sa mi nepáčil. Nedokázal som si vytvoriť vzťah s rovesníkmi, jednoducho som žil vedľa nich. Bol som dosť bystrý chlapec a učenie mi nerobilo ťažkosti. Celé dni som čítal knižky, okrem toho som nerobil nič (samozrejme, venoval som sa svojej obľúbenej zábave). Vo štvrtom ročníku základnej školy som sa stal miništrantom. Malo mi to pomôcť skoncovať s tým, za čo som sa hanbil a hneval sa sám na seba. Keď som pristupoval k prvému svätému prijímaniu, nevyspovedal som sa z nečistoty, pretože som nevedel, ako sa to volá. Vedel som však, že je to zlé a že aj ja som zlý. Stal som sa miništrantom aj lektorom, ktorý veľmi rád čítal úryvky zo Svätého písma, ale neveril v to, čo číta... Stratil som sa Keď som prišiel na osemročné gymnázium, stretol som sa s ľuďmi, ktorí mali k Cirkvi negatívny vzťah. Ich prístup bol pre mňa nesmierne príťažlivý. Vždy ma priťahovalo to, čo je zakázané, hriešne, nedovolené. Dobro ma nudilo. Začal som urážať Boha, Pannu Máriu, svätých, prekrúcať náboženské piesne, vysmievať sa z Cirkvi, kňazov, rehoľných sestier. Navonok som sa však tváril ako slušný katolík. Spolu s tým sa rozvíjala aj moja závislosť... Ako trinásťročný som si v stánkoch začal kupovať pornografické časopisy a požičiavať pornografické videokazety v požičovni. Aby som mal potrebné peniaze, okrádal som rodičov o peniaze, ktoré ťažko zarobili. Celé noci som presedel pred televízorom a hľadal som erotické programy. Prehrabával som sa v odpadkových košoch a kriakoch, aby som našiel to, čo som hľadal... Potreboval som čoraz tvrdšie obrazy. Múr medzi mnou a Bohom bol čoraz vyšší. Rástla aj moja pýcha. Bol som inteligentný (hoci som mal čoraz horšie známky) a prečítal som veľa kníh. V mojom okolí ma považovali za malého génia. Nepotreboval som Boha... Keď mi rodičia kúpili počítač a zaviedli internet, prehľadával som pornografické stránky a začal som sa „vzdelávať“ aj v ďalších veciach. Pozeral som si satanistické stránky, stránky racionalistov, ktorí dokazovali, že Boh zomrel a že náboženstvo je choroba apod. Keď si dnes spomeniem na tamtie časy – masturboval som niekoľko ráz denne, venoval som čas pornografii, fascinoval ma satanizmus, okultizmus, racionalizmus, hádal som sa s rodičmi, mal som čoraz horšie známky, dlhé hodiny som premárnil pri počítači, ovládala ma lenivosť, hnev, nevera, ustavičný hluk hudby, televízie a filmov –, slzy sa mi tisnú do očí. Najhoršie však ešte len malo prísť... Falošná nádej Keď som mal asi 15 rokov, uvedomil som si, že mám problém, ktorý ma ničí. Pochopil som, že som závislý a že potrebujem pomoc zvonka. Prvé žriedlo pomoci, ktoré sa mi vynorilo v hlave, bola Cirkev. Vzdialil som sa z Cirkvi, ale vďaka tomu, že moja sestra mi podstrkovala Milujte sa! a dávala mi príklad čistoty, rozhodol som sa, že využijem túto pomoc. Čítal som mnohé svedectvá ľudí, ktorí mali podobný problém ako ja a s Božou milosťou vďaka modlitbe a sviatosti pokánia sa z neho dostali. Na strednej škole som sa rozhodol, že budem žiť inak. Po masturbovaní som sa spovedal a veril som, že raz to prestanem robiť. Na hodinách náboženstva a v rozhovoroch s rovesníkmi som vystupoval ako horlivý obhajca Cirkvi, počatého života a čistoty. Ale aj teraz to bola len pretvárka, pretože stále som pozeral pornofilmy, zvádzal dievčatá, kde sa len dalo, chodil som na chat (čet) len preto, aby som flirtoval s kamarátkami. Úprimne som veril v učenie Cirkvi o úcte k počatému životu a o čistote, v kresťanské morálne zásady a chcel som, aby tak všetci žili. Ale sám som to nedokázal. Bolo to, ako keby vo mne žili dvaja ľudia – Dr. Jekyll, ktorý túži po dobre, a Mr. Hyde, ktorý je bezmocný voči náklonnosti k zlu. Na dôsledky tejto rozpoltenosti som nemusel dlho čakať: jedna z mojich kamarátok sa do mňa nešťastne zamilovala a podrezala si žily. Našťastie prežila. Prvý raz v živote som si uvedomil, že to všetko nie sú žarty. Ale nezmenil som sa... Akože som sa chcel zmeniť, ale nedokázal som to. V hĺbke som to totiž nechcel. Chcel som, aby mi Boh vzal len negatívne dôsledky mojich hriechov, aby som sa nemusel zmeniť. Na jednej strane som sa chcel oslobodiť, ale na druhej strane som sa nechcel zrieknuť rozkoše a ľahkého zabúdania na problémy, ktoré mi poskytovala závislosť. Zároveň som cítil čoraz väčší strach, že nikdy nebudem schopný vytvoriť si dobrý vzťah, že niekoho znásilním, že môj imaginárny svet sa mi v hlave stotožní s reálnym svetom, že sa zbláznim a nakoniec spácham samovraždu... Pozeral som sa na svojich rovesníkov a videl som v nich ľudí, ktorí majú rôzne záujmy a rozvíjajú sa. Ja som sníval len o sexe, dievčatách, peniazoch a úspechu. Nemal som nijakú záľubu ani hobby. Všetky moje činy boli smutnou nutnosťou, ktorá vyplývala zo závislosti... Chvíľami som sa cítil, akoby som mal 80 rokov, akoby som vyhorel a stratil dušu. Keď som sa ráno prebúdzal, túžil som po smrti, pretože som vedel, že každý nový deň bude ako včerajší a ako zajtrajší. Vedel som, že znovu podľahnem závislosti, že sa budem cítiť ako posledný odpadok a že sa budem cítiť rovnako nezmyselne a zbytočne... Dno Pomaly sa blížili moje 18. narodeniny. Rodičia mi povedali, že pôjdeme spolu na pešiu púť do Čenstochovej. Bola to moja veľká túžba. Ďalšia záchranná doska... Na púti som sa cítil úžasne. Veľmi rád chodím peši, takže každodenný 30km pochod bol pre mňa potešením. Modlil som sa, spieval som, stíšil som sa a cítil som Božiu prítomnosť. Vôbec som nerozmýšľal o sexe, cítil som sa od neho slobodný. Žiaľ, po púti sa všetko vrátilo do starých koľají... Zakrátko som sa dostal na koncert kresťanskej rockovej skupiny. Tam som sa stretol s Martou – dievčaťom, ktoré som si zapamätal z púte. Vymenili sme si telefónne čísla a ona ma pozvala k sebe na návštevu. Začali sme si písať sms-ky, rozprávali sme sa telefonicky, nakoniec sme sa stretli. Bolo to veľmi pekné. Cítil som, že Marta sa mi páči, že by som sa s ňou dokázal rozprávať aj celé hodiny, že máme veľa spoločného. Stále som na ňu myslel. Začali sme sa pravidelne stretávať a po prvý raz v živote som sa zamiloval. Cítil som, že už nemusím masturbovať, pozerať pornografické materiály ani zvádzať dievčatá. Mal som „priateľku“ a moja závislosť na istú dobu skutočne vyhasla. Marta si však všimla, že niečo na mne nie je v poriadku. Rozhodol som sa, že jej poviem časť pravdy, že som tak vo všeobecnosti závislý na pornografii. Martu to šokovalo, ale povedala, že ma z toho vylieči. Na začiatku som jej hovoril, že som padol, ale po istom čase, keď som sa vrátil k svojim predchádzajúcim praktikám, som ju začal vypočítavo klamať. Po 4 mesiacoch stretávania sa sme začali robiť petting. Muselo sa to stať, pretože už dlhšiu dobu som skúšal, koľko si môžem dovoliť. Bol to veľmi silný zážitok, oproti ktorému boli moje predchádzajúce skúsenosti ničím. Morálne sme sa potom cítili veľmi zle. Obaja sme si sľúbili, že to už nikdy neurobíme, že si vyberáme čistotu a končíme s hriechom... Ale bolo to presne naopak: padol som do bludného kruhu sexu – masturbácia pri pornografii, predstavy o Marte, petting a znovu dookola... Čoraz viac, čoraz častejšie... Známosť s Martou som považoval za Boží dar, veď sme sa zoznámili na púti. Nikdy sme však nepozvali Boha do nášho vzťahu. Bolo to stále horšie – menej rozhovorov a viac sexu... Hádky, lebo zvádzam jej kamarátky, nehovorím o sebe, lebo som necitlivý a hrubý. Chcel som od nej utiecť, ale nedokázal som bez nej žiť. Chcel som byť na Martu dobrý, byť pre ňu oporou, ale jediné, čo som pre ňu urobil, bolo to, že som jej ublížil a využíval ju... Tento vzťah mi ukázal, že nedokážem vytvoriť puto s človekom (dnes viem, že bez vzťahu s Bohom nie je možné vytvoriť si vzťah s človekom), že nie som zaangažovaný do vzťahu, že nedokážem byť s dievčaťom. Vo vnútri som bol mŕtvy. Dokonca ani pri sexe som necítil nič mimoriadne. V októbri 2006 som išiel študovať na vysokú školu do mesta, ktoré je od môjho rodiska vzdialené 300km. Teraz viem, že svoju chorobu si so sebou nesiem všade tam, kde idem. Vtedy som sa klamal ilúziou, že to nie je pravda. Spoznal som nových ľudí, veľkomestský život, slobodu od dohľadu rodičov. Samozrejme, že môj vzťah s Martou sa rozpadol a že sme sa rozišli. Marta nechcela, aby som sa k nej správal ako k prostitútke, nechcela, aby som ju klamal. Túžila po úcte, úprimnosti, láske, po rozhovoroch. Chcela byť pre mňa dôležitá, ale ja som jej to nedokázal dať. Už neverila mojim sľubom. Vedel som len tárať... Chcel som zomrieť, pretože som si nedokázal predstaviť život bez nej. Bol som na nej závislý rovnako ako na sexe. V decembri som znovu začal chodiť s Martou, ale bolo to len horšie. Okrem sexu nás už nespájalo takmer nič, ale aj v tomto vznikli problémy. Začal som mať problémy s potenciou, pretože môj organizmus bol už vyčerpaný zo šialenstva ustavičného sexu. Okrem toho za každú chvíľu rozkoše som zaplatil strašným psychickým utrpením a fyzickou bolesťou. Vrátili sa hádky, výčitky, klamstvá... Vo februári mi Marta zatelefonovala a povedala mi, že je asi tehotná. V jedinej chvíli som pocítil, že sa mi rúca celý svet. Kým som čakal, až si urobí test, v hlave mi vírili rôzne myšlienky – že spácham samovraždu, že chcem, aby to dieťa zomrelo alebo aby Marta išla na potrat... Môj strach odhalil, že som nezodpovedné decko a že myslím len na seba, a nie na to, čo prežíva moje dievča. Výsledok testu bol negatívny a Marta zistila, aký som nezrelý. Prispelo to k rýchlejšiemu ukončeniu nášho vzťahu. Na Zelený štvrtok 2007 sme sa stretli posledný raz. Znovu som chcel umrieť... Vďaka rodine, ktorá ma podržala, som, našťastie, neurobil nič hlúpe, ale s dvojnásobnou silou som sa vrhol do víru masturbácie a pornografie. Od prvého ročníka na vysokej škole som sa opíjal na zábavách a jazdil som pod vplyvom alkoholu, akoby mi nestačila moja sexuálna závislosť. Pil som stále viac... Cez prázdniny som sa mal učiť na opravnú skúšku. Moji rodičia odcestovali a ja som tri týždne strážil dom. Ale namiesto učenia som sa opíjal, sedel som pred počítačom vyše desať hodín denne, pozeral porno, flirtoval cez chat. Neumýval som sa a chodil som v jednom oblečení. Bolo to moje dno. Cítil som, že by som mal so sebou skoncovať. Veď načo mám žiť bez nádeje na normálny život či vzťah... Bola to vegetácia, a nie život. V septembri som neurobil skúšku a bol som v škole len podmienečne. Nedokázal som sa učiť, pamätať si ani sa sústrediť... Nemal som na to silu ani čas, pretože moje dni napĺňala závislosť. Nemal som nijaké plány. Každodenný život, štúdium, povinnosti, umývanie sa, príprava pokrmu boli pre mňa trýzňou. Paradoxné bolo, že som sa pritom považoval za vládcu sveta, za boha, ktorý je nad dobrom a zlom... Na začiatku októbra som prekročil ďalšiu hranicu. Snažil som sa naviesť kamarátku na sex počas prechádzky v tmavej, parkovej aleji. Našťastie ma odmietla. Mal som pocit, že nechýbalo veľa, aby som ju znásilnil... O niekoľko dní som išiel za ženou, ktorá vyšla z kina, a chcel som jej navrhnúť sex. Začal som uvažovať o tom, že niekoľkí z mojich kamarátov by mohli byť mojimi sexuálnymi partnermi... Chodil som na elektronický trh, kde som si kupoval porno za drahé peniaze, hoci na jedlo som nemal... V priebehu dvoch rokov sa moja degradácia strašne prehĺbila. Keď som mal 20 rokov, mal som za sebou búrlivý vzťah plný chorého sexu; dostal som sa do stavu, v ktorom mi už legálne porno nestačilo, a vyhľadával som predovšetkým nelegálne; mal som vzťah s niekoľkými dievčatami; masturboval som mnoho ráz denne; prenasledoval som ženy; chcel som prejsť k homosexuálnym vzťahom a využívať agentúry a mužskú prostitúciu... Predpokladal som, že do 25. roku života sa alebo zabijem, alebo dostanem nejakú strašnú chorobu, napr. AIDS, alebo skončím vo väzení. Svetielko v tuneli Boh ma však nikdy neopustil, nedovolil, aby som celkom zničil život, ktorý mi dal. V novembri 2007 som – ako zvyčajne – trávil večer pri pornografii. V jednej chvíli som si však spomenul, že som počul o spoločenstve, ktoré pomáha ľuďom závislým na sexe, ktoré využíva program 12 krokov a 12 tradícii anonymných alkoholikov. Našiel som si ich internetovú stránku. Zistil som, že v mojom meste sa nestretávajú, ale že mám možnosť stretnúť sa s jedným z členov tohto spoločenstva. Pavol bol odo mňa o 20 rokov starší, ale jeho príbeh sa podobal na môj. Strašná sexuálna závislosť, kráčanie po hranici smrti, finančný krach, zničená rodina... Nevenoval sa závislosti už štyri a pol roka a jeho život nabral smer. Páčilo sa mi, čo hovoril. Prijal som, že podmienkou na uzdravenie je členstvo v spoločenstve ľudí, ktorí sa uzdravujú zo závislosti na sexe, práca podľa programu 12 krokov pod vedením pokročilého člena. Páčilo sa mi aj to, že budem musieť prestavať celý svoj život a že to bude bolieť. Pavol ma oslovil. Jedna vec ma však rozzúrila – podmienkou triezveho života pre mňa ako slobodného mladíka bola úplná sexuálna zdržanlivosť. Nie! Ako by som s tým mohol súhlasiť? Chvíľami sa mi zdalo, že som natrafil na nejakého streleného fanatika, prívrženca sexuálnej čistoty. „Nedá sa žiť bez sexu, vyvoláva to psychické choroby,“ myslel som si, keď som sa vracal domov. Niečo mi však nedávalo pokoj. Mal som pred očami Pavlov pokoj, duševnú pohodu, jeho radosť napriek štyri a polročnej úplnej sexuálnej zdržanlivosti. Ja som bol unavený, neurotický, zúfalý... Ja som bol na pokraji duševnej choroby, a nie on. Vybojoval som si vnútorný boj, lebo som vedel, že takto už dlhšie žiť nemôžem. Vždy to predsa môžem vzdať. Zatelefonoval som Pavlovi a začali sme uvažovať o založení spoločenstva v mojom meste. Rýchlo sa nám podarilo nájsť miesto. Krátko pred Silvestrom sme zorganizovali prvé stretnutie. Ja som ešte stále žil v aktívnej závislosti. Cez sviatky som sa rozhodol, že dám počítač do izby, kde nie je internet, aby ma nepokúšal. Ale niekoľko ráz denne som prenášal počítač do izby s internetom, aby som ho s pocitom viny po páde znovu vyniesol. Paranoja. Bolesť sa mnoho ráz menila na rozkoš... 5. januára 2008 som podľahol závislosti naposledy. Nová cesta Začal som sa pravidelne zúčastňovať na stretnutiach nového spoločenstva a modliť sa. Bolo to úžasné pre človeka, ktorý sa málo v živote modlil. Každé ráno som prosil Boha, aby som tento deň prežil v abstinencii, a večer som mu ďakoval, že som vydržal v triezvosti. Každý deň som prežíval zázrak. Robil som všetko, čo mi navrhoval Pavol a iní, ktorí sa dostávali zo závislosti, hoci sa vo mne ozývala aj pýcha. Modlil som sa, písal som písomné práce spojené s programom uzdravovania zo sexuálnej závislosti, chodil som na stretnutia. Stávalo sa, že som im telefonoval viac ako desať ráz denne, a to len preto, aby som znovu neupadol do rovnakej biedy. Niekedy sa mi zdalo, že trýzeň sa len začína: bolelo ma celé telo, prenasledovali nočné vidiny... Prebúdzal som sa v noci, zaliaty potom zo strachu, že v izbe je vrah... Prenasledoval ma pocit nezmyselnosti, strachu, trýznili ma sexuálne myšlienky a pornografické sny, vracali sa mi spomienky na dievčatá, na pornografiu vyloženú v novinových stánkoch. Reagoval som panikou... Bol to syndróm, ktorí prežívajú všetci, čo opúšťajú závislosť. Okrem toho mi zostali nevyriešené problémy na vysokej škole, neukončené vzťahy s dievčatami, konflikty doma... Ale aj napriek tomu som žil lepšie než kedykoľvek predtým. Začal som vnímať vlastnú dôstojnosť, dbal som o hygienu, pravidelne som jedol, čoraz častejšie som cítil radosť zo života a úctu k sebe samému. Neubližoval som už ani sebe ani iným. V ťažkých chvíľach som sa obracal na Boha a prosil som ho o ochranu. Po prvý raz v živote som spolupracoval s milosťou a nežobral som len o pomoc bez ochoty zmeniť sa. V abstinencii som pochopil, v čom všetkom spočívala moja úbohosť. Všetky moje vzťahy boli nakazené chorobou, nedokázal som sa rozprávať s ľuďmi (zvlášť nie so ženami), pozeral som sa na ľudí ako na veci, mal som problém vybaviť aj drobné veci, napr. na pošte, bol som emocionálne nevyrovnaný, nedokázal som sa učiť... Boh mi dal milosť, že som sa neponoril do sebaľútosti a marazmu. Začal som si robiť v živote poriadok. Predovšetkým vďaka Bohu a tiež spoločenstvu ľudí, ktorí sa uzdravujú zo závislosti na sexe, sa začali všetky oblasti môjho života postupne dostávať do poriadku. Skončil som s chorými vzťahmi s dievčatami, zlepšili sa moje vzťahy s rodičmi a súrodencami, kamarátmi a kamarátkami. Začal som sa liečiť z rôznych chorôb, ktoré som získal počas aktívnej závislosti. Spomínam si na deň, keď som úspešne urobil všetky odkladané aj priebežné skúšky. Bola to pre mňa veľká radosť, veď celé roky som nestíhal robiť dôležité veci! Pozbieral som sa aj finančne, žil som podľa plánu, premáhal som svoj strašný materializmus. Moje uzdravovanie je zázrak – nebojím sa použiť toto slovo, lebo to nepochádza zo mňa. Boh mi dal milosť, aby som uvidel v sebe aj v iných ľuďoch dôsttojnosť Božích detí a vážil si ju. Pochopil som, že mám právo na lepší život a na Božiu lásku. Boh mi vo svojej úžasnej dobrote daroval milosť kráčať po ceste uzdravenia. (Predstavte si, že pred istým časom som prvý raz v živote tancoval s dievčaťom a bol som pri tom „triezvy“! Pochopte: ja, človek závislý na sexe, som tancoval s dievčaťom a nechcel som ju využiť!) Boh mi dal priateľov, na ktorých sa môžem v každej životnej situácii obrátiť (počas aktívnej závislosti som nemal priateľov). Boh mi pomocou programu a spoločenstva pomohol prekonať rôzne problémy: krízy pri uzdravovaní, hrozbu, že stratím byt alebo ma vyhodia zo školy. Boh mi teraz umožňuje pomáhať iným ľuďom závislým na sexe. Urobil zo mňa nástroj svojho pokoja, ukázal mi zmysel, nádej a radosť zo života. Samozrejme, že všetko nie je ideálne. Ťažko sa mi žilo (a niekedy ešte aj žije) bez sexu, bez dievčat, bez rozkoše, ale viem, že mimo tejto cesty inej niet. Spomínam si na svoju prvú spoveď, keď som sa musel vyspovedať z masturbácie, pornografie a sexu. Prinieslo mi to veľkú radosť. Tak, ako som sa zmieroval s Bohom, zmieroval som sa aj s Cirkvou. Postupne som začal nachádzať v Cirkvi svoju identitu, hoci stále mám s vierou dosť problémov. Držím sa toho, že som choré dieťa, ktoré verí tak, ako dokáže. Žijem a verím, že Boh, najlepší Otec, sa o mňa stará a miluje ma takého, aký som. Pomáham sebe aj iným, pomaly naprávam krivdy, ktoré som spôsobil, odovzdávam Bohu svoje povahové chyby. Žijem lepšie než kedykoľvek predtým. Boh urobil nemožné – s jeho pomocou som sa dostal zo šialenstva aktívnej závislosti na sexe. Verím, že neexistuje taká skaza, ktorú by Boh nedokázal obnoviť, ani taký suchý strom, ktorý by s jeho pomocou znovu neozelenel. On môže všetko, treba len spolupracovať s jeho milosťou. Píše to človek, ktorému Pán urobil veľké veci. Nech ich urobí aj pre vás! Daniel, závislý na sexe KONTAKT NA SPOLOČENTVO ANONYMNÝCH SEXOHOLIKOV (SA) e-mail: wspolnota.sa@wp.pl ďalšie informácie: www.sa.org www.seksoholicy.webpark.pl Pozn. red.: Podľa našich informácií na Slovensku takéto spoločenstvá ešte neexistujú. Ktovie, možno práve ty, ktorý čítaš tieto riadky a prežívaš svoju závislosť, si Bohom povolaný niečo v tomto smere urobiť. The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
