 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Jednou z najväčších svetových autorít v oblasti výskumu ľudského mozgu, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1963) austrálsky neurológ John Carew Eccles (1903 – 1997), na základe výsledkov svojich vedeckých výskumov dospel k záveru, že každý človek má nesmrteľnú dušu. John Eccles na základe výsledkov svojho dlhoročného výskumu a analýz hovorí, že hmota nie je schopná produkovať duševné javy a neexistuje nijaká premena fyzickej energie na energiu duchovnú. To znamená, že len duchovná realita môže vytvárať psychické procesy. Austrálsky laureát Nobelovej ceny pripomína, že z vedeckého hľadiska je potrebné výslovne zamietnuť tvrdenia materialistov, že ľudské vedomie je produktom hmoty. Pre J. Ecclesa začalo byť zrejmé, že myseľ človeka, jeho osobné ja, existuje ako duchovný rozmer ľudskej prirodzenosti a je nesmrteľnou dušou. Tento vynikajúci vedec zdôrazňuje, že moderná veda nám odovzdáva posolstvo pokory tvárou v tvár zázraku života a veľkoleposti ľudskej osoby. Človečenstvo charakterizuje nielen inteligencia a rozum, ale predovšetkým tvorivosť a fantázia. Eccles píše o dvoch základných pilieroch, a to: ľudská osobnosť je jedinečná vo svojom fyzickom rozmere a v duchovnej existencii nesmrteľnej duše. Na základe výsledkov svojho výskumu profesor Eccles dôrazne odmieta materialistickú teóriu pamäti, ktorá mozog definuje ako super komplikovaný počítač, ktorým mozgová kôra vytvára všetky myšlienky a pocity. Túto teóriu považuje za „úbohú a prázdnu“, pretože používa nejasné zovšeobecnenia a predovšetkým nie je schopná vysvetliť zázrak a tajomstvo existencie jedinečnosti ľudského „ja“ spolu s jeho duchovnými hodnotami: tvorivosťou a schopnosťou predstavivosti (Ako ja riadi svoj mozog, str. 33, 176). „Vzhľadom k tomu, že materialistický koncept,“ píše Eccles, „nie je schopný vysvetliť a zdôvodniť skúsenosť našej jedinečnosti, som nútený prijať nadprirodzený vznik jedinečného, duchovného, osobného ,ja‘, teda duše. Teologickými pojmami povedané: každá duša je novým Božím stvorením implantovaným do ľudského zárodku“ (Vývoj mozgu, zrod ega, str. 237). Profesor J. Eccles vyvinul novú geniálnu teóriu fungovania ľudskej mysle známu ako dualistický interakcionizmus (dualist–interactionism). Jej autor vysvetľuje: „Vyhlasujem, že tajomstvo človeka je neuveriteľne znehodnotené vedeckým redukcionizmom s jeho odnožou ,sľubujúceho materializmu‘, ktorý chce vysvetliť existenciu celého duchovného sveta modelom činnosti neurónov. Takáto viera by mala byť považovaná za poveru. Musíme uznať, že sme duchovné bytosti s dušou existujúcou v duchovnom svete, rovnako ako bytosti fyzické s telom existujúcim v hmotnom svete“ (Vývoj mozgu..., str. 241). Tvrdenie materialistov, že myslenie je výsledkom fyzikálnych procesov, Eccles odmieta ako poveru, ktorá nemá nič spoločného s poznatkami vedy: „Čím viac informácií o činnosti ľudského mozgu prinášajú vedecké výskumy, tým zreteľnejšie môžeme vidieť rozdiel medzi fungovaním mozgu a myslením – tu môžeme vidieť veľkosť fenoménu myslenia. Názor, že myslenie je výsledkom fyzikálnych procesov, je jednoducho poverou, ktorej sa držia dogmatickí materialisti. Má rysy mesiášskeho proroctva s prísľubom budúcnosti zbavenej všetkých problémov – ide o akúsi nirvánu pre naše nešťastné budúce pokolenia. Materialistickí kritici argumentujú, že najobťažnejšou je hypotéza, že nefyzické psychické udalosti môžu mať vplyv na fyzickú štruktúru neutrónov. Takáto činnosť údajne nie je v súlade so zákonmi fyziky, najmä s prvým zákonom termodynamiky. Táto námietka by však mohla byť námietkou fyzikov, neurológov a filozofov 19. storočia, ideologicky prepojených s fyzikou tamtej doby, ktorá nepoznala revolúciu kvantovej fyziky z dvadsiateho storočia“ (Celková hypotéza o rozumovo-mozgovej interakcii v mozgovej kôre (1990); článok uverejnený v Proceedings of the Royal Society B 240, str. 433 – 451). Mnohoročné vedecké štúdie ľudského mozgu John Ecclesa viedli k záveru, že všetci máme osobné „ja“ – teda nefyzickú myseľ, ktorá funguje prostredníctvom fyzického mozgu. Preto okrem fyzického sveta v človeku existuje myšlienkový – teda duchovný – svet a obe tieto skutočnosti na seba navzájom vplývajú (porov. Ako ja riadi svoj mozog, str. 38). Profesor Eccles podčiarkuje úžasný fakt, že vedomie osobného „ja“ v každom človeku nemenne trvá po celý jeho život a „túto skutočnosť musíme uznať za zázrak“ (tamže, str. 139). J. Eccles píše o nesmrteľnosti ľudskej duše, teda o osobnom „ja“ po smrti tela každého človeka toto: „Verím, že moja existencia je základným tajomstvom, ktoré presahuje každé biologické hodnotenie vývoja môjho tela (vrátane mozgu) s jeho genetickým dedičstvom a evolučným pôvodom. Bolo by nerozumné domnievať sa, že tento nádherný dar vedomej existencie nemá nijakú budúcnosť a možnosť existencie v inej pre nás ťažko predstaviteľnej realite“ (Facing Reality: Philosophical Adventures by a Brain Scientist, Heidelberg Science Library 1970, str. 83). Inde austrálsky vedec vysvetľuje: „Môžeme sa na smrť tela a mozgu pozerať ako na rozpad našej dualistickej existencie. Dúfame, že uvoľnená duša nájde novú budúcnosť s hlbším významom a ohromujúcejšími skúsenosťami v novej obnovenej stelesnenej existencii v súlade s tradičnou kresťanskou náukou“ (Vývoj mozgu..., str. 242); „Naša existencia je rovnako záhadná ako naša smrť. Nemáme mať nádej len preto, že naša neznalosť nášho pôvodu je rovnaká ako neznalosť nášho ďalšieho osudu? Prečo by sme nemohli žiť život ako veľkú výzvu a nádherné dobrodružstvo, ktorého konečný význam máme ešte objaviť?“ (Facing Reality: Philosophical Adventures by a Brain Scientist (1970), str. 95). Kiežby nás toto svedectvo o existencii nesmrteľnej ľudskej duše jedného z popredných svetových odborníkov na ľudský mozog, laureáta Nobelovej ceny prof. John Ecclesa, pohlo k väčšej starostlivosti o vlastnú dušu, teda o duchovný život – o čistotu srdca, slobodu od všetkého zlého, o večný život. Uskutočňuje sa to skrze prehlbovanie osobného vzťahu s Kristom prostredníctvom každodennej modlitby a vo sviatostiach pokánia a Eucharistie. Nikdy nezabúdajme na Ježišove slová: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16, 26). The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
