 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: świadectwo,
„Čo si to myslia? Čo by to bol za život, keby naša mama chodila do práce a nemala na nás čas!?“ Jedného dňa sa môj syn vrátil zo školy a podelil sa so mnou o to, čo si prečítal v bezplatných novinách, ktoré mu niekto dal na zastávke električky. Bol to článok, ktorého autor radostne konštatoval, že v poľskej spoločnosti zaniká „stereotyp poľskej matky“, ktorá sa stará výlučne o domácnosť a deti. Keď som rozmýšľal, ako na to zareagovať, syn mi povedal, že ho to pobúrilo: „Čo si to myslia? Čo by to bol za život, keby naša mama chodila do práce a nemala na nás čas!?“ Jeho postoj ma potešil. Od začiatku našej spoločnej cesty v manželstve som totiž bol zástancom toho, aby moja manželka bola matkou a domácou paňou na plný úväzok. Snažil som sa oceniť jej snahu a úsilie, spríjemniť jej niekedy monotónny život, zmierňovať konflikty, ktoré vždy vznikajú v procese výchovy, a odbremeniť ju od niektorých povinností. Musel som zároveň zarobiť na živobytie celej našej rodiny, čo nebolo také jednoduché. Stávalo sa, že som odchádzal do práce o šiestej ráno a vrátil sa o dvanástej v noci. No vedomie, že sa vraciam do skutočného domova, do prístavu obklopeného láskou, mi dodávalo silu. Samozrejme, v našej rodine bývavalo rôzne. Vyskytli sa aj konflikty, problémy a obavy. Často som sa sám seba pýtal: „Načo je to dobré? Radšej nech manželka chodí do práce, bude mi oveľa ľahšie a deti sa vychovajú samé ako väčšina ich rovesníkov.“ Aj mojej žene sa niekedy zdalo, že zbytočne márni život, sedí doma s dvoma vysokoškolskými diplomami a doktorátom. Našťastie medzi našimi priateľmi sme mali pozitívne príklady efektívnej kariéry matiek: deti, ktoré vychovali ich mamy, a nie ulica, mali lepšie výsledky na základnej škole aj neskôr pri štúdiu. Na druhej strane som videl svoje kolegyne v práci, ktoré mali konflikty s nadriadenými a mnoho stresov, často plakávali, boli plné žiaľu a trápenia, ale napriek tomu takmer ihneď po narodení dieťaťa vracali sa späť do práce. Vidiac túto „pracovnú kariéru“ na úkor opustenia detí (ktoré na začiatku veľmi bolestivo prežívajú neprítomnosť matky, najmä keď napokon pochopia, že ich jednoducho zradila), bol som stále viac a viac presvedčený, že naša voľba je správna. A teraz sme dostali najvyššie vyznamenanie – naše deti pochopili, že to, čo pre nich robíme, je dôležité. Biblia učí, že láska je nadovšetko (1 Kor 13, 13). Tiež učí, že milovať je potrebné skutkom, a nielen slovami (1 Jn 3, 18). Rodičovská láska – najzákladnejšia a najprirodzenejšia láska, akú môže človek okúsiť – spočíva nielen v prebaľovaní a varení polievok. A rozhodne nie v prenajatí si opatrovateľky a robení „pracovnej kariéry“. Príde čas, keď nám naše deti dajú vysvedčenie a iste to nebude za náš profesionálny výkon. Som presvedčený, že matke, ktorá bola tak jednoducho so svojimi deťmi a pomáhala im pochopiť okolitý svet, budú jej deti oveľa vďačnejšie ako tej, ktorá profesionálne pracovala a môže dať svojmu dieťaťu k osemnástke dom a auto. Mirek, manžel a otec The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
