 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: świadectwo,
Keď som začala chodiť na gymnázium, bola som nesmelá a plná komplexov, bála som sa kritiky iných ako ohňa. Možno to bol dôvod, prečo som sa spriatelila s dievčaťom, ktoré bolo vždy sebaisté, výrečné – jednoducho duša spoločnosti. Chcela som byť ako ona, tak som ju začala napodobňovať. Používala som vulgárne slová, fajčila som cigarety a marihuanu. Chýbalo mi len značkové oblečenie, aby som sa mohla pred ostatnými vyťahovať. Kamarátka vedela, v akých podmienkach žijem; ona síce tiež nebola bohatá, ale vždy chodila v značkovom oblečení a mohla si dovoliť najdrahší parfum. Raz mi prezradila svoje tajomstvo. Povedala: „Sú to ľahko získané peniaze, nič ťa to nebude stáť...“ Ako sa však potom ukázalo – cena bola až príliš vysoká... Začala som predávať vlastné telo. Stala som sa prostitútkou... Na hodinách informatiky sme chodili na chat. Tam sa to záujemcami až rojilo... Prvýkrát to bol najhoršie, potom to už bolo ťažké zastaviť. S prestávkami to trvalo celé tri roky... Snažila som sa s tým skoncovať, ale pokušenie získať rýchlo peniaze bolo, žiaľ, silnejšie... Myslím, že by som spadla na samé dno, nebyť prelomovej udalosti v mojom živote - otehotnela som. Odmietla som myšlienku na potrat, aj keď ma celá rodina na to nahovárala. Dokonca prišla aj moja sestra z Nemecka a chcela mi vybaviť osobnú návštevu u lekára. Odmietla som ich „pomoc“. Len moja mama na podržala a robí to dodnes. Z celého srdca ďakujem Bohu za toto dieťa. Vďaka nemu som si začala uvedomovať, akým hrozným spôsobom som predtým žila. Veľmi mi pomohol istý kňaz z farnosti. Hoci som neverila a bola proti všetkému, čo bolo spojené s kresťanstvom, pomáhal nám nezištne. Nehovoril o viere a o Bohu, iba pomáhal. Nútilo ma to premýšľať. Dôležitým krokom môjho návratu k Ježišovi bol krst mojej dcérky. Prvýkrát po desiatich rokoch som išla na spoveď. Potom ma čakala ešte dlhá cesta premeny, ale po celú dobu Boh mi dával poznať, že je a že ma miluje takú, aká som. Niekedy, žiaľ, som aj potom upadala. Po jednom z pádov som sa dostala do depresie; bála som sa ľudí, nedokázala som sa na seba pozrieť v zrkadle, celé dni som ležala v posteli, nemohla som jesť, cítila som k sebe odpor... A vtedy Boh znova načiahol ku mne svoju pomocnú ruku posielajúc mi svojho kňaza. Urobila som si generálnu spoveď. Prijala som Ježiša do svojho srdca a jasne som pocítila blízkosť vzťahu s ním. Od tej doby sa snažím pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia a čo najčastejšie prijímať Ježiša do svojho srdca. Celý čas bojujem o čistotu. Keby nebolo Ježiša, už dávno by som bola stratená, ale s ním môžem všetko. Ela The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
