Boh jej znovu daroval život (2.časť)

Autor: świadectwo,
Milujte sa! 12/2009 → Večný život

„Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo“ (2 Kor 6, 1). Keď nám Boh zjavuje svoju milosť a robí zázraky, túži výlučne a len po našej spáse. Niektorí z nás sú k tomu ľahostajní, ale niektorí z toho vyvodia pre seba spásonosné rozhodnutia.

V živote Dr. Glorie Polo, kolumbijskej zubnej lekárky, sa stal evidentný zázrak návratu do života zo stavu blízkeho smrti. V minulom čísle sme uverejnili prvú časť jej svedectva. Dr. Gloria Polo bola po zásahu bleskom tak strašne spálená, že lekári jej nedávali nijakú šancu na prežitie. A predsa zázračným Božím zásahom nielenže sa uzdravila, ale aj počala a porodila zdravé dieťa. Keď Gloria dostala od Boha nové telo a novú šancu žiť, s vďačnosťou prijala dar Božieho milosrdenstva a varuje ľudí, aby nemnožili vo svojom živote chyby, akých sa dopúšťala ona pred svojim obrátením.

Toto je ďalšia časť jej svedectva:

Rafinovanosť diabla v okultizme

Keď som bola mimo svojho tela, prežívala som akoby súd nad svojím životom. Bola to svojim spôsobom „maturita“ z Desatora Božích prikázaní, pri ktorej som pochopila, aké veľké zlo je praktizovanie okultizmu. Zlý duch nám nahovára, že ísť k veštici alebo k biotronikovi nie je nič zlé. Diabol zvádza, využíva a diriguje vždy podľa výborne premysleného plánu: podvodom. Ak sa obraciate na okultistov, chodíte k veštici, vyvolávate duchov, zaoberáte sa okultizmom a astrológiou a zúčastňujete sa na seansách s pohybujúcimi sa stolčekmi, vtedy zlý duch na vás odtláča svoju pečať. Ja som mu to dovolila na sebe urobiť, keď som išla so svojou kolegyňou k veštici, aby mi predpovedala budúcnosť... Dovolila som, aby na môj život mala vplyv primitívna mágia a poverčivosť. Zvolila som si modly a odvrhla som vieru v živého Boha... Odvtedy sa u mňa začali prejavovať nepokoje, zmätok, nočné mory, úzkosti, trápenia, obavy, strach... Zmocnili sa ma myšlienky na samovraždu. Vtedy som nevedela pochopiť, aké to malo príčiny. Plakala som, cítila som sa nešťastná a chýbal mi vnútorný pokoj. Aj som sa modlila, ale cítila som, že Pán je odo mňa ďaleko; už som neprežívala Božiu blízkosť ako vtedy, keď som bola dieťa. Modliť sa bolo čoraz ťažšie. Zlému som otvorila dvere a on vstúpil do môjho života s celou svojou mocou... Pochopila som tiež, že viac som verila v Merkúra, vo Venušu a iné nebeské telesá, než v Boha. Amulety boli pre mňa dôležitejšie ako Boh. Bola som zaslepená astrológiou, čítaním z hviezd a svojmu okoliu som rozprávala, ako hviezdy vplývajú na môj život a ako pozitívne ho ovplyvňujú. Neuvedomovala som si, že astrológia je len pseudoveda démonického pôvodu. Stala sa pre mňa dôležitejšia než Sväté písmo a učenie Katolíckej cirkvi... Vôbec som si neuvedomovala, že Pán za mňa zaplatil vysokú cenu a že som vykúpená jeho predrahou krvou. Všetko sa mi to ujasnilo vo chvíli mojej „maturity“.

Zničený vzťah

V mojom prípade bolo najhoršie to, že... moja duša chátrala, alebo lepšie povedané – hladovala, keď neprijímala duchovný pokrm. Ja som sa zasvätila len svojmu telu... O svoj duchovný rozvoj som sa nikdy nestarala. Nikdy som sa nekŕmila Božím slovom, lebo som bola presvedčená, že ten, kto pravidelne číta Božie slovo, skôr či neskôr stratí rozum. Prestala som chodiť na spoveď, lebo som pokladala za nezmysel hovoriť hriechy niektorému z tých „starých plesnivých dedov“, ktorí sú horší a hriešnejší než ja. Takto ma ten veľký klamár a zvodca držal ďaleko od spovede a ostatných sviatostí..., bránil posväcovaniu a očisťovaniu mojej duše... Vždy, keď som spáchala hriech, diabol otlačil na biele rúcho mojej duše pečiatku – čierny znak svojho kráľovstva temnoty. Moje hriechy mali vážne následky na moje budúce zdravie tela i duše. Od svojej prvej spovede pred prvým svätým prijímaním som sa nikdy dobre nevyspovedala. Nášho Pána Ježiša Krista som v Oltárnej sviatosti prijímala nehodne. Až tak som sa rúhala, že som okolo seba rozprávala: „To má byť Najsvätejšia sviatosť? Ako je možné, že všemohúci Boh je prítomný v kúsku chleba, v hostii? Kňazi by mali do nej pridať aspoň trochu karamelu, aby mala lepšiu chuť, nie takú mdlú!“ Hľa, takto som sa dostala až na dno a zničila som si vzťah s Bohom, mojím Stvoriteľom.

Cudzoložstvo

Vždy sa ma zmocňoval veľký hnev, keď som sa musela prizerať, ako môj otec v očiach celého sveta zákerne ponižoval mamu. Bolelo ma, keď som videla, aký je otec sukničkár. Veľmi dobre sa cítil, ba priam bol šťastný, keď sa mohol chvastať a rozprávať mame i svojmu okoliu, aký je chlap, lebo mal súčasne viac žien a že je schopný držať si ich na uzde a uspokojiť ich. Popri tom veľa pil a fajčil... Keď som bola už dospelá a zárobkovo činná – a evidentne som už mala veľa peňazí, začala som na mamu vyvíjať nátlak a navrhovala som jej: „Vieš čo, mama? Rozveď sa s otcom!“ Mama mi vtedy tak jednoducho odpovedala: „Nie, moja drahá dcérka, nerozvediem sa, hoci správanie otca je pre mňa bolestné a ponižujúce... Ponesiem túto obetu a vydržím pre sviatosť manželstva a pre vás sedem detí. Je lepšie, keď trpí jeden človek. Keď sa s otcom rozvediem, kto sa bude modliť za jeho obrátenie, aby sa jeho duša zachránila? Utrpením a ponižovaním, ktoré mi tvoj otec spôsobuje, sa zjednocujem s utrpením nášho Pána Ježiša Krista na kríži. Každý deň mu hovorím: ,To, čo musím pretrpieť a znášať, nie je nič oproti tomu, čo si pre nás znášal na kríži ty. Aby moje utrpenie malo nejakú hodnotu, prosím ťa, aby som sa mohla zjednotiť s tvojím utrpením tak, aby som svojím utrpením vyprosila milosť obrátenia pre manžela a deti, aby boli zachránení od večného zatratenia.‘“

Nerozumela som tomu všetkému a len som nad maminou „hlúposťou“ krútila hlavou. Jednoducho som to nevedela pochopiť. Bolo mi to úplne cudzie, niečo, čo sa diametrálne rozchádzalo s mojím spôsobom života i myslenia...

Hoci som nikdy nemala milenca a celý život som bola verná jednému mužovi – svojmu manželovi, počas mojej „maturity života“ mi Pán ukázal, že vždy, keď som si odhaľovala brucho a ukazovala svoje telo, spôsobovala som to, že cudzí muži na mňa civeli, viedlo ich to k neslušnej predstavivosti, a tak som ich vlastne navádzala na hriech. „Počuli ste, že bolo povedané: ,Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 27 – 28).

... Takže keď som ženám neustále radila, aby neboli verné svojim mužom..., mala som spoluúčasť na ich hriechoch cudzoložstva. Pri tomto prehľade svojho života som si uvedomila, že takzvané hriechy žiadostivosti sú ohavné a vedú priamo do zatratenia. Je však možné úplne ich odmietnuť, aj keď ich dnes veľa ľudí pokladá za celkom normálne a tvrdia, že mať tú či onú skúsenosť je skvelé... Musím so smútkom skonštatovať, že hriech nie je len dokonaný skutok, ale aj najtajnejšia myšlienka mojej duše. Bolo pre mňa veľmi bolestivé, keď som si uvedomila, aké následky mali všetky tie hriechy a ako dlho som ich páchala.

Strata čistoty a potrat

Pán... mi veľmi jasne ukázal, že som bola neobyčajne krutá vrahyňa. Vraždy, do ktorých som bola zamotaná, patrili k tým najodpornejším v Pánových očiach: potraty nenarodených detí.

Keď som mala 16 rokov, zoznámila som sa so svojím prvým chlapcom. Moje priateľky začali na mňa vyvíjať nátlak, lebo ako panna som bola medzi nimi čierna ovca... Nedokázala som im odolať, a tak som sa svojej spolužiačky Estely spýtala: „A čo ak otehotniem ako ty?“ Odpovedala: „Nie, tebe sa to nestane, lebo teraz sú iné metódy, zvlášť prezervatívy.“ Bolo mi z toho zle, že musím splniť ten hlúpy sľub. Keď už bolo po, spomenula som si, že moja mama mala pravdu, keď povedala, že dievča, ktoré stratí nevinnosť, hasne. Cítila som, že vtedy vo mne čosi zhaslo, ako keby som stratila niečo, čo sa už nikdy nevráti, čo už nikdy nedostanem späť. A tak zo zážitku, ktorý mi priateľky tak úžasne vykreslili, zostalo len vnútorné rozčarovanie, horkosť a smútok... Bola som pobúrená a hnevala som sa na ne aj sama na seba, že som bola taká hlúpa a podľahla som im, že som urobila niečo, čo som nechcela, a že som to urobila kvôli nim zo zbabelosti... Napriek všetkým radám priateľky Estely a všetkým ochranným prostriedkom som otehotnela. Viete si predstaviť strach šestnásťročnej dievčiny? Tehotenstvo! Zaznamenala som vo svojom tele veľa zmien. Napriek strachu som cítila, že cit k dieťaťu, ktoré som v sebe nosila, vo mne rástol a bol čoraz silnejší.

Všetko som povedala svojmu chlapcovi. Bol zaskočený a prestrašený. Čakala som, že povie: „No tak, vezmime sa“ (mala som vtedy 16 a on 17 rokov). On mi však povedal, že si kvôli tomu nezničíme život a že si musím dať dieťa zobrať... A tak som odišla, strašne zdrvená, roztrpčená, nesmierne smutná. Bola som nahnevaná na Estelu, ktorá mi sľubovala, že sa mi nič nestane. Ohľadom potratu mi povedala: „Netráp sa. Nezabúdaj, že ja som to prežila už niekoľkokrát. Po prvom raze som bola trocha smutná, druhý raz to bolo už lepšie a tretíkrát už nič necítiš...“ Nikto si nevie predstaviť, ako som sa bála a aký som mala pocit viny, keď som odchádzala do nemocnice, ďaleko od domova, aby som podstúpila potrat. Lekár mi podal narkózu. Keď som sa prebrala, už som nebola tou, čo predtým. Zabili moje dieťa a ja som zomrela spolu s ním...

Pán mi ukázal ešte viac, zvlášť to, ako som sa takzvaným plánovaním rodiny pričinila o pravidelné potraty. Ako antikoncepčný prostriedok som mala založenú medenú špirálu. Nosila som ju od šestnástich rokov až po deň, keď do mňa udrel blesk. Odstránila som ju len vtedy, keď som chcela otehotnieť... Viete, čo je v skutočnosti špirála? Je to mikropotrat. Áno, práve vtedy, keď sa chce oplodnené vajíčko uhniezdiť v maternici, špirála spôsobuje potrat. Vajíčko hynie, je vypudené. Oplodnené vajíčko je už ľudská bytosť. Má už úplne sformovanú dušu! Sú to ľudia, ktorým nie je dovolené žiť! Bolo hrozné vidieť, aké veľké množstvo oplodnených vajíčok – teda životaschopných ľudí – bolo týmto spôsobom utratených. Tie slniečka, „božské iskry“ sú uhášané, zavraždené a ich krik otriasa základmi neba...

Najhoršie bolo, že som nemohla povedať, že by som to všetko nevedela. Istý kňaz o tom hovoril v kázni, ale ja som to nechcela počuť... Počula som, ako hovoril práve o tom, že špirála spôsobuje potrat a že každá žena, ktorá také niečo používa, nesmie chodiť na sväté prijímanie. Počúvala som to a veľmi som na toho kňaza zúrila. „Čo si tí kňazi myslia? Čo sa do toho miešajú, akým právom? Samozrejme, preto nejde Cirkev dopredu, preto je taká zaostalá: nejde z duchom doby, zaostáva v rozvoji i v učení. Za koho sa tí kňazi vlastne považujú?“ Rozzúrená a pomstychtivá som vyšla z kostola... Na svojom súde som nemohla Bohu povedať, že som o tom nevedela...

... Koľko detí som takto zabila... Moje lono namiesto toho, aby bolo prameňom života, sa stalo pohrebiskom, miestom popravy mojich nenarodených detí. Predstavte si, že vlastná matka zabije svoje dieťa. Matka, ktorej dal Boh taký veľký dar, že môže odovzdávať život, ktorá má dieťa strážiť a ochraňovať od všetkého zla, tá matka zabíja svoje vlastné dieťa...!

Zlý nás svojou diabolskou stratégiou vedie k tomu, že ľudstvo zabíja svoje deti a tým si podkopáva svoju budúcnosť. Teraz som začala chápať, prečo som bola celý čas taká zahorknutá, zdrvená, mrzutá, nepríjemná, večne podráždená, zo všetkého a zo všetkých frustrovaná. Teraz mi je to jasné – premenila som sa na stroj na zabíjanie nenarodených detí. To ma čoraz viac ťahalo dolu, až na okraj pekla...

Napomáhanie pri potratoch

Nezabíjame len vtedy, keď niekomu berieme život. Tento hriech možno spáchať tiež „okľukou“. Teraz dávajte dobrý pozor! Moc a vplyv, ktoré som získala vďaka peniazom, ma priviedli k tomu, že som financovala nie jeden, ale viac – ba možno povedať množstvo – potratov... Vždy som totiž povedala: „Žena má právo rozhodnúť sa, kedy chce otehotnieť a kedy nie. Jej brucho patrí len jej!“ Pozrite sa! V mojej „knihe života“ bolo všetko zapísané čierne na bielom. Keď som napokon videla a pochopila, do akých obludných zločinov som sa so svojimi peniazmi zamotala, zachvátila ma nesmierna bolesť. Naviedla som na potrat dievčinu, ktorá mala sotva 14 rokov... Namiesto toho, aby som ju od tohto zámeru odhovorila a povedala jej o našom Pánovi..., dala som jej toľko peňazí, aby mohla ísť do najrenomovanejšej potratovej kliniky, aby sa vyhla akýmkoľvek komplikáciám... Zaplatila som – ak nechcem povedať, že veľa – ešte zopár potratov... Démoni liali na mňa krv môjho dieťaťa, ktoré som mala na svedomí, a tiež krv detí tých rodičov, ktorých som nahovorila a pobádala ísť na potrat. Moja spočiatku čistá duša sa premenila na nepreniknuteľnú temnotu. Po potrate som stratila všetku citlivosť na hriech. Naozaj som si myslela, že nemám nijaké hriechy... Ach, moji bratia a sestry v Kristovi, aká je to strašná vec! Aká veľká bolesť...!

Pravda

Pán mi ukázal všetky tie veci, ktoré nie sme schopní uvidieť svojimi ľudskými očami... Každé dieťa dostáva hneď po počatí dušu... Boh ju tvorí už celkom hotovú. Ihneď po splynutí spermie s vajíčkom vzniká nekonečne krásny, jasný lúč. Toto svetlo vyzerá ako slnko, ktoré vychádza z jasného lesku Boha Otca a jeho nekonečnej lásky. V tej istej chvíli je už duša, ktorú stvoril, sformovaná a dospelá. Je dokonalá, pretože je obrazom Boha. Ten mladý život je ponorený v Duchu Svätom a má pôvod v láske Božského Srdca. Lono ženy, v ktorom sa počal život, je plné svetla, jasu zo zjednotenia Pána s novou dušou. [Pán] mi ukázal, čo sa dialo, keď lekár vykonával potrat. Videla som, ako držal niečo podobné kliešťam, ktorými dieťa chytil a rozdrvil ho na kúsky... A keď vrahovia a personál potratových kliník chytia dieťa kliešťami a rozkúskujú ho, to maličké stvorenie bojuje o život. Videla som, že je to hriech, ktorý volá do neba po pomste. Keď zabíjajú také dieťa, ono tak hlasno kričí, že celé nebo sa chveje a trasie. Keď som dovolila zabiť svoje dieťa, začula som jeho hlasný a srdcervúci krik. Počula som tiež, ako Ježiš nariekal a stonal na kríži kvôli tejto duši a kvôli každej duši, ktorej sa uprelo právo na život. Pohľad Pána na kríži bol preniknutý bolesťou... Nedá sa ani opísať, aké utrpenie musel Ježiš z tohto dôvodu znášať. Keby ste to mohli vidieť, nikdy by ste sa neodvážili vykonať potrat.

Diablov podvod

... Diabol spôsobuje, že veciam zle rozumieme, bagatelizujeme ich, ako keby bolo všetko nepodstatné a bezvýznamné. Ako keby bol potrat najnormálnejšou vecou v tomto bezbožnom svete... Viete, prečo to diabol robí? Prečo zvádza ľudí, aby také niečo urobili? Okrem iného aj preto, že potrebuje takéto obety, lebo každý vedome vykonaný potrat zväčšuje jeho vládu vo svete... Potrat je najväčším a najťažším hriechom zo všetkých hriechov. Zakaždým, keď sa prelieva krv dieťaťa – nevinného dieťaťa –, je prinášaná diablovi zápalná obeta a jeho moc vo svete vzrastá... Dobrovoľný potrat... znamená odovzdanie vlády nad svojím životom do rúk diabla, zapredanie vlastnej duše. Diabol nás vedie priamo do priepasti, pretože prelievame nevinnú krv. Dieťa je... „nevinný baránok“ tak ako Ježiš – „Boží Baránok, ktorý bol pre nás zabitý“.

Takýto hriech... je príčinou toho, že čoraz viac démonov opúšťa priepasť pekla a usádza sa na zemi, aby zničili celé ľudstvo. Otvárajú sa brány, ktoré boli dovtedy zapečatené, padajú pečate, ktoré tam dal Boh, aby nás zlo nezaplavilo. Tie pečate sa lámu čoraz viac po každej vražde nenarodeného dieťaťa. Z pekelných brán vychádzajú démoni, ktorí vyzerajú ako strašné prízraky, a zem aj ľudia sú čoraz viac zalievaní týmto diablovým semenom. Tie ohavné potvory sa prisajú na nás, prenasledujú nás a nakoniec z nás všetkých urobia otrokov našich tiel, našej žiadostivosti, hriechu, náchylných na zlo. Sami vidíme, ako zlo naberá všade na sile. Je to tak, ako keby sme my sami dávali démonom do rúk kľúče, aby mohli vyjsť. A vychádzajú v čoraz väčšom počte – démoni prostitúcie, zvrátenej sexuality, satanizmu, ateizmu, samovrážd, bezcitnosti a všetkého zla, s ktorým sa každodenne stretáme. Každý deň je svet čoraz horší. Triumfom pekla sú každodenné vraždy množstva detí...

Potrat nám kladie na krk ťažkú reťaz, ktorá nás ťaží... a spôsobuje takú bolesť, ktorá nikdy v živote nepominie. To hrozné vedomie, že som spáchala vraždu, že som vrahom....Najhoršie na tom všetkom je, že nebol zabitý ktosi neznámy, ale vlastné dieťa, vlastné telo, vlastná krv... Vieme vôbec, koľko detí je denne na celom svete zabitých? Rozmer tohto hrozného zločinu si ani nedokážeme predstaviť. Brodíme sa v ich krvi, a vôbec si to neuvedomujeme... Hrešíme už úplne nevedome, lebo sme zahlušili svoje svedomie... A keď sa niekto v boji proti potratom angažuje, je označovaný za fanatika, konzervatívneho, staromódneho a šialeného. To je jeden z najväčších triumfov kniežaťa pekla, satana!

Keď zotrvávame v smrteľnom hriechu, náš život sa postupne mení na peklo... s chorobami a iným zlom, ktoré nás postihuje. Všetko je to konanie démonov v nás, v kultúre smrti. Avšak to my – a len my – sme vinní, lebo sme diablovi dokorán otvorili brány svojimi hriechmi, ktoré sme neoľutovali a nevyznali vo sviatosti zmierenia. Tým mu dávame voľnosť a súhlas, aby s nami zaobchádzal tak, ako mu vyhovuje... Náš milujúci Boh nám však v sviatosti zmierenia ponúka nekonečné milosrdenstvo, sníma nám diablove putá a znemožňuje mu vplývať na náš život. Vo sviatosti zmierenia, v krvi Baránka, si môžeme očisťovať dušu. Ja som
 to však nerobila.

Voľba

Môžete si predstaviť, aká hanba a smútok na mňa doľahli, keď sa moja kniha života zatvorila. Pocítila som veľkú ľútosť nad tým, že som bola v živote taká zlá a nevďačná voči Bohu Otcovi, svojmu Stvoriteľovi. Napriek všetkým mojim ťažkým hriechom, špine na duši a mojej ľahostajnosti, napriek mojej vlažnosti a nemilosrdným postojom voči blížnym ma Pán vždy hľadal a to až do poslednej chvíle. Šiel so mnou a čakal na prejav mojej vôle, či sa k nemu vrátim a obrátim sa. Neustále mi posielal do cesty ľudí, ktorých som na svojej životnej ceste stretala, ktorých si Pán použil ako nástroje, aby ma primäl zastaviť sa a vrátiť sa k nemu. Aby ma prinútil zastaviť sa, zobral mi aj veľa vecí. Zosielal na mňa skúšky a ťažké chvíle. Ako polená mi dával do cesty obrovské rozčarovanie. Robil to bez prestania, aby ma znova získal a priviedol na pravú cestu do Otcovského domu. Naozaj do poslednej chvíle skúšal všetko a čakal na moje znamenie. Nikdy však nenarušil moju slobodnú vôľu.

Mala som rozpoznať jeho volanie i čakanie a dobrovoľne urobiť správne rozhodnutie... On ma nikdy nezavrhol, to všetko som si spôsobila ja sama... Našla som si svojho „otca“ a svoj vlastný „klan“. Otec, ktorého som si vybrala, nebol Boh Otec, ale satan. Diabla som si vybrala ako sprievodcu svojho života. Svoj život som si formovala podľa jeho vôle. On a jeho lákadlá boli zmyslom môjho úbohého života...

Milosrdenstvo

Keď sa moja „kniha života“ zatvorila, cítila som, že visím dolu hlavou na okraji strašnej, tmavej priepasti. Bola som si istá, že spadnem dolu do tej tmavej diery, z ktorej niet návratu a na konci ktorej som si predstavovala bránu vedúcu do večného zatratenia. Začala som preto z celej sily zúfalo kričať a volať. Úpenlivo som prosila všetkých svätých, aby ma zachránili... Zrazu zavládlo hrobové ticho. To spôsobilo, že som znovu pocítila neopísateľné utrpenie. Cítila som sa beznádejne prázdna, sama a úplne opustená... Spomenula som si, ako mi raz jedna moja pacientka povedala: „Pani doktorka, počúvajte a zapamätajte si. Ste veľká materialistka, ale raz si spomeniete na to, čo vám teraz poviem. Budete to najviac potrebovať vo chvíli, keď sa ocitnete tvárou v tvár veľkému nebezpečenstvu, z ktorého nebude úniku... Keď sa ocitnete v takej situácii, obráťte sa na nášho Pána Ježiša Krista a proste ho, aby vás prikryl a ochránil svojou predrahou krvou. Pretože on vykúpil aj vás.“ Uprostred veľkých utrpení svojho srdca s veľkou ľútosťou a hanbou som začala kričať akoby ma „z kože drali“: „Pane Ježišu, zmiluj sa nado mnou! Odpusti mi! Pane, daj mi druhú šancu!“

Potom som zažila najkrajší moment celého tohto príbehu... [Pocítila som, ako] On, náš Pán Ježiš Kristus, schádza dolu a vyťahuje ma z tej čiernej, strašnej priepasti, z tej diery, ktorá ma napĺňala hrôzou... Prihovoril sa mi s takou láskou, že sa to ani nedá ľudskými slovami opísať: „Vrátiš sa na zem, dostaneš druhú šancu... Môžeš sa vrátiť vďaka modlitbe mnohých ľudí, ktorí nie sú tvoji pokrvní príbuzní. Veľa tebe neznámych ľudí sa za teba modlilo a z hĺbky duše pozdvihovali ku mne svoje srdcia...“ Zrazu som uvidela všetkých ľudí, ktorí sa dozvedeli o mojom prípade z novín, rozhlasového alebo televízneho vysielania, a pohnutí touto správou sa za mňa modlili. To bola ukážka sily modlitby príhovoru... Vedzte, že svätá omša je najväčší dar, aký môžete niekomu dať. Pretože svätá omša nie je dielom človeka, ale bezprostredná intervencia Boha vo svete.

Obráť sa!

[Potom mi Pán ešte povedal]: „Vrátiš sa na zem. Tento svoj zážitok neporozprávaš tisíckrát, ale tisíce tisíckrát. Nájdu sa ľudia, ktorí sa nezmenia, aj keď sa dozvedia tvoj príbeh. Takíto ľudia budú veľmi prísne súdení.“ Všetko, čo som vám tu dnes porozprávala, drahí bratia a sestry v Pánovi, nie je hrozba alebo vyhrážka a ani vydieranie; pretože náš Pán nám nechce hroziť alebo nás vydierať. To, čo ste si pred chvíľou prečítali, je vaša druhá šanca, príležitosť, za ktorú všetci, vy aj ja, vďačíme jedine nesmiernej dobrote nášho Boha. Využite túto ponuku. Môže to byť vaša posledná príležitosť... Pretože keď sa pred nami otvorí „kniha života“, keď zomrieme, všetci prejdeme tým istým procesom a uvidíme sa takí, akí v skutočnosti sme, bez prikrášľovania; v Božej prítomnosti uvidíme a budeme počuť svoje najhlbšie myšlienky a najtajnejšie city. Všetko bude jasné a nič sa neukryje. Najkrajším momentom bude to, že každý z nás sa postaví bezprostredne pred Pána, tvárou v tvár.

On ako žobrák neustále prosí, aby sme sa obrátili, aby sme sa vrátili do Otcovho domu. Aby sme sa vrátili k nemu a začali odznova. Chce, aby sme sa stali novými stvoreniami s ním a skrze neho. Lebo bez jeho pomoci je to pre nás nemožné.

Gloria Polo

Kniha Glorie Polo Stála som pri bráne neba a pekla vyšla v roku 2008 aj v slovenčine.

(1.časť - "Boh jej znovu daroval život")

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!