|
|||
|
Autor: świadectwo, Moja mama má ešte len 67 rokov. Minulý rok na začiatku mojej dovolenky, ktorú mávam každý druhý rok, nakoľko pracujem v Austrálii, sme mali spolu ísť na púť do Svätej zeme. Bezprostredne pred svojím odchodom na letisko v Melbourne som sa dozvedel, že zo spoločnej púte nič nebude, pretože obrovský výrastok, ktorý mojej mame narástol nečakane v priebehu poldňa, jej znemožňuje normálne jedenie a mimoriadne jej sťažuje dýchanie. Ako sa neskôr ukázalo, bol to typický prejav rakoviny lymfatických uzlín. Pretože už nebolo možné zrušiť rezerváciu púte, mamu nahradil môj bratranec Jakub. Rozhodli sme sa, že našu púť obetujeme za uzdravenie mamy a starej mamy, ak je to zhodné s Ježišovou vôľou. Na púti sme prednášali milosrdnému Bohu iba jedinú prosbu. Po návrate domov sme sa, už spoločne s mamou, modlili aj ďalej na tento úmysel. Predovšetkým korunku k Božiemu milosrdenstvu. Lekárska diagnóza bola jednoznačná: veľmi zhubná rakovina lymfatických uzlín. Liečba – osemnásobná najsilnejšia chemoterapia. A pred ňou, teda v opačnom slede, päť ožarovaní, ktoré mali pomôcť zničiť výrastky v ústnej dutine, pretože v priebehu troch týždňov čakania na výsledky histologického vyšetrenia vzorky odberaného tkaniva sa mama, ktorá sa živila cez slamku iba tekutinami, ocitla na pokraji fyzického aj psychického zrútenia. K tomu sa pripojila aj jej rezignácia a nedôvera v to, že sa môže uzdraviť. Terapia musela mať opačné poradie, hoci zvyčajne ožarovanie nasleduje až po chemoterapii. Už po treťom ožarovaní výrastok v ústach úplne zmizol. A to bol bod zvratu nielen v chorobe, ale predovšetkým v maminom psychickom postoji. Odvtedy mama pevne verila. Svedčilo o tom aj jej časté opakovanie: „Božia vôľa“ a vedomie, že všetko, čo sa deje, s ňou súvisí. Počas mnohých návštev v Onkologickom ústave v Krakove mama potešovala a povzbudzovala svoje spolupacientky. Jej stav sa zo dňa na deň zlepšoval. Zdanlivo výsledok liečby, ale podľa názoru lekárov – zázrak. V tom sa všetci až obdivuhodne zhodovali: okrem podstúpenej liečby muselo pôsobiť ešte niečo iné, pretože samotná liečba nikdy neprináša taký rozsiahly efekt. Tento názor bol potvrdený aj po niekoľkých sériách chemoterapie. Momentálne mama absolvovala poslednú chemoterapiu a cíti sa dobre. Tým sa jej liečba ukončila, pretože lekári sa zhodli, že „vďaka liečeniu a nespochybniteľnému zásahu Niekoho ste, pani, zdravá“. Pán je milosrdný! P. Grzegorz Gaweł TChr, Austrália The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|