 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Teresa Tyszkiewicz,
Počas jednej z návštev Anny Jasielskej v Rumunsku jej dali adresu domu v Bukurešti, aby sa v každom prípade skontaktovala s jeho obyvateľkami. Bol to dom sestier Diela eucharistickej adorácie, žijúcich v konšpirácii.
Zasväcovanie Anny do tajomstva Vďaka tajnému spôsobu kontaktovania sa s uväzneným biskupom Alexandru Todeom vedeli, že veľmi potrebuje niekoho, kto by mohol od neho odovzdať dôležité informácie kardinálovi Wyszyňskému a jeho prostredníctvom Apoštolskej Stolici. Sestry sa horlivo modlili na úmysel, aby sa taká spojka našla. Dostali odpoveď, že pomoc príde z Poľska a prinesie ju žena menom Anna. Keď teda Hanka zaklopala na udanej adrese, zaznela otázka, aké má meno. Po odpovedi boli dvere sestier pre ňu natrvalo otvorené. Sestry Hanke hneď úplne dôverovali, pričom ju zasvätili aj do tajomstva svojho domu – prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii, ukrytej medzi knihami v polici knižnice. Čoskoro sa medzi Hankou a sestrami vytvoril veľmi srdečný vzťah. Hanka, ktorá sama bola členkou laického inštitútu a žila vo svete podľa evanjeliových rád, dokonale pochopila ťažké podmienky, v ktorých žijú rumunské sestry v úsilí byť verné svojmu povolaniu. Dozvedela sa od nich mnoho podrobností o prenasledovaní, ktoré pod totalitnou mocou zakúsili ony samé, uniatskí kňazi a biskupi. Hanka sa tieto informácie učila naspamäť, aby ich po návrate do Poľska napísala a oboznámila aspoň niektorých členov poľského episkopátu, ako vyzerá situácia bratskej Cirkvi v komunistickom bloku. Adorácia Ježiša v Eucharistii Sestry zasvätili Hanku do ešte jedného svojho tajomstva. Jedna z nich, osobitne skúšaná utrpením a väzením, dostávala pri modlitbe posolstvá od Pána Ježiša, ktorý ich adresoval – jej prostredníctvom – všetkým ctiteľom Eucharistie na celom svete. Vysvetľoval v nich, že adorácia Najsvätejšej sviatosti je adoráciou Boha, Najsvätejšej Trojice a má byť stálym postojom človeka k jeho Stvoriteľovi, Spasiteľovi a Posvätiteľovi. Je účasťou na neustálom úkone lásky, tvoriacom život Najsvätejšej Trojice, do ktorého je človek – ako inak, nehodný – pozvaný Ježišom Kristom. Aby tento úkon úcty neľakal, neoberal o odvahu, Bohočlovek Ježiš nielenže ukryl svoje božstvo, ale aj človečenstvo, a ostal s človekom v kúsku chleba. Adorácia, ktorú človek venuje eucharistickému Ježišovi a skrze neho a s ním Bohu v Najsvätejšej Trojici, musí obsahovať päť navzájom sa dopĺňajúcich prvkov: zvelebovanie Boha, vďakyvzdávanie, lásku k Bohu a ľuďom, zadosťučinenie za hriechy sveta a prosbu o naplnenie Božích plánov. „Ustanovujem večnú vládu Najsvätejšej Trojice v tebe a v každej duši, v Cirkvi a v ľudstve všetkých pokolení. Ži v sústredenosti, obetavosti, v láske a pokoji“ – také bolo Ježišovo želanie a takýto pohľad má sprevádzať adorujúcich. Posolstvá Pána Ježiša boli spisované s veľkou úctou. Problém bol v tom, že ich nebolo možné ani hlásať, ani tlačiť. Išlo aj o to, aby sa v prípade nejakej prehliadky či uväznenia sestier nedostali do nepovolaných rúk alebo nestratili sa. Bolo rozhodnuté, že sa postarajú o ich preklad do francúzštiny a Hanka (ktorá nevedela po rumunsky) ich zoberie do Poľska, kde sa postará o preklad do poľštiny. To by v prípade priaznivých okolností umožnilo ich vydanie v Poľsku. Kuriérka To však nebolo jediným poslaním Anny Jasielskej. Keď sa väznený biskup Todea dozvedel, že existuje možnosť spojiť sa s kardinálom Wyszyňským cez dôveryhodného človeka, vyjadril túžbu zoznámiť sa so spojkou a odovzdať jej informácie a veci, ktoré by chcel zveriť poľskému prímasovi. Všetko bolo obklopené prísnym utajením, preto podrobnosti týchto rozhovorov nie sú známe, ale vieme, že sestry zorganizovali niekoľko tajných stretnutí Anny Jasielskej s biskupom Todeom. Jeho veľkou starosťou bolo to, že vzhľadom na internáciu jeho a ostatných biskupov, ktorí ostali nažive, takmer nebolo možné svätiť nových kňazov, potrebných na pokračovanie v tajnej pastorácii. Biskup poznal niekoľkých horlivých kňazov, ktorí by spĺňali podmienky kladené na kandidátov na biskupský úrad, ale postup potrebný k ich menovaniu a vysviacke bol v podmienkach utajenia, v ktorých živorila Uniatská cirkev v Rumunsku, nerealizovateľný. Ako tento postup zjednodušiť a dospieť k vysviacke týchto kňazov na biskupov bez ich odhalenia – to boli otázky biskupa Todea, ktoré mala Anna Jasielská odovzdať prímasovi Wyszyňskému. Záležitosť vysviacky nových biskupov pre Rumunsko sa stala predmetom nejednej návštevy Anny u prímasa a potom počas ďalšej cesty u biskupa Todea. Prímasa navštívila vo Varšave aj jedna zo sestier Diela adorácie, ktorá priniesla potrebné informácie. Pri tej príležitosti sa zoznámila s niekoľkými zasvätenými osobami z okolia Anny Jasielskej. Kardinál Wyszyňský napokon rozhodol, že kandidatúry a životopisy kňazov navrhovaných za biskupov biskupom Todeom odvezie do Ríma osobne Anna Jasielská. Keďže sa pred touto cestou necítila najlepšie, zošitok s textom posolstiev o adorácii zverila svoje priateľke, ktorá vedela po francúzsky, aby tá pokračovala v ich prekladaní a – ak to bude možné – postarala sa o ich vydanie. Posolstvá už mali povolenie na ich šírenie od biskupa Todeu. Touto cestou – o veľa rokov neskôr – sa dostali do redakcie Milujte sa! Anne sa v Ríme veľmi nedarilo. Nepoznala tam nikoho, kto by jej uľahčil prístup na zodpovedné inštitúcie. Na byrokratický poriadok navyknutým pracovníkom Vatikánu bol ťažko vysvetliť, ako vyzerajú možnosti fungovania Cirkvi v podmienkach teroru a prenasledovania. Len jeden kardinál, Vladislav Rubin, ktorý v mladosti prežil deportácie, Sibír, potom cestu do armády generála Andersa až po odchod s ňou z územia Sovietskeho zväzu, si veľmi pozorne vypočul Annine správy. Pochopil, o čo biskupovi Todeovi ide, a usiloval sa pomôcť, ako vedel. Svojim spolupracovníkom hovoril o Anne ako o „vynikajúcom človekovi“. O niekoľko dní bol spáchaný atentát na Svätého Otca Jána Pavla II. Anny sa vrátila do vlasti a zverila celú záležitosť Duchu Svätému. Pre ňu osobne sa začalo nové, z Božej perspektívy najplodnejšie obdobie jej života: čas utrpenia. Po rokoch sa u nej obnovila rakovina. Hanka až do konca sa každodenne z posledných síl zúčastňovala na svätej omši, pričom čoraz lepšie chápala a prežívala posolstvá z Bukurešti. Umrela v Kielcach 21. augusta 1983. Ak zrno odumrie, prinesie bohatú úrodu O šesť rokov Rumunsko získalo nezávislosť, zhodilo jarmo komunizmu. Cirkev mohla vyjsť z katakomb. Zrno utrpenia vhodené do rumunskej zeme prinieslo bohatú úrodu. Uniatská cirkev vyšla z otroctva početnejšia ako predtým. Teraz, keď prestali uniatov nútiť, aby patrili do Pravoslávnej cirkvi, celé dediny sa radostne vracali do Gréckokatolíckej cirkvi, k jednote s Rímom. Rehole sa mohli vrátiť do svojich kláštorov a na oficiálnu cestu svojho povolania. Osobitné pôsobenie Ducha Svätého sa prejavilo v tom, že obnovu náboženského života a katolíckych cirkevných štruktúr nesprevádzalo nepriateľstvo voči Pravoslávnej cirkvi, práve naopak – prevládal pocit, že za komunistického režimu trpeli všetky cirkvi. A teraz je ich spoločnou starosťou náboženská a mravná obroda spoločnosti. Sestry z Diela eucharistickej adorácie po skúsenostiach života a práce v podmienkach komunistického systému si vybrali dve cesty. Jedny sa vrátili k spoločenstvu bývania a k rehoľnému habitu, druhé, presvedčené o veľkých možnostiach evanjelizácie v laických podmienkach, sa rozhodli založiť laický inštitút. Obe vetvy si však zachovali spoločnú charizmu – adoráciu a šírenie kultu Pána Ježiša v Eucharistii. Ale teraz už nemusia svojho božského Člena domácnosti ukrývať medzi knihami na polici – jednu z izieb prebudovali na kaplnku. Sestry (dve z nich sú inžinierky) pracujú najmä pri obnove, opravách a stavbách nových sakrálnych objektov. Tešia sa veľkej úcte v odborných kruhoch. Spomínajú si na Annu Jasielskú ako na svoju najoddanejšiu priateľku. Veľkým dňom pre veriace Rumunsko – nielen katolícke – bola návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. roku 1999. Pretože Rumuni sú vo veľkej väčšine pravoslávni, pápeža pozvala hlava Pravoslávnej cirkvi v Rumunsku patriarcha Teokrist. Keď Ján Pavol II. prichádzal do Rumunska, vedel už veľmi veľa o osudoch Rumunskej cirkvi počas štyridsiatich rokoch komunistického režimu, poznal spletité národnostné i náboženské zloženie tohto štátu. Ale krv mučeníkov a utrpenie prenasledovaných priniesli svoje ovocie. Celá púť pápeža sa niesla v srdečnej, ekumenickej atmosfére. Vítali ho zástupy, pravoslávni i katolíci, vítali ho noví biskupi aj tí, ktorí prežili väzenie, medzi nimi na invalidnom vozíku do hodnosti kardinála pozdvihnutý Alexandru Todea. „Vzdávam ti úctu, Božia Cirkev v Rumunsku! Veľa si vytrpela pre Pravdu a Pravda ťa vyslobodila. Prežívanie mučeníctva spojilo kresťanov rôznych vyznaní v Rumunsku. Pravoslávni, katolíci aj protestanti vydali spoločné svedectvo o Kristovi obetovaním života. Hrdinstvo týchto mučeníkov urýchľuje zmierenie a zjednotenie.“ Týmito slovami Svätý Otec vystihol plody a pôsobenie Ducha Svätého. Počas svojej púte pápež venoval osobitnú pozornosť najskúšanejšej uniatskej Gréckokatolíckej cirkvi. Za jej vernosť Apoštolskej stolici zaplatilo životom osem biskupov a iní väzením: „Vaše okovy, okovy vášho národa sú chválou a pýchou Cirkvi. Pravda vás vyslobodila! Pokúšali sa donútiť vašu slobodu, aby mlčala, a udupať ju, ale to sa im nepodarilo... Prichádzam k vám, aby som vám vyjadril poďakovanie Katolíckej cirkvi, a nielen jej: pred celým kresťanským spoločenstvom a pred všetkými ľuďmi dobrej vôle ste vydali svedectvo slobody, ktorá oslobodzuje.“ Hodnotiac túto svoju apoštolskú cestu Ján Pavol II. sa ešte raz obrátil s myšlienkou vďaky na Uniatskú cirkev: „Symbolom heroickej vytrvalosti tejto Cirkvi je ctihodný kardinál Alexandru Todea, ktorý ako obeť režimu strávil 14 rokov vo väzení a 25 rokov pod policajným dozorom. Napriek pokročilému veku a chorobe prišiel do Bukurešti. Stretnutie s ním bolo jednou z najradostnejších chvíľ tejto púte.“ Terézia Tyszkiewiczová Adorácia Najsvätejšej sviatosti je adoráciou Boha, Najsvätejšej Trojice a má byť stálym postojom človeka k jeho Stvoriteľovi, Spasiteľovi a Posvätiteľovi. Je účasťou na neustálom úkone lásky, tvoriacom život Najsvätejšej Trojice, do ktorého je človek – ako inak, nehodný – pozvaný Ježišom Kristom. Ďakovná adorácia Pokračujeme vo vydávaní úryvkov Hodiny eucharistickej adorácie, ktorú Pán Ježiš odovzdal rumunskej rehoľnej sestre. Podľa jeho želanie adorácia musí obsahovať päť navzájom sa dopĺňajúcich prvkov: zvelebovanie Boha, vďakyvzdávanie, lásku k Bohu a ľuďom, zadosťučinenie za hriechy sveta a prosbu o naplnenie Božích plánov. Dnes uverejňujeme časť venovanú vďakyvzdávaniu. Ježiš v Eucharistii „Som, ktorý som. Slovo Eucharistia označuje úkon ďakovania Bohu. Ustanovil som túto božskú sviatosť, aby som sa poďakoval Otcovi. Vďakyvzdávanie plné blahoslavenia Boha je dôležitou časťou náboženstva, podstatnou črtou zbožnosti vo vzťahu k Bohu – Stvoriteľovi a veľkému Dobrodincovi ľudstva a sveta. Vo vďačnosti Otcovi sa prejavuje duch mojej Radostnej zvesti a mojej Eucharistie. V Eucharistii prinášam Otcovi v mene celej Cirkvi a celého ľudstva, v mene celého sveta vďaku za radosť poznania i vlastnenia Boha, ktorý je dokonalý, večný a nekonečný vo svojej dokonalosti, ktorý nepozná hranice, ktorý tvorí, vykupuje a posväcuje, je svetlom, láskou, životom a večným šťastím a úplne sa daruje človekovi. Toto blahoslavenie a nekonečnú vďačnosť z oltára a z bohostánku obetujem Najsvätejšej Trojici, ktorá je prameňom šťastia pre duše. Moja Eucharistia je veľkou školou, veľkým prameňom nadprirodzenej vďačnosti Bohu – nebeskému Dobrodincovi a všetkým pozemským dobrodincom, lebo všetko dobro sa deje jedine z vnuknutia a vďaka moci najvyššieho Dobra. Len ten, kto mi ďakuje za dar nekonečnej lásky, ktorým je Eucharistia, učí sa so mnou, s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie a s Cirkvou vďačnosti Otcovi, najväčšiemu Dobrodincovi, ktorému patrí všetka chvála a vďaka. Otec koná skrze mňa a ja som robil a robím všetko skrze neho a pre neho, ako to hovorím v evanjeliu: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem...Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn“ (Jn 5, 17. 19). Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, lebo vždy robím to, čo sa mu páči. V tomto nevďačnom, egoistickom svete sa uč odo mňa, od Eucharistie, božskej a dokonalej vďačnosti. Ďakuj mi v Eucharistii a skrze mňa ďakuj Otcovi. Ďakuj mi predovšetkým za moju veľkú slávu, lebo som Ten, ktorý som, som živým Slovom a predvečnou Múdrosťou Boha. Ďakuj mi za celé dielo stvorenia, lebo všetko, čo existuje, má počiatok v mojej stvoriteľskej moci a vďaka nej zotrváva v existencii. Ďakuj mi za moje vtelenie, za moje nekonečné poníženie sa, aby som žil medzi vami, stanúc sa jedným z vás, obyvateľom sveta, ale zárove? Kráľom vesmíru. Ďakuj mi za Radostnú zvesť a za celý môj život na zemi, lebo som pre vás svetlom, cestou, pravdou a životom, príkladom a silou vášho života. Ďakuj mi za dielo vykúpenia, za zrieknutie sa seba samého a za všetko utrpenie, ktoré som znášal na tejto zemi, ale predovšetkým za moje umučenie a moju smrť na kríži, ktorými som vás vytrhol z večného zatratenia a voviedol do Otcovho domu, aby ste nanovo žili skrze mňa životom Božích synov a dedičov nebeského kráľovstva. Ďakuj mi za ustanovenie Cirkvi – Matky, Učiteľky a Posvätiteľky duší. Je mojím mystickým telom a do nej som prelial celý svoj život, svojho ducha, aby všetkých ľudí, všetky národy viedla k spáse, do šťastia nesmrteľnej Trojice. Ďakuj mi za to, že som vám dal sviatosti, predovšetkým Eucharistiu. Ďakuj môjmu Božskému Srdcu, lebo z jeho lásky vytryskol nedoceniteľný dar Eucharistie, obeta svätej omše, sväté prijímanie a moja prítomnosť medzi vami v bohostánkoch a na oltároch až do konca vekov. Ďakuj mi za krvácajúcu Eucharistiu, za nespočetné krvavé rany, skrze ktoré sa uskutočňuje plán Otcovho kráľovstva vo svete, za Dielo adorácie a za adorujúce spoločenstvá, za privilegované vyvolenie a povolanie, ktorým som ťa obdaroval. Ďakuj mi za všetky milosti a výsady, ktorými som ťa obdaroval od chvíle tvojho krstu až doteraz, a za tie, ktorými stáročia obohacujem Cirkev, verné a sväté duše, hriešnikov i celé ľudstvo. Spájaj sa so mnou v tomto vďakyvzdávaní s nepoškvrneným Srdcom Panny Márie a jej hymnom vďačnosti, s Cirkvou, s nebom i zemou, a ďakuj môjmu Srdcu za všetko. Spájaj sa s mojím eucharistickým Srdcom a jeho nekonečnou vďačnosťou Otcovi, Najsvätejšej Trojici, za dobrotu, lásku a milosrdenstvo, s akými stvorila svet, uskutočnila moje vtelenie, vykúpenie ľudstva skrze môj kríž, moju smrť a moje zmŕtvychvstanie, a posvätenie skrze Ducha Svätého, ktorého Otec poslal Cirkvi v mojom mene. Spájaj sa so mnou a ďakuj skrze mňa za jeho milosrdenstvo, zľutovanie a trpezlivosť, jeho odpúšťanie hriešnikom, aj tým najzaťatejším nepriateľom. V spojení s Cirkvou a adoračnými spoločenstvami ďakuj Otcovi za to, že neopúšťa všeobecnú Cirkev, ,mlčiacu Cirkev‘ (prenasledovanú Cirkev v Rumunsku) celé ľudstvo, ale zahŕňa ju opaterou, vykupuje skrze moju eucharistickú Krv a na príhovor Nepoškvrneného Srdca mojej matky.“ The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
